Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Bielorusko
DOHODA
medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bieloruskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Vláda Slovenskej republiky a Vláda Bieloruskej republiky,
želajúc si uzatvoriť dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmov a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa dohoda vzťahuje
Táto dohoda sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu
alebo oboch zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa dohoda vzťahuje
1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene
niektorého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo
miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich vyberania.
2. Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane ukladané z celkových
príjmov, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní
zo zisku zo scudzenia majetku, daní z celkovej sumy miezd alebo platov
platených podnikmi, ako aj daní z prírastku majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa táto dohoda vzťahuje, sú najmä
a) v Slovenskej republike
i) daň z príjmov fyzických osôb,
ii) daň z príjmov právnických osôb,
iii) daň z nehnuteľností,
(ďalej len "slovenská daň"),
b) v Bieloruskej republike
i) daň z príjmov a ziskov podnikov, združení, organizácií,
ii) daň z príjmov fyzických osôb a
iii) daň z nehnuteľného majetku,
(ďalej len "bieloruská daň").
4. Táto dohoda sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu,
ktoré sa budú ukladať po dátume podpisu tejto dohody popri súčasných daniach
alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia
podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto dohody, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku, a ak je použitý v
zemepisnom zmysle, označuje územie, na ktorom Slovenská republika uplatňuje podľa
slovenských zákonov a v súlade s medzinárodným právom suverénne práva a
jurisdikciu,
b) výraz "Bielorusko" označuje Bieloruskú republiku, a ak je použitý
v zemepisnom zmysle, označuje územie, na ktorom Bieloruská republika uplatňuje
podľa bieloruských zákonov a v súlade s medzinárodným právom suverénne práva a
jurisdikciu,
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa daných súvislostí Slovensko alebo Bielorusko,
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné
združenia osôb,
e) výraz "spoločnosť" označuje každú právnickú osobu alebo každého
nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom
jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
štátu,
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje každú dopravu uskutočňovanú
loďou, člnom, lietadlom, železničným alebo cestným vozidlom prevádzkovanú
podnikom, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, okrem prípadov, ak
takáto loď, čln, lietadlo, železničné alebo cestné vozidlo sú prevádzkované len
medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
h) výraz "príslušný úrad" označuje
i) v prípade Slovenska ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu,
ii) v prípade Bieloruska Štátny daňový výbor alebo ním splnomocneného zástupcu,
i) výraz "štátny príslušník" označuje
i) každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,
ii) každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť (partnership) alebo
združenie zriadené podľa platných právnych predpisov v niektorom zmluvnom
štáte,
j) výraz "nižší správny útvar" sa vzťahuje len na Slovensko.
2. Pokiaľ ide o uplatnenie tejto dohody zmluvným štátom, každý výraz
nedefinovaný v dohode, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, má taký význam, aký
má v danom čase podľa platných právnych predpisov tohto štátu upravujúcich
dane, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto dohody výraz "rezident zmluvného štátu" označuje
každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu má daňovú povinnosť v
tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta registrácie alebo
iného podobného kritéria. Predpokladá sa, že samotný zmluvný štát a každý jeho
nižší správny útvar alebo miestny orgán je rezidentom tohto štátu. Tento výraz
však nezahŕňa osobu, ktorá má daňovú povinnosť v tomto štáte iba z dôvodu
príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo z majetku umiestneného v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, určí sa jej postavenie takto:
a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má stály byt;
ak má stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku
ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých
záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne
dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za
rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v
žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym
príslušníkom,
d) ak sa pri určení rezidencie vyskytnú akékoľvek problémy, príslušné úrady
zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch
zmluvných štátov, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku
vzájomnou dohodou.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto dohody výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo čiastočne
vykonáva svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby
prírodných zdrojov.
3. Stavenisko alebo stavba, alebo inštalačný projekt tvoria stálu prevádzkareň
len vtedy, ak trvá dlhšie ako dvanásť mesiacov.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz "stála
prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia,
vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania
akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný
charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania
akýchkoľvek kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť
trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný
alebo pomocný charakter.
5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba - iná ako nezávislý
zástupca v zmysle odseku 6 - koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a
obvykle uplatňuje právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, tak tento podnik má
stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto
osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti
uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa
ustanovení tohto odseku, keby sa vykonávali prostredníctvom trvalého zariadenia
na podnikanie.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len
preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú
v rámci svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého
zmluvného štátu, alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už
prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neznamená, že táto spoločnosť
je stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa právnych
predpisov zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. V každom
prípade tento výraz zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy
inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva vzťahujúce sa na
pozemky podľa noriem občianskeho práva, právo užívania nehnuteľného majetku a
práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných
ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny, lietadlá, železničné a
cestné vozidlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, z nájmu alebo
z každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých
osobných služieb.
