Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Bulharsko
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou o zabránení dvojitému zdaneniu a predchádzaní daňovému úniku vzťahujúca sa na dane z príjmov a z majetku
Slovenská republika a Bulharská republika,
prajúc si uzavrieť zmluvu o zabránení dvojitému zdaneniu a predchádzaní daňovému
úniku vzťahujúcu sa na dane z príjmov a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu
alebo oboch zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene
niektorého zmluvného štátu alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich
vyberania.
2. Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane ukladané z celkových
príjmov, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní
zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní z celkovej
sumy miezd alebo platov platených podnikmi, ako aj daní zo zhodnotenia majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú najmä:
a) na Slovensku
(i) daň z príjmov fyzických osôb,
(ii) daň z príjmov právnických osôb,
(iii) daň z nehnuteľností
(ďalej len "slovenská daň"),
b) v Bulharsku
(i) daň z príjmov fyzických osôb,
(ii) daň z príjmov právnických osôb,
(iii) daň z nehnuteľností
(ďalej len "bulharská daň").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane podobného druhu, ktoré sa budú
ukladať po dátume podpísania tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo
namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky
podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa daných súvislostí Slovensko alebo Bulharsko,
b) výraz
(i) "Slovensko" označuje Slovenskú republiku, a ak je použitý v
zemepisnom zmysle, označuje územie, na ktorom Slovenská republika uplatňuje
svoje zvrchované práva a jurisdikciu v súlade s medzinárodným právom,
(ii) "Bulharsko" označuje Bulharskú republiku, a ak je použitý v
zemepisnom zmysle, označuje územie a výsostné vody, na ktorých Bulharská
republika uplatňuje svoju štátnu zvrchovanosť, ako aj pevninskú plytčinu a
výhradnú hospodársku zónu, na ktorých uplatňuje zvrchované práva a jurisdikciu
v súlade s medzinárodným právom,
c) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné
združenia osôb,
d) výraz "spoločnosť" označuje každú právnickú osobu alebo každého
nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,
e) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom
jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
štátu,
f) výraz "štátny príslušník" označuje
(i) každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,
(ii) každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť (partnership) alebo
združenie zriadené podľa platných právnych predpisov v niektorom zmluvnom
štáte,
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje každú dopravu uskutočňovanú
loďou, člnom, lietadlom, železničným alebo cestným vozidlom, prevádzkovanú
podnikom jedného zmluvného štátu okrem prípadov, ak takáto loď, čln, lietadlo,
železničné alebo cestné vozidlo sú prevádzkované len medzi miestami v druhom
zmluvnom štáte,
h) výraz "príslušný úrad" označuje
(i) ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu, v prípade Slovenska,
(ii) ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu, v prípade Bulharska.
2. Pokiaľ ide o uplatnenie tejto zmluvy zmluvným štátom, každý výraz
nedefinovaný v zmluve, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, má taký význam, aký
má v danom čase podľa platných právnych predpisov tohto štátu upravujúcich
dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva. Akýkoľvek význam podľa platných daňových
predpisov tohto štátu bude prevažovať nad významom, aký má tento výraz podľa
iných právnych predpisov tohto štátu.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident zmluvného štátu" označuje
každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu má daňovú povinnosť v
tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, štátnej príslušnosti,
miesta vedenia, miesta registrácie alebo iného podobného kritéria. Tento výraz
však nezahŕňa osobu, ktorá má daňovú povinnosť v tomto štáte iba z dôvodu
príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, jej postavenie sa určí takto:
a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má stály byt;
ak má stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku
ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých
záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne
dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za
rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v
žiadnom z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou
dohodou.
3. Ak iná osoba ako fyzická je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch
zmluvných štátov, považuje sa za rezidenta toho štátu, podľa ktorého právnych
predpisov bola založená.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo čiastočne
vykonáva svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby
prírodných zdrojov.
3. Stavenisko, stavba alebo inštalačný projekt tvoria stálu prevádzkareň len
vtedy, ak trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz "stála
prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré podnik využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania
akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania
akýchkoľvek kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť
trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný
alebo pomocný charakter.
