Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Čína
ZMLUVA
medzi vládou Československej
socialistickej republiky
a vládou Čínskej ľudovej republiky
o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení
daňovému úniku v odbore daní z príjmu
Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Čínskej ľudovej republiky,
prajúc si uzavrieť Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmu,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo
v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1. Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu vyberané v prospech zmluvného
štátu, jeho správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je spôsob vyberania
akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu sa považujú dane vyberané z celkového príjmu alebo z častí
príjmu včítane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku
a daní z prírastku hodnoty.
3. Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:
a) v Československej socialistickej republike:
(i) dane zo zisku;
(ii) daň zo mzdy;
(iii) daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti;
(iv) poľnohospodárska daň;
(v) daň z príjmov obyvateľstva; a
(vi) domová daň
(ďalej nazývané "československá daň");
b) v Čínskej ľudovej republike:
(i) daň z príjmov fyzických osôb;
(ii) daň z príjmov spoločných čínskych a zahraničných podnikov (joint
ventures);
(iii) daň z príjmov zahraničných spoločností; a
(iv) miestna daň z príjmu
(ďalej nazývané "čínska daň").
4. Táto Zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré
budú ukladané po podpise tejto Zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto
nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia významné zmeny,
ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Podľa tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) výraz "Československo" označuje Československú socialistickú
republiku;
b) výraz "Čína" označuje Čínsku ľudovú republiku;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a druhý zmluvný štát" označujú
podľa prípadu Československo alebo Čínu;
d) výraz "daň" označuje podľa prípadu čínsku alebo československú daň;
e) výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné
združenia osôb;
f) výraz "spoločnosť" označuje každé právnickú osobu alebo organizačnú
jednotku považované na účely zdanenia za právnickú osobu;
g) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik prevádzkovaný rezidentom jedného
zmluvného štátu alebo podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;
h) výraz "štátni príslušníci" označuje všetky fyzické osoby, ktoré sú
štátnymi občanmi jedného zmluvného štátu, a všetky právnické osoby založené
alebo zriadené podľa práva tohto štátu, takisto všetky organizácie bez právnej
subjektivity považované na účely zdanenia za právnické osoby založené alebo
zriadené podľa práva tohto zmluvného štátu;
i) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou alebo lietadlom, ktoré je prevádzkované podnikom, ktorého sídlo ústredia
(t.j. skutočného vedenia) je umiestnené v jednom zmluvnom štáte, pokiaľ loď
alebo lietadlo nie sú prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte;
j) výraz "príslušný úrad" označuje:
(i) v prípade Československa, ministra financií Československej socialistickej
republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu;
(ii) v prípade Číny, Ministerstvo financií Čínskej ľudovej republiky alebo jeho
splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy
zmluvným štátom význam, ktorý mu prislúcha podľa práva tohto štátu, ktoré
upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje
odlišný výklad.
Článok 4
Daňový domicil
1. Výraz "rezident jedného zmluvného štátu" označuje podľa tejto
Zmluvy každé osobu, ktorá je podľa práva tohto zmluvného štátu podrobená v
tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho bytu, sídla ústredia
(t.j. skutočného vedenia) alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.
2. Ak fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných
štátoch, bude jej postavenie určené v súlade s týmito pravidlami:
a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom
má stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je
rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy
(stredisko životných záujmov);
b) ak sa nemôže určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich
životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte,
predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle
zdržiava;
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom
z nich, vynasnažia sa príslušné úrady zmluvných štátov upraviť otázku vzájomnou
dohodou.
3. Ak iná osoba než fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v
oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, v ktorom
je umiestnené sídlo jeho ústredia (t.j. skutočného vedenia).
Článok 5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje podľa tejto Zmluvy trvalé
zariadenie pre podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne
svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa zvlášť:
a) miesto vedenia;
b) závod;
c) kanceláriu;
d) továreň;
e) dielňu;
f) baňu, miesto ťažby ropy alebo plynu, lom alebo každé iné miesto, kde sa ťažia
prírodné zdroje.
