Význam slova offshore
Charles A. Cain, M.A., A.C.I.B., T.E.P.
- Ostrov Man; výkonný predseda spoločnosti SKYEFID Limited, šéfredaktor prestížneho časopisu Offshore Investment, člen mnohých medzinárodných organizácií
Čo znamená slovo offshore? Čo je daňový raj? Tieto výrazy môžu mať pre rôznych ľudí rôzny význam. Základné pojatie daňových rajov je veľmi staré a konzervatívne.Slovo offshore má veľa subjektívnych významov. Pre olejárov môže byť spojené s pobytom na vrtnej plošine niekde v Severnom mori alebo v Mexickom zálive. Ale pre niekoho zo sveta financií to jednoducho znamená cudziu krajinu, ktorý umožňuje niekomu, kto sa nachádza mimo tejto krajiny, získať pre seba určité zvláštne finančné výhody. Pre mňa sú offshore trebárs aj Spojené štáty, pretože v rámci Spojených štátov môžu využiť isté daňové zvýhodnenia. Inými slovami, offshore je všade mimo krajiny, kde sídlim.
Pretrváva všeobecne rozšírená, ale základná zámena medzi „offshore podnikaním“ a miestom, kde k „offshore podnikaniu“ dochádza. Nemyslím, že existuje nejaká „offshore krajina“ ako taká. Sú len krajiny, ktoré vo väčšej či menšej miere umožňujú „offshore podnikanie“.Ak založíme v americkom štáte Delaware spoločnosť s ručením obmedzeným (LLC) tak, že jej spoločníkmi budú dve osoby s trvalým bydliskom mimo Spojených štátov, a ak celý príjem tejto spoločnosti bude vznikať v dôsledku podnikania mimo územia USA, potom táto firma zároveň zostáva celkovo oslobodená od daní v Spojených štátoch. Toto je „offshore podnikanie“, aké je vykonávané v USA. Je teda USA offshore krajinou? A čo trebárs Veľká Británia so svojou zvláštnou zákonnou úpravou týkajúcou sa tamojšieho pobytu rezidentných cudzincov bez trvalého bydliska medzinárodných holdingových spoločností? Rezidenti bez trvalého bydliska môžu vo Veľkej Británii žiť bez akéhokoľvek daňového zaťaženia, čo je privilégiom, ktoré neposkytuje ani rad tzv. daňových rajov.
Ťažko sa v Európskej únii nájde krajina, ktorá by mohla smelo čeliť obvineniu, že umožňuje „offshore podnikanie“. Všetci vieme o holandskom „oslobodení príjmov z kapitálových účasti“, belgickej „riadiacej spoločnosti“. A čo vzájomné konkurenčné boje na získanie japonských priamych investícií do ekonomiky (daňové prázdniny alebo priamo darčeky, úplatky, provízie – hovorte tomu, ako chcete). V týchto súvislostiach sú, samozrejme, vládne podpory len negatívnymi daňami.Je pravda, že všade na svete sa vyhľadávajú konkurenčné výhody pre podnikanie. Zdanenie je náklad. Podnikatelia v medzinárodnom meradle môžu dosiahnuť konkurenčné výhody znižovaním nákladov. Ak chcú jednotlivé krajiny prilákať investície a zvyšovať prosperitu, musia sa spolu stretávať na poli poskytovania daňových výhod.
Realitou zostáva, že offshore krajiny neexistujú. Útok na offshore aktivity, ktoré prebiehajú napríklad v Jersey, je súčasne aj útokom na offshore podnikanie vo Frankfurte, Londýne alebo New Yorku.Ak niekto hovorí o offshore krajinách, väčšinou tým myslí približne 40 malých krajiniek, často ostrovov, ktoré sa rozhodli prilákať „offshore podnikateľov“ poskytovaním zvláštnych daňových úľav. Bohužiaľ, táto skrátená definícia mýli nielen novinárov, ale aj eurobyrokratov a europolitikov. Ak niekto niečo označí za offshore krajinu, myslí tým len miesto, kde sa offshore podnikanie koncentruje. Preto si musíme dávať dobre pozor na to, čo hovoríme. Mali by sme prestať hovoriť o offshore krajinách. Skôr by sme mali diskutovať o offshore podnikaní, ktoré môže byť vykonávané v každej krajine na svete.
