tlač ]II. ročník konferencie Únie offshore poradcov diskusie nad súčasným vývojom medzinárodných finačných centier
Dňa 18. októbra 2001 sa v konferenčnej sále hotela Don Gioevanni v Prahe uskutočnil už druhý ročník konferencie Únie offshore poradcov ČR. Odborný seminár, ktorý po obsahovej a finančnej stránke opäť zaisťovala spoločnosť AKONT, tentokrát niesol názov Medzinárodné finančné centrá a globálne politicko-ekonomické trendy: hrozí daňovej konkurencii a bankovému tajomstvu zánik?Ako už názov seminára napovedá, bol jeho ústrednou témou veľmi aktuálny problém, ktorý zostal trošku bokom pozornosti domácich oznamovaních prostriedkov zaoberajúcich sa svetom medzinárodných financií: v posledných niekoľkých rokoch sa offshore centrá celého sveta (od vyspelých štátov typu Švajčiarska a Luxemburska až k daňovým rajom karibskej a pacifickej oblasti) stala terčom útokov vyspelých krajín, a to hneď na dvoch úrovniach. Prvá z nich je súčasťou aktivít organizácie zvanej Financial Action Task Force /FATF), činnej v oblasti medzinárodného boja proti legalizácii príjmov plynúcich z organizovanej trestnej činnosti. Druhý potom súvisí so snahou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odstrániť offshore centrá v rámci ťaženia proti „nekalej daňovej konkurencii“. Zmyslom konferencie, na ktorej sa zúčastnilo 80 hostí z radov odbornej verejnosti, bolo zamyslieť sa nad oprávnenosťou týchto útokov a ich pravdepdoobnými dôsledkami.
Podobne ako pri prvej konferencii Únie offshore poradcov prijali pozvanie a so svojimi príspevkami vystúpili vzácni hostia. Konferenciu svojou prednáškou otvoril Dr. Rudolf Stahl, výkonný riaditeľ a člen správneho výboru viedenskej Bank Gutmannn AG, ďalšími prednášajúcimi boli pán Imre Pukhely, viceprezident Bank Vontobel AG z Curychu, a pán Thomas Peacock, kanadský právnik a významný špecialista na problematiku karibských krajín.Zatiaľ čo sa zástupcovia oboch zmienených bánk zamerali na hodnotenie z pozície svojich krajín (Rakúsko, Švajčiarsko), pán Peacock vo svojej dvojdielnej prednáške priniesol mimoriadne zaujímavý globálny pohľad, ktorý sme sa rozhodli prostredníctvom nasledujúceho zhrnutia priblížiť aj tým, ktorí sa na tohtoročnom seminári nazúčastnili.
FATF
Financial Action Task Force (voľne preložené Špeciálny útvar na sledovanie pohybu financií) je medzivládny orgán, ktorý vznikol v roku 1989 na summite siedmich najvyspelejších štátov sveta a ktorého zmyslom sa stal rozvoj a propagácia boja proti praniu špinavých peňazí. Členom FATF sa stalo 29 krajín – napospol ekonomicky vyspelých štátov západnej Európy a Severnej Ameriky.Už rok do dvojho založenia FATF zverejnilo kľúčový dokument „40 odporúčaní“, ktorý zhŕňa základné opatrenia, ktoré by všetky krajiny sveta mali v rámci boja proti praniu špinavých peňazí uplatňovať a presadzovať. Odporúčania majú univerzálny charakter i platnosť a týkajú sa ako oblasti medzinárodnej spolupráce, tak aj dohľadu nad finančným systémom i samotného správania finančných inštitúcií v rámci daného štátu.
