Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Česko
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Slovenská republika a Česká republika,
želajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmov a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu
alebo oboch zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene niektorého
zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych
orgánov bez ohľadu na spôsob ich vyberania.
2. Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkových
príjmov, celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní
zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní z celkového
objemu miezd alebo platov vyplácaných podnikmi, ako aj daní z prírastku majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú najmä
a) v Slovenskej republike:
(i) daň z príjmov fyzických osôb,
(ii) daň z príjmov právnických osôb,
(iii) daň z nehnuteľností (ďalej len slovenská daň ),
b) v Českej republike:
(i) daň z príjmov fyzických osôb,
(ii) daň z príjmov právnických osôb,
(iii) daň z nehnuteľností (ďalej len česká daň ).
4. Táto zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky dane rovnakého alebo v podstate
podobného druhu, ktoré sa budú ukladať po dni podpisu tejto zmluvy popri súčasných
daniach alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom
oznámia všetky podstatné zmeny uskutočnené v ich príslušných daňových právnych
predpisoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výrazy jeden zmluvný štát a druhý zmluvný štát označujú podľa súvislosti
Slovenskú republiku alebo Českú republiku,
b) výraz Slovenská republika označuje Slovenskú republiku, a ak je použitý
v zemepisnom zmysle, označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva
svoje suverénne práva a jurisdikciu v súlade s pravidlami medzinárodného práva,
c) výraz Česká republika označuje územie Českej republiky, na ktorom sa podľa
českých právnych predpisov a v súlade s medzinárodným právom vykonávajú zvrchované
práva Českej republiky,
d) výraz osoba zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné združenia osôb,
e) výraz spoločnosť označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo akéhokoľvek nositeľa
práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,
f) výraz podnik sa vzťahuje na vykonávanie akejkoľvek činnosti,
g) výrazy podnik jedného zmluvného štátu a podnik druhého zmluvného štátu
označujú podľa súvislosti podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného
štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu,
h) výraz činnosť rovnako zahŕňa vykonávanie odborných a iných činností nezávislého
charakteru,
i) výraz medzinárodná doprava označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú loďou,
člnom, lietadlom, železničným alebo cestným vozidlom, prevádzkovanú podnikom,
ktorého miesto skutočného (hlavného) vedenia je v jednom zmluvnom štáte, okrem
prípadov, ak takáto loď, čln, lietadlo, železničné alebo cestné vozidlo je
prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
j) výraz štátny príslušník označuje
(i) každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,
(ii) každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo združenie zriadené
podľa právnych predpisov platných v niektorom zmluvnom štáte,
k) výraz príslušný orgán označuje
(i) ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu v prípade Slovenskej
republiky,
(ii) ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu v prípade Českej
republiky.
2. Pokiaľ ide o uplatňovanie tejto zmluvy v akomkoľvek čase niektorým zo zmluvných
štátov, každý výraz nedefinovaný v zmluve bude mať taký význam, aký má v tomto
čase podľa právnych predpisov tohto štátu na účely daní, na ktoré sa vzťahuje
táto zmluva, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad, pričom akýkoľvek význam
podľa používaných daňových zákonov tohto štátu bude prevažovať nad významom,
ktorý má tento výraz podľa iných právnych predpisov tohto štátu.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz rezident zmluvného štátu označuje každú osobu,
ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte
z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek
iného podobného kritéria a zahŕňa aj tento štát a každý jeho nižší správny
útvar alebo miestny orgán. Tento výraz však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha
zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo
majetku umiestneného v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, určí sa jej postavenie týmto spôsobom:
a) táto osoba sa bude považovať za rezidenta len toho štátu, v ktorom má k
dispozícii stály byt; ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje
sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy
(stredisko životných záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných
záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa
za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v
žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym
príslušníkom,
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym
príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto
otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak je podľa ustanovení odseku 1 osoba iná než fyzická osoba rezidentom
oboch zmluvných štátov, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom
sa nachádza miesto jej skutočného (hlavného) vedenia. V prípade pochybností
upravia príslušné orgány zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz stála prevádzkareň označuje trvalé miesto alebo
zariadenie na výkon činnosti, ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo čiastočne
vykonáva svoju činnosť.
2. Výraz stála prevádzkareň zahŕňa najmä
a) miesto vedenia časti podniku,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby
prírodných zdrojov.
