tlač ]Podnikať v daňovom raji?
Keď sa povie daňový raj, takmer každý si predstaví exotický ostrov, slnečné prostredie, pohodlie a maximálnu mieru intimity. V niektorých prípadoch je skutočne daňový raj s bielym pieskom a atmosférou najvyššieho luxusu. No okrem dovoleniek sa tam chodí najmä pracovať. Podnikatelia v snahe získať úľavy na daniach, aj mieru diskrétnosti a využiť výhodný administratívny systém vítajú možnosť zamerať svoje aktivity do vzdialenejších destinácií. „Proces založenia spoločnosti v daňovom raji je neporovnateľne jednoduchší ako u nás a administratívne nenáročný. Spoločnosť v krajinách prezývaných daňové raje sa dá založiť v priebehu približne dvoch dní,“ vysvetľuje Viktor Haba zo spoločnosti Akont, ktorá sa práve poradenstvom, zakladaním spoločností a problematikou daňových rajov zaoberá. Nie je však všetko také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.
Aj daňové raje majú svoje ale. „Nemožno
si založiť spoločnosť v daňovom raji a jednoducho všetky svoje obchodné
aktivity na ňu previesť a automaticky prestať platiť dane z príjmu. Z
daňového hľadiska existujú napríklad zrážkové a zabezpečovacie dane,
ktorými väčšina štátov zdaňuje výplaty zisku zo svojho územia v
prospech spoločnosti z daňových rajov, čo efektivitu ich použitia
výrazne znižuje. Je treba vopred si premyslieť, aký účel má taká
zahraničná spoločnosť splniť a potom až hľadať najvýhodnejšie
alternatívy,“ konštatuje odborník na daňové raje. Každá právnická
osoba vrátane spoločnosti v daňovom raji vzniká podľa miestneho
obchodného zákonníka alebo podobného špeciálneho zákona o
spoločnostiach.
Každá jednotlivá spoločnosť musí spĺňať základné
podmienky na kapitál, štatutárny orgán, tajomníka, musí mať miestne
sídlo, musí mať schválený názov od štátnej autority (registra) a mnoho
ďalšieho. Nie je v tom nič exotické, stále ide o zahraničnú obdobu
spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, aj keď
čiastkové vlastnosti sa môžu odlišovať.
V daňových rajoch sa v 90 % prípadov zakladá tzv. IBC - International Business Company. Ide o spoločnosť podľa špeciálneho zákona, ktorá je určená pre podnikanie mimo územia daného štátu, kde je registrovaná. Výhodou je paušálna daň z príjmu a neverejný obchodný register.
„Rozhodne odporúčame postupovať pri zakladaní spoločnosti v daňových rajoch s pomocou právnikov alebo poradenských firiem. Podnikateľ si môže síce niektoré kroky objednať u miestnych právnických kancelárií sám, ale naráža vtedy na problém výberu toho správneho a dôveryhodného agenta. V neposlednom rade potom aj na správnosť nastavenia spoločnosti a jej zapojenia do zložitejších štruktúr tak, aby efektívne fungovali a nedošlo v budúcnosti k nečakaným prekvapeniam. Tamojší agenti nepoznajú legislatívu Slovenska tak, ako miestni,“ upozorňuje na možné riziká Haba.
Dá sa
povedať, že medzi daňovými rajmi existujú obľúbenejšie jurisdikcie. Sú
k tomu objektívne dôvody. Medzi špičku patrí napríklad Cyprus, ktorý ma
veľmi priaznivú daňovú legislatívu. Odvádza sa tu 10 % z príjmu a je
členom Európskej únie. Porovnateľná s Cyprom je aj Malta, ktorá má
zaujímavé sadzby zrážkových daní vo svojich Zmluvách o zamedzení
dvojitého zdanenia. Kvôli dobrému imidžu a rozsiahlej sieti Zmlúv o
zamedzení dvojitého zdanenia sú stále obľúbené spoločnosti z Veľkej
Británie. Medzi klasickými daňovými rajmi sú predovšetkým Seychely,
práve kvôli jednoduchosti založenia spoločnosti a riadenia a tiež
vysokej diskrétnosti.
Síce sú v podnikateľskom svete daňové raje
atraktívnym miestom na podnikanie, vždy treba prihliadať na výšku
obratu vašich obchodov a fakt, či sa viac oplatí smerovať aktivity do
zahraničia. Krajiny nazývané daňové raje, medzi ktoré okrem menovaných
možno priradiť aj Fidži, Kajmanské ostrovy, Švajčiarsko, Monako či
Grenada alebo Cookove ostrovy, majú špecifickú administratívu.
Pozitíva
daňových rajov v poslednej dobe zatienili najmä snahy OECD o
bezproblémový tok informácií poskytovaných ostatným krajinám a snahy o
úpravu bankového tajomstva, čomu sa pochopiteľne dotknuté krajiny
bránia. „OECD ide predovšetkým o bezproblémovú výmenu informácií
pre daňové účely tak, aby všetky krajiny mohli stanoviť správnu daň
svojich rezidentov a nemali prekážky pri zabezpečovaní potrebných
informácií zo zahraničia. Preto je snaha podpisovať bilaterálne zmluvy,
tzv. TIEAs (Tax Information Exchange Agreements), ktoré vytvárajú
spoluprácu medzi jednotlivými krajinami. Je samozrejme nemožné, aby
kedykoľvek i OECD útočilo na akýkoľvek suverénny štát, aj keď je
daňovým rajom, a nútilo ho ku zmene vnútornej legislatívy.
V tomto
zmysle vytvorilo OECD biele, šedé i čierne listiny krajín, podľa miery
medzinárodnej spolupráce. Čierna listina je v súčasnosti prázdna,
všetky štáty už splnili alebo začali plniť podmienky stanovené OECD.
Konkrétne to však neprinúti žiadny daňový raj k zásadnej zmene
poskytovaných služieb a daňového režimu,“ vysvetlil na záver Viktor Haba.
