II. ročník konferencie Unie Offshore Poradců
Diskusia nad súčasným vývojom medzinárodných finančných centier
Ako už názov vypovedá, jeho ústrednou témou bol veľmi aktuálny problém, ktor zostal torchu bokom pozornosti domácich oznamovacích prostriedkov zaoberajúcich sa svetom medzinárodných financií: v posledných niekoľkých rokoch sa offshore centrá celého sveta (od vyspelých štátov typu Švajčiarska a Luxemburska až k daňovým rajom karibskej a pacifickej oblasti) stali terčom útoku vyspelých krajín, a to hneď na dvoch úrovniach. Prvá z nich je súčasťou aktivít organizácie zvanej Financial Action Task Force (FATF), činnej v oblasti medzinárodného boja proti legalizácii príjmov plynúcich z organizovanej trestnej činnosti. Druhá súvisí so snahou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odstrániť offshore centrá v rámci ťaženia proti „nekalej daňovej konkurencii“. Zmyslom konferencie, na ktorej sa zúčastnilo 80 hostí z radov odbornej verejnosti, bolo zamyslieť sa nad oprávnenosťou týchto úrokov a ich pravdepodobnými dôsledkami.
Podobne ako pri prvej konferencii Unie Offshore Poradců ČR prijali pozvanie a so svojimi príspevkami vystúpili vzácni hostia. Konferenciu svojou prednáškou otvoril Dr. Rudolf Stahla – výkonný riaditeľ a člen správneho výboru viedenskej Bank Gutmann AG, ďalšími prednášajúcimi boli páni Imre Pukhely, viceprezident Bank Vontobel AG z Zürichu, a Thomas Peacock – kanadský právnik a významný špecialista na problematiku kraibských krajín.
Zatiaľ čo zástupcovia oboch uvedených bánk sa zamerali na hodnotenie pozície svojich krajín – Rakúska a Švajčiarska, pán Peacock vo svojej dvojdielnej prednáške priniseol mimoriadne zaujímavý globálny pohľad, ktorý sme sa rozhodli prostredníctvom nasledujúceho zhrnutia priblížit aj tým, ktorí sa na tohtoročnom seminári nezúčastnili.
FATF a 40 odporúčaní
Financial Action Task Force (voľne preložené Špeciálny útvar pre sledovanie pohybu financií) je medzivládny orgán, ktorý vznikol v roku 1989 na summite siedmich najvyspelejších štátov sveta a ktorého zmyslom sa stal rozvoj a propagácia boja proti praniu špinavých peňazí. Členom FATF sa stalo 29 krajín – všetko ekonomicky vyspelých štátov západnej Európy a Severnej Ameriky.
Už rok od svojho založenia – v roku 1990 – FATF uverejnilo kľúčový dokument – 40 odporúčaní – zhrnujúci základné opatrenia, ktoré by všetky krajiny sveta mali v rámci boja proti praniu špinavých peňazí uplatňovať a presadzovať. Odporúčania majú univerzálny charakter aj platnosť a týkajú sa ako oblasti medzinárodnej situácie, tak aj dohľadu nad finančným systémom i samotného správania finančných inštitúcií v rámci daného štátu..
40 odporúčaní FATF
Úvodné odporúčania FATF (1-7) odkazujú na tzv. Viedenskú dohodu OSN proti nedovolenému obchodu s narkotikami a psychotropnými látkami z 20. 12. 1998. Každá krajina, ak to ešte neučinila, by mala urýchlene pristúpiť k ratifikácii tejto dohody a vytvoriť také podmienky, aby jej ustanovenia mohli byť uvedené do praxe. Pri tej príležitosti FATF odporúča, aby sa ako pranie peňazí plynúce z obchodu s drogami kvalifikovala aj nezávislá vedomá asistencia zo strany banky či účtovnej alebo právnej firmy.Odporúčania 10-29 sa zameriavajú na finančné inštitúcie (banky, poisťovne a pod.) vrátane týh, ktré nepodliehajú zákonnému dohľadu (napr. zmenárne).
