tlač ]Ako dlho bude možné využívať daňové raje?
V poslednej dobe sa stretávame s kopou článkov o svetovej daňovej harmonizácii, daňových rajoch a nekalých praktikách daňových rajov, ktoré rozvracajú ekonomický systém západných krajín a umožňujú pranie peňazí vo veľkom. Toto krátke zhrnutie je, samozrejme, veľmi zjednodušené, ale vystihuje ako tón, tak aj štýl diskusie. Radi by sme sa preto pokúsili o trochu vecnejší a spravodlivejší pohľad na túto veľmi zaujímavú problematiku.V prvom rade si musíme uvedomiť, že v podstate ide o boj medzi dvoma koalíciami – vyspelými štátmi s vysokým zdanením a rozbujnenou reguláciou podnikania na jednej strane a daňovými rajmi s minimálnym zdanením a reguláciou na strane druhej. Dôležitým momentom je skutočnosť, že prvý z nich je neporovnateľne mocnejší a v podstate diktuje, aj keď s určitými obmedzeniami, tej druhej. Nie sú najmenšie pochybnosti o tom, že nemá zmysel uvažovať v rovine spravodlivosti a poctivej hospodárskej súťaže – ide o čisto politický boj za vlastné individuálne záujmy. Pre lepšiu orientáciu sa pokúsime jednak zhrnúť podstatné udalosti, ku ktorým už došlo, a následne rozobrať jednotlivé motivácie a pravdepodobné scenáre ďalšieho vývoja v tejto oblasti.
Doterajší vývoj
Aj keď história offshore podnikania v zmysle využívania legislatívy krajín, ktoré ponúkajú paušálne preferenčný daňový režim pre zahraničné subjekty, je pomerne dlhá a zaujímavá, za podstatné považujeme predovšetkým posledných 20 rokov, kedy sa zo zaujímavej alternatívy stal výnosný celosvetový fenomén s „priemyslovými“ (t.j. široko využívanými a prístupnými v podstate bez obmedzenia) rysmi. Prvým veľkým predelom v tejto dobe bola polovica 80. rokov a zavedenie tzv. IBC spoločností, t.j. spoločností, ktoré sú zakladané v daných teritóriách v prospech nerezidentov, môžu podnikať len s inými nerezidentami a sú minimálne regulované (t.j. spoločnosti vedú záznamy výhradne pre svoju potrebu a podľa svojho uváženia a sú riadené tak, ako to spoločnosti samotnej najviac vyhovuje) a bližšie informácie o spoločnosti sú neverejné. Vzhľadom na tieto obrovské výhody došlo v posledných desiatich rokoch k neuveriteľnému boomu IBC spoločností – len na Bahamách a Britských Panenských ostrovoch bolo dohromady v posledných rokoch založených v priemere 60 000 spoločností ročne.Vyspelé krajiny dokázali pomerne rýchlo reagovať a postavili vo svojom daňovom práve dostatočné zábrany proti priamemu využívaniu týchto spoločností na poskytovanie služieb svojim rezidentom. Ale čoskoro sa ustálilo masové využívanie IBC spoločností na držanie a správu investícií a iné nekonfliktné aktivity (odhaduje sa, že 80-90 % týchto spoločností je nakupovaných správcami majetku vo Švajčiarsku, Jersey, Guernsey, Kajmanských ostrovoch a ďalších a súčasne v hlavných svetových finančných centrách).
Súbežne s IBC spoločnosťami sa na najrôznejšie účely od optimalizácie holdingov cez poskytovanie najrôznejších služieb až po finančné operácie všetkého druhu využívali spoločnosti zakladané podľa bežných zákonov spoločenstva a súčasne požívajúce oslobodenie od dane z príjmu registrované na Jersey, Guernsey, Mane a Gibraltári. Veľmi podobne sa potom využívali tiež rôzne špeciálne daňové režimy, aké ponúkajú Cyprus, Malta a ďalšie.Tretím základným pilierom offshore podnikania boli najrôznejšie daňové výhody ponúkané v rámci pomerne štandardných daňových režimov, z ktorých k najznámejším patria holandské holdingové a finančné spoločnosti, americké LLC spoločnosti, luxemburské holdingové a finančné spoločnosti a investičné fondy, írske finančné a výrobné spoločnosti, holdingové zvýhodnenia v Španielsku, Dánsku, na Madeire, v Rakúsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a mnohé ďalšie v iných krajinách. Nemôžeme tiež zabudnúť na kupčenie s investorskými výhodami, ktoré zasiahlo v podstate všetky vyspelé štáty. Z tohto zoznamu je jedna vec zrejmá na prvý pohľad – nič také ako férová daňová súťaž, o ktorej dnes všetci hovoria, nikdy neexistovalo.