3. Výraz "stála prevádzkáreň" takisto zahŕňa:
a) stavenisko, stavbu, montáž alebo inštaláciu zariadení alebo dozor nad nimi,
pokiaľ toto stavenisko, montáž alebo inštalácia zariadení alebo dozor nad nimi
trvajú dlhšie ako 6 mesiacov;
b) poradenské služby poskytované zamestnancami alebo inými pracovníkmi podniku
jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, za predpokladu, že tieto činnosti
trvajú pri jednej alebo viacerých spojených akciách súvislú dobu alebo niekoľko
období presahujúcich celkovo 6 mesiacov v akomkoľvek období 12 mesiacov.
4. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 až 3 výraz "stála prevádzkáreň"
nebude zahŕňať:
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodanie
tovaru patriaceho podniku;
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
uskladnenia, vystavenia alebo dodania;
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
spracovania iným podnikom;
d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom
vykonávania iných činností pre podnik, ktoré majú prípravný alebo pomocný
charakter;
f) montážne služby vykonávané podnikom jedného zmluvného štátu v súvislosti s
predajom strojov alebo zariadení z tohto zmluvného štátu do druhého zmluvného
štátu.
5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba konajúca v jednom zmluvnom
štáte na účet podniku druhého zmluvného štátu, iná než nezávislý zástupca, na
ktorého sa vzťahuje odsek 6, sa považuje za stálu prevádzkáreň v skôr
spomenutom štáte, ak je v tomto štáte vybavená plnomocenstvom, ktoré tam
obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje uzavierať zmluvy v mene podniku, pokiaľ činnosť
tejto osoby nie je obmedzená na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré, pokiaľ by
sa uskutočňovali v trvalom zariadení, nezakladali by existenciu stálej
prevádzkárne podľa ustanovenia tohto odseku.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnom štáte
len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho
komisára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci
svojej riadnej činnosti. Ak však činnosť tohto zástupcu je úplne alebo z
prevažnej časti venovaná záujmom podniku, nebude tento zástupca považovaný za
nezávislého podľa tohto odseku.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom
zmluvnom štáte alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či prostredníctvom
stálej prevádzkárne alebo nie), neurobí sama o sebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti
stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
umiestneného v druhom zmluvnom štáte (včítane príjmov z poľnohospodárskych a
lesných podnikov) môžu byť zdanené v tomto druhom zmluvnom štáte.
2. a) Výraz "nehnuteľný majetok" s výhradou ustanovení pododsekov b)
a c) sa definuje v zhode s právom zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok
umiestnený; b) výraz "nehnuteľný majetok" zahŕňa v každom prípade
príslušenstvom nehnuteľného majetku, mŕtvy a živý inventár poľnohospodárskych a
lesných podnikov a práva, pre ktoré platia predpisy všeobecného práva vzťahujúce
sa na nehnuteľný majetok, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na
premenlivé alebo pevné platby za ťaženie alebo za privolenie na ťaženie
nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; c) lode a lietadlá sa
nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 platí pre príjmy z priameho užívania, prenájmu alebo
každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia rovnako pre príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého
povolania.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podnikov jedného zmluvného štátu sa zdania len v tomto štáte, pokiaľ
podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto
spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom
rozsahu, v akom ich možno pripočítavať tejto stálej prevádzkárni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa s výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej
prevádzkárne zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný
podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných
podmienok a bola úplne nezávislá v styku s podnikom, ktorého je stálou
prevádzkárňou.