40 odporúčaní FATF
Úvodné odporúčania FATF ( 1 až 7) odkatzujú na tzv. dohodu OSN proti nedovolenému obcgodu s narkotikami a psychotropnými látkami z 20. 12. 1998. Každá krajina, ak to ešte neučinila, by mala urýchlene pristúpiť k ratifikácii tejto dohdy a vytvoriť také podmienky, aby jej ustanovenia mohli byť uvedené do praxe. Pri tejto príležitosti FATF odporúča, aby sa ako pranie špinavých peňazí plynúcich z obchodu s drogami kvalifikovala ak nezávislá vedomá asistencia zo strany banky či účtovnej alebo právnej firmy.Odporúčania 10 až 29 sa zameriavajú na finančné inštitúcie (banky, poisťovne a pod.) vrátane tých, ktoré nepodliehajú zákonnému dohľadu (napr. zmenárne).
Banky by mali podľa FATF bezpodmienečne zaistiť, aby poznali identitu všetkých vlastníkov účtov, a to najmň prostredníctvom dôsledného vyžadovania a kontroly predkladaných dokumentov. Anonymné účty alebo účty vedené pod fiktívnymi menami nebudú tolerované. Údaje týkajúce sa identity klienty, rovnako ako informácie o všetkých realizovaných operáciách na jeho účte by finančné inštitúcie mali evidovať minimálne päť rokov a byť schopné ich na vyžiadanie predložiť príslušným úradom (odporúčanie 12).Odporúčanie 14 uvádza, že finančné inštitúcie by malui venovať zvláštnu pozornosť akýmkoľvek zložitým a neobvyklým transakciám a akýmkoľvek netypickým rysom transakcií, ktoré naäemajú zreteľný ekonomický či právny zmysel. Pozadie a účel takýchto operácií by mali byť čo najviac preskúmané, závery spísané a uchovávané k dispozícii orgánom pre dohľad, audítorom či exekútorom.
Odporúčanie 16 sa potom priamo dotýka bankového tajomstva. Podľa neho by finančné inštitúcie, ich štatutárne orgány či zamestnanci mali byť prostredníctvom zákonných ustanovení zbavení akejkoľvek občiansko- či trestnoprávnej zodpovednosti za porušenie zákazu prezradenia dôverných informácií uložených na základe zmluvy alebo zákonného či administratívneho ustanovenia. Táto ochrana pred zodpovednosťou by sa mala vzťahovať aj na prípady, kedy manažment či zamestnanci finančnej inštitúcie v dobrej viere oznámia úradom svoje podzrenie bez toho, aby poznali presne podstatu trestnej činnosti, ku ktorej sa dlverné informácie vzťahujú, alebo k trestnej činnosti vôbec došlo. Interné zásady dôverného styku a bankového tajomstva by rovnako ako s nimi súvisiaca legislatíva danej krajiny mali byť koncipované tak, aby nebránili implementácii tohto aj ostatných odporúčaní FATF.Finančným inštitúciám by navyše, v súlade s odporúčaním 17, nemalo byť dovolené, aby upozornili svojho klienta´, že informácie o jeho operáciách boli predané príslušným úradom.
Ďalšie odporúčania (20 a 21) sa vzťahujú priamo na krajiny s neefektívnym dohľadom nad finančným sektorom a nedostatočnou legislatívou v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Finančné inštitúcie by podľa FATF mali venovať zvýšenú pozornosť obchodným vzťahom či transakciám so subjektami (spoločnosťami i finančnými inštitúciami) z krajín, kde odporúčania FATF nie sú aplikované.Odporúčania 22 až 25 zahŕňajú ďalšie prostriedky boja rpoti praniu špinavých peňazí:
- kontrolu a monitorovanie fyzického pohybu peňazí a iných likviditných aktív cez hranice,
- vytváranie úradov zodpovedných za evidenciu bankových transférov, vkladov a výberov presahujúcich určitú limitnú čiastku,
- podporu postupného obmedzovania hotovostných platieb a využívanie iných (evidovaných) foriem platobného styku (paltobné karty, šeky).