Banky by mali podľa FATF bezpodmienečne zaistiť, aby poznali identitu všetkých vlastníkov účtov, a to najmä prostredníctvom dôsledného vyžadovania a kontroly predkladaných dokumentov. Anonymné účty alebo účty vedené pod fiktívnymi menami nebudú tolerované. Údaje týkajúce sa identity klienta, rovnako ako informácie o všetkých realizovaných operáciách na jeho účte by finančné inštitúcie mali evidovať minimálne päť rokov a byť schopné ich na vyžiadanie predložiť príslušným úradom (odporúčanie 12).Odporúčanie 14 uvádza, že finančné inštitúcie by mali venovať zvláštnu pozornosť akýmkoľvek zložitým nezvyklým transakciám a akýmkoľvek netypickým rysom transakcií, ktoré nemajú zreteľný ekonomický či právny zmysel. Pozadie a účel takýchto operácií by mali byť čo najskôr preskúmané, závery spísané a uchovávané k dispozícii orgánom pre dohľad, audítorom či exekútorom.
Odporúčanie 16 sa priamo dotýka bankového tajomstva. Podľa neho by finančné inštitúcie, ich štatutárne orgány či zamestnanci mali byť prostredníctvom zákonných ustanovení zbavené akejkoľvek občiansko- či trestnoprávnej zodpovednosti za porušenie zákazu prezradenia dôverných informácií uloženého na základe zmluvy alebo zákonného či administratívneho ustanovenia. Táto ochrana pred zodpovednosťou by sa mala vzťahovať aj na prípady, kedy menažment či zamestnanci finančnej inštitúcie v dobrej viere oznámia príslušným úradom svoje podozrenie bez toho, aby presne poznali podstatu trestnej činnosti, na ktorú sa dôverné informácie vzťahujú, alebo bez toho, aby k nejakej trestnej činnosti vôbec došlo. Interné zásady dôverného styku a bankového tajomstva by rovnako ako s nimi súvisiaca legislatíva danej krajiny mali byť koncipované tak, aby nebránili implementácii tohto aj ostatných odporúčaní FATF.Finančným inštitúciám by, navyše, v súlade s odporúčaním 17, nemalo byť dovolené, aby upozornili svojho klienta, že informácie o jeho operáciách boli predané príslušným úradom.
Ďalšie odporúčanie (20 a 21) sa vzťahujú priamo na krajiny s neefektívnym dohľadom nad finančným sektorom a nedostatočnou legislatívou v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Finančné inštitúcie celého sveta by podľa FATF mali venovať zvýšenú pozornosť obchodným vzťahom či transakciám so subjektami (spoločnosťami aj finančnými inštitúciami) z krajín, kde odporúčania FATF nie sú aplikované. Odporúčania 22 až 25 zahŕňajú ďalšie prostriedky boja proti praniu špinavých peňazí, menovite:- kontrolu a monitorovanie fyzického pohybu peňazí a iných likvidných aktív cez hranice,
- vytváranie úradov zodpovedných za evidenciu bankových transférov, vkladov a výberov presahujúcich určitú limitnú čiastku,
- podporu postupného obmedzovania hotovostných platieb a využívanie iných (evidovateľných) foriem platobného styku (platobné karty, šeky).
Cookove ostrovy, Dominikánska republika, Egypt, Filipíny, Grenada, Guatemala, Indonézia, Izrael, Libanon, Maďarsko, Marshallove ostrovy, Myanmar (Barma), Nauru, Nigéria, Niue, Rusko, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent, Ukrajina.
Zverejnenie tohto zoznamu každoročne vyvoláva množstvo poleemík (napr. prečo v tomto zozname niektoré daňové raje figurujú a niektoré nie, aj keď ich zákony a celkový prístup sú takmer totožné). Možno aj tvrdiť, že zaradenie či nezaradenie niektorej krajiny na zoznam je viac než čím iným skôr výsledkom subjektívneho hodnotenia FATF a viac či menej úspešného lobbovania zo strany postihnutého štátu.I tak sa však tento zoznam teší značnej pozornosti a ocitnúť sa na ňom je pre každú z uvedených krajín veľmi npríjemné. Aj keď FATF ako nadnárodná organizácia má veľmi obmedzené možnosti, ako nespolupracujúci štát trestať, samotné zapísanie do zoznamu je všeobecne spojované so stratou dôveryhodnosti a môže viesť trebárs aj k poklesu prílivu investícií. „Black list“ navyše v praxi berie na vedomie rad organizácií a inštitúcií vyspelých štátov a k subjektom pochádzajúcim z krjín fungujúcich na tomto zozname pristupuje so zvýšenou opatrnosťou či dokonca averziou.
