tisk ]Daňové raje šetria peniaze
Nechce sa vám sponzorovať štát? Založte si spoločnosť na Kajmanských ostrovoch!
Takmer ste aj vy skolabovali pri podávaní daňového priznania? Máte pocit, že platíte štátu priveža peňazí za primalý komfort, ktorý vám poskytuje? Nie ste jediný. Tisícky podnikatežov preto využívajú možnosť založiť si firmu v niektorom z daňových rajov. Údajne vychádzajú z filozofie, že nik nie je povinný platiť vyššie dane ako nevyhnutne musí. Mnoho malých krajín sa stalo sídlom státisícov spoločností a zároveň tŕňom v oku daňových úradov tých štátov, ktoré takto prichádzajú o nemalé finančné prostriedky.
Čo je to "offshore"?
Výraz pochádza z angličtiny a dal by sa preložiť ako "pobrežný". Zákony označované
spomínaným slovom prijímali v 70-tych rokoch najmä chudobnejšie ostrovné krajiny
a ich ciežom bolo pritiahnuť zahraničných investorov. Neskôr sa však systém
rozrástol do takých nečakaných rozmerov, že štáty, ktoré ho využívajú, získali
prívlastok daňový raj. Podnikatežom ponúkajú nielen výhodnú príležitosť na založenie
spoločnosti, ale aj širokú štruktúru takzvaných "offshore konzultantov" či celé
bankové sústavy. "Tento jednoduchý princíp znamená aj prínos pre ekonomiku krajiny.
Firma, ktorá tam podniká, môže peniaze ušetrené na daniach znova investovať
do výroby. Zabezpečí tak rýchlejší rast ekonomiky ako celku," tvrdia offshore
poradcovia.
Presuňte sa na Barbados!
Oficiálne nie je nič nezákonné na tom, ak obchodník prenesie svoj biznis na
firmu, ktorá sídli povedzme na Kajmanských ostrovoch. Podnikatelia si najčastejšie
zakladajú v daňových rajoch obchodné spoločnosti. Majú na to dva dôvody. Jednak
platia minimálne dane, prípadne ich neplatia vôbec. Druhým je, že tým chránia
svoj majetok. Ak napríklad doma dlhujú rôzne nedoplatky, štát si môže akurát
"trhnúť nohou". Rovnako ako prípadní veritelia. Najviac využívaným typom firiem
sú medzinárodné obchodné spoločnosti - International Business Companies (IBC).
Záujemcovia si ich registrujú najmä v krajinách ako Barbados, Panama, Britské
Panenské ostrovy, Bahamy či Kajmanské ostrovy. Spoločnosť je oslobodená od dane
z príjmu a kapitálových poplatkov, stačí len raz ročne zaplatiť registračnému
úradu paušálnu daň, ktorá sa pohybuje vo výške iba niekožkých stoviek dolárov.
Základné imanie IBC nemusí byť splatené pri jej registrácii, čo je pre každého
podnikateža nespornou výhodou. V praxi to znamená, že môžete začať podnikať,
aj keď máte vo vrecku len jeden dolár. Daňové raje povožujú aj akcie na doručiteža
a miestne obchodné registre neposkytujú údaje o zakladatežoch a akcionároch
podniku. Pri takýchto firmách teda dokážete krásne zahmliť jej skutočných vlastníkov.
Ďalším vežkým plusom je to, že IBC nemusí viesť účtovníctvo. Na to jej stačí
splniť dve podmienky: nesmie obchodovať s firmami sídliacimi v danom daňovom
raji a vykonávať isté činnosti, napríklad poisťovníctvo či bankovníctvo. Iný
spôsob, ako sa vyhnúť plateniu príliš vysokých daní? Založiť si rezidentnú spoločnosť.
Výhodou je, že nesídli na malom ostrove, ale v krajine, ktorá má "šmrnc", povedzme
v Holandsku, Luxembursku, Lichtenštajnsku či Juhoafrickej republike. Ostáva
už len podmienka, aby mala s vašou materskou krajinou uzavretú zmluvu o zamedzení
dvojitého zdanenia. To znamená, že daň budete platiť len v štáte, kde je spoločnosť
registrovaná, a nie v krajine, kde podnikáte. Jej výška sa v týchto prípadoch
pohybuje od jedného do troch percent. Ako sme už spomínali, spoločnosti v daňových
rajoch zvyčajne vydávajú akcie na doručiteža. Teda nikto neeviduje, komu patria,
čo znamená, že nik ani len netuší, kto firmu skutočne vlastní. Mnohé agentúry
tu poskytujú službu zvanú "nominee service". V rámci nej vám ponúknu niekožko
žudí, ktorí budú pro forma zastupovať váš podnik. Sú to len dosadené figúrky
bez podpisového práva a prístupu k bankovým účtom. Už pri svojom menovaní podpíšu
rezignáciu, ktorú v prípade potreby len odobríte aktuálnym dátumom a v teple
domova kedykožvek odvoláte predsedu predstavenstva bez toho, aby o tom vedel.
A v podstate mu je to aj jedno. Veď on nič nerobí, to iba vy za malý poplatok
využívate jeho meno na oklamanie úradov a klientov. Niektoré krajiny si vo svojich
zákonoch zakotvili klauzulu, že raz za rok musí na ich území zvolať spoločnosť
valné zhromaždenie. To však podstatnej časti podnikatežov vôbec neprekáža. Rokovanie
sa koná len preto, aby bolo. Zvyčajne naň vycestujú s celými rodinami, prípadne
milenkami. Veď väčšina daňových rajov sa nachádza v subtropických či tropických
oblastiach a očaria vás svojou exotikou. Služby na najvyššej úrovni sú samozrejmosťou.