Posledná skupina odporúčaní sa zameriava na medzinárodnú spolupráci v boji proti praniu špinavých peňazí. Dôraz je pritom kladený ako na posilnenie kooperácie medzi národnými orgánmi a existujúcimi medzinárodnými organizáciami (Medzinárodný menový fond, Interpol), tak aj na nadväzovanie nových dvojstranných či mnohostranných zmlúv o právnej pomoci a poskytovaní súčinnosti v boji proti praniu špinavých peňazí. Predmetom takýchto zmlúv by podľa FATF mala byť napr. všestranná spolupráca pri poskytovaní informácií a zhormažďovaní dôkazného materiálu, vydávanie trestne stíhaných osôb podozrivých či usvedčených z prania špinavých peňazí alebo zdaržaní a konfiškácii majetku.
Okrem vypracovania 40 odporúčaní je veľmi viditeľným počinom FATF aj pravidelné zostavovanie a zverejňovanie zoznamu „nespolupracujúcich“ krajín, t.j. jurisdikcií, ktoré neprejavujú patričnú súčinnosť v boji proti praniu peňazí z trestnej činnosti alebo v tejto oblasti neprijali vyhovujúcu legislatívu.Posledný zverejnený zoznam zo septembra 2001 uvádza nasledujúcich 19 krajín:
Cookove ostrovy, Dominikánska republika, Egypt, Filipíny, Grenada, Guatemala, Indonézia, Izrael, Libanon, Maďarsko, Marshallove ostrovy, Barma (Myanmar), Nauru, Nigéria, Niue, Rusko, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent, UkrajinaZverejnenie tohto zoznamu vyvoláva každoročne kopu polemík (napr. prečo v tomto zozname niektoré daňové rahe figurujú a niektoré nie, aj keď ich zákony a celkový prístup sú takmer totožné). Možno aj tvrdiť, že zaradenie či nezaradenie niektorej krajiny na zoznam je viac než čím iným skôr výsledkom subjektívneho hodnotenia FATF a vic či menej úspešného lobbovania zo strany postihnutého štátu.
I tak sa však tento zoznam teší značnej pozornosti a ocitnúť sa v ňom je pre každú z uvedených krajín veľmi nepríjemné. Aj keď FATF ako nadnárodná organizácia má veľmi obmedzené možnosti, ako nespolupracujúci štát trestať, samotné zapísanie do zoznamu je všeobecne spojované so stratou dôveryhodnoti a môže viesť trebársk aj k poklesu prílivu investícií. „Black list“ navyše v praxi berie na vedomie rad organizácií a inštitúcií vyspelých štátov a k subjektom pochádzajúcim z krajín figurujúcich na tomto zozname pristupuje so zvýšenou opatrnosťou či dokonca averziou.Ako pán Peacock vo svojej prednáške konštatuje, jednou z kľúčových oblastí, kam FATF adresovala svoju pozornosť, sú krajiny strednej Ameriky a Karibiku, kadiaľ údajne prúdia toky špinavých peňazí z obchodu s drogami. Pri tomto konštatovaní však FATF úplne ignorovalo skutočnosť, že takmer 75 % finančných prostriedkov, ktoré prešli karibskými finančnými inštitúciami v roku 1998, smerovali do Karibiku z Floridy. Je verejným tajomstvom, že najmä banky v oblasti Miami boli a sú neslávne známe „prestupnými stanicami“ pre pranie špinavých peňazí.
Nehľadiac na túto skutočnosť však v karibskej oblasti zožal koncentrovaný tlak svoje ovocie – väčšina offshore centier výrazne zrevidovala svoje zákony týkajúce sa zakladania a správy spoločností a finančných inštitúcií alebo prijala novú legislatívu zameriavajúcu sa na boj proti praniu špinavých peňazí. V roku 1992 dokonca vznikla odnož FATF v karibskej oblasti, ktorej členmi sa stalo 21 štátov Latinskej Ameriky a Karibiku.Základné zmeny, ku ktorým v dôsledku aktivít FATF takmer vo všetkých offshore centrách vo veľmi krátkej dobe dôjde (a vo väčšine z nich už postupne dochádza), pán Peacock zhrnul do nasledujúcich bodov:
- Vlastníci medzinárodných obchodných spoločností (IBC) alebo podobných daňovo zvýhodnených spoločností budú musieť byť jednoznačne určení a evidovaní. Tento krok vo svojom dôsledku povedie k zriaďovaniu registrov vlastníkov/akcionárov a k rušeniu akcií na doručiteľa.