5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak iná osoba ako nezávislý zástupca
v zmysle odseku 7 koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle uplatňuje
právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, potom tento podnik má stálu prevádzkareň
v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre
podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku
4, ktoré by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto
odseku, keby sa vykonávali prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie.
6. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku poisťovacia spoločnosť
jedného zmluvného štátu s výnimkou poistenia poisťujúceho bude sa považovať za
stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, ak vyberá poistné na území tohto
druhého štátu alebo poisťuje riziká, ktoré tam existujú, prostredníctvom inej
osoby ako nezávislého zástupcu v zmysle odseku 7.
7. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v niektorom zmluvnom štáte
len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú
v rámci svojej riadnej činnosti. Ak však taký zástupca vykonáva činnosť v plnom
rozsahu alebo takmer v plnom rozsahu v mene podniku, v zmysle ustanovení tohto
odseku sa nepovažuje za nezávislého zástupcu.
8. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého
zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už
prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo inak), neznamená, že táto spoločnosť
je stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa právnych
predpisov zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. V každom
prípade tento výraz zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy
inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva vzťahujúce sa na
pozemky podľa predpisov občianskeho práva, právo užívania nehnuteľného majetku
a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu
nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. Loď, čln, lietadlo,
železničné a cestné vozidlo sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 sa použije na príjmy z priameho užívania, z nájmu alebo
z každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých
osobných služieb.
Článok 7
Zisky podniku
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
takýmto spôsobom, zisky podniku možno zdaniť v tomto druhom štáte iba v takom
rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou
ustanovení odseku 3 sa tejto stálej prevádzkarni v každom zmluvnom štáte priraďujú
zisky, ktoré by dosiahla, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo
obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a keby bola úplne
nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítavať náklady
podniku vynaložené na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na
vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v
tom štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať
stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam,
ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré sa
majú zdaniť takýmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku musí
byť však taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti,
že iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú
dostatočné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto
zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
1. Zisky dosiahnuté podnikom niektorého zmluvného štátu z prevádzkovania lode, člnu,
lietadla, železničného alebo cestného vozidla v medzinárodnej doprave
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Prepojené podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa zúčastňuje priamo alebo nepriamo na
riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole
alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného
štátu
a ak v takýchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré si dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by si dohodli nezávislé podniky, možno akékoľvek
zisky, ktoré by jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmienky ich
nedosiahol, zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne zdaniť.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom
štáte, a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr
uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli
také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát
vhodne upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení
takejto úpravy sa bude postupovať s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto
zmluvy a príslušné úrady zmluvných štátov môžu v prípade potreby vzájomne
konzultovať.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného
štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto dividendy však možno zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, ktorého spoločnosť
vyplácajúca dividendy je rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu,
ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň
takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy dividend.
Ustanovenia tohto odseku neovplyvňujú zdanenie ziskov spoločnosti, z ktorých
dividendy vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií
alebo z iných práv podieľať sa na ziskoch s výnimkou pohľadávok, ako aj príjmy
z iných práv spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií
podľa právnych predpisov toho štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk
rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto
druhom štáte vykonáva nezávislé osobné služby zo stálej základne, ktorá sa tam
nachádza, a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na
túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa
okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, tento druhý štát nemôže zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy
vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa podiel v súvislosti s
ktorým sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na
stálu základňu, nachádzajúcu sa v tomto druhom štáte, a ani nemôže podrobiť
nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané
dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov
alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácajú sa rezidentovi
druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto úroky však možno zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj,
a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník úrokov
rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej
sumy úrokov.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom
štáte a platia sa vláde druhého zmluvného štátu alebo jej štatutárnemu orgánu,
alebo národnej banke tohto druhého štátu, sú vyňaté zo zdanenia v skôr uvedenom
zmluvnom štáte.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti
bez ohľadu na to, či majú právo účasti na ziskoch dlžníka, najmä príjmy z
vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií
a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi.