Ako pán Peacock vo svojej prednáške konštatuje, jednou z kľúčových ovlastí, kam FATF adresovala svoju pozornosť, sú krajiny strednej Ameriky a Karibiku, kadiaľ údajne prúdia toky špinavých peňazí z obchodu s drogami. Pri tomto konštatovaní však FATF úplne ignorovalo skutočnosť, že takmet 75 % finančných prostriedkov, ktoré prešli karibskými finančnými inštitúciami v roku 1998, smerovali do Karibiku z Floridy. Je verejným tajomstvom, že najmä banky v oblasti Miami boli a sú nechvaľne známymi „prestupnými stanicami“ pre pranie špinavých peňazí.Nehľadiac na túto skutočnosť, však v karibskej oblasti zožal koncentrovaný tlak svoje ovocie – väčšina offshore centier výrazne zrevidovala svoje zákony týkajúce sa zakladania a správy spoločností a finančných inštitúcií alebo prijala novú legislatívu zameriavajúcu sa na boj proti praniu špinavých peňazí. V roku 1992 dokonca vznikla odnož FATF v karibskej oblasti, ktorej členmi sa stalo 21 štátov Latinskej Ameriky a Karibiku.
Základné zmeny, ku ktorým dôjde v dôsledku aktivít FATA vo veľmi krátkej dobe (a vo väčšine z nich už postupne dochádza) takmer vo všetkých offshore centrách, pán Peacock zhrnul do nasledujúcich bodov:- Vlastníci medzinárodných obchodných spoločností (IBC) alebo podobných daňovo zvýhodnených spoločností budú musieť byť jednoznačne určení a evidovaní. Tento krok vo svojom dôsledku povedie k zriaďovaniu registrov vlastníkov/akcionárov a k rušeniu akcií na doručiteľa.
- Offshore banky budú podliehať rovnakým pravidlám ako akékoľvek iné regulované banky inde vo svete. Znamená to, že záujemcovia o vydanie offshore bankovej licencie budú musieť splniť rovnako prísne podmienky ohľadom svojej bezúhonnosti, kapitálovej vybavenosti, profesnej kvalifikácie a skúseností atď. ako v štandardných rozvinutých krajinách.
- Značne zosilnie medzinárodná výmena informácií o klientoch finančných inštitúcií. V niektorých prípadoch bude k výmene informácií dochádzať len na základe súdneho rozhodnutia, v iných krajinách bude môcť byť dôvodom na poskytnutie informácie už len samotné dôvodné podozrenie z trestnej činnosti.
- V medzinárodných finančných centrách budú vznikať orgány pre dohľad, ktoré budú zaisťovať bezúhonnosť domáceho sektoru finačných služieb, okrem iného prostredníctvom evidencie podozrivých transakcií a spolupráce so zahraničnými orgánmi podobného charakteru.
Nekalá daňová konkurencia z pohľadu karibských krajín
Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nie je nutné podrobne predstavovať. Len krátko pripomenieme, že ide o významnú medzinárodnú ekonomickú organizáciu, ktorá vznikla v roku 1961 na základ ekladných skúseností s fungovaním Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu. Jej poslaním je podporovať opatrenia prispievajúce k rozvoju svetového hospodárstva a medzinárodného obchodu, ako aj zvyšovaniu kvality života v členských a nečlenských krajinách pri zachovaní ich finančnej stability. Členmi OECD, ktoré pôsobí predovšetkým ako odborné medzinárodné fórum pre koordináciu ekonomickej a sociálnej politiky členských štátov, sa postupne stalo 40 krajín vrátane Českej republiky.Jednou z oblastí pôsobnosti OECD je aj fiškálna politika. A práve v tejto oblasti, kde sa predým skôr venovala komparatívnym analýzam daňových systémov a ich dopadu na jednotlivé ekonomiky, prišla OECD v roku 1996 s novou iniciatívou, bojom proti „nekalým daňovým praktikám“. Podstata tejto iniciatívy je popísaná v správe OECD z roku 1998, ktorá nesie názov Nekalá daňová konkurencia - nový globálny problém. V nej sa okrem iného uvádza, ž existencia štátov s preferenčným daňovým režimom spôsobuje „eróziu daňovej bázy“ v ostatných krajinách a vo svojom dôsledku vedie k nežiaducemu odlivu kapitálu a poklesu celosvetového bohatstva.