Článok 7
Zisky podniku
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
takýmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, ale iba
v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou
ustanovení odseku 3 tohto článku, tejto stálej prevádzkarni sa v každom
zmluvnom štáte priraďujú zisky, ktoré by dosiahla, keby ako samostatný podnik
vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti v rovnakých alebo obdobných
podmienkach a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou
prevádzkarňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku
vynaložené na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a
všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v tom štáte, v
ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré majú byť pripočítané
stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam,
ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré majú
byť zdanené takýmto obvyklým rozdelením. Použitý spôsob rozdelenia zisku musí
byť však taký, aby bol výsledok v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti,
že iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú
dostatočné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto
dohody, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí, člnov,
lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel v medzinárodnej doprave
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2. Na účely tohto článku zisky z prevádzkovania lodí, člnov, lietadiel, železničných
alebo cestných vozidiel v medzinárodnej doprave zahŕňajú aj zisky z prenájmu
prázdnych lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel
používaných v medzinárodnej doprave, pričom zisky z takéhoto prenájmu sú
náhodné vo vzťahu k ziskom uvedeným v odseku 1.
3. Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Prepojené podniky
1. Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu zúčastňuje priamo alebo nepriamo na
riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole
alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného
štátu a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by si dohodli nezávislé podniky, môžu byť akékoľvek
zisky, ktoré by jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmienky ich
nedosiahol, zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom
štáte, a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr
uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli
také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát
vhodne upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení
tejto úpravy sa bude postupovať s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto
dohody a príslušné úrady zmluvných štátov môžu v prípade potreby vzájomne
konzultovať.
3. Ustanovenia odseku 2 sa nepoužijú v prípade úmyselného zníženia daňového
základu.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného
štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, ktorého spoločnosť
vyplácajúca dividendy je rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu,
ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto
stanovená nepresiahne
a) 10 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť iná ako
osobná obchodná spoločnosť (partnership), ktorá priamo vlastní najmenej 25 %
majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy,
b) 15 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy zo
všetkých druhov akcií alebo z iných práv podieľať sa na ziskoch s výnimkou pohľadávok,
ako aj príjmy z iných práv, ktoré sú zdaňované rovnakým spôsobom ako príjmy z
akcií podľa právnych predpisov toho štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca
zisk rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého
rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva v
tomto druhom štáte nezávislé osobné služby zo stálej základne, ktorá sa tam
nachádza, a účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto
stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa
okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy
vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa podiel, v súvislosti s
ktorým sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na
stálu základňu nachádzajúcu sa v tomto druhom štáte, a ani nemôže zdaniť
nerozdelené zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané
dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov
alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého
zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto úroky sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú
zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník
úrokov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 %
hrubej sumy úrokov. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia spôsob aplikácie
tohto obmedzenia vzájomnou dohodou.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom
štáte, poberané a skutočne vlastnené vládou druhého zmluvného štátu alebo
centrálnou (národnou) bankou tohto štátu, sú vyňaté zo zdanenia v skôr uvedenom
štáte.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na
nehnuteľnosť bez ohľadu na to, či majú právo účasti na ziskoch dlžníka, a najmä
príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov
vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo
s dlhopismi. Penále za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto druhom štáte vykonáva
nezávislé osobné služby zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka,
z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na
túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností použijú ustanovenia článku
7 alebo článku 14.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento
štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu.
Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je rezidentom niektorého
zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v
súvislosti s ktorou vznikol dlh, z ktorého sú platené úroky, a ak tieto úroky
idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá,
že úroky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála
základňa nachádza.
7. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa na
pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ
so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb
presahujúca túto sumu sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého
zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto dohody.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané
rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v
ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný
vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto
stanovená nepresiahne
a) 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3
písm. a),
b) 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3
písm. b),
c) 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3
písm. c).
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu prijaté ako odplata za použitie alebo za právo na použitie
a) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo k vedeckému
dielu vrátane kinematografických filmov alebo filmov, alebo pások a ostatných
prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie,
b) akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu, nákresu alebo modelu, plánu,
tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú
na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti, alebo za použitie alebo
právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia,
c) akýchkoľvek dopravných vozidiel.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva v
tomto druhom štáte nezávislé osobné služby zo stálej základne, ktorá sa tam
nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktorý sa platia licenčné poplatky, sa
skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V tomto
prípade sa podľa okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom
je tento štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto
štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu na to, či je
rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň
alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné
poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom
sa predpokladá, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa
stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných
poplatkov vzťahujúca sa na použitie, právo alebo informáciu, za ktoré sa
platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom,
keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa ustanovenia tohto článku len na
túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu sa v tomto
prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím
na ostatné ustanovenia tejto dohody.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí stálej základni, ktorú má rezident
jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých osobných služieb,
vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo
spolu s celým podnikom) alebo tejto stálej základne sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
3. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia lodí, člnov,
lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej
doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku týchto lodí, člnov,
lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel, podliehajú zdaneniu len v
tomto štáte.