Takže z povinnosti nakoniec bude príjemná dovolenka.
Alebo chcete radšej banku?
Na to, aby ste si založili v niektorom z daňových rajov banku či poisťovňu,
potrebujete získať licenciu, čo však zvyčajne nie je až taký problém. Na tieto
účely sa najčastejšie využívajú krajiny ako Grenada, Montenegro, Komorské ostrovy,
Antigua, Barbados či Cookove ostrovy. Výhod to má opäť viac než dosť. Nielen
mimoriadne nízke dane, ale aj minimálne zásahy štátu do chodu týchto inštitúcií.
To umožňuje vežmi diskrétne zriaďovať účty klientom, ktorí ich vo svojej krajine
mať nesmú. Navyše, banky nie sú povinné hlásiť príslušným úradom podozrivé finančné
operácie. Ako stvorené na pranie špinavých peňazí, však?! Zaujímavou možnosťou
pre žudí je zmeniť si trvalý pobyt. Ostanete občanom svojej materskej krajiny,
no po vybavení niekožkých formalít, čo netrvá dlhšie ako jeden mesiac, už budete
daňovo prislúchať k niektorému malému ostrovu. A štátu nezaplatíte nič. Podobne
sa dá získať aj druhé občianstvo a s ním pas. Vďaka svojmu členstvu v Britskom
spoločenstve národov je ideálnou krajinou Grenada. S jej pasom môžete cestovať
bez víz do dvoch tretín sveta. Práve kvôli tejto možnosti si mnohí zaobstarajú
ďalšie občianstvo. V prípade platenia daní je to podobné ako pri zmene trvalého
pobytu. Nesmieme zabudnúť ani na možnosť získania diplomatického postu. Dokonca
už aj na Slovensku fungujú agentúry, zaoberajúce sa tým, aby vám ho zabezpečili.
Ak teda máte dostatok peňazí, pokojne sa môžete stať honorárnym konzulom niektorej
z afrických krajín.
Raj menom Vanuatu
Spomeňme len jeden z príkladov štátov, kam sa oplatí presídliť firmu. Nezávislá
republika Vanuatu má 140-tisíc obyvatežov a tvorí ju 80 ostrovov, ktoré sa nachádzajú
severovýchodne od Novej Kaledónie a severozápadne od Fidži. Odborníci považujú
Vanuatu za čistokrvný daňový raj. Domáci ani cudzinci nepoznajú nijakú daň z
príjmov, nehnutežností či darov. Je teda jasné, že túto pacifickú oblasť nevyhžadávajú
obchodníci z celého sveta len kvôli širokým možnostiam potápania. Vanuatu sa
môže pochváliť aj najmodernejšími komunikačnými systémami a pobočkami mnohých
svetových finančných domov. Štát síce kontroluje miestnu Rozvojovú banku, no
na ostrovoch sídlia pobočky medzinárodných obchodných bánk. Investori to využívajú
na uloženie peňazí predtým, než sa ich rozhodnú niekam znovu umiestniť. Účet
možno založiť v miestnych peniazoch vatu či v akejkožvek svetovej mene. Nejestvuje
tu žiadna devízová kontrola, takže svoje prostriedky môžete bez problémov previesť
na ktorékožvek miesto na svete. Vanuatu profituje z liberálnych ekonomických
zákonov. Vítané a zvýhodňované sú akékožvek zahraničné investície. Tie sa vďaka
ekonomickému rastu krajiny niekožkonásobne zúročujú. Podnikatelia neváhajú,
veď tu na rozdiel od iných štátov neexistuje obmedzenie percentuálneho podielu
domácich a zahraničných vlastníkov.
Čím a komu škodia?
Samozrejme, na prvý pohžad pôsobia daňové raje ako maximálne výhodné a nevidno
na nich nič zlé. Pravdou však je, že spôsobujú odliv financií z krajín, kde
sa peniaze vyprodukujú. Veď práve z daní je zabezpečovaný servis pre občanov,
ktorý zahŕňa školstvo, sociálnu sféru, zdravotníctvo, budovanie diažnic či obranu.
Ak by si každý z nás zmenil trvalý pobyt či sídlo svojej firmy, štát by jednoducho
skrachoval. Krajinám, ktoré ponúkajú daňové úžavy či odpustenie akýchkožvek
poplatkov, to však nikto nemôže mať za zlé. Práve na tom totiž stojí ich ekonomika.
Firmy tam majú P. O. Box a fiktívne sídlo, za čo platia poplatky. Síce malé,
no poznáte to - "babka k babce..." Mnohým chudobným ostrovným štátom tento prístup
výrazne pomohol zdvihnúť úroveň hospodárstva. Väčšina krajín sa však rozhodla
brániť proti podobnému odlivu peňazí. Príkladom je susedné Rakúsko, kde platí
teória "sídla" a nie miesta "založenia" spoločnosti. Darmo firma vznikla v Británii.
Ak tam nevyvíja žiadnu činnosť a v podstate ani nesídli, podža legislatívy sa
stáva rakúskym podnikom. Posudzujú ho tak, ako keby bol založený, povedzme,
vo Viedni, a nie v Londýne. Samozrejme, vždy sa nájdu diery v legislatíve. A
šikovní biznismeni ich rýchlo vyňuchajú. Veď ide o peniaze...