Ďalším aspektom zdanlivo nazývaných offshore krajín je, že sa navzájom veľmi líšia – majú rozdielne právo, jazyk, kultúru aj daňový režim. Niektoré z nich sú veľmi dôveryhodné a konzervatívne, iné zase veľmi liberálne. Niektoré sú veľké a mocné, iné sú nepatrné. Avšak dnes, v dobe hnutia proti praniu špinavých peňazí a obchodu s drogami, neexistujú krajiny bez akéhokoľvek právneho rámca a v mnohých offshore krajinách je zákonná regulácia oveľa prísnejšia než v tzv. onshore krajinách. Údaje poskytované niektorými eurokratmi a europolitikmi by boli na smiech, ak by neboli tak absurdné a chybné.Rôzne krajiny sa cieľavedome špecializujú na rozdielne veci. Napríklad Holandsko a Cyprus sú špičkou vo vytváraní siete dohod o zamedzení dvojitého zdanenia, Veľká Británia a Írska republika sú najlepšie v oslobodzovaní rezidentov od daňovej povinnosti.
Preto teda nemôžeme všeobecne hovoriť o daňových rajoch alebo offshore krajinách. Nie je možné niektorú krajinu izolovať alebo rôzne krajiny účelovo združovať do skupín. Bolo by neproduktívne a márne.Čo je teda offshore podnikanie? Podľa môjho názoru ide o podnikanie uskutočňované v jednej krajine a týkajúce sa podnikateľov alebo majetku v inej krajine, pričom úrady v prvej zmienenej krajine na toto podnikanie z rôznych dôvodov neuvaľujú daňovú povinnosť ani ich ináč nezaťažujú.
Táto definícia vytvára obrovský rámec pre potenciálne podnikanie.V posledných rokoch začal vzrastať tlak na niektoré menšie jurisdikcie poskytujúce offshore finančné služby. Tento tlak prichádza z väčších krajín s výraznejším daňovým zaťažením, ktoré sú znepokojené tým, v akej miere sú ich štátni príslušníci a podniky schopné vyhnúť sa zdaneniu.
Na tomto mieste musíme vymedziť rozdiel medzi vyhnutím sa plateniu (tax avoidance) a daňovým únikom (tax evasion). Daňový únik je možné definovať ako jednoznačné neplnenie existujúcej daňovej povinnosti. Nemalo by byť zamieňané s vyhnutím sa dani formou minimalizácie daňovej povinnosti využitím legálnych výhod. Zmätky v pochopení týchto dvoch konceptov sú čiastočne spôsobené nedokonalým prekladom. Viac ako niečo iné má však na svedomí nespokojnosť mnohých byrokratov a nekompetentné pojatie či implementácia opatrení a zákonných úprav, ktoré privedú na svet. Aby sme sa vyhli týmto zmätkom, mali by sme pravdepdobne prejsť od výrazu „vyhýbanie sa plateniu daní“ k výrazu „efektívne daňové plánovanie“. Daň je náklad ako každý iný a ako taký musí byť tiež dobre naplánovaný.Nezákonný daňový únik je, samozrejme, podvod. A to podvod veľmi nebezpečný aj pre človeka, ktorý ho pácha. Človek, ktorý má svoje aktíva uložené v zahraničnej banke alebo držané prostredníctvom trustovej spoločnosti, sa dopúšťa kriminálnej činnosti vo svojej vlastnej krajine. V dôsledku toho dochádza k veľkým problémom aj pri prevode majetku na dediča v prípade smrti alebo k ešte väčším problémom, ak zmienená banka tieto aktíva spreneverí.
Ľudia, ktorí majú svoj majetok nezákonne uložený v zahraničnej banke, sa často spoliehajú na zákon y o ochrane dôverných informácií v krajine, kde dotyčná banka sídli. To je ale dvojsečná zbraň. Banka môže aktíva odcudziť alebo spreneveriť a klient nemôže nič robiť. Existuje veľa dôvodov, prečo si ľudia chcú udržať svoje záležitosti v tajnosti. Poďme sa zamyslieť nad niektorými z nich:- rodinné vzťahy,
- nedôvera vo vládu a v právny systém,
- osobné zvyky, ktoré nemusia byť ani politicky korektné ani sociálne akceptovateľné,
- politika.