Dva roky po zverejnení tejto správy OECD vytvorila aj zoznam „nekale konkurujúcich“ krajín, a to dokoncca výrazne obsiahlejší než FATF. Zahrnoval 35 daňových rajov – väčšinou ostrovov v Karibiku a Tichom oceáne. Práve vládam týchto krajín následne OECD adresovala tzv. commitment letter – prehlásenie, v ktorom sa príslušné vlády mali svojím podpisom zaviazať na realizáciu opatrení nutných na odstránenie „škodlivých“ aspektov domácej fiškálnej politiky a prijatie časového harmonogramu, dokedy tieto aspekty budú zrušené.Tento modelový dokument je však koncipovaný celkom jednostranne – neobsahuje žiadny záväzok či sľub zo strany OECD splniť rovnaké požiadavky, ktoré memorandum ukladá oslovené krajiny, tobôž ich splniť v rovnakom časovom termíne. A to aj v prípadoch, kedy niektoré krajiny OECD ponúkajú analogické, daňové či iné výhody.
Jeden príklad za všetky: OECD požaduje, aby v rámci bezproblémového zaistenia identity vlastníkov obchodných spoločností boli zrušené akcie na doručiteľa. Rad štátov OECD (vrátane USA, Kanady či Veľkej Británi) pritom existenciu akcií na doručiteľa alebo podobné ekvivalenty uznáva. Rovnako tak v daňových zákonoch jednotlivých členských krajín OECD nájdeme raad ustanovené vytvárajúcich najrôznejšie formy daňových výhod. Ostatne, aj samotné OECD vo svojom alternatívnom zozname „krajín s preferenčným daňovým režimom“ uvádza dlhý rad svojich vlastných členských štátov, ako sú napr. Holandsko, Belgicko, Maďarsko, Luxembursko, Taliansko, Austrália či USA.Je teda zrejmé, že jedným z markantných znakov iniciatívy OECD sa tak stal rozdielny prístup. Ako bolo počas konferencie Unie Offshore Poradců ČR niekoľkokrát zdôraznené: ak offshore krajiny podľahnú tlaku a upravia svoj daňový systém, kto zaistí, aby rovnaké pravidlá boli zavedené a presadzované aj v členských krajinách OECD? Alebo, povedané s latinčinármi: Quis custodiet custodes ipsos?
Vo svojej snahe OECD najviac zabúda na dôležitú skutočnosť: možnosť stanoviť si vlastnú fiškálnu politiku je jedným z najpodstatnejších rysov suverenity každého štátu. Akákoľvek snaha ovplyvňovať daňovú politiku nezávislej krajiny koliduje aj so základnými princípmi OSN, obsiahnutými trebárs v Deklarácii OSN o princípoch medzinárodného práva. Podľa tejto deklarácie má „každý štát nezadateľné právo zvoliť si vlastný politický, hospodársky, sociálny a kultúrny systém bez toho, aby bol akoukoľvek formou ovplyvňovaný iným štátom“. V tejto súvislosti sa celá krížová výprava OECD javí ako pochybný a arogantný plán vyspelých európskych krajín vnútiť okolitým štátom svoju vlastnú daňovú politiku a odbúrať daňovú konkurenciu iných krajín, nehľadiac na jej podstatu a jej prínos medzinárodnému obchodu a pohybu kapitálu.Skutočnosť, že ovplyvňovanie fiškálnej politiky nezávislého štátu je neprípustnou intervenciu a že najrôznejšiu formu zvýhodnenia v daňovej oblasti poskytuje väčšina krajín sveta, je zo strany OECD zámerne ignorovaná. Namiesto boja štátov s jednotnou daňovou politikou proti daňovým rajom tak proti sebe v podstate stoja ekonomicky silné štáty a štáty ekonomicky slabé, ktoré sú od lákania investorov formou daňových výhod často existenčne závislé. A aj keď OECD, podobne ako FATF, nemá v rukách nástroje, ako daňové raje efektívne postihnúť, a vo svojich vyhrážaniach je značne nekonkrétna, v tomto nerovnom boji celkom 11 krajín (napr. Aruba, Bermudy, Cyprus alebo Malta) nátlaku OECD podľahlo a commitment letter podpísalo.
K významnému zlomu snáh OECD došlo v roku 2001 po voľbách v USA, kedy administratíva prezidenta Busha vyjadrila len malé pochopenie pre snahu vnútiť celému svetu jednotný daňový systém. Názor USA, že táto iniciatíva je neakceptovateľným zásahom do práva suverénnych štátov, do značnej miery otupil ostrie celej snahy. V dôsledku tejto skutočnosti OECD vo svojom ťažení poľavilo, ale až budúcnosť ukáže, či sa do boja proti nekalej daňovej konkurencii v plnej sile vráti alebo tento plán bude úplne zmietnutý zo stola.[ späť ]