4. Zisky zo scudzenia iného majetku ako majetku uvedeného v odsekoch 1, 2 a 3
podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé osobné služby
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nezávislých
odborných služieb alebo z iných činností nezávislého charakteru, podliehajú
zdaneniu len v tomto štáte, ak rezident nemá obvykle k dispozícii v druhom
zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má k dispozícii
takúto stálu základňu, môžu byť príjmy zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v
rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej základni.
2. Výraz "odborné služby" zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne,
umelecké, výchovné alebo vzdelávacie činnosti, ako aj nezávislé činnosti
lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovných
znalcov.
3. Na účely tejto dohody výraz "stála základňa" označuje stále
miesto, ako je kancelária alebo miestnosť, ktorého prostredníctvom fyzická
osoba vykonáva, úplne alebo čiastočne, nezávislé osobné služby.
Článok 15
Závislá činnosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov
16, 18 a 19 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom
štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na
ustanovenia odseku 1 len v skôr uvedenom štáte, ak
a) sa príjemca zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období,
ktoré sa začína alebo končí v príslušnom kalendárnom roku, a
b) sú odmeny vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie
je rezidentom druhého štátu, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa odmeny poberané z
dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode, člna, lietadla, železničného
alebo cestného vozidla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave podnikom
zmluvného štátu môžu zdaniť v tomto štáte.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného
štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec vystupujúci
na verejnosti, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo
ako hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v
druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť
v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom mu neplynú
priamo, ale plynú inej osobe, môžu sa zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov
7, 14 a 15 v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju
činnosť.
3. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z jeho osobne
vykonávaných činností umelca alebo športovca, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na
ustanovenia odsekov 1 a 2 len v tomto štáte, ak sa takáto činnosť vykonáva v
druhom zmluvnom štáte v rámci programu kultúrnej a športovej výmeny schváleného
obidvoma zmluvnými štátmi a takéto činnosti sú úplne alebo z podstatnej časti
financované z verejných fondov jedného alebo druhého štátu.
Článok 18
Dôchodky
1. Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho
zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu s
výhradou ustanovení článku 19 ods. 2 len v tomto štáte.
2. Dôchodky a iné platby uskutočnené na základe systému sociálneho zabezpečenia
niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenia odseku
1 v tomto štáte.
Článok 19
Štátna služba
1.
a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodok, vyplácané jedným
zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom
tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytované tomuto štátu alebo nižšiemu
správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v
druhom zmluvnom štáte, ak sú služby poskytované v tomto štáte a fyzická osoba,
ktorá je rezidentom tohto štátu,
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu, alebo
ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodu poskytovania týchto služieb.
2.
a) Akýkoľvek dôchodok vyplácaný priamo alebo z fondov, ktoré vytvoril jeden
zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán, fyzickej
osobe za služby poskytované tomuto štátu alebo nižšiemu správnemu útvaru, alebo
miestnemu orgánu podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takýto dôchodok však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa použijú na platy, mzdy a iné podobné
odmeny a na dôchodky za služby poskytované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo nižším správnym útvarom, alebo
miestnym or- gánom tohto štátu.
Článok 20
Študenti
Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne
pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného
štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba s cieľom štúdia alebo
výcviku, dostáva na úhradu nákladov za pobyt, štúdium alebo výcvik, sa nezdania
v tomto štáte za predpokladu, že takéto platby majú zdroj mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu bez ohľadu na ich zdroj, ktoré sa
neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto dohody, podliehajú zdaneniu iba v
tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v
druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam
nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé osobné služby zo stálej
základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy
platia, sa skutočne spája s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou.
V takomto prípade sa podľa okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného
zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného
štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých osobných služieb, sa môže
zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Lode, člny, lietadlá, železničné alebo cestné vozidlá, ktoré vlastní
rezident zmluvného štátu, a ktoré sú prevádzkované v medzinárodnej doprave,
alebo hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie týchto lodí, člnov,
lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel podlieha zdaneniu len v tomto
štáte.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
iba v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1. V prípade Slovenska sa dvojité zdanenie vylúči takto:
Slovensko môže pri zdaňovaní svojich rezidentov zahrnúť do základu dane, z
ktorého sa takéto dane ukladajú, časti príjmov alebo majetku, ktoré sa môžu podľa
ustanovení tejto dohody rovnako zdaniť v Bielorusku, povolí však znížiť sumu
dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v
Bielorusku. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej
dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy alebo
majetok, ktoré sa môžu zdaniť podľa ustanovení tejto dohody v Bielorusku.