3. Pri určovaní ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady, ktoré
sa vynaložili na činnosť tejto stále prevádzkárne, včítane nákladov na vedenie
a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či vznikli v štáte, v
ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde. Nepovolí sa však odpočítať
sumy, ktoré zaplatila (inak než ako náhradu skutočných výdavkov) stála
prevádzkáreň vedeniu podniku alebo niektorej inej jeho kancelárii vo forme
licenčných poplatkov, náhrad alebo iných podobných platieb za využívanie
patentov alebo iných práv alebo vo forme provízie za osobitné poskytnuté
služby, za správu a riadenie alebo vyjmúc prípady bankových podnikov vo forme
úrokov z peňazí požičaných stálej prevádzkárni. Obdobne pri určovaní ziskov
stálej prevádzkárne sa neprihliadne na sumy, ktorými stála prevádzkáreň zaťaží
(inak než za skutočné výdavky! vedenie podniku alebo niektorú inú jeho
kanceláriu za licenčné poplatky, náhrady alebo iné podobné platby za využívanie
patentov alebo iných práv alebo za províziu za osobitné poskytnuté služby, za
správu a riadenie alebo vyjmúc prípady bankových podnikov vo forme úrokov z peňazí
požičaných vedeniu podniku alebo niektorej jeho inej kancelárii.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určovať zisky, ktoré sa majú pripočítať
stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym
častiam, nevylučuje ustanovenie odseku 2, aby tento štát určoval zisky, ktoré
sa majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením. Použitý spôsob rozdelenia musí však
byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkárni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že
iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkárni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú
dostatočné dôvody pre iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch
tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky plynúce z prevádzkovania lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo ústredia
(t.j. skutočného vedenia) podniku.
2. Ak sídlo ústredia (t.j. skutočného vedenia) podniku námornej dopravy je na
palube lode, považuje sa toto sídlo za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom je
domovský prístav tejto lode, alebo ak nie je domovský prístav, v zmluvnom
štáte, v ktorom je prevádzkovateľ lode rezidentom.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú aj na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Združené podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa podieľa priamo alebo nepriamo na vedení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v ktoromkoľvek z týchto prípadov sú oba podniky vo svojich obchodných
alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami, ktoré dohodli alebo ktoré im
boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by sa boli dojednali medzi
nezávislými podnikmi, môžu sa do ziskov tohto podniku včleniť a následkom toho
zdaniť zisky, ktoré by sa boli bez týchto podmienok docielili jedným z
podnikov, ktoré sa však vzhľadom na tieto podmienky docieliť nemohli.
2. Ak zisky, z ktorých bol podnik jedného zmluvného štátu zdanený v tomto
zmluvnom štáte, sú tiež zahrnuté do ziskov podniku druhého zmluvného štátu a
tam zdanené, a tieto zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by sa boli docielili
týmto podnikom tohto druhého štátu, keby podmienky dojednané medzi podnikmi
boli také, aké by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, upraví skôr
spomenutý štát vhodne sumu dane uloženej z týchto ziskov v skôr spomenutom
štáte. pri ustanovení takej úpravy sa vezme náležitý zreteľ na iné ustanovenia
tejto Zmluvy, a ak to bude potrebné, príslušné úrady zmluvných štátov sa za tým
účelom vzájomne poradia.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom
štáte, osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v
tomto druhom zmluvnom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu takisto zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je
spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto
štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom dividend, daň takto určená
nemôže presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend.
Ustanovenie tohto odseku sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, ktoré slúžia
na výplatu dividend.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií
alebo iných práv, s výnimkou pohľadávok, s podielom na zisku a príjmy z iných
podielov na spoločnosti, ktoré sú podľa právnych predpisov štátu, v ktorom je
spoločnosť, ktorá dividendy vypláca, rezidentom, postavené na úroveň príjmov z
akcií.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo
obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená,
alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak
sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na túto stálu
prevádzkáreň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú
ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou, ledaže sa tieto dividendy vyplácajú osobe,
ktorá je rezidentom v tomto druhom štáte, alebo že účasť, pre ktorú sa
dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej prevádzkárni alebo k stálej
základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom zmluvnom štáte, ani podrobiť
nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané
dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov
alebo z príjmov docielených v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe, ktorá je
rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom
štáte.