Všetky tieto podnikateľské aktivity úzko nadväzovali na existenciu vyspelých finančných služieb v offshore finančných centrách (menuje aspoň Hongkong, Kajmanské ostrovy, Luxembursko, Bahamy, Jersey a Guernsey). Dá sa povedať, že celý tento systém spoľahlivo fungoval v podmienkach silnej expanzie bez väčších zásahov zo strany vyspelých krajín až takmer do konca deväťdesiatych rokov. Napriek občasnému nepríliš vzájomne koordinovanému tlaku predovšetkým zo strany USA a Veľkej Británie dokázali offshore finančné centrá pevne držať svoje stále silnejšie pozície a odolávať vonkajšiemu tlaku uvádzaním vnútornej regulácie. Dôsledkom tejto snahy je skutočnosť, že v súčasnosti sú predovšetkým Luxembursko, Jersey, Guernsey a ostrov Man regulované mnohonásobne účinnejšie a kvalitnejšie ako ktorákoľvek z krajín G7.Cez súčasné stále ešte relatívne zachovanie status quo nie je možné nevymenovať najvýznamnejšie udalosti pri zavádzaní samoregulácie offshore finančnými centrami a súčasne tiež dokumenty, ktoré veľmi ovplyvnili túto samoreguláciu:
- publikovanie tzv. Edwardovej správy o stave offshore sektoru na Jersey, Guernsey a ostrove Man v roku 1998, ktorá zapríčinila odštartovanie zmien v týchto teritóriách,
- zrušenie manských nerezidentných spoločností v roku 1999,
- zrušenie írskych nerezidentných spoločností vo februári 1999,
- publikovanie excelentnej štúdie OSN nazvanej Finančné raje, bankové tajomstvá a pranie špinavých peňazí v roku 1998,
- vydanie zoznamu spracovaného OECD vo februári 2000, ktorý zahŕňa listinu 50 krajín, ktoré podľa OECD nemajú dostatočnú legislatívu v oblasti prania špinavých peňazí (ak by sme prijali toto tvrdenie, aj keď celá vec nie je celkom jasná, musíme potom poukázať na neobyčajný legislatívny vývoj v týchto štátoch - už v júni sa táto listina zmenšila na 15 členov a vo februári 2001 už v podstate všetky štáty splnili požiadavky OECD na zmeny legislatívy, napr. na Bahamách zladili s OECD 10 zákonov behom 6 mesiacov bez narušenia fungovania Bahám ako daňového raja),
- vydanie zoznamu spracovaného FATF (Financial Action Task Force) v júni 2000 zahŕňajúceho 15 krajín, ktoré nemajú dostatočnú legislatívu a nedostatočne spolupracujú v boji proti praniu špinavých peňazí. Vo februári 2001 7 z týchto krajín vykonalo podľa FATF dostatočné úpravy, zostávajúce zatiaľ čiastočné. Predpokladá sa, že v dobe výnimočného zasadania FATF v júni budú všetky nutné legislatívne úpravy vykonané.
Motivácia protistrán
Môžeme povedať, že vyspelé krajiny majú bezpochyby niekoľko významných motivácií – menujme aspoň obmedzenie vplyvu a možností ponúkaných offshore centrami a následné zvýšenie domácich daňových výnosov, zvýšenie kontroly a moci nad vlastnými daňovými poplatníkmi, ďalej obmedzenie možností využívania offshore centier organizovaným zločinom (jednoznačne hlavný záujem USA v ich protidrogovej vojne) a tiež dosiahnutie vyššej kontroly nad medzinárodným pohybom kapitálu a peňazí.Offshore centrá sa snažia zvýšenou reguláciou úplne odbúrať využívanie svojho hospodárstva organizovaným zločinom, sprístupniť časť informácií o jednotlivých podnikateľských aktivitách na svojom území a týmto udržať daňové zvýhodnenie pre investorov. Ďalšími silnými argumentačnými prostriedkami sú tvrdenia, že prípadné embargo by zničilo ich ekonomiky, pretože ostatné zdroje príjmov sú malé, a navyše sú tieto krajiny užitočné svojimi kvalitnými a liberalizovanými službami aj pre vyspelé krajiny samotné.