3. Výraz stála prevádzkareň rovnako zahŕňa
a) stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt alebo dozor
s tým spojený, ale len vtedy, ak takéto stavenisko, projekt alebo dozor trvajú
dlhšie ako dvanásť mesiacov,
b) poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo riadiacich služieb podnikom
jedného zmluvného štátu alebo prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov
najatých podnikom na takýto účel, ale len vtedy, ak činnosti takého charakteru
trvajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré presiahnu v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom
období.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz stála prevádzkareň
nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účel uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účel uskladnenia,
vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účel spracovania
iným podnikom,
d) trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, ktoré sa udržiava iba
na účel nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, ktoré sa udržiava iba
na účel vykonávania akejkoľvek inej činnosti, ktorá má pre podnik prípravný
alebo pomocný charakter,
f) trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, ktoré sa udržiava iba
na vykonávanie akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až
e), ak celková činnosť trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti
vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba iná než nezávislý zástupca,
na ktorého sa vzťahuje odsek 6, koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má
a obvykle uplatňuje právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, potom má tento
podnik stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré
táto osoba vykonáva pre podnik, pokiaľ činnosti tejto osoby nie sú obmedzené
na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali z tohto trvalého miesta
alebo zariadenia na výkon činnosti existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení
tohto odseku, keby sa vykonávali prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia
na výkon činnosti.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len
preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho
komisionára alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby
konajú v rámci svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého
zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či
už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí sama osebe z ktorejkoľvek
tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2. Výraz nehnuteľný majetok má taký význam, aký má podľa právnych predpisov
zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. V každom prípade tento
výraz zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný
v poľnohospodárstve a lesníctve, práva vzťahujúce sa na pozemky podľa ustanovení
občianskeho práva, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé
alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk,
prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za
nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa uplatnia na príjmy poberané z priameho užívania,
nájmu alebo z každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa uplatnia aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku.
Článok 7
Zisky podniku
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
takýmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výnimkou
ustanovení odseku 3, tejto stálej prevádzkarni sa v každom zmluvnom štáte
pripočítavajú zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik
vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok,
a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri stanovení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na účel tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov na vedenie a
všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v štáte,
v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú
pripočítať stálej prevádzkarni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát
stanovil zisky, ktoré sa majú zdaniť takýmto obvyklým rozdelením; použitý
spôsob rozdelenia zisku však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami
stanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti,
že iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich
odsekov stanovia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody
na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto
zmluvy, ustanovenia týchto článkov nebudú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
1. Zisky z prevádzkovania lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných
vozidiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte,
v ktorom je umiestnené miesto skutočného (hlavného) vedenia podniku.
2. Ak miesto skutočného (hlavného) vedenia podniku, ktorý sa zaoberá vodnou
dopravou, je na palube lode alebo člna, potom sa považuje za umiestnené v
tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode alebo
člna, alebo ak nie je takýto domovský prístav, v tom zmluvnom štáte, ktorého
je prevádzkovateľ lode alebo člna rezidentom.
3. Ustanovenia odseku 1 sa uplatnia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Prepojené podniky
1. Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu zúčastňuje priamo alebo nepriamo na riadení,
kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole
alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného
štátu,
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré si dohodli alebo im boli uložené a ktoré
sa líšia od podmienok, ktoré by si dohodli nezávislé podniky, môžu byť akékoľvek
zisky, ktoré by dosiahol jeden z nich, keby neboli tieto podmienky, ale vzhľadom
na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne
zdanené.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne
zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto
druhom štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik
skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi
boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý
štát primerane upraví sumu dane v ňom uloženej z týchto ziskov. Pri stanovení
tejto úpravy sa prihliadne na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné orgány
zmluvných štátov sa v prípade potreby navzájom poradia.
3. Ustanovenia odseku 2 sa neuplatnia v prípade podvodu, hrubej nedbalosti
alebo vedomého zanedbania povinností.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného
štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom
štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť
vyplácajúca dividendy rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu,
ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu,
daň takto uložená nepresiahne
a) 5 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť (iná ako
osobná obchodná spoločnosť), ktorá priamo vlastní najmenej 10 % majetku spoločnosti
vyplácajúcej dividendy,
b) 15 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Príslušné orgány zmluvných štátov vzájomnou dohodou upravia spôsob aplikácie
týchto obmedzení.
Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy
vyplácajú.
3. Výraz dividendy použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo z
iných práv podieľať sa na zisku s výnimkou pohľadávok, ako aj iné príjmy,
ktoré podliehajú rovnakému daňovému režimu ako príjmy z akcií podľa právnych
predpisov štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk alebo vyplácajúca
takýto príjem rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník dividend,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, svoju činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak účasť, v súvislosti s ktorou
sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň. V takom
prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, tento druhý štát nemôže zdaniť dividendy
vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy vyplácajú
rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, v súvislosti s ktorou sa
dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa
v tomto druhom štáte, a nemôže zdaniť ani nerozdelené zisky spoločnosti daňou
z nerozdelených ziskov spoločnosti, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené
zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov majúcich
zdroj v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a skutočne vlastnené rezidentom
druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte.
2. Výraz úroky použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek
druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosť
bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právo účasti na ziskoch dlžníka, a
najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov
vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo
dlhopismi. Penále ukladané za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na
účely tohto článku. Výraz úroky však nezahŕňa príjmy uvedené v článku 10.
3. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom majú úroky zdroj, svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne
viaže na túto stálu prevádzkareň. V takom prípade sa uplatnia ustanovenia
článku 7.
4. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ktorého je platiteľ
rezidentom. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je alebo nie
je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň,
v súvislosti s ktorou vznikol dlh, z ktorého sa úroky platia, a tieto úroky
idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá, že tieto úroky
majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
5. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo medzi obidvoma z nich a treťou osobou suma úrokov
vzťahujúca sa na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje sumu, ktorú by
bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali,
uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť
platieb presahujúca túto sumu sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov
každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi
druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písmene a) sa však môžu zdaniť aj
v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto
štátu, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého
zmluvného štátu, daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných
poplatkov.
Príslušné orgány zmluvných štátov vzájomnou dohodou upravia spôsob aplikácie
tohto obmedzenia.
3. Výraz licenčné poplatky použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek
druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie
a) akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného
vzorca alebo výrobného postupu, počítačových programov (softvéru) alebo akéhokoľvek
priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie,
ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti, alebo
b) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému
dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok a akýchkoľvek
iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie používaných na rozhlasové
alebo televízne vysielanie s výnimkou počítačových programov (softvéru).
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, svoju činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktorý
sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň.
V takom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ktorého
je platiteľ rezidentom. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu
na to, či je alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom
štáte stálu prevádzkareň v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné
poplatky, ktoré idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá,
že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň
nachádza.
6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi obidvoma z nich a treťou osobou
suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, na právo alebo na informácie,
za ktoré sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným
vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto
článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu
sa v takom prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu
s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne
(samej alebo spolu s celým podnikom) sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku podniku
a pozostáva z lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel
prevádzkovaných týmto podnikom v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku,
ktorý slúži prevádzke týchto lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných
vozidiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je miesto
skutočného (hlavného) vedenia podniku.
4. Zisky zo scudzenia majetku, iného než je uvedený v odsekoch 1 až 3, podliehajú
zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Príjmy zo závislej činnosti
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov
15, 17 a 18 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom
štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa takéto odmeny zaň prijaté zdaniť
v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenie
odseku 1 len v skôr uvedenom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) príjemca je zamestnaný v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období,
ktoré sa začína alebo končí v príslušnom daňovom roku, a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý
nie je rezidentom druhého štátu, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom
štáte.
3. Do výpočtu období uvedených v odseku 2 písmene a) sa zahŕňajú tieto dni:
a) všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodov a odchodov a
b) dni strávené mimo štátu výkonu zamestnania, ako sú soboty a nedele, štátne
sviatky, dovolenky a služobné cesty priamo spojené so zamestnaním príjemcu
v tomto štáte, po ktorých uplynutí sa pokračovalo v činnosti na území tohto
štátu.
4. Výraz zamestnávateľ uvedený v odseku 2 písmene b) označuje osobu, ktorá
má právo na vykonanú prácu a ktorá nesie zodpovednosť a riziko spojené s vykonávaním
práce.
5. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa odmeny poberané
z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode, člna, lietadla alebo v železničnom
alebo cestnom vozidle prevádzkovanom v medzinárodnej doprave môžu zdaniť v
zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného (hlavného) vedenia podniku.
Článok 15
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen štatutárneho orgánu alebo akéhokoľvek iného orgánu spoločnosti, ktorá
je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 16
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti
vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny
umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných
činností v druhom zmluvnom štáte sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov
7 a 14 zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi priamo jemu samému, ale inej osobe, tieto
príjmy sa môžu zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 v tom zmluvnom
štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
Článok 17
Dôchodky
Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania
rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu s výhradou ustanovení
článku 18 odseku 2 len v tomto štáte.
Článok 18
Štátna služba
1.
a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodok, vyplácané jedným zmluvným
štátom alebo jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu
fyzickej osobe za služby poskytované tomuto štátu alebo útvaru, alebo orgánu,
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v
druhom zmluvnom štáte, ak sa tieto služby poskytujú v tomto štáte a fyzická
osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu,
(i) je štátnym príslušníkom tohto štátu, alebo
(ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodu poskytovania týchto služieb.
2.
a) Akýkoľvek dôchodok vyplácaný priamo alebo z fondov, ktoré vytvoril jeden
zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán tohto štátu,
fyzickej osobe za služby poskytované tomuto štátu alebo útvaru, alebo orgánu,
podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takýto dôchodok však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 14, 15, 16 a 17 sa uplatnia na platy, mzdy a iné podobné
odmeny a na dôchodky za služby poskytované v súvislosti s činnosťou vykonávanou
niektorým zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym
orgánom tohto štátu.
Článok 19
Študenti a žiaci učilíšť
Platby, ktoré dostáva na účel úhrady nákladov na výživu (napríklad pobyt,
strava) alebo vzdelávanie študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bezprostredne
pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu bol rezidentom druhého zmluvného
štátu a ktorý sa zdržuje v skôr uvedenom štáte iba na účel svojho vzdelávania,
nepodliehajú zdaneniu v tomto štáte za predpokladu, že takéto platby sa vyplácajú
zo zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 20
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré
sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu
iba v tomto štáte.
2. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu z výhier v lotériách, stávkach
a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach, ktoré majú zdroj
v druhom zmluvnom štáte, sa však možu zdaniť aj v tomto druhom štáte.
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia na príjmy iné než príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 odseku 2, ak príjemca takýchto príjmov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva svoju činnosť v druhom
zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza,
a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sa skutočne spája s touto
stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.
Článok 21
Majetok
1. Majetok predstavovaný nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý vlastní
rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte,
sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Majetok predstavovaný hnuteľným majetkom, ktorý je časťou prevádzkového
majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom
zmluvnom štáte, sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.
3.
Majetok predstavovaný majetkom, ktorý pozostáva z lodí, člnov, lietadiel,
železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných podnikom v medzinárodnej
doprave alebo hnuteľným majetkom slúžiacim prevádzkovaniu takýchto lodí, člnov,
lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel, podlieha zdaneniu len v tom
zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného (hlavného) vedenia podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
len v tomto štáte.
Článok 22
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1. Ak rezident jedného zmluvného štátu poberá príjmy alebo vlastní majetok,
ktorý môže byť v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy zdanený v druhom zmluvnom
štáte, skôr uvedený štát povolí
a) znížiť daň z príjmov tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov
zaplatenej v tomto druhom štáte,
b) znížiť daň z majetku tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z majetku
zaplatenej v tomto druhom štáte.
Suma, o ktorú sa daň zníži, však v žiadnom prípade nepresiahne tú časť dane
z príjmov alebo dane z majetku vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne
pripadá, podľa toho, o aký prípad ide, na príjmy alebo majetok, ktorý sa môže
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjmy, ktoré poberá,
alebo majetok, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu, sú oslobodené
od dane v tomto štáte, tento štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane
na zvyšné príjmy alebo majetok tohto rezidenta vziať do úvahy tieto oslobodené
príjmy alebo majetok.
Článok 23
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom zmluvnom
štáte žiadnemu zdaneniu ani akýmkoľvek povinnostiam s ním spojeným, ktoré
sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú
alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakom
postavení najmä s ohľadom na rezidenciu. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na
ustanovenia článku 1 uplatní aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného
zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov.
2. Osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú rezidentmi niektorého zmluvného
štátu nepodliehajú ani v jednom zo zmluvných štátov žiadnemu zdaneniu ani
akýmkoľvek povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako
zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať
štátni príslušníci príslušného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä s
ohľadom na rezidenciu.
3. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie
sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom
druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné úľavy, zľavy a zníženia daní z dôvodu
osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.
4. Ak sa nebudú uplatňovať ustanovenia článku 9 odseku 1, článku 11 odseku
5 alebo článku 12 odseku 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené
podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu na účel
stanovenia zdaniteľných ziskov takéhoto podniku odpočítateľné za rovnakých
podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne
akékoľvek dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného
štátu budú na účel stanovenia zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočítateľné
za rovnakých podmienok, ako keby boli dohodnuté s rezidentom skôr uvedeného
štátu.
5. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti druhého
zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom štáte žiadnemu zdaneniu ani
akýmkoľvek povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú odlišné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať
iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.
6. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 vzťahujú
na dane akéhokoľvek druhu a označenia.
Článok 24
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov
vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami
tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne
právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného
štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 23 odsek
1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad
sa musí predložiť do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom
k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak príslušný orgán bude považovať námietku za oprávnenú a ak sám nebude
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou
dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie,
ktoré nie je v súlade s touto zmluvou.
3. Príslušné orgány zmluvných štátov sa vynasnažia vzájomnou dohodou vyriešiť
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo
uplatňovaní tejto zmluvy. Môžu sa aj navzájom poradiť aby sa vylúčilo dvojité
zdanenie v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4.
Príslušné orgány zmluvných štátov môžu navzájom komunikovať priamo, ako aj
prostredníctvom spoločnej komisie zloženej z ich zástupcov s cieľom dosiahnuť
dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov.
Článok 25
Výmena informácií
1. Príslušné orgány zmluvných štátov si budú vymieňať také informácie, ktoré
sú nevyhnutné na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych
právnych predpisov vzťahujúcich sa na dane každého druhu a označenia ukladané
v mene zmluvných štátov alebo ich nižších správnych útvarov, alebo miestnych
orgánov, ak nimi upravené zdanenie nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie
je obmedzená článkami 1 a 2. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal,
sa budú uchovávať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie získané podľa
vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a poskytnú sa len osobám alebo
orgánom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním
alebo vyberaním daní uvedených v prvej vete, vymáhaním alebo trestným stíhaním
súvisiacim s týmito daňami alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch vo
vzťahu k týmto daniam. Tieto osoby alebo orgány použijú takéto informácie
len na uvedené účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri verejných súdnych
konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú
niektorému zmluvnému štátu povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré nie je možné získať na základe právnych predpisov
alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske,
priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo
informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 26
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú
členom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú vymenené čo
najskôr.
2. Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia
sa budú vykonávať,
a) ak ide o dane vyberané zrážkou pri zdroji, na príjmy vyplácané alebo pripísané
1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom
zmluva nadobudne platnosť,
b) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, na príjmy alebo majetok
za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku
nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.
3. Dňom, keď sa začne vykonávať táto zmluva v súlade s ustanoveniami tohto
článku, vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sa skončí
platnosť a prestanú sa vykonávať ustanovenia Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov
a z majetku podpísanej v Bratislave 23. novembra 1992.
Článok 28
Výpoveď
Táto zmluva sa uzaviera na dobu neurčitú. Každý zo zmluvných štátov môže zmluvu
písomne vypovedať najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho
roka nasledujúceho po období piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti
tejto zmluvy. V takom prípade sa skončí platnosť tejto zmluvy a jej ustanovenia
sa prestanú vykonávať,
a) ak ide o dane vyberané zrážkou pri zdroji, na príjmy vyplácané alebo pripísané
1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom
je dané oznámenie o výpovedi,
b) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, na príjmy alebo majetok
za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku
nasledujúcom po roku, v ktorom je dané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní a na to riadne splnomocnení podpísali túto zmluvu.
Dané v Bratislave 26. marca 2002 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v
slovenskom a českom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.
Za Slovenskú republiku:
František Hajnovič v. r.
Za Českú republiku:
Jiří Rusnok v. r.