2. Také úroky sa však môžu zdaniť tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj,
a to podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu, ale ak príjemca je skutočným
vlastníkom úrokov, daň takto ukladaná nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.
3. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2, úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom
štáte a vyplácané vláde druhého zmluvného štátu, jeho správnemu útvaru,
miestnemu orgánu a ústrednej banke alebo akejkoľvek finančnej inštitúcii
vlastnenej plne touto vládou alebo inému rezidentovi tohto druhého zmluvného
štátu z titulu pohľadávky nepriamo financovanej vládou tohto druhého zmluvného
štátu, jeho správnym útvarom, miestnym orgánom a ústrednou bankou alebo akoukoľvek
finančnou inštitúciou plne vlastnenou touto vládou, budú oslobodené od zdanenia
v skôr spomenutom štáte.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti
alebo doložkou o účasti na zisku dlžníka a zvlášť príjmy z vládnych cenných
papierov, dlhopisov a obligácií, včítane prémií a výhier spojených s týmito
cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále za oneskorené platenie sa
nebude považovať za úroky na účely tohto článku.
5. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov,
ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie
prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa
úroky platia, sa skutočne viaže k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto
stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14 podľa prípadu.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak ich platcom
je vláda tohto zmluvného štátu, jeho správny útvar, miestny orgán alebo osoba,
ktorá je rezidentom v tomto štáte. Ak však platca, či už je alebo nie je
rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu
prevádzkáreň alebo stálu základňu v súvislosti s ktorou došlo k zadĺženiu, na
základe ktorého sa úroky platia, a ktorá tieto úroky nesie na svoju ťarchu,
predpokladá sa, že tieto úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom je stála
prevádzkáreň alebo stála základňa umiestnená.
7. Ak suma úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sú platené,
presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platcom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s tretími osobami sumu,
ktorú by bol dohodol platca so skutočným vlastníkom, keby nebolo takých vzťahov,
použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma
platieb, ktorá ju presahuje, môže sa v tomto prípade zdaniť podľa právnych
predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia
tejto Zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe,
ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom
zmluvnom štáte.
2. Tieto licenčné poplatky sa môžu však tiež zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom
je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemca
skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, nepresiahne daň takto ustanovení 10
% z hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné úrady zmluvných štátov určia vo
vzájomnej dohode spôsob uplatnenia tohto obmedzenia.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie patentu,
ochrannej známky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného
postupu alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za
informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej,
obchodnej alebo vedeckej oblasti, autorského práva k literárnemu, umeleckému
alebo vedeckému dielu včítane kinematografických a televíznych filmov alebo
rozhlasových a televíznych záznamov.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo
obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená,
alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak
právo alebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom, sú s nimi skutočne
spojené. V tomto prípade sa môžu použiť ustanovenia článku 7 alebo článku 134
podľa prípadu.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak
platcom je vláda tohto zmluvného štátu, jeho správny útvar, miestny orgán alebo
osoba, ktorá je rezidentom v tomto zmluvnom štáte. Ak však platca licenčných
poplatkov, či je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v
jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu, v spojení s
ktorou vznikla povinnosť, na ktorej základe sa licenčné poplatky platia, a
ktorá znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky, predpokladá sa, že tieto
licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála
prevádzkáreň alebo stála základňa umiestnená.
6. Ak suma licenčných poplatkov, vzhľadom na použitie, právo alebo informáciu,
za ktoré sú platené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi
platcom a skutočným vlastníkom, alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími
osobami, sumu, ktorú by bol dohovoril dlžník so skutočným vlastníkom, keby
nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto
naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto
prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s
prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu
zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou aktív stálej
prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte,
alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí ku stálej základni, ktorú má rezident
jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania,
včítane takých ziskov docielených zo scudzenia takej stálej prevádzkárne
(samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne, sa môžu
zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej
doprave a hnuteľného majetku, ktorý slúžil prevádzke týchto lodí alebo
lietadiel, sa zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo ústredia
(t.j. skutočného vedenia) podniku.
