tisk ]Využitie komparatívnych výhod niektorých krajín pre účely medzinárodného daňového plánovania
Daňové raje (offshore centrá) sú jurisdikcie, ktorých priaznivé finančné, tradíciami a legislatívou tvorené prostredie sa využíva na optimalizáciu finančných tokov podnikateľských subjektov. Tieto krajiny priťahujú pozornosť podnikateľov celého sveta už niekoľko rokov a pri pohľade na dnešnú svetovú ekonomiku nemožno prehliadnuť skutočnosť, že už v podstate neexistujú veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré by offshore sektor nevyužívali. I keď donedávna boli v našich zemepisných šírkach offshore krajiny dosť veľkou neznámou, v súčasnosti začína tento fenomén získavať na popularite a sile takmer vo všetkých odvetviach a bez ohľadu na veľkosť podnikateľského subjektu.
Roztrúsené po celom svete
Krajín, ktoré podľa určitých znakov možno zaradiť do
skupiny offshore centier a daňových rajov, je v súčasnosti
zhruba päťdesiat a sú roztrúsené po celej zemeguli.
Obvykle ide o bývalé koloniálne dŕžavy, prevažne britské,
ktorých právny poriadok vychádza z anglického práva.
Tieto krajiny disponujú slušnou úrovňou infraštruktúry
a zákonodarcovia v nich cielene vytvárajú čo najliberálnejšie
podnikateľské prostredie. Ich snahou je prilákať do
krajiny kapitál, ktorý sa potom sekundárne stáva zdrojom
príjmov domácich spoločností, ktoré poskytujú služby
pri zakladaní a správe offshore spoločností. Samozrejme
sa zvyšuje zamestnanosť miestnych obyvateľov, ktorí
na rozdiel od offshore spoločností platia dane.
Subjekty zakladané v krajinách s privilegovaným
daňovým režimom
Bežné offshore spoločnosti
Najpoužívanejšími a najobľúbenejšími podnikateľskými
subjektami zakladanými v daňových rajoch sú bežné offshore
spoločnosti, ktorých sa každoročne zakladá podstatne
viac ako ostatných typov subjektov. Príčinou je predovšetkým
jednoduchší a rýchlejší proces založenia, nižšie náklady
a univerzálnejšie použitie pre daňové plánovanie. Z
najznámejších daňových rajov, v ktorých sa takéto spoločnosti
zakladajú, možno spomenúť Britské panenské ostrovy,
Seychely, Bahamy, Belize, Niue, Kajmanské ostrovy, Hongkong,
Panama, atď.
Štandardne založené spoločnosti
Okrem bežných offshore spoločností sa pre účely medzinárodného
daňového plánovania využívajú aj štandardne založené
spoločnosti, a to najmä v Holandsku a Veľkej Británii.
Výhody vyplývajúce z legislatívy a niektoré aspekty
daňového systému týchto krajín v kombinácii s ich členstvom
v Európskej únii a rozsiahlou sústavou zmlúv o zamedzení
dvojitého zdanenia ponúkajú skutočne lákavé možnosti
využitia takto založených spoločnosti pri realizácii
medzinárodných finančných transakcií.
Offshore banky
Z ďalších subjektov, ktoré sa zakladajú v krajinách
so zvýhodneným daňovým režimom, možno spomenúť offshore
banky, ktoré vďaka príslušnej licencii prevádzkujú bankovú
činnosť. Tieto banky sa využívajú hlavne na poskytovanie
bankových záruk a referencií, získavanie lacnejších
zdrojov od iných bánk, zastrešovanie niektorých obchodných
transakcií alebo vystupovanie v kontraktoch, ktoré účasť
banky vyžadujú.
Offshore poisťovne
Pod offshore poisťovňami rozumieme poisťovacie spoločnosti,
ktoré sa na základe príslušnej licencie zaoberajú poisťovaním
rizík vznikajúcich spravidla mimo územia, kde sú registrované.