Penále za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
5. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto druhom štáte vykonáva
nezávislé osobné služby zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka,
z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na
túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností použijú ustanovenia článku
7 alebo článku 14.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ je
rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je
rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň
alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, z ktorého sa platia
úroky, a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej
základne, potom sa predpokladá, že úroky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa
stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
7. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa na
pohľadávku, z ktorej sa úroky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol
platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb
presahujúca túto sumu sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého
zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky a poplatky za služby
1. Licenčné poplatky a poplatky za služby, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom
štáte a skutočne ich poberá rezident druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Tieto licenčné poplatky a poplatky za služby však možno zdaniť aj v tom
zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu,
ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov a poplatkov za služby
rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej
sumy licenčných poplatkov alebo poplatkov za služby.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje všetky
platby prijaté ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek
autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane
kinematografických filmov, filmov alebo pások používaných na rozhlasové alebo
televízne vysielanie a iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie,
akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného
vzorca alebo výrobného postupu, alebo za použitie, alebo právo na použitie
priemyselného, obchodného alebo vedeckého vybavenia, alebo za informácie, ktoré
sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej
oblasti.
4. Výraz "poplatky za služby" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu každej inej osobe ako zamestnancovi osoby vykonávajúcej
platby za služby technickej, manažérskej alebo poradenskej povahy poskytované v
zmluvnom štáte, ktorého je platiteľ rezidentom. Zavedenie investície sa za
službu nepovažuje.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov a poplatkov za služby, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu,
vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky a poplatky za
služby zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá
sa tam nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé osobné služby zo
stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktorý sa
platia licenčné poplatky a poplatky za služby, sa skutočne viažu na túto stálu
prevádzkareň alebo na stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností
použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
6. Predpokladá sa, že licenčné poplatky a poplatky za služby majú zdroj v
zmluvnom štáte, ak platiteľ je rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca
licenčné poplatky a poplatky za služby bez ohľadu na to, či je rezidentom
niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu
základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky a
poplatky za služby, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej
základne, potom sa predpokladá, že licenčné poplatky a poplatky za služby majú
zdroj v tom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
7. Ak v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou, suma licenčných
poplatkov a poplatkov za služby vzťahujúcich sa na použitie, právo, informácie
alebo služby, z ktorých sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ
so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb,
ktorá presahuje túto sumu, sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov
každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, možno
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má
rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých
osobných služieb, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej
prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo tejto stálej základne,
možno zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia lode, člnu, lietadla, železničného alebo cestného vozidla
prevádzkovaného v medzinárodnej doprave podnikom jedného zmluvného štátu, alebo
hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzkovanie uvedených dopravných
prostriedkov, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
4. Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3,
podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé odborné a iné osobné služby
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z odborných služieb
alebo z iných činností nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto
štáte, ak v druhom zmluvnom štáte rezident nemá obvykle k dispozícii stálu
základňu na výkon svojich činností. Ak má k dispozícii takúto stálu základňu,
príjmy možno zdaniť v tomto druhom štáte iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať
tejto stálej základni.
2. Výraz "odborné služby" zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne,
umelecké, výchovné alebo vzdelávacie činnosti, ako aj nezávislé činnosti
lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovných
znalcov.
Článok 15
Závislá činnosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov
16, 18, 19, 20 a 21 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, možno odmeny zaň prijaté zdaniť
v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 sa zdaňujú
len v skôr uvedenom štáte, ak
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období,
ktoré sa začína alebo končí v príslušnom daňovom roku, a
b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý
nie je rezidentom druhého štátu, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny poberané z
dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode, člna, lietadla, železničného
alebo cestného vozidla prevádzkovaného podnikom jedného zmluvného štátu v
medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti alebo akéhokoľvek iného podobného
orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v
tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu vystupujúci na
verejnosti ako umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny
umelec alebo hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností
v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15
v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi priamo, ale inej osobe, tieto príjmy možno
zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v tom zmluvnom štáte, v
ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 príjmy uvedené v tomto článku sú vyňaté
zo zdanenia v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva
svoju činnosť, za predpokladu, že taká činnosť je v plnom rozsahu financovaná z
verejných fondov zmluvného štátu alebo jeho miestneho orgánu, alebo činnosť sa
vykonáva v rámci kultúrnej alebo športovej dohody o spolupráci medzi zmluvnými
štátmi.