4. Zisky zo scudzenia podielov na majetku spoločnosti, ktorej majetok pozostáva
priamo alebo nepriamo hlavne z nehnuteľného majetku umiestneného v niektorom
zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto zmluvnom štáte.
5. Zisky zo scudzenia podielov na spoločnosti iných než tých, ktoré sú uvedené
v odseku 4, a predstavujúcich účasť 25 % na spoločnosti, ktorá je rezidentom v
jednom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto zmluvnom štáte.
6. Zisky, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo scudzenia iného
majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1 až 5, a ktorých zdroj je v druhom
zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného
povolania alebo z inej nezávislej činnosti, budú zdanené len v tomto zmluvnom
štáte, s výnimkou ďalej uvedených prípadov, keď sa také príjmy môžu zdaniť aj v
druhom zmluvnom štáte:
a) ak príjemca má pravidelne k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu
na vykonávanie svojich činností; v takom prípade sa môže v tomto druhom
zmluvnom štáte zdaniť len taká časť príjmov, ktorú možno pripočítať tejto
stálej základni; a
b) ak jeho pobyt v tomto druhom zmluvnom štáte trvá počas jedného alebo
viacerých období spolu 183 dní v kalendárnom roku; v tomto prípade sa môže v
tomto druhom zmluvnom štáte zdaniť len tá časť príjmu, ktorá bola dosiahnutá z činností
vykonávaných v tomto druhom zmluvnom štáte.
2. Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávisle vykonávané
vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj
samostatné činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov,
dentistov a účtovných znalcov.
Článok 15
Zamestnanie
1. Platby, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu plateného zamestnania, sa môžu s výhradou ustanovení článkov
16, 18, 19, 20 a 21 zdaniť len v tomto zmluvnom štáte, pokiaľ sa zamestnanie
nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa
odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 zdaniť len v skôr spomenutom štáte,
a) ak sa príjemca zdržiava v druhom zmluvnom štáte počas jedného alebo
viacerých období, ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v kalendárnom roku; a
b) ak sú odmeny vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý
nie je rezidentom v druhom zmluvnom štáte; a
c) ak odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktoré
má zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny
poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v
medzinárodnej doprave zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo
ústredia (t.j. skutočného vedenia) podniku.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen správnej rady spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom
štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberajú rezidenti jedného zmluvného štátu ako na verejnosti
vystupujúci umelci, ako napríklad divadelní, filmoví, rozhlasoví a televízni
umelci a hudobníci alebo ako športovci, zo svojich činností vykonávaných osobne
v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15
zdaniť len v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činnosti, ktoré osobne vykonáva umelec alebo športovec, neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy
bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom
umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy umelcov a športovcov, ktorí sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, z činností
vykonávaných v druhom zmluvnom štáte v rámci kultúrnej výmeny medzi vládami
oboch zmluvných štátov sa, bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, vyjmú zo
zdanenia v tomto druhom zmluvnom štáte.
Článok 18
Penzie
1. Penzie a iné podobné platby vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania
rezidentovi niektorého zmluvného štátu sa môžu s výhradou ustanovenia článku 19
ods. 2 zdaniť len v tomto zmluvnom štáte.
2. Penzie a iné podobné platby vyplácané vládou jedného zmluvného štátu, jeho
správnym útvarom alebo miestnym orgánom v rámci systémov sociálneho zabezpečenia
tohto zmluvného štátu budú, bez ohľadu na ustanovenie odseku 1, zdanené len v
tomto zmluvnom štáte.