Na trhu komerčného poistenia sa nevyskytujú iba nezávislé
poisťovne. V offshore sektore sú viac než kdekoľvek
inde populárne tzv. kaptivne (závislé) poisťovne, ktoré
zakladá určitý podnikateľský subjekt s cieľom kryť iba
riziká spojené s jeho vlastnou činnosťou. Zakladateľom
kaptivnej poisťovne býva obvykle koncern alebo holdingová
spoločnosť, ktorá týmto spôsobom poisťuje riziká spojené
s obchodnou činnosťou svojich dcérskych spoločností.
Výhodou tohto prístupu oproti bežnému poisteniu v nezávislej
poisťovni je skutočnosť, že poistné zmluvy môžu lepšie
zohľadniť špecifické problémy daného klienta. Dôležitým
motívom pre zakladanie kaptivných poisťovní je fakt,
že marža poisťovne zostáva v konečnom dôsledku k dispozícii
materskej spoločnosti.
Okrem vyššie spomenutých subjektov sa v offshore jurisdikciách
zakladajú a prevádzkujú aj rôzne formy trustov, nadácií
a investičných fondov.
Výhody a použiteľnosť
Keby sme mali vymenovať najvýznamnejšie
výhody, ktoré registrácia podnikateľského subjektu v krajine
s priaznivým daňovým režimom prináša, ako prvé nám, samozrejme,
napadne výrazne nižšie daňové zaťaženie. Medzi ďalšie
výhody patrí minimálna kontrola zo strany úradov či vlády,
široká škála predmetov podnikateľskej činnosti, absencia
devízovej kontroly, existencia siete zmlúv o zamedzení
dvojitého zdanenia, ako aj garancia všetkých výhod po
určitú dobu v prípade, že by došlo k zmene legislatívy.
Pravdepodobne najznámejším motívom pre využívanie offshore
jurisdikcií sú daňové dôvody súvisiace s daňovým plánovaním.
Z ďalších obľúbených možností využitia liberálnej legislatívy
v offshore krajinách možno menovať hlavne činnosť holdingových
spoločností, zakrývanie vlastníctva v iných obchodných
spoločnostiach, získavanie finančných prostriedkov, medzinárodný
obchod, držba majetku a akumulácia príjmov z duševného
vlastníctva.
Faktory ovplyvňujúce výber vhodnej krajiny
Keď sa potenciálny investor rozhodne využiť metódy daňového
plánovania, stojí pred neľahkou úlohou vybrať si krajinu,
v ktorej bude mať sídlo jeho spoločnosť. Musí si teda
zvoliť takú legislatívu, ktorá bude najpriaznivejšie
ovplyvňovať fungovanie jeho spoločnosti. Medzi najdôležitejšie
faktory, ktoré by mali jeho výber ovplyvňovať patria
hlavne:
1. poloha krajiny
V podstate všetky krajiny s privilegovaným daňovým režimom
sú dobre dostupné, ale keďže nie je problém zariadiť
potrebné administratívne záležitosti pri zakladaní spoločnosti
ako i jej správu prostredníctvom špecializovaných firiem,
ktoré disponujú zvláštnou licenciou pre tieto činnosti,
možno sa vyhnúť inak nutnej návšteve danej krajiny.
2. právny systém
Veľkou výhodou krajín, ktoré kedysi boli alebo ešte
sú súčasťou britského impéria, je prehľadný právny systém,
ktorý vychádza z anglického práva. Na túto legislatívu
obvykle nadväzujú špeciálne zákony zamerané na vytvorenie
jednoduchého a funkčného prostredia pre existenciu offshore
spoločnosti.
3. diskrétnosť
Tento faktor vystupuje do popredia v okamihu, keď chce
majiteľ spoločnosti zostať v anonymite. V tejto situácii
sa uprednostňujú karibské štáty, ktoré zvyčajne umožňujú
emitovať akcie na doručiteľa a zároveň tu nie sú verejne
dostupné ani informácie o konateľoch spoločnosti.