- utajenie kriminálneho činu,
- spáchanie podvodu na obchodných partneroch,
- podvedenie manžela alebo iného člena rodiny.
Donedávna panovalo všeobecné presvedčenie, že v rámci danej krajiny nie je nutné skúmať pôvod prijatých finančných prostriedkov ani identitu či charakter klienta pod podmienkou, že tento klient nespáchal trestný čin v danej krajine. Inými slovami – ak pán Joe Soap (povedzme, že je to jeho meno) vystúpil v nejakej krajine z lietadla bez preukazu totožnosti s veľkým kufrom peňazí, neexistoval dôvod, prečo čokoľvek kontrolovať. Výsledkom bolo, samozrejme, obrovské zneužívanie tejto benevolencie. Banky často ovtárali účty na základe minima informácií, často znejúce na falošné mená.
Veľa krajín toto pojatie skutočne presadzovalo. Na špičke rebríčka krajín so zákonmi o o chrane dôverných informácií bolo Švajčiarsko. V súčasnej dobe však boli tieto zákony opakovane napadané, keď svetovú verejnosť upútalo, ako sa švajčiarske banky za tieto zákony po celých päťdesiat rokov od skončenia 2. svetovej vojny schovávali, aby zatajili aktívnu spoluprácu s nacistickým Nemeckom pri krádeži židovského majetku a následne odmietli Židom prístup k majetku, ktorý ich príbuzní poslali do Švajčiarska do bezpečia.Zákony Kajmanských ostrovov týkajúce sa dôverných informácií majú proti americkému tlaku približne rovnakú šancu ako slamený domček proti vlkovi z rozprávky o troch prasiatkach. Zavyl, zafúkal a domček bol preč!
Tento pirátsky prístup nemôže prežiť, ale je treba poznamenať, že sú tu stále niektoré krajiny, ktoré ďalej kráčajú po tejto veľmi zvodnej, ale nebezpečnej ceste. Bola to len otázka času, kedy väčšie krajiny pochopili, čo sú tieto „raje“ skutočne zač – pirátske dúpätá plné zločincov a ich podvodne nadobudnutých peňazí.Medzinárodne spoločenstvo sa teraz musí rozhodnúť, ako s týmto problémom naloží. Cieľom je ochrániť zákonné právo slušných občanov na ochranu dôverných informácií a zároveň identifikovať kriminálne živly, zabaviť ich nelegálne nadobudnutý majetok a dohnať ich aj ich pomocníkov pred súd.
Výsledkom týchto úvah sú zákony proti praniu špinavých peňazí. Táto legislatíva je výsledkom snahy Organizácie spojených národov. Zákony tohto typu sú už v platnosti, alebo v platnosti čoskoro budú vo všetkých závislých krajinách Veľkej Británie. OSN, Veľká Británia a USA vyvíjajú v tomto smere značný tlak aj na nezávislé krajiny v karibskej oblasti. Prevážil názor, že asistovať pri trestných činoch páchaných ľuďmi v iných krajinách či prijímať výťažok z týchto trestných činov plynúcich, je samo o sebe trestným činom.Následne začala diskusia o tom, čo je vlastne trestný čin. S touto diskusiou bolo spojených veľa túžobných očakávaní, ale celá záležitosť v tomto bode zostala stále nejasná. Začína však postupne prevažovať názor, že trestným činom v rámci offshore podnikania je akákoľvek činnosť, ktorá bola hodnotená ako trestný čin priamo v offshore krajine, ak by tam bola spáchaná. Medzi také trestné činy patrí aj daňový únik. Argument, že ilegálny daňový únik nemôže byť hodnotený ako trestný čin v daňovom raji, kde nie je zavedená daň z príjmu, je nesprávny. Každá krajina má nejaký daňový systém. To, že je možné daňový únik realizovať v rámci dvoch rôznych krajín, nemusí znamenať, že daňové systémy oboch týchto krajín musia byť identické. Pašovanie môže byť daňovým únikom rovnako ako falšovanie účtovných kníh za účelom zníženia dane z príjmu.