- Offshore banky budú podliehať rovnakým pravidlám ako akékoľvek iné regulované banky inde vo svete. Znamená to, že záujemcovia o vydanie offshore bankovej licencie budú musieť splniť ako v štandardne rozvinutých krajinách rovnako prísne podmienky ohľadom svojej bezúhonnosti, kapitálovej vybavenosti, profesnej kvalifikácie, skúseností atď.
- Značne zosilnie medzinárodná výmena informácií o klientoch finančných inštitúcií. V niektorých prípadoch bude dochádzať k výmene informácií len na základe súdneho rozhodnutia, v iných krajinách bude môcť byť dôvodom na poskytnutie informácie už len samotné dôvodné podozrenie z trestnej činnosti.
- V medzinárodných finančných centrách budú vznikať orgány pre dohľad, ktoré budú zaisťovať bezúhonnosť domáceho sektoru finančných služieb, okrem iného prostredníctvom evidencie podozrivých transakcií a spolupráce so zahraničnými orgánmi podobného charakteru.
Nekalá daňová konkurencia z pohľadu karibských krajín
Organizáciu pre hospodársku spoluprácu s rozvoj (OECD) nie je treba podrobne predstavovať. Len krátko pripomenieme, že ide o významnú medzinárodnú ekonomickú organizáciu, ktorá vznikla v roku 1961 na základe kladných skúseností s fungovaním Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu. Jej poslaním je podporovať opatrenia prispievajúce k rozvoju svetového hospodárstva a medzinárodného obchodu, ako aj k zvyšovaniu kvality života v členských aj nečlenských krajinách pri zachovaní ich finančnej stability. Členmi OECD, ktorá pôsobí predovšetkým ako odborné medzinárodné fórum pre koordináciu ekonomickej a sociálnej politiky členských štátov, sa postupne stalo 40 krajín vrátane Českej republiky.Jednou z oblastí pôsobnosti OECD je aj fiškálna politika. A práve v tejto oblasti, kde sa predtým skôr venovala komparatívnym analýzam daňových systémov a ich dopadu na jednotlivé ekonomiky, prišla OECD v roku 1996 s bovou iniciatívou – bojom proti „nekalým daňovým praktikám“. Podstata tejto iniciatívy je popísaná v správe OECD z roku 1998, ktorá nesie názov Nekalá daňová konkurencia – nový globálny problém. V nej sa okrem iného uvádza, že existencia štátov s preferenčným daňovým režimom spôsobuje „eróziu daňovej bázy“ v ostatných krajinách a vo svojom dôsledku vedie k nežiaducemu odlivu kapitálu a poklesu celosvetového bohatstva.
Dva roky po zverejnení tejto správy OECD vytvorila aj zoznam „nekalo konkurujúcich“krajín, a to dokonca výrazne obsiahlejší než FATF. Zahŕňal 35 daäových rajov – väčšinu ostrovov v Karibiku a Tichom oceáne. Práve vládam týchto krajín OECD následne adresovala tzv. comitment letter – prehlásenie, v ktorom sa príslušné vlády mali svojím podpisom zaviazať na realizáciu opatrení nutných na odstránenie „škodlivých“ aspektov domácej fiškálnej politiky a prijatia časového harmonogramu, dokedy tieo aspekty budú zrušené.Tento modelový dokument je však koncipovaný úplne jednostranne – neobsahuje žiadny záväzok či sľub zo strany OECD splniť niektoré požiadavky, ktoré memorandum ukladá oslovenej krajine, tobôť ich splniť v rovnakom časovom termíne. A to aj v prípadoch, kedy niektoré krajiny OECD ponúkajú analogické daňové či iné výhody.
