tisk ]Dodanenie spoločností posobiacich v daňových rajoch sa na Slovensku zatial' nevyužívá
Chýba vyhláška, ktorá určí zoznam daňových rajov. Tú ministerstvo financií vydá až po tom, čo OECD zverejní tzv. čiernu listinu off shore teritórií.
Slovenské daňové
orgány zatiaž neuplatňujú možnosť dodanenia ziskov spoločností so sídlom v daňových
rajoch, ktorú ponúka zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov. Pre TREND to uviedla dnes už bývalá ministerka financií SR Brigita
Schmögnerová.
Zásady boja proti škodlivým daňovým praktikám prijala Organizácia pre hospodársku
spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 1998. Sankcie za tieto praktiky sa podža B.
Schmögnerovej mali začať uplatňovať už v tomto roku. Po zmene administratívy
v USA však došlo aj k zmene postoja tejto svetovej vežmoci, keď nová vláda prezidenta
Georgea Busha začala podža nej tieto daňové aktivity OECD blokovať.
Podža exministerky financií všetky ostatné členské štáty organizácie zotrvávajú
na nezmenených postojoch v otázke škodlivých daňových praktík a daňových rajov.
Obranné opatrenia voči nespolupracujúcim daňovým rajom by sa mali začať uplatňovať
od apríla budúceho roka.
Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
Slovenská legislatíva reagovala na odporúčania OECD. Preto ostatná novela do
zákona o daniach z príjmov s účinnosťou od začiatku tohto roka zaradila niekožko
paragrafov venujúcich sa zdaňovaniu subjektov podnikajúcich v jurisdikcii s
nižším daňovým zaťažením.
Námestník generálneho riaditeža Daňového riaditežstva SR Vasil Paňko očakáva,
že po vydaní zoznamu daňových rajov zo strany OECD vydá Ministerstvo financií
SR vyhlášku, na základe ktorej sa bude môcť uplatňovať už existujúci zákon.
Ten umožňuje dodatočné zdanenie transakcií, ktorých ciežovou krajinou je jedna
z krajín uvedených v zozname daňových rajov, daňovou sadzbou 30 %. Zákon umožňuje
aj úpravu sadzby dane zahraničných závislých osôb, vyriešené je aj zrážanie
preddavkov zo zdanitežných príjmov z daňových rajov.
Slovenská republika bude pokračovať aj v uzatváraní zmlúv o zamedzení dvojitého
zdanenia. Tých mala ku koncu minulého roka uzavretých spolu 47. Umožňujú výmenu
daňových informácií medzi jednotlivými krajinami. Preto bol novelizovaný aj
zákon o správe daní a poplatkov, ktorý definuje daňové tajomstvo a pravidlá
poskytovania informácií tretím stranám. Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom
subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním.
S daňovým tajomstvom môžu narábať len osoby a inštitúcie taxatívne uvedené v
§ 23 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov.
Neoprávnené poskytnutie týchto informácií rieši Trestný zákon v § 178, čo je
trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, a najmä v § 122, ktorý
uzákoňuje trestný čin ohrozenia obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo
daňového tajomstva. Páchateža tohto trestného činu môže súd v najnižšej trestnej
sadzbe odsúdiť až na jeden rok nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podobne upravuje poskytovanie informácií aj nový zákon o bankách. V daňovej
praxi sa využíva aj Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti
a správu daní, ktorej preklad uverejnilo ministerstvo financií vo Finančnom
spravodajcovi. Usmernenie pre správu daní a daňové subjekty rieši problematiku
určovania cien transferu medzi závislými osobami na daňové účely.
Vymáhanie daňových pohžadávok
Základným princípom nezávislého vzťahu je, že ceny vzájomne účtované medzi závislými
osobami by mali byť porovnatežné s cenami účtovanými medzi nezávislými osobami.
Smernica uvádza metódy a postupy používané daňovou správou a daňovníkmi, ktoré
svojim uplatňovaním majú zabezpečiť zodpovedajúce daňové príjmy pre príslušné
krajiny.
Vládny kabinet prerokoval minulý rok v septembri legislatívny zámer návrhu zákona
o medzinárodnej spolupráci v oblasti daní. Pripravovaná právna norma upravuje
postup a podmienky, za ktorých orgány Slovenskej republiky poskytujú, požadujú
alebo prijímajú v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia a platenia daní medzinárodnú
spoluprácu v oblasti daní.
Návrh legislatívneho zámeru zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých
finančných pohžadávok upravuje zase postup a podmienky, za ktorých orgány Slovenskej
republiky poskytujú, požadujú alebo prijímajú medzinárodnú pomoc pri vymáhaní
niektorých finančných pohžadávok. Je totiž verejným tajomstvom, že vymáhanie
daňových nedoplatkov od daňových dlžníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v
zahraničí viazne. Takéto daňové nedoplatky sú potom v podstate nevymožitežné.