Poskytovatelia služieb v „offshore krajinách“ využívali starý argument, že daňové záležitosti ich klientov nie sú ich starosťou. Ak zahraničný klient hodlal otvoriť bankový účet, kúpiť spoločnosť alebo zostaviť trust v offshore krajine, nebolo povinnosťou právnej firmy zisťovať či overovať, či klient dodržiaval daňové a devízové zákony alebo niekedy aj náboženské normy vo svojej vlastnej krajine. To už neplatí. Členovia predstavenstva Deutsche Bank, ktorí boli v Nemecku trestne stíhaní (Financial Times, 17. 6. 1999), pretože ich zahraničné pobočky prijímali vklad nemeckých občanov, ktorí následne neplatili daň z úrokov, budú nepochybne uplatňovať zmienený argument. Uvidíme, aký bude výsledok. Ak prehrajú, čo sa môže stať, bude mať táto kauza veľký význam pre budúcnosť.Ale to ešte nie je koniec. Útok na využívanie ochrany dôverných informácií pri zatajovaní trestnej činnosti pokračuje. Kancelária OSN na kontrolu drog a prevenciu kriminality vo Viedni nedávno (1999) zverejnila štúdiu Finančné raje, bankové tajomstvo a pranie špinavých peňazí, napísanú štyrmi významnými autormi. Nadpisy kapitol povedia všetko: "Cyklus prania špinavých peňazí v akcii", "Globálny finančný systém, offshore centrá a krajiny s bankovým tajomstvom", "Prípady, týkajúce sa daňových rajov a krajín s bankovým tajomstvom", "Offshore financie, bankové tajomstvo a organizovaný zločin", "Otázky na zamyslenie".
Kapitola "Otázky na zamyslenie" obsahuje nasledujúce okruhy:- Samostatnosť. „Predaj“ či „prenájom“ suverenity degraduje právne inštitúcie jednotlivých národov. Komentár: Samostatnosť je relatívna. Záleží od uznania ostatných. Suverénne štáty, ktoré sa prepožičiavajú na to, aby zneužívali štáty iné, by nemali byť prekvapené, že ich požiadavky na privilégiá samostatných štátov budú ignorované. S týmto komentárom sa nedá než súhlasiť.
- Utajenie. „Ak nie sú sporné otázky upravené zmluvami ďaleko presahujúcimi dnešné dohody o vzájomnej právnej pomoci a Dohodu z roku 1988, je schopnosť svetového občianskoprávneho a trestnoprávneho systému riešiť problémy vyplývajúce z globálnych transakcií značne obmedzená.“ Komentár: tomuto bodu je treba venovať zvláštnu pozornosť. Veľa ľudí oceňuje súkromie, najmä však tí, ktorí sú populárni alebo bohatí. Musí existovať zodpovedajúca ochrana proti zneužitiu dôverných informácií tými, ktorí k nim majú prístup.
- Medzinárodné obchodné spoločnosti. „Medzinárodné obchodné spoločnosti sú bežne využívané v štruktúrach na pranie špinavých peňazí, pretože poskytujú nepreniknuteľnú ochrannú vrstvu okolo vlastníctva majetku.“ Komentár: správa navrhuje, aby medzinárodné obchodné spoločnosti prestali byť v celosvetovom meradle uznávané alebo aby ich využívanie bolo obmedzené len na situácie, kedy by boli vlastnené alebo riadne riadené výhradne regulovanými a licencovanými inštitúciami. Zdá sa byť nevyhnuteľné a vôbec nie nerozumné, že sa skôr či neskôr objaví medzinárodná dohoda ustanovujúca určitú minimálnu oznamovaciu povinnosť, ktorú bude musieť plniť každá spoločnosť. Nesplnenie takejto oznamovacej povinnosti bude znamenať, že daná spoločnosť alebo medzinárodná obchodná spoločnosť jednoducho vôbec nebude medzinárodne uznaná ako spoločnosť. Táto oznamovacia povinnosť môže zahrňovať mená konateľov a funkcionárov, záväzky a hypotéky a základnú ročnú účtovú rozvahu, ktorá bude vykazovať majetok spoločnosti a jeho pôvod. Okrem toho môže byť vyžadované aj zverejnenie mien skutočných vlastníkov v neverejnom vládnom registri. Ak však bude nejaká taká povinnosť zavedená, musí byť uplatnená medzinárodne a na jednotnom základe.
