tlač ]V daňovom raji je hocikto. Aj Ostrava
Tam by pritom mali figurovať tie, ktoré bránia výmene informácií pre daňové účely. Okrem toho, popri oficiálnych zoznamoch existujú aj polooficiálne. A tie často vznikajú z politických dôvodov či ako reciprocita.
„Česká Ostrava je tak napríklad na čiernych zoznamoch Mexika, Argentíny či Venezuely,“ hovorí analytik poradenskej spoločnosti Akont Michal Friedberger.
Dôvod sa dá len predpokladať. Tak, ako napríklad pri Paname, ktorá na
svoje listiny zaraďuje štáty, kde sama figuruje. Samozrejme, s tým, že
im následne znemožní využívanie Panamského prieplavu.
Prázdne zoznamy
Základ
podstaty rajov, v ktorých dnes len zo Slovenska pôsobí 1 922 firiem,
medzi nimi Penta, J&T, Trnava Invest, First Invest, Danubia Real,
Orco, Business Lease Slovakia , Datart Megastore či Deloitte, sú
prevažne jednoduchšie daňové podmienky pre nerezidentov, ako v prípade
Cypru či Malty, anglosaské právo či imidž, čo je prípad najmä Holandska.
Ako
však pripomína Akont, s krízou sa tlak na vymazanie rajov z mapy
zvyšuje. Po Lichtenštajnsku, ktoré spôsobilo vlani zemetrasenie únikom
informácií o bankových klientoch na čele s vtedajším šéfom Deutsche
Post Klausom Zumwinkelom, ktorý raj zneužil, rozčerilo tento rok vody
Švajčiarsko a Luxembursko, ktorých obvinil francúzsky prezident a
pridali sa USA. Zápas o zverejnenie údajov klientov sa skončil
palcovými titulkami v médiách o konci daňového raja.
„Hnevá ma, keď čítam, že Švajčiarsko už nezachováva bankové tajomstvo, že je ohrozením pre anonymitu vlastníka,“
poznamenáva analytik Michal Pechr pracujúci pre jednu švajčiarsku
rodinnú banku. Síce ani nie pred mesiacom Švajčiarsko podpísalo novú
zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, kde sa dostala podmienka
poskytovať za istých okolností informácie „potrebné pre lepšie
stanovenie daní“, bankové tajomstvo či zachovanie anonymity vlastníka
podľa Pechra trvá.
Hoci najaktívnejšie bojujú proti rajom
Británia, Nemecko či Spojené štáty, faktom je, že z 21 krajín, ktoré na
čiernej listene boli ešte v roku 2001, tam tento rok už nezostala ani
jedna. V súčasnosti sú napríklad na sivej listine krajín, ktoré
prisľúbili spoluprácu, sú z klasických daňových rajov, napríklad
Bahamy, Lichtenštajnsko, Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia či Cascois.
Holandské Antily, Kajmanie ostrovy, Man, Švajčiarsko či Britské
Panenské ostrovy sú už spolu so Slovenskom či Českom na bielej listine.
Budúcnosť rajov
„Cieľom OECD je, aby neexistovali prekážky pre medzinárodnú výmenu informácií potrebných pre správne určenie dane,“ prízvukuje Friedberger.
Podľa neho k argumentom obmedzenia anonymity patrí určite boj proti
praniu špinavých peňazí, financovaniu nelegálnych aktivít či terorizmu,
daňových únikov a boja proti korupcii. Dnes však neexistuje krajina,
ktorá by podľa medzinárodných kritérií priamo podporovala pranie
špinavých peňazí či ďalšie nelegálne aktivity. S tým súhlasí aj Pechr.
Ako dodal, aj vo Švajčiarsku, no rovnako aj ďalších krajinách, si pred
vytvorením účtu banka klienta podrobne skontroluje.
Ako sa
zhodujú analytici, len ťažko predpokladať, že by daňové oázy zanikli.
Aj preto, že daňové zaťaženie vo všetkých krajinách sa určite nedostane
na jednu úroveň a krajiny budú súperiť o investorov. Z pohľadu susedov
napríklad aj Slovensko patrí medzi daňovo atraktívne.
„Klasické“
daňové raje sa však aj do budúcnosti podľa analytikov budú vyhýbať
tomu, aby informácie o klientoch poskytovali druhým stranám. „Informácie sa poskytujú len v odôvodnených prípadoch a preverujú ich domáce orgány,“ upozorňuje Pechr.
Paradoxom
je, že krajiny si vytvárajú aj svoje čierne listiny. Podľa časopisu
Offshore Investment sa často stáva, že si ich vzájomne kopírujú a
„poopravujú“. Dodnes však nie je jasné, prečo sa napríklad česká
Ostrava dostala na zoznam latinskoamerických štátov.