Článok 18
Dôchodky
1. Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho
zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu s
výnimkou ustanovení článku 19 ods. 2 len v tomto štáte.
2. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 vyplatené dôchodky a iné podobné platby
uskutočnené podľa štátneho programu, ktorý je súčasťou systému sociálneho
zabezpečenia zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Článok 19
Štátna služba
1.
a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodok, vyplácané jedným
zmluvným štátom alebo jeho miestnym orgánom fyzickej osobe za služby
poskytované tomuto štátu alebo orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v
druhom zmluvnom štáte, ak sa služby poskytujú v tomto štáte a fyzická osoba,
ktorá je rezidentom tohto štátu,
(i) je štátnym príslušníkom tohto štátu, alebo
(ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodu poskytovania týchto
služieb.
2.
a) Akýkoľvek dôchodok vyplácaný priamo alebo z fondov, ktoré vytvoril jeden
zmluvný štát alebo jeho miestny orgán, fyzickej osobe za služby preukázané
tomuto štátu alebo miestnemu orgánu podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takýto dôchodok však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto druhého štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa použijú na platy, mzdy a iné podobné
odmeny a na dôchodky za služby poskytované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo jeho miestnym orgánom.
Článok 20
Študenti
1. Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bezprostredne pred
svojím príchodom do jedného zmluvného štátu bol rezidentom druhého zmluvného
štátu, a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte na účely štúdia alebo výcviku,
dostáva platby na úhradu nákladov na pobyt, štúdium alebo výcvik, ktoré sa
nezdania v tomto štáte za predpokladu, že takéto platby majú zdroj mimo tohto
štátu.
2. V súvislosti s grantmi, štipendiami a odmenami zo zamestnania, ktoré nie sú
zahrnuté v odseku 1, študent alebo žiak učilišťa uvedený v odseku 1 je okrem
toho oprávnený počas takého štúdia alebo výcviku uplatniť si rovnaké
oslobodenia, úľavy alebo zníženia daní, aké majú rezidenti toho zmluvného
štátu, ktorý navštívil.
Článok 21
Učitelia a výskumní pracovníci
1. Fyzická osoba, ktorá navštívi zmluvný štát na účely výučby alebo výskumu na
univerzite, vysokej škole, v škole alebo v inej uznávanej vzdelávacej
inštitúcii v tomto štáte a ktorá je alebo bola bezprostredne pred návštevou
rezidentom druhého zmluvného štátu, je oslobodená od zdanenia v skôr uvedenom
štáte z každej odmeny za takúto výučbu alebo výskum maximálne počas dvoch rokov
od dátumu jej prvej návštevy tohto štátu na tento účel pod podmienkou, že
takúto odmenu poberá zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na príjmy z výskumu, ak
takúto činnosť nevykonáva fyzická osoba vo verejnom záujme, ale predovšetkým
pre osobný prospech určitej osoby alebo osôb.
Článok 22
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu bez ohľadu na ich zdroj, ktoré sa
neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu len v
tomto štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na iné príjmy ako na príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak bezprostredný príjemca
takýchto príjmov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva
podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte
nezávislé osobné služby zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo
alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sa skutočne spája s touto stálou
prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa podľa okolností
použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
Článok 23
Majetok
1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného
zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného
štátu v druhom zmluvnom štáte na účely výkonu nezávislých odborných a iných
osobných služieb, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Loď, čln, lietadlo, železničné a cestné vozidlo, ktoré prevádzkuje rezident
zmluvného štátu v medzinárodnej doprave, a hnuteľný majetok slúžiaci na
prevádzkovanie týchto dopravných prostriedkov podliehajú zdaneniu len v tomto
štáte.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
iba v tomto štáte.
Článok 24
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1. Ak rezident jedného zmluvného štátu poberá príjmy alebo vlastní majetok,
ktorý v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy možno zdaniť v druhom zmluvnom
štáte, skôr uvedený štát povolí
a) znížiť daň z príjmov tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov
zaplatenej v tomto druhom štáte,
b) znížiť daň z majetku tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z majetku
zaplatenej v tomto druhom štáte.