2. V prípade Bieloruska sa dvojité zdanenie vylúči takto:
Ak rezident Bieloruska poberá príjmy alebo vlastní majetok, ktorý sa podľa
ustanovení tejto dohody môže zdaniť na Slovensku, Bielorusko povolí
a) znížiť daň z príjmov tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov
zaplatenej na Slovensku,
b) znížiť daň z majetku tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z majetku
zaplatenej na Slovensku.
Takéto zníženie však v žiadnom prípade nepresiahne tú časť dane z príjmov alebo
dane z majetku vypočítanej pred jej znížením, ktorá podľa okolností pomerne pripadá
na príjmy alebo majetok, ktoré sa môžu zdaniť na Slovensku.
3. Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto dohody príjmy, ktoré poberá
rezident jedného zmluvného štátu, sú vyňaté zo zdanenia v tomto štáte, tento
štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane na zvyšné príjmy tohto
rezidenta zohľadniť tieto vyňaté príjmy.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom
štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať
štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä v
súvislosti s trvalým pobytom. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia článku
1 uplatní rovnako na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného štátu
alebo oboch zmluvných štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, sa nestanoví v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako
zdanenie podnikov tohto druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto
ustanovenie neznamená záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom
druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženia daní z dôvodu osobného
postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.
3. Ak sa neuplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 7 alebo článku
12 ods. 6, úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného
zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu na účely stanovenia zdaniteľných
ziskov tohto podniku sú odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli
platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek pohľadávky podniku
jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu sú na účel
stanovenia zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočítateľné za rovnakých
podmienok, ako keby boli dohodnuté s rezidentom skôr uvedeného štátu.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo
alebo nepriamo vlastní alebo ovláda rezident alebo rezidenti druhého zmluvného
štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s
ním spojeným, ktoré sú odlišné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené
povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr
uvedeného štátu.
5. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 vzťahujú na
dane akéhokoľvek druhu a charakteru.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú
alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto dohody, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré
poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad
príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad
vzťahuje článok 24 ods. 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je
štátnym príslušníkom. Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého
oznámenia o úkone smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami
tejto dohody.
2. Ak príslušný úrad považuje námietku za oprávnenú a ak nie je sám schopný
nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou
dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto dohodou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní v
lehotách podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo
uplatňovaní tejto dohody. Môžu sa aj vzájomne poradiť, aby sa vylúčilo dvojité
zdanenie v prípadoch, ktoré nie sú v tejto dohode upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo s cieľom
dosiahnuť dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov. Ak sa na dosiahnutie dohody
ústna výmena názorov javí ako účelná, môže sa takáto výmena názorov uskutočniť
prostredníctvom komisie zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných
štátov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si vymieňajú informácie potrebné na uplatňovanie
ustanovení tejto dohody alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných
štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto dohody, ak zdanenie,
ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto dohodou. Výmena informácií nie je
obmedzená článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal, sa
uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie získané podľa
vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a poskytnú sa len osobám alebo
úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním
alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, vymáhaním alebo
trestným stíhaním súvisiacim s týmito daňami alebo rozhodovaním o opravných
prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na uvedené
účely. Tieto informácie môžu poskytnúť pri verejných súdnych konaniach alebo v
súdnych rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému
zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych
predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske,
priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo
informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 27
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto dohody sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú
členom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných
pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Zmluvné štáty si vzájomne oznámia, že boli splnené vnútroštátne podmienky na
nadobudnutie platnosti tejto dohody.
2. Táto dohoda nadobudne platnosť tridsať dní po dátume neskoršieho z oznámení
uvedenom v odseku 1 a jej ustanovenia sa budú vykonávať v oboch zmluvných
štátoch
a) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy príjmov poberaných 1.
januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom dohoda
nadobudne platnosť,
b) v prípade ostatných daní z príjmov a daní z majetku, na dane ukladané za
každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom
po roku, v ktorom dohoda nadobudne platnosť.
3. Dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody stráca vo vzájomných vzťahoch medzi
Slovenskou republikou a Bieloruskou republikou platnosť mnohostranná zmluva o
zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb podpísaná v
Miškovci 27. mája 1977 a mnohostranná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia
príjmu a majetku právnických osôb podpísaná v Ulánbátare 19. mája 1978.
Článok 29
Výpoveď
Táto dohoda zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie.
Každý zmluvný štát môže dohodu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o
výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka
nasledujúceho po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto
dohody. V tomto prípade sa táto dohoda prestane uplatňovať
a) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy príjmov poberaných 1.
januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo
dané oznámenie o výpovedi,
b) v prípade ostatných daní z príjmov a daní z majetku, na dane ukladané za
každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku
nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto dohodu.
Dané v Bratislave 12. júla 1999 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v
slovenskom, bieloruskom a anglickom jazyku. V prípade rozdielnosti výkladu je
rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.
Slovenskej republiky:
Brigita Schmögnerová v. r.
Za vládu
Bieloruskej republiky:
Nikolaj Nikolajevič Demčuk v. r.