- Trusty. Zpráva hovorí o niektorých dobrodružnejších zmenách v trustovom práve, najmä vo vzťahu k trustom na ochranu majetku. „Rovnako ako v prípade medzinárodných obchodných spoločností aj tieto špeciálne vytvorené trusty zašli ďaleko za svoj pôvodný účel správy a vedenia majetku v prospech niekoho iného.“ Komentár: zpráva odporúča zmeny v trustovom práve, ktoré by umožnili identifikáciu jednotlivých strán trustu a registráciu týchto informácií vo verejnom registri. Všetky podmienky trustu musia byť v trustovej listine (teda koniec Letters of Wishes a tajných dodatkov). Utajené dodatky budú postavené mimo zákon. Bohužiaľ, niektoré odporúčania tak, ako sú navrhované, sa stavajú proti bežnému trustovému právu. Bude, samozrejme, možné aby bol trust uznávaný len vtedy, ak existuje jednoznačný a jasne identifikovaný zakladateľ aj beneficienti. Trustové právo sa týmto smerom však posúva už teraz, kedy nie sú uznávané napríklad tzv. trusty Červeného kríža (Red Cross trusts) (zrov. Steele v. Paz). Táto oblasť vyžaduje veľmi obozretnú prácu právnikov zameraných na právo spravodlivosti a nie je poľom pre policajtov v ťažkých topánkach.
- Ochrana právnik - klient. Právnici, ktorí akýmkoľvek spôsobom asistujú pri kriminálnej činnosti, stratia svoju imunitu a stanú sa spoluvinníkmi. Komentár: táto oblasť tiež vyžaduje opatrné zaobchádzanie. Už teraz zákony proti praniu špinavých peňazí umožňujú prípadné porušovanie občianskych práv, keď znemožňujú ľuď’om obvineným z trestnej činnosti využiť dôverné právne poradenstvo a podporu.
- Kreditné karty. Informácie o účte by mali byť prístupné úradom akejkoľvek krajiny, v ktorej je karta aktuálne používaná. Komentár: to sa zdá byť rozumné.
- Mena. Menou volenou na ilegálne operácie je americký dolár. 75 % dolárových bankoviek v obehu je mimo USA. Pokladňa Spojených štátov z tohto používania získava ročne okolo 16 miliárd dolárov. Zpráva odporúča pravidelné upomienky, vďaka ktorým by sa držitelia dolárových bankoviek museli buď zverejniť, alebo preukázať úmysel hromadenia týchto bankoviek. Komentár: toto je vyslovene praktické a je možné to zo strany Spojených štátov uskutočniť, ak sa na to rozhodnú. Akonáhle dolár prestane byť atraktívny, bude sa namiesto neho, pochopiteľne, používať euro.
- Zamedzenie zneužívania oblasti voľného obchodu. Správa volá po prísnejšej regulácii týchto zón, ak vôbec budú ďalej existovať. Komentár: zóny voľného obchodu by mali byť obmedzené na oslobodenie od nepriamych daní. Vo všetkých ostatných ohľadoch by mali byť regulované ako čokoľvek iné.
- Finančné špekulácie ako ochrana. Zpráva vyžaduje oveľa prísnejšiu reguláciu.
- Potreba informácií. Zpráva odporúča vládam zverejňovať oveľa viac informácií o medzinárodných obchodných transakciách.
- Výmena informácií a spravodajstva. Zpráva odporúča oveľa rozsiahlejšiu medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti.
- Offshore bankovníctvo. Zpráva skúma potrebu vytvárania „škrupinových“ bánk, ktoré sú inak známe ako cubicle banks alebo managed banks.
- Obchodníci s cennými papiermi. Zpráva požaduje, aby boli regulovaní rovnako prísne ako banky.