Článok 19
Verejné funkcie
1. a) Odmeny iné ako penzie, vyplácané vládou jedného zmluvného štátu, jeho
správnym útvarom alebo miestnym orgánom fyzickej osobe za služby preukazované
vláde tohto zmluvného štátu, jeho správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu za
služby vládnej povahy budú zdanené len v tomto zmluvnom štáte. b) Také odmeny
však budú zdanené len v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto
druhom zmluvnom štáte a príjemca je rezidentom tohto druhého zmluvného štátu,
ktorý: (i) je štátnym občanom tohto druhého zmluvného štátu; alebo (ii) sa
nestal rezidentom v tomto druhom zmluvnom štáte len z dôvodu poskytovania
týchto služieb. 2. a) Penzie vyplácané vládou niektorého zmluvného štátu, jeho
správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu buď priamo, alebo z fondov,
ktoré zriadili, fyzickej osobe za služby preukázané vláde tohto zmluvného
štátu, jeho správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu, budú zdanené len v tomto
zmluvnom štáte. b) Také penzie však budú zdanené len v druhom zmluvnom štáte,
ak príjemca je rezidentom a štátnym občanom tohto druhého zmluvného štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby
preukázané v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou
vládou niektorého zmluvného štátu, jeho správnym útvarom alebo miestnym
orgánom.
Článok 20
Učitelia a výskumní pracovníci
Odmeny, ktoré osoba, ktorá je alebo bola bezprostredne pred príchodom do
jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorá je v skôr
spomenutom zmluvnom štáte prítomná za účelom výuky, prednášok alebo vedenia
výskumu na univerzite, vysokej škole, škole alebo inej vzdelávacej inštitúcii
alebo vedeckovýskumnom ústave poverenom vládou skôr spomenutého zmluvného štátu,
poberá z takejto výuky, prednášok a výskumu, budú v tomto skôr spomenutom
zmluvnom štáte oslobodené od daní po dobu nepresahujúcu 5 rokov od dátumu jej
prvého príchodu do skôr spomenutého zmluvného štátu.
Článok 21
Študenti, učni a stážisti
1. Študent, učeň alebo stážista, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím
príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorý
sa zdržiava v skôr spomenutom štáte len za účelom štúdia alebo výcviku, bude
oslobodený v tomto zmluvnom štáte od dane:
a) z platieb na úhradu nákladov na výživu, štúdium alebo výcvik, ktoré dostal v
zahraničí;
b) zo štipendií, z peňažných darov, príspevkov a prémií od vládnych, dobročinných,
vedeckých, kultúrnych alebo vzdelávacích organizácií, ktoré dostal za účelom
úhrady nákladov na výživu, štúdium alebo výcvik.
2. Študent, učeň alebo stážista uvedený v odseku 1 bude, pokiaľ sa týka odmien
za zamestnanie, požívať v priebehu tohto štúdia alebo výcviku rovnaké výnimky,
úľavy alebo zníženie daní ako majú rezidenti tohto zmluvného štátu, ktorý
navštívil.
Článok 22
Iné príjmy
1. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech majú zdroj
kdekoľvek, o ktorých sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, budú
zdanené len v tomto zmluvnom štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na iné príjmy než príjmy z nehnuteľného
majetku podľa článku 6 ods. 2, ak príjemca takých príjmov, ktorý je rezidentom
v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte priemyselnú alebo
obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená,
alebo vykonáva v tomto druhom zmluvnom štáte nezávislé povolanie
prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a právo alebo majetok, pre
ktoré sa príjmy platia, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni alebo k
tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14 podľa prípadu.
3. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, o ktorých sa
nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy a ktoré majú zdroj v druhom
zmluvnom štáte, sa môžu, bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, takisto zdaniť
v tomto druhom zmluvnom štáte.