Jeden príklad za všetky: OECD požaduje, aby v rámci bezproblémového zistenia identity vlastníkov obchodných spoločností boli zrušené akcie na doručiteľa. Rad štátov OECD vrátane USA? Kanady či Veľkej Británie pritom existenciu akcií na doručiteľa alebo podobné ekvivalenty uznáva. Rovnako tak v daňových zákonoch jednotlivých členských krajín OECD nájdeme rad ustanovení vytvárajúcich najrôznejšie formy daňových výhod. Ostatne, aj samotné OECD vo svojom alternatívnom zozname „krajín s preferenčným daňovým režimom“ uvádza dlhý rad svojich vlastných členských štátov, ako sú napr. Holandsko, Belgicko, Maďarsko, Luxembursko, Taliansko, Austrália či USA:Je teda zrejmé, že jedným z markantných znakov iniciatívy OECD sa tak stal rozdielny prístup. Ako bolo behom konferencie Únie offshore poradcov niekoľkokrát zdôraznené, ak offshore krajiny podľahnú tlaku a upravia svoj daňový systém, kto zaistí, aby rovnaké pravidlá boli zavedené a presadzované aj v členských štátoch OECD?
Vo svojej snahe OECD navyše zabúda na dôležitú skutočnosť – možnosť stanoviť si vlastnú fiškálnu politiku je jedným z najpodstatnejších rysov suverenity každého štátu. Akákoľvek snaha ovplyvniť daňovú politiku nezávislej krajiny koliduje aj so základnými princípmi OSN, obsiahnutými trebárs v Deklarácii OSN o princípoch medzinárodného práva. Podľa tejto deklarácie má každý štát nezadateľné právo zvoliť si vlastný politicky, hospodársky, sociálny a kultúrny systém bez toho, aby bol akoukoľvek formou ovplyvňovaný iným štátoím. V tejto súvislosti sa celá krížová výprava OECD javí ako pochybný a arogantný plán vyspelých európskych krajín vnútiť okolitým štátom svoju vlastnú daňovú politiku a odbúrať daňovú konkurenciu iných krajín, nehľadiac na jej podstatu a jej prínos medzinárodnému obchodu a pohybu kapitálu.Skutočnosť, že ovplyvňovanie fiškálnej politiky nezávislého štátu je neprípustná intervencia a že najrôznejšie formy zvýhodnenia v daňovej oblasti poskytuje väčšina krajín sveta, je zo strany OECD zámerne ignorovaná. Namiesto boja krajín s jednotnou daňovou politikou proti daňovým rajom tak proti sebe v podstate stoja ekonomicky silné štáty a štáty ekonomicky slabé, ktoré sú na lákaní investorov formou daňových výhod často existenčne závislé. A aj keď OECD podobne ako FATF nemá v rokách nástroje, ako daňové raje efektívne postihnúť, a vo svojich vyhrážaniach je značne nekonkrétna, v tomto nerovnom boji celkom 11 krajín (napr. Aruba, Bermudy, Cyprus alebo Malta) nátlaku OECD podľahlo a commitment letter podpísalo.
K významnému zlomu snáh OECD došlo v roku 2001 po voľbách v USA, kedy administratíva prezidenta Busha vyjadrila len malé pochopenie pre snahu vnútiť celému svetu jednotný daňový systém. Názor USA, že táto inciatíva je neakceptovateľným zásahom do práva suverénnych štátov do značnej miery otupil ostrie celej snahy. V dôsledku tejto skutočnosti OECD vo svojom ťažení povolilo, ale až budúcnosť ukáže, či sa do boja proti nekalej daňovej konkurencii vráti v plnej sile, alebo tento plán bude úplne zmetený zo stola.[ späť ]