Až dosiaľ je všetko v poriadku. Zločinec a jeho komplici budú odhalení a obžalovaní. Ale čo sa stane s klientom, ktorý len trošku hľadá súkromie? Všetky vyššie zmienené odporúčania budú pravdepodobne realizované. A budú fungovať, pretože akýkoľvek odborný poradca, ktorý bude vedome napomáhať zločincovi alebo defraudantovi, bude na súde rýchlo vybavený. To znamená, že tento poradca sa stane de facto policajtom. Bude záležať na ňom a na jeho „odbornej starostlivosti“ (due diligence), čo je moderný slangový termín pre „starostlivé prešetrenie čestného úmyslu a poctivosti každého nového klienta“.
Ale čo s minulosťou? Ak som pred tridsiatimi rokmi prijal klienta, ktorý priniesol v kufríku výťažok z daňového úniku, nespáchal som žiadny trestný čin. Ak dodnes existuje trust s týmito peniazmi, spácham zločin tým, že časť z nich využijem na zaplatenie školného pre klientove deti? Budem tým operovať a nakladať s výnosmi z trestnej činnosti? Odpoveď znie, že jednoducho nevieme. Súdy o tejto záležitosti neuvažovali. Avšak s ohľadom na doslovné znenie radu ustanovení je odpoveď takmer určite „áno“. To teda znamená, že tlak na vyriešenie týchto pretrvávajúcich problémov by mal byť obrovský. Navyše, ak nechceme mať vo finančnom svete chaos, bude nutná daňová amnestia.Kombináciou všeobecnej legislatívy proti praniu špinavých peňazí a konca ochrany dôverných informácií v prípade akejkoľvek stopy skutočnej či údajnej kriminality sa riziko pre odvážne firmy poskytujúce služby v rámci offshore podnikania stáva neúnosným.
Môžeme teda zaistiť ochranu dôverných informácií aspoň pre slušných klientov? Určite môžeme zaistiť ich bezpečie pred vyzvedaním individuálnych „sliedičov“ a dokonca pred tlačou. Ale ochrana informácií pred vládnymi inštitúciami je vecou minulosti. Skutočným nebezpečenstvo je možné zneužitie týchto právomoci zo strany vlád. Som si istý, že táto skutočnosť bude pálčivou otázkou budúceho desaťročia!Za predpokladu uskutočnenia zmien sa môžeme pokúsiť načrtnúť budúcu podobu „offshore“ finančného sektoru. Nič sa nestane s daňovou konkurenciou v rámci krajín, kde sú daňové systémy vytvárané spoločnosťou podľa jej vlastných požiadaviek. Situácia je neprijateľná len tam, kde je daňový systém zámerne skonštruovaný ako ekonomická zbraň proti susedným krajinám.
Nič sa nestane s túžbou po súkromí a dôvernosti. Situácia je neprijateľná len tam, kde je systém ponúkajúci toto súkromie zneužívaný osobami usilujúcimi sa o zakrytie trestnej činnosti.Nezmení sa voľný trh ani konkurenčné poskytovanie finančných služieb. Problémy vznikajú len tam, kde bude zneužitá voľná tržná konkurencia. Bohužiaľ, na voľnom trhu rovnako ako v oblasti pohybu národných mien špinavé peniaze vyháňajú čisté. Ak budú podvodníci a šarlatáni bohatnúť na podvodoch a defraudáciách, bude to chudobných zvádzať k ich nasledovaniu. Súčasne sa bude zhoršovať aj postavenie obozretných a profesionálnych poradenských firiem, ktoré za svoje služby budú musieť nevyhnutne inkasovať viac ako lacný podvodník, ktorý sa nebude zaujímať o činnosť svojho klienta. Bohužiaľ, v neregulovanom konkurenčnom prostredí je veľmi jednoduché pre šarlatána vyzerať ako lacný, pružný a klientsky ústretový praktik, zatiaľ čo obozretní profesionáli budú pôsobiť draho, puntičkársky a neefektívne.