Článok 23
Ustanovenia o vylúčení dvojakého zdanenia
1. V Československu sa dvojaké zdanenie zamedzí týmto spôsobom:
a) Ak osoba, ktorá je rezidentom v Československu, poberá príjmy, ktoré sa môžu
podľa ustanovenia tejto zmluvy zdaniť v Číne, vyjme Československo s výhradou
ustanovenia pododseku b) tieto príjmy zo zdanenia, môže však pri výpočte sumy
dane z ostatných príjmov tejto osoby použiť sadzbu dane, ktorá by sa použila,
keby takto vyňaté príjmy neboli zo zdanenia vyňaté.
b) Československo môže pri ukladaní daní osobám, ktoré sú rezidentmi v Československu,
zahrnúť do základu daní príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení článkov 10, 11,
12, 16 a 17 tejto Zmluvy zdaniť aj v Číne, ale povolí znížiť sumu dane vypočítanej
z tohto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Číne. Suma, o ktorú sa daň
zníži, však nepresiahne takú časť československej dane vypočítanej pred jej
znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa v súlade s ustanoveniami článkov
10, 11, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy môžu zdaniť v Číne.
c) Ak príjem, ktorý má zdroj v Číne, je dividenda vyplácaná spoločnosťou, ktorá
je rezidentom v Číne, spoločnosti, ktorá je rezidentom v Československu a ktorá
vlastní najmenej 10 % podielov na spoločnosti vyplácajúcej dividendy, bude sa
pri zápočte brať do úvahy daň z príjmu zaplatená v Číne spoločnosťou
vyplácajúcou dividendy.
2. V Číne sa dvojaké zdanenie zamedzí týmto spôsobom:
a) Ak osoba, ktorá je rezidentom v Číne, poberá príjmy z Československa, povolí
Čína tomuto rezidentovi započítať sumu zodpovedajúcu dani zaplatenej v Československu
v súlade s touto Zmluvou na jeho daňovú povinnosť. Suma, ktorá sa započíta,
nemôže však presiahnuť sumu čínskej dane pripadajúcu na tento príjem, vypočítanej
v súlade s daňovými zákonmi a predpismi v Číne.
b) Ak príjem, ktorý má zdroj v Československu, je dividenda vyplácaná spoločnosťou,
ktorá je rezidentom v Československu, spoločnosti, ktorá je rezidentom v Číne a
ktorá vlastní najmenej 10 % podielov na spoločnosti vyplácajúcej dividendy,
bude sa pri zápočte brať do úvahy daň z príjmu zaplatená v Československu spoločnosťou
vyplácajúcou dividendy.
3. Na účely zápočtu uvedeného v pododseku b) odseku 1 a v pododseku a) odseku 2
sa bude čínska alebo československá daň považovať za zaplatenú:
a) sadzbou 10 % v prípade dividend, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 2 článku
10;
b) sadzbou 10 % v prípade úrokov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 2 článku
11; a
c) sadzbou 20 % v prípade licenčných poplatkov, na ktoré sa vzťahujú
ustanovenia odseku 2 článku 12.
Článok 24
Zákaz diskriminácie
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie než zdanenie a sním spojené povinnosti, ktorým sú alebo
budú môcť byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sa
nachádzajú v rovnakej situácii. Ustanovenie tohto odseku sa použije bez ohľadu
na ustanovenie článku 13 takisto na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného
alebo žiadneho zmluvného štátu.
2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie než zdanenie
podnikov tohto druhého zmluvného štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť.
Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby
priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zrážky a zníženie dane
z dôvodov osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim
rezidentom.
3. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok je úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastnený alebo kontrolovaný osobou, ktorá je rezidentom
v druhom zmluvnom štáte, alebo väčším počtom takých osôb, nebudú podrobené v
skôr spomenutom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním
spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie než zdanenie a sním spojené povinnosti,
ktorým sú alebo môžu byť podrobené ostatné podobné podniky skôr spomenutého
štátu.
4. Úroky, licenčné poplatky a iné platby platené podnikom jedného zmluvného
štátu budú, s výnimkou prípadov, keď sa použijú ustanovenia článku 9, odseku 7 článku
11 alebo odseku 6 článku 12, odpočítateľné na účely určenia zdaniteľných ziskov
tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby sa platili rezidentovi
spomenutého zmluvného štátu.
