[ 
tlač ]
tlač ]Registrácia organizačnej zložky zahraničnej spoločnosti na území Českej republiky
Analýzy
- Úvod - úvodná časť memoranda rokuje o uvedenej problematike v širších, všeobecnejších súvislostiach. Podáva základné informácie o rovnakých podmienkach, ktorými priznáva obchodný zákonník zahraničnej osobe právo podnikať rovnako ako českým osobám, s výhradou inej zákonnej úpravy. Rozlišujúcim kritériom českých a zahraničných osôb pritom nie je štátna príslušnosť, ale sídlo právnickej osoby. Prvá kapitola následne v krátkosti načrtáva formy pôsobenia zahraničnej osoby na území ČR. Pozornosť je zameraná na lokalizáciu organizačnej zložky podniku.
- Oprávnenie podnikať - oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území ČR vzniká ku dňu zápisu do obchodného registra. Obsahom kapitoly v poradí druhej je teda výpočet náležitostí, ktorých splnenie je podmienkou na vznik oprávnenia podnikať na území Českej republiky. Vymedzuje sa, kto je oprávnený podať návrh na zápis, akým spôsobom sa organizačná zložka zaznamenáva do obchodného registra, ktorý súd vedie obchodný register, ktoré údaje sa u zahraničných osôb zapisujú do obchodného registra, lisitinami o ktorých skutočnostiach musí byť návrh na zápis doložený, aké nároky sa kladú na uvedené doklady, postup súdu (ak nie je návrh v súlade s ustanoveniami obchodného zákonníka), akým spôsobom o návrhu registrový súd rozhoduje.
- Rozhodné právo, medzinárodná zmluva - ďalšia kapitola vysvetľuje, kedy ktorým právnym poriadkom sa riadia zahraničné osoby. Tiež nie je možné vynechať, že zmluva dohodovaná medzi organizačnou zložkou zahraničnej osoby a tuzemským subjektom sa posudzuje ako zmluva medzinárodná.
- Postavenie organizačnej zložky - charakterizuje postavenie organizačnej zložky. Z ustanovení obchodného zákonníka tak vyplýva, že organizačná zložka nie je právnickou osobu, ale len súčasťou materského podniku zahraničnej osoby. Organizačná zložka teda nemá právnu subjektivitu, a i do záväzkových vzťahov vstupuje nie organizačná zložka, ale zahraničná osoba. I keď organizačná zložka nemá vlastnú subjektivitu, následne je analyzované, ako môže vedúci organizačnej zložky činiť za zahraničnú osobu, ktorá v ČR zriadila organizačnú zložku, všetky právne úkony, ktoré sa týkajú tejto organizačnej zložky.
- Zodpovedný zástupca organizačnej zložky - venované náčrtu potreby zahraničného zriaďovateľa mať zodpovedného zástupcu, ktorým môže byť len fyzická osoba s bydliskom na území ČR. Funkcia zodpovedného zástupcu môže byť vykonávaná v pracovnoprávnom pomere, alebo aj na základe príkaznej zmluvy.
- Organizačná zložka ako fyzická a právnická osoba - ďalšia kapitola uvádza dvojakú možnosť, aby prostredníctvom svojej organizačnej zložky podnikala v tuzemsku ako zahraničná právnická osoba, tak aj zahrnaičná fyzická osoba. Následne na to je treba vychádzať z obchodného zákonníka a priznať organizačnej zložke také postavenie, aké má v zahraničí osoba z hľadiska zahraničného právneho poriadku. Z postavenia zahraničnej osoby vyplývajú následne rozdiely uvedené v kapitole.
Podnikanie zahraničných osôb z hľadiska daňovo právneho
- Platenie dane z príjmov - vymedzenie, kto je poplatníkom a ktoré príjmy podliehajú zdaneniu.