Budúce štandardy sú teraz takmer zrejmé. Firmy alebo krajiny, ktoré nebudú dodržiavať tieto princípy, budú odsúdené celým svetom.- 1. Poznaj svojho klienta
Nestačí dostať pár referencií a fotokópiu pasu. Všetko môže byť sfalšované. Odporúčanie či referencie možno kúpiť. Spomínam si, že som raz dostal ako referenciu meno solídneho vysokého amerického politika. Následne sme zistili, že odporúčanie je bezcenné. Politik bol podplatený. Právnici aj bankári môžu byť podplatení.
Fotokópiu pasu je možné falšovať ľahko. Akonáhle je takáto fotokópia vyrobená, ako často je kontrolovaná úradmi príslušnej krajiny? Prakticky nikdy. To znamená, že falšovať fotokópiu pasu je tá najľahšia vec na svete. V súčasnosti začína prevažovať trend požadovať právnikom overenú fotokópiu poslednej faktúry za verejné služby, kde sa uvádza meno a adresa dotyčnej osoby. Ale aj tá je ľahko falšovateľná. Dokonca, aj keď si vyžiadate všetky referencie, skontrolujete pas s príslušnými úradmi a faktúru za verejné služby s príslušným verejným úradom. Všetko môže b yť sfalšované odhodlaným podvodníkom.Ani nie za dvadsať minút po napísaní predchádzajúcich riadkov prišiel do mojej kancelárie klient a pokojne sa priznal, že si práve otvoril dva účty vo veľkej banke na falošné meno podložené falšovanými dokumentami a referenciami. Bolo to tak ľahké!
- 2. Obchodné nástroje
Som presvedčený, že v priebehu budúcich piatich rokov – alebo naozaj veľmi rýchlo, bude existovať medzinárodná dohoda o typoch podnikateľských subjektov. Musíme očakávať, že aby spoločnosť (či iná organizačno-právna forma podnikania) bola uznávaná, bude treba splniť minimálne požiadavky na zverejnenie určitých informácií vo verejnom registri. Predpokladám, že táto dohoda bude zaisťovať, aby:
- identita skutočných vlastníkov bola zaznamenaná v neverejnom úradnom registri,
- akcie na doručiteľa a ďalšie vlastnícke nástroje umožňujúce prevod bez akejkoľvek písomnej dokumentácie budú postavené mimo zákon,
- použitie právnických osôb ako konateľov v spoločnostiach bude postavené mimo zákon,
- identita všetkých konateľov, všetkých funkcionárov a všetkých ostatných výkonných osôb bude musieť byť registrovaná vo verejnom registri,
- všetky plné moci vydané spoločnosťou budú musieť byť registrované vo verejnom registri,
- všetky hypotéky či iné formy zaťaženia budú musieť byť registrované v verejnom registri,
- auditované výročné účtovné výkazy o zdrojoch a použití užití prostriedkov budú musieť byť evidované vo verejnom registri,
- všetci profesionálni správcovia trustov (ktorí svoje služby poskytujú priamo či nepriamo za úplatu), budú musieť byť registrovaní.
- 3. Výmena informácií
Behom piatich rokov budú zákonné opatrenia ohľadom výmeny informácií oveľa rozsiahlejšie ako teraz. Bude existovať medzinárodná dohoda, ktorá medzi jednotlivými signatármi zaistí vzájomné uznávanie všetkých daňových záväzkov daňových poplatníkov. Ďalej dohoda zabezpečí povinnosť každej krajiny aktívne spolupracovať s ostatnými krajinami pri výbere ich daní. Posledná správa OECD publikovaná v apríli 2000 mieri jednoznačne touto cestou.
- 4. Spoluvinníci
Napomáhanie k nezákonnému daňovému úniku je trestným činom už dnes. Toto bude súdmi zdokonalené do podoby blízkej prechovávaniu kradnutého majetku. Bude existovať medzinárodná dohoda o vzťahu právnik – klient, ktorá zaistí, aby trestnú činnosť nebolo možné skryť za ochranný štít advokátovej imunity.
- 5. Vylúčenie krajín, ktoré nesplnia vytýčené podmienky
Krajiny, ktoré odmietnu pristúpiť na tieto dohody, budú považovaní za medzinárodných vydedencov. Veľmi dobre sa potom môžu stať terčom ekonomických sankcií aj horších vecí.
[ späť ]