4. daňový režim
Offshore krajiny možno podľa tohto kritéria rozdeliť
na niekoľko skupín:
 |
štáty, ktoré vôbec nemajú priame dane, a verejné príjmy pochádzajú predovšetkým z colných poplatkov (napr. Bahamy, Kajmanské ostrovy, atď.), |
|
štáty, ktoré zdaňujú podľa teritoriálneho princípu, to znamená, že iba príjem z ich územia je predmetom zdanenia (napr. Panama), |
|
štáty, ktoré umožňujú pri splnení určitých podmienok vyňatie zo zdanenia, zvyčajne nesmú príjmy spoločnosti pochádzať od daňových rezidentov a súčasne vlastníkmi musia byť cudzinci (napr. Gibraltár, Seychely, Britské panenské ostrovy), |
|
štáty, ktoré pri splnení určitých podmienok umožnia zníženie daňovej sadzby (napr. Cyprus), |
|
štáty, ktoré majú špeciálny daňový režim na určité zdroje príjmov (napr. Holandsko), |
Voľba vhodného daňového režimu závisí predovšetkým
na danej situácii investora a na konkrétnom účele.
5. administratívne požiadavky
Existujú značné rozdiely v povinnostiach spoločností
voči miestnym úradom v jednotlivých krajinách. V podstate
platí, že štáty, v ktorých sa platia nízke percentuálne
dane a nie iba dane paušálne, vyžadujú predkladanie
účtovných závierok a ich audit. Ďalšou povinnosťou môže
byť každoročné odovzdávanie výkazov, ktoré zvyčajne
obsahujú údaje o akcionároch, konateľoch a podobne.
6. finančná náročnosť
Do úvahy treba vziať poplatky za založenie spoločnosti,
ročný registračný poplatok štátu, úhrada výdavkov registračného
agenta a predovšetkým výdavky na vedenie účtovníctva
a jeho audit. Samozrejme je nutné počítať s prípadnou
daňou.
Pokúsime sa teraz vysvetliť fungovanie takejto spoločnosti na konkrétnom prípade.
Slovenská spoločnosť A sa zaoberá vývozom a dovozom prístrojov. Obchody uskutočňuje buď ako agent, za čo inkasuje províziu, alebo v prípade menších kontraktov aktívne pôsobí ako medzičlánok, t. j. realizuje nákup a predaj prístrojov. Spoločnosť A uskutočnila obchodné transakcie, ktoré sa v jej účtovníctve prejavili nasledovne:
1. Spoločnosť A zinkasuje províziu od slovenskej spoločnosti B za predaj prístrojov vo Francúzsku, obdrží províziu 2 000 peňažných jednotiek (p. j.).
2. Firma A nakúpi od slovenskej spoločnosti C prístroje za 10 000 p. j. a predá ich do USA za 15 000 p. j.
3. Za sprostredkovanie výhodných platobných podmienok pri dovoze prístrojov obdrží spoločnosť A od slovenskej firmy D províziu 1 000 p. j.
4. A nakupuje prístroje od slovenskej firmy E za 20 000 p. j. a predáva ich do Nemecka za 30 000 p. j.
Výsledovka spoločnosti A
| operácia | náklady | výnos |
| 1 | 0 | 2 000 |
| 2 | 10 000 | 15 000 |
| 3 | 0 | 1 000 |
| 4 | 20 000 | 30 000 |
| celkom | 30 000 | 48 000 |
Hospodársky výsledok po týchto operáciách je 18
000 p. j., disponibilný zisk pri 29 % daňovej sadzbe
v SR predstavuje 12 780 p. j.
Spoločnosť A sa rozhodla obmedziť negatívny vplyv daňového
zaťaženia v SR na jej disponibilný zisk. Preto sa rozhodla
poveriť svoju dcérsku spoločnosť A-Consult Ltd. so sídlom
na Britských panenských ostrovoch činnosťami prebiehajúcimi
mimo územia SR. Súčasne bude táto spoločnosť schopná
taktiež nakupovať a predávať tovar.
Vyššie uvedené obchodné operácie prebehnú nasledovne:
1. A-Consult Ltd. zinkasuje províziu od slovenskej spoločnosti
B za predaj prístrojov vo Francúzsku, obdrží províziu
vo výške 2 000 p. j.