Hlavným problémom, ktorý sťažuje rýchle a všeobecne prijateľné riešenie situácie, ja fakt, že principiálne nemajú vo väčšine bodov byrokratické aparáty vyspelých krajín pravdu, čo umožňuje offshore centrám sa pomerne veľmi účinne brániť voči rôznym izolovaným drakonickým opatreniam. Vezmeme si aspoň zmienené tvrdenia:
1) Využívanie offshore centier organizovaným zločinom
Všetky naozaj veľké prípady sa v posledných rokoch týkali výhradne vyspelých krajín počínajúc prípadom BCCI v osemdesiatych rokoch a končiac vlaňajším praním špinavých peňazí cez Bank of New York. Pravdou je, že vďaka regulácii v 10-20 najvyspelejších offshore centrách je ich legislatíva podstatne prísnejšia ako inde, čo vytlačuje organizovaný zločin do vyspelých krajín (ak čas od času vznikne v niektorej offshore krajine problém s praním špinavých peňazí, potom to býva po prvé obvykle v rádoch miliónov dolárov a nie miliárd a po druhé sa to týkalo len tých nepríliš vyspelých a nepríliš regulovaných štátov).
2) Zvýšenie medzinárodnej kontroly nad pohybom peňazí a kapitálu
V tejto oblasti už v podstate došlo k všeobecnému konsenzu a je otázkou nižšie zmienených 5-7 rokov, kedy offshore krajiny príjmu podobné informačné štandardy ako vyspelé krajiny.
3) Daňové motivácie
Vzhľadom na skutočnosť, že v podstate všetky vyspelé krajiny ponúkajú najrôznejšie typy daňových zvýhodnení a ďalej vzhľadom na to, že ani rad vyspelých krajín požadujúci daňovú harmonizáciu nie je zďaleka jednotný, lepšie povedané, predstavujú ho predovšetkým Nemecko a čiastočne Francúzsko, nepredpokladá sa v žiadnom prípade všeobecne prijaté opatrenie v štýle minimálnej základnej daňovej sadzby a podobne.
Ďalší pravdepodobný vývoj
Domnievame sa, že ak je niečo naozaj isté, potom je to skutočnosť, že všetci vedia, že dôjde k zásadným zmenám, ale nikto presne nevie, ako ďaleko tieto zmeny pôjdu. Myslíme si, že veľmi pravdepodobne dôjde v horizonte cca 5-7 rokov k zmenám, ktoré zapríčinia ustálenie nového dlhodobejšieho stavu, ktorý sa bude zrejme vyznačovať nasledujúcimi rysmi:- dôsledné dodržiavanie zásady „poznaj svojho klienta“ zo strany poradenských firiem, správcov trustov a majetku a finančných inštitúcií, ktorí budú za svojich klientov zodpovední (aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, toto pravidlo bude mať úplne zásadný vplyv na ďalší vývoj celého sektora).
- Zjednotenie štandardov kladených na spoločnosti a registre spoločností ako napríklad:
- zákaz používania právnických osôb ako štatutárnych orgánov spoločností
- identita všetkých štatutárnych orgánov jednotlivých spoločností bude zaznamenaná vo verejne prístupnom registri,
- povinná registrácia hypoték a iných foriem zástav, plných mocí a podobne,
- zákaz akcií na doručiteľa v listine a podobne,
- zverejňovanie účtovných výkazov vo verejnom registri. - určitá, dosiaľ neurčiteľná forma výmeny medzi krajinami.
Z vyššie uvedených názorov a vývojových trendov je celkom jasné, že sa celé odvetvie offshore podnikania s offshore financií v nasledujúcich 5-10 rokoch výrazne zmení. Napriek tomu predpokladáme, že vzhľadom na priaznivé faktory, ako sú globalizácia svetového obchodu a financií, boom elektronickej komercie a postupujúca dematerializácia mnohých služieb spolu s rozvojom telekomunikácií, budú hrať daňové raje vo svetovej ekonomike stále dôležitejšiu úlohu.
[ späť ]
