tlač ]Belgická holdingová spoločnosť
Určite nie je treba ďalej popularizovať hoalndský holdingový režim a ich systém daňových oslobodení holdingových operácií. Vzhľadom na, v našich podmienkach, unikátnu zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s Holandskom sú stále všetky ostatné holdingové režimy minimálne o tento rozdiel daný zmluvou horšie. Považujeme však za zaujímavé pripomenúť reálne množstvo alternatív, ktoré postupne uvádza väčšina členských krajín Európskej únie presne podľa hesla „Daňová harmonizácia áno, avšak na naše výhody a úľavy investorom nasahajte“.Radi by sme sa najskôr vrátili k základným princípom výberu krajiny – sídla holdingu a centra pre kumuláciu príjmov z dcérskych spoločností. Jedným pilierom je, samozrejme, stabilné a spoľahlivé právne prostredie a druhým potom daňové dopady holdingových operácií. Inak povedané, optimalizuje sa kombinácia daňových vplyvov troch prvkov:
a) vstup príjmov do holdingovej spoločnosti, t.j. akým spôsobom budú cestou zdanené či nezdanené vyplácané dividendy, príjmy z predaja podielov v dcérskych spoločnostiach a prípadné príjmy z likvidácií dcérskych spoločností – tzv. riešime problém zrážkoveého zdanenia týchto operácií,b) daňové posúdenie týchto príjmmov v samotnej holdingovej spoločnosti, t.j. akým spôsobom budú zdanené či nezdanené prijaté dividendy, príjmy z predaja podielov v dcérskych spoločnostiach a prípadné príjmy z likvidácií dcérskych spoločností,
c) možnosť vyplácania nakumulovaných príjmov vo forme dividend ako do krajín so štandardným daňovým režimom, tak i do daňových rajov.
Ako sme už poznamenali, väčšina členov EÚ dnes disponuje podobnými preferenčnými režimami (ide o Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Veľkú Britániu). Vzhľadom na výhodnosť holandského režimu, ktorý je navyše najčastejšie využívaný zahraničnými investormi, vykonáme na ilustráciu porovnanie belgického modelu s holandským.
Porovnanie belgického a holandského daňového režimu holdingových operáciía) Belgicko uzavrelo asi 60 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a, samozrejme, tiež na belgické spoločnosti sa vzťahuje európska direktíva o materských/dcérskych spoločnostiach (t.j. v príjmoch z podielov nad 25 % držaných cez 12 mesiacov sa medzi spoločnosťami z členských krajín EÚ neaplikuje zrážková daň). Holandsko ich uzavrelo okolo sto. Hlavným rozdielom je z nášho pohľadu odlišnosť v existencii zrážkového zdanenia dividend vyplácaných českými spoločnosťami – 5 % resp. 15 % v Belgicku oproti 0 % resp. 10 % v Holandsku.
b) Belgická spoločnosť platí daň z príjmu len z 5 % príjmu z kvalifikovaných účastí (t.j. účastí nad 5 % základného kapitálu: ďalej musí dcérska spoločnosť podliehať štandardnému daňovému režimu), príjmy z predaja podielov sú plne solobodené od dane z príjmu nezávisle od výšky podielu a dobe držania. V prípade Holandska sú plne oslobodené príjmy z kvalifikovaných (t.j. účastí nad 5 % základného kapitálu za podmienky aktívne riadenej investície) účastí nezávisle od toho, či ide o dividendy či príjem z predaja podielu..c) V prípade vyplácania dividend belgickou spločnosťou spoločnostiam sídliacim v zmluvných krajinách sa postupuje podľa danej mzluvy o zamedzení dvojitého zdanenia či EÚ direktívy. Dividendy platené spoločnostiam sídliacim v daňových rajoch sa zdaňujú zrážkovou daňou 25 %. V prípade holandských spoločností je situácia podobná, jedinou anomáliou je zrážková daň v prospech spoločností z Holandských Antíl (po poslednej úprave 8,3 %) tzn., že sa obecne skôr aplikujú metódy neustálych reinvestícií zisku do rôznych dcérskych spoločností.
Obecne sa dá povedať, že z nášho pohľadu je využitie holandskej holdingovej spoločnsoti výhodnejšie. Pravdepodobne jediný opačný prípad je situácia (i keď v celosvetovom meradle častá), kedy holding drží podiel pod 5 % a predpokladá ho predať – tu sa holandské oslobodenie neaplikuje a operácia by podliehala plnému zdaneniu.[ späť ]