2. Firma A nakúpi od slovenskej spoločnosti C prístroje
za 10 000 p. j. a predá ich do USA za 15 000 p. j.,
zmluvou medzi spoločnosťou A a firmou A-Consult Ltd.
je A-Consult Ltd. poverená dohodnúť podmienky kontraktu,
za čo jej prináleží odmena vo výške 10 % z predajnej
ceny, teda 1 500 p. j.
3. Za sprostredkovanie výhodných platobných podmienok
pri dovoze prístrojov obdrží A-Consult Ltd. od slovenskej
spoločnosti D províziu 1 000 p. j.
4. Firma A nakupuje prístroje od slovenskej firmy E
za 20 000 p. j. a predáva ich firme A-Consult Ltd. za
24 000 p. j. a tá ich predáva do Nemecka za 30 000 p.
j.
Pretože ide o zahraničnú závislú osobu, musia byť dodržiavané
príslušné ustanovenia zákona o daniach z príjmov, ktoré
riešia problematiku ceny medzi takýmito spoločnosťami.
Výsledovka spoločnosti A
| operácia | náklady | výnos |
| 1 | 0 | 0 |
| 2 | 11 500 | 15 000 |
| 3 | 0 | 0 |
| 4 | 20 000 | 24 000 |
| celkom | 31 500 | 39 000 |
Hospodársky výsledok firmy činí 7 500 p. j., disponibilný zisk pri daňovej sadzbe 29 % je 5 325 p. j.
Výsledovka spoločnosti A - Consult Ltd.
| operácia | náklady | výnos |
| 1 | 0 | 2 000 |
| 2 | 0 | 1 500 |
| 3 | 0 | 1 000 |
| 4 | 24 000 | 30 000 |
| celkom | 31 500 | 34 500 |
Hospodársky výsledok spoločnosti A-Consult Ltd. vo
výške 10 500 p. j. je zároveň disponibilným ziskom,
pretože nepodlieha zdaneniu.
Celkový zisk matky a dcéry je dohromady 15 825 p.
j. Od tohto zisku je potrebné odpočítať ešte náklady
na založenie dcérskej spoločnosti a náklady spojené
s jej ročnou správou. Až po zahrnutí týchto nákladov
bude zrejmé, či sa potenciálnemu investorovi oplatí
založiť si dcérsku offshore spoločnosť alebo nie.
Na tomto, značne zjednodušenom príklade, ktorý abstrahoval
od mnohých iných reálnych nákladov, sme sa pokúsili
priblížiť fungovanie offshore spoločnosti. Samozrejme,
existuje množstvo variant na vytvorenie optimálnej finančnej
štruktúry, závisí to od špecifických podmienok. Môže
sa zdať, že vytvorenie zložitejšej finančnej štruktúry
je časovo i finančne náročné a môžu si ju dovoliť len
veľké nadnárodné koncerny. V minulosti to tak možno
bolo, ale súčasnosť hovorí o niečom inom. Štruktúra
spoločnosti sa môže vytvoriť veľmi rýchlo a aj náklady
spojené s jej výstavbou sú zvyčajne v súlade s možnosťami
slovenských spoločností.
Ako teda takúto spoločnosť čo najjednoduchšie založiť?
Najlepším a zároveň najmenej riskantným riešením je obrátiť sa na niektorú zo špecializovaných firiem, ktoré sa zaoberajú nielen samotným zakladaním spoločnosti, ale aj jej správou. Táto špecializovaná firma by mala poskytovať aj doplnkové služby, ktoré zjednodušia fungovanie spoločnosti a zároveň by mala mať skúsenosti s daňovými dopadmi operácií medzi spoločnosťami registrovanými v daňových rajoch a v krajinách so štandardným daňovým režimom. Potenciálny klient by nemal porovnávať len cenu za základný balík služieb spojených so založením spoločnosti a navrhnutím optimálnej daňovej štruktúry, ale aj možnosť doobjednať si rôzne doplnkové služby, informačnú podporu poradenskej spoločnosti v budúcnosti a v konečnom dôsledku aj jej spoľahlivosť, odbornú úroveň, profesionálny prístup a diskrétnosť.