5. Výraz "zdanenie" uvedený v tomto článku označuje dane akéhokoľvek
druhu a pomenovania.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných
štátov vedú alebo povedú u nej ku zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto Zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré
poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému
úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak prípad patrí pod odsek 1
článku 24, úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym občanom. Prípad sa musí
predložiť do 3 rokov od prvého oznámenia opatrenia, ktoré vedie ku zdaneniu,
ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy.
2. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad upravil dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré
nie je v zhode s touto Zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa vykoná bez ohľadu na premlčanie
podľa vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť po vzájomnej dohode
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti vzniknuté pri výklade alebo uplatňovaní
Zmluvy. Môžu takisto konzultovať za účelom zamedzenia dvojakého zdanenia v
prípadoch neupravených v Zmluve.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vojsť do priameho styku za účelom
dosiahnutia dohody podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov
javí pre dosiahnutie dohody účelnou, môže sa taká výmena názorov uskutočniť
prostredníctvom zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné pre
aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných
štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ
zdanenie, ktoré upravujú, je v súlade s touto Zmluvou, najmä s cieľom
predchádzať daňovému úniku. Rozsah výmeny nie je obmedzený článkom 1. Všetky
informácie, ktoré zmluvný štát dostane, budú udržiavané v tajnosti a budú
oznámené len osobám alebo úradom (včítane súdov a správnych orgánov), ktoré sa
zaoberajú vyrubovaním, vyberaním, vymáhaním alebo trestným stíhaním alebo
riešením odvolania vo veci daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy. Tieto osoby
alebo orgány použijú tieto informácie pri verejných súdnych pojednávaniach
alebo súdnych rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú
niektorému zmluvnému štátu povinnosť:
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b) oznámiť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov
alebo v normálnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c) oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, podnikateľské, priemyselné,
hospodárske alebo výrobné tajomstvo alebo obchodný postup alebo ktorých
oznámenie by bolo v rozpore s všeobecným záujmom (verejným poriadkom).
Článok 27
Diplomati a konzulárni úradníci
Žiadne ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré patria
diplomatom a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného
práva alebo na základe osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Zmluvné štáty si vzájomne oznámia, že vnútroštátne postupy nevyhnutné pre
nadobudnutie platnosti Zmluvy boli splnené.
2. Zmluva nadobudne platnosť dňom neskoršieho oznámenia spomenutého v odseku 1
a jej ustanovenia budú účinné:
a) pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na príjmy plynúce od 1.januára včítane
kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom Zmluva nadobudne platnosť;
b) pokiaľ ide o iné dane z príjmu, na dane ukladané za daňový rokzačínajúci sa
1.januárom kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom Zmluva nadobudne
platnosť, alebo neskôr.
Článok 29
Výpoveď
Táto Zmluva zostane v platnosti, dokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie.
Každý zmluvný štát môže Zmluvu písomne vypovedať diplomatickou cestou v lehote
najmenej šesť mesiacov pred koncom kalendárneho roka nasledujúceho po období 5
rokov odo dňa, v ktorom Zmluva nadobudla platnosť. V takom prípade Zmluva
stratí účinnosť:
a) pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na príjmy plynúce od 1.januára včítane
kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daná výpoveď;
b) pokiaľ ide o iné dane z príjmu, na dane ukladané za všetky daňové roky začínajúce
sa 1.januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daná
výpoveď, alebo neskôr.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.
Dané v Prahe 11.júna 1987 v dvojakom vyhotovení v českom, čínskom a anglickom
jazyku, pričom všetky tri znenia majú rovnakú platnosť. V prípade akýchkoľvek
rozdielností výkladu, bude rozhodujúci anglický text.
Za vládu
Československej socialistickej republiky:
Lubomír Štrougal v. r.
Za vládu
Čínskej ľudovej republiky:
Čao C -jang v. r.
