tlač ]Daňové raje svojich klientov neprezrádzajú
Kam speje anonymita vlastníctva aj slovenských firiem, ktoré majú svoje sídla v daňových rajoch? Aké sú legálne možnosti pre podnikateľov, ktorí chcú využiť systém nízkeho daňového zaťaženia v zahraničí pre svoju firmu? Aj takéto otázky včera odzneli na konferencii Únie offshorových poradcov v Prahe, ktorých mediálnym partnerom boli tiež HN.
Banka poskytuje ochranu
Počet slovenských firiem, ktoré „odparkovali“ v daňových rajoch, z roka na rok vzrastá. Len za vlaňajšok ich počet podľa spoločnosti ČEKIA vzrástol na 1 922, z toho väčšina si za sídlo zvolila Holandsko, Cyprus či Luxembursko. Ako tvrdí Michal Friedberger zo spoločnosti Akont, hoci väčšina z týchto štátov pristúpila na požiadavky OECD, takže nefiguruje na jej čiernej listine, neznamená to, že by ohrozila anonymitu vlastníctva, alebo bankové tajomstvo klientov poskytovaním údajov na „požiadanie“. „Cieľom OECD je, aby neexistovali prekážky pre medzinárodnú výmenu informácií pre správne určenie daní,“ podotýka Friedberger. Ako súhlasí Michal Pechr, ktorý už niekoľko rokov pôsobí vo švajčiarskom bankovníctve, ani Švajčiarsko neohrozilo anonymitu klienta. „Banka naďalej chráni klienta pred neoprávneným prístupom iných fyzických či právnických osôb. Pred založením účtu si však dôveryhodnosť klienta banka prísne preveruje,“ dodáva. Švajčiarsko tak naďalej vylučuje automatickú výmenu informácií a pomoc poskytuje len v odôvodnených prípadoch. „Naďalej sú vylúčené tzv. fishing expeditions,“ podotýka Pechr.
Viacero možností
Jednou z krajín, ktorá legálne poskytuje výhodné daňové zaťaženie nerezidentom, teda firmám, ktoré pôsobia v zahraničí, je Malta. Spomedzi členských štátov pritom poskytuje najnižšiu sadzbu dane pre právnické osoby. „Systém je schválený Európskou úniou a jeho základom je refundácia. Firmy napríklad platia daň 35 percent z obchodného zisku, no štát následne zahraničnej firme, ktorá má na Malte len sídlo a nevykonáva tam obchodnú činnosť, vráti 30 percent. V prípade holdingu je táto refundácia do plnej výšky, čo znamená, že zaťaženie je nulové,“ tvrdí Erik Valastee zo spoločnosti Prospera.
Samozrejme, možnosťami, o ktorých HN už písali, sú aj presun sídla na prestížnejšiu adresu, vytvorenie európskej akciovej spoločnosti, ktorá bude vykonávať činnosť na Slovensku, ale so sídlom v jednej z európskych krajín, či zvolenie takzvaných nominee osôb, ktoré konajú v mene skutočného vlastníka a na jeho príkaz v prípade, ak nechce verejne vystupovať. Podľa Karolíny Kalouskovej zo Spoločnosti Online to firmy využívajú aj vtedy, ak chcú zabezpečiť anonymitu vlastníckej štruktúry či ich podnikanie aj v iných sektoroch, ako verejnosť vie.
Podľa
Valasteeho pri zabezpečení ochrany a anonymity vlastníctva nemožno
opomenúť ani trasty. V rámci nich skutočný vlastník prepíše svoj
majetok na správcov, ktorí ho spravujú a v presne stanovených prípadoch
odovzdajú prijímateľom. „Tými môžu byť fyzické či právnické osoby,
potomkovia majiteľa či on sám. Okrem nulového daňového zaťaženia je
tento majetok oddelený od vlastného majetku, čím sa skutočný vlastník
chráni pred veriteľmi.
Dokonca aj v prípade, že sa do finančných
problémov dostane správca, nemajú súdy možnosť siahnuť na tento
majetok. Ako však pripomína Martin Dančišin z právnej kancelárie
Glatzova&Co, na Slovensku sa častejšie využívajú nadácie, čo je
však úplne iný systém darovania majetku na úzko vymedzený účel. „Trast ako inštitút ochrany majetku však už začínajú súdy uznávať aj na Slovensku,“
podotkol. Bankári ešte predpovedajú určitý rast akcií, no na záver
roka, pokiaľ ide o oživenie ekonomiky, sa najoptimistickejšie nedívajú.
Ako v tejto súvislosti včera na konferencii Únie offshorových poradcov
Českej republiky v Prahe podotkol Radim Dohnal zo Saxobank, súčasné
možnosti uchovania či zhodnotenia majetku vidí v odvetvovom
diverzifikovaní investícií, ako aj v investíciách do rozvíjajúcich sa
krajín.
