tlač ]Pozitívna správa: ČR pristúpila k Haagskej dohode o apostilácii
Obsah: Vzhľadom na nejasnosti s overovaním dokumentov zahraničných spoločností pri ich využití v Českej republike prikladáme nasledujúci článok, ktorým, dúfame, prispejeme k zvýšeniu informovanosti o tejto problematike.Dňa 16. marca 1999 vstúpila pre Českú republiku do platnosti Dohoda o zrušení požiadavky overovania cudzích verejných listín (Dohoda o apostilácii, ďalej len Dohoda). Na tomto mieste by sme chceli stručne charakterizovať túto Dohodu a tiež základné výhody, ktoré z nej pre českých občanov vyplývajú. Aj keď od účinnosti tejto Dohody uplynul už viac ako rok, je možné dosiaľ konštatovať minimálnu oboznámenosť s ňou, a to nielen napr. medzi zamestnancami bánk a iných finančných inštitúcií, ktorých činnosti sa Dohoda priamo dotýka, ale tiež medzi osobami na tento účel najpovolanejšími – sudcami a ďalšími pracovníkmi registrových súdov. Tento článok by mal preto tiež prispieť k zvýšeniu povedomia o účinkoch tejto Dohody medzi laickou i odbornou verejnosťou.
Najprv v stručnosti uveďme niekoľko zásadných informácií o Dohode. Schválená bola dňa 5. októbra 1961 na konferencii v Haagu a jej depozitárom je holandská vláda. Tej štáty zasielajú napr. svoje rozhodnutie pristúpiť k Dohode a informáciu o tom, ktoré ich vnútroštátne orgány môžu vydávať apostilačné doložky. Zámerom štátov zúčastnených na uvedenej konferencii, ktorý bol uzavretím Dohody dosiahnutý, bolo zrušiť požiadavku diplomatického alebo konzulárneho overovania cudzích verejných listín (čl. 1). Táto čisto formálna požiadavka nepríjemne komplikovala a preťahovala napr. proces zakladanie dcérskych spoločností alebo otvárania bankových účtov a účtov cenných papierov v zahraničí.Inšpiráciou pri zvolávaní tejto konferencie i pri formulácii samotného textu Dohody boli predovšetkým zmluvy o právnej pomoci, alebo skôr ich určité ustanovenia, ktoré na bilaterálnej úrovni zakotvovali podobné princípy ako Dohoda, t.j. štáty si v nich vzájomne uznávali platnosť verejných listín. I Česká republika mala uzavretých niekoľko desiatok takýchto zmlúv, avšak väčšina z nich bola s krajinami bývalého socialistického bloku. Zo štátov EÚ sme mali zmluvu o právnej pomoci len s Francúzskom, Španielskom a Gréckom. V tejto súvislosti by sme chceli poznamenať, že tieto zmluvy nie sú, prirodzene, účinnosťou Dohody nijako dotknuté – platnosť verejných listín z týchto štátov nie je podmienená apostiláciou a tieto listiny, ak platia v štáte pôvodu, platia i v ČR.
Rozhodujúcimi článkami Dohody sú články 2 a 3:
Čl.2Každý zmluvný štát oslobodí od legalizácie listiny, pre ktoré platí Dohoda a ktoré majú byť predložené na jeho území. Pre účely tejto dohody sa overovaním rozumie len formálny úkon, ktorým diplomatickí alebo konzulárni zástupcovia krajiny, v ktorej má byť listina predložená, potvrdzujú pravosť podpisu, oprávnenosť osoby listinu podpísať, a ak je to treba, pravosť pečate alebo pečiatky, ktorou je vybavená.
Čl.3Jediným formálnym úkonom, ktorý môže byť požadovaný za účelom potvrdenia pravosti popisu oprávnenosti osoby listinu podpísať, a ak to treba, pravosti pečate alebo pečiatky, ktorou je vybavená, je pripojenie doložky podľa článku 4 Dohody, ktorú vystaví príslušný úrad štátu, v ktorom listina bola vydaná.
Formálny úkon podľa predchádzajúceho odseku však nemôže byť vyžadovaný, ak buď platné zákony, predpisy alebo prax v štáte, kde je listina predkladaná, alebo dohoda medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi tento úkon zrušili alebo zjednodušili, alebo oslobodili danú listinu z povinnosti overovania.Z ustanovení týchto článkov predovšetkým vyplýva (čl. 2), že štáty, zúčastnené na tejto dohode, t.j. pôvodní signatári a štáy pristúpivšie neskôr, ako napr. ČR, nie sú naďalej oprávnené požadovať tzv. (super)legalizáciu verejných listín. Superlegalizáciou sa rozumie, že štát, aby uznal verejnú listinu vydanú na území iného štátu, požadoval, okrem napr. overenia notárom tohto štátu, overenie pravosti listiny všetkých úradov, ale obvykle len ministerstva zahraničia (alebo ekvivalentného orgánu) daného štátu. Ďalším porblémom bolo, že Česká republika zďaleka nemá konzuláty vo všetkých štátoch, a tak verejné listiny z niektorých štátov museli najskôr putovať na konzulát v inom štáte, ktorý bol oprávnený také overenie poskytnúť, než boli prijateľné pre české úrady a súdy a mohli byť použité v ČR.
Túto zdĺhavú, nákladnú a v mnohých štátoch odlišne upravenú prax nahradzuje Dohoda unifikovaným postupom, ktorý v porovnaní s vyššie popísanou procedúrou znamenaá značné zjednodušenie (čl. 3). Jediným overením, ktoré sú naďalej signatári Dohody oprávnení požadovať, je apostilačná doložka, ktorá je prílohou k Dohode. Táto doložka má normovaný tvar (štvorec so stranami najmenej 9 cm) a predpísané náležitosti. Tu uvádzame jej vzor, tak, ako ho obsahuje zmienená príloha:
- Orgánom povereným vydávať overenia (apostily) listín, vydávaných justičnými orgánmi, vrátane listín vydávaných alebo overovaných notármi, je Ministertvo spravodlivosti Českej republiky, medzinárodný odbor.
- V ostatných prípadoch listín, vydávaných orgánmi štátnej správy alebo inými orgánmi, je orgánom povereným na vydanie overenia (apostily) Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky, konzulárny odbor.
[ späť ]