Takéto zníženie však v žiadnom prípade nepresiahne tú časť dane z príjmov alebo
dane z majetku vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá podľa
okolností na príjmy alebo majetok, ktoré možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjmy, ktoré poberá,
alebo majetok, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu, sú vyňaté zo
zdanenia v tomto štáte, tento štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane
na zvyšné príjmy alebo majetok tohto rezidenta zohľadniť tieto vyňaté príjmy
alebo majetok.
Článok 25
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom
štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať
štátni príslušníci tohto druhého zmluvného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii,
najmä v súvislosti s trvalým pobytom.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, sa nestanoví v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako
zdanenie podnikov tohto druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto
ustanovenie neznamená záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom
druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného
postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.
3. Ak sa neuplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 7 alebo článku
12 ods. 7, úroky, licenčné poplatky, poplatky za služby a iné výdavky platené
podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu na účely
stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku sú odpočítateľné za rovnakých
podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne
akékoľvek pohľadávky podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého
zmluvného štátu na účely stanovenia zdaniteľného majetku takého podniku sú odpočítateľné
za rovnakých podmienok, ako keby boli dohodnuté s rezidentom skôr uvedeného
štátu.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda rezident alebo rezidenti druhého
zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom štáte žiadnemu zdaneniu ani
povinnostiam s tým spojeným, ktoré sú odlišné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s
ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné
podniky skôr uvedeného štátu.
5. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 vzťahujú na
dane akéhokoľvek druhu a charakteru.
Článok 26
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú
alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré
poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad
príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad
vzťahuje článok 25 ods. 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je
štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého
oznámenia o úkone smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami
tejto zmluvy.
2. Ak príslušný úrad považuje námietku za oprávnenú a ak nie je sám schopný
nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou
dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní
bez ohľadu na lehoty stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvných
štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo
uplatňovaní tejto zmluvy. Môžu sa aj vzájomne poradiť, aby sa zamedzilo
dvojitému zdaneniu v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo, ako aj
prostredníctvom spoločnej komisie zloženej z príslušných úradov alebo z ich
zástupcov s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov.
Článok 27
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si vymieňajú informácie potrebné na uplatňovanie
ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných
štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie,
ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je
obmedzená článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal, sa
uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie získané podľa
vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a poskytnú sa len osobám alebo
úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním
alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, vymáhaním alebo
trestným stíhaním súvisiacim s týmito daňami, alebo rozhodovaním o opravných
prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na uvedené
účely. Tieto informácie môžu poskytnúť pri verejných súdnych konaniach alebo v
súdnych rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému
zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych
predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske,
priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo, alebo obchodný postup, alebo
informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre
public).
Článok 28
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú
členom diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 29
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny sa vymenia čo
najskôr. Zmluvné štáty si diplomatickou cestou vzájomne oznámia, že boli
splnené ústavné podmienky na nadobudnutie platnosti tejto zmluvy.
2. Táto zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a
ustanovenia tejto zmluvy sa budú uplatňovať
(i) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji zo sumy príjmov poberaných 1.
januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva
nadobudne platnosť, a
(ii) v prípade ostatných daní z príjmov a daní z majetku na dane ukladané za
každý daňový rok, začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku
nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.
3. Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy stráca vo vzájomných vzťahoch medzi
Slovenskou republikou a Bulharskou republikou platnosť mnohostranná zmluva o
zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb podpísaná v
Miškovci 27. mája 1977 a mnohostranná zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia
príjmu a majetku právnických osôb podpísaná v Ulánbátare 19. mája 1978.
Článok 30
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, kým ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý
zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi
najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka nasledujúceho po
uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V takom
prípade sa táto zmluva prestane uplatňovať
(i) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy príjmov vyplácané 1.
januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo
dané oznámenie o výpovedi,
(ii) v prípade ostatných daní z príjmov a daní z majetku na dane ukladané za
každý daňový rok, začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku
nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané v Bratislave 12. novembra 1999 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v
slovenskom, bulharskom a anglickom jazyku. V prípade odlišného výkladu je
rozhodujúci anglický text.
Eduard Kukan v. r.
Za Bulharskú republiku:
Nadežda Michajlova v. r.