- Vedenie účtovníctva - zahraničné osoby vedú priekazné účtovníctvo v súlade s ustanoveniami obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve. Charakteristika je doplnená o informáciu, že zahraničná osoba, ako podnikateľ zapísaný v obchodnom registri, je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Jej povinnosťou je tiež viesť účtovné zápisy v českom jazyku a vykonávať inventarizácie majetku.
- Daňové hľadisko organizačnej zložky - nasledujúca kapitola je rozsiahlejším rozoborom daňovo-právnej otázky organizačných zložiek. Uvádza sa, že z hľadiska daňového majú organizačné zložky charakter stálych prevádzkarní. Z toho vyplýva ich registračná povinnosť a povinnosť v zákonom danej lehote oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne. Pozornosť je tiež venovaná povinnosti konať a všetky písomnosti predkladať v českom jazyku.
- Druhy obchodných reprezentácií - charakteristika druhov obchodnej reprezentácie zahraničných firiem. Z daňového hľadiska sa delí na: čistú obchodnú reprezentáciu, dovozne-vývoznú obchodnú reprezentáciu a zmiešanú formu obchodnej reprezentácie.
- Postup pri zdaňovaní stálych prevádzkarní - pozornosť v tejto kapitole je zameraná na výklad postupu zdaňovania v období pred vznikom stálej prevádzkarne a po vzniku stálej prevádzkarne. Odsek kapitoly venovaný zdaňovaniu pred vznikom stálej prevádzkarne sa navyše vnútorne člení na tri spôsoby zdaňovania podľa toho, či ide o subjekty so sídlom v štáte, s ktorým nemá ČR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo o subjekty so sídlom v štáte, s ktorým má ČR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a v tejto zmluve nie je výslovne uvedený článok upravujúci, akým spôsobom sa príjmy z jednotlivých činností zdaňujú, alebo o subjekty so sídlom v štáte, s ktorým má ČR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a v ktorej je stanovený spôsob zdanenia jednotlivých príjmov.
- Vznik daňovej povinnosti - rozbor problematiky vzniku daňovej povinnosti ako v kapitole predchádzajúcej v troch pododsekoch podľa toho, o aký subjekt ide. Kritériom je opäť uzavretá resp. neuzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.
- Zaistenie dane - v rámci zaistenia dane vyplýva zo zákona o daniach z príjmov povinnosť tuzemským osobám zrážať zálohu na daň z čiastok vyplácaných v prospech zahraničného poplatníka. Zmyslom tejto povinnosti je prinútiť zahraničný subjekt daňovo sa registrovať. Rozbor následne spočíva vo výklade, kedy sa zaistenie dane zrážaním záloh vykonáva a na ktoré platby sa táto povinnosť vzťahuje.
- Organizačná zložka z hľadiska devízovo právneho - nasledujúca kapitola je výpočtom oprávnení a obmedzení organizačnej zložky zahraničnej osoby ako devízového cudzozemca. Z toho potom plynie, že napr. organizačná zložka nie je účastníkom vnútornej konvertibility v ČR, že nemôže nadobúdať nehnuteľnosti v ČR, alebo že priame investície cudzozemcov regulácii podľa devízového zákona nepodliehajú.
- Dvojaký daňový domicil a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - zvýraznenie významu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Bez nich dochádza k vzniku dvojitého zdanenia príjmov, pretože určitá osoba je považovaná za daňového tuzemca súčasne v dvoch alebo viacerých štátoch. V týchto prípadoch ide o tzv. dvojaký daňový domicil, ktorý sa vylučuje práve tým, že medzinárodné zmluvy stanovia kritériá prednosti. Kapitola uvádza význam vymedzení daňového domicilu i metódy, ktoré vedú k vytýčeniu dvojitého medzinárodného zdanenia.
- Zahraničné osoby v daňovej sústave Českej republiky - kapitola pripomína, že zahraničné osoby podliehajú zásadne všetkým daniam obsiahnutým v daňovej sústave. Podrobnejšie sa zaoberá daňou z nehnuteľnosti, daňou z pridanej hodnoty a zdaňovaním podielov na zisku.
[ späť ]
