Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Cyprus
ZMLUVA
medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Cyperskej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku
Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Cyperskej republiky,
vedomé si potreby uľahčovať obchod a podporovať hospodársku spoluprácu v súlade
so Záverečným aktom Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe,
rozhodli sa uzavrieť Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmu a z majetku. Za tým účelom sa dohodli takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1. Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo v oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1. Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v prospech
každého zmluvného štátu, jeho nižších správnych útvarov alebo miestnych úradov,
nech je spôsob vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, zo všetkého majetku alebo z jednotlivých častí príjmu alebo majetku
včítane daní zo ziskov pochádzajúcich zo scudzenia hnuteľného alebo
nehnuteľného majetku a daní z celkového objemu miezd platených podnikmi.
3. Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú
a) v Československu: odvod zo zisku a daň zo zisku, daň zo mzdy, daň z príjmov
z literárnej a umeleckej činnosti, poľnohospodárska daň, daň z príjmov
obyvateľstva, domová daň a odvod ( z majetku ďalej nazývané
"československá daň");
b) na Cypre: daň z príjmu a osobitný príspevok (ďalej nazývané "cyperská
daň").
4. Zmluva sa bude tiež vzťahovať na všetky totožné alebo podstatne podobné
dane, ktoré sa budú ukladať po podpise tejto Zmluvy popri súčasných daniach
alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú oznamovať všetky
významné zmeny, ktoré sa uskutočnia v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. V tejto Zmluve, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) Výraz "Československo" označuje Československú socialistickú
republiku.
b) Výraz "Cyprus" označuje Cyperskú republiku a zahŕňa akúkoľvek
oblasť priliehajúcu k teritoriálnym vodám Cypru, ktorá bola alebo môže byť v
súlade s medzinárodným právom označená podľa zákonov Cypru o pevninskej
plytčine za oblasť, nad ktorou sa môžu vykonávať práva Cypru k morskému dnu a
jeho podzemiu a k ich prírodným zdrojom.
c) Výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát"
označujú podľa súvislosti Československo alebo Cyprus.
d) Výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné
združenia osôb.
e) Výraz "spoločnosť" označuje každú právnickú osobu alebo každú
podstatu, ktorá sa na daňové účely posudzuje ako právnická osoba.
f) Výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik, ktorý má v prevádzke osoba majúca
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, prípadne podnik, ktorý má v
prevádzke osoba majúca bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte.
g) Výraz "príslušník" označuje:
(i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom niektorého zmluvného štátu;
(ii) každú právnickú osobu, spoločnosť a združenie, ktoré sú zriadené podľa
práva platného v niektorom zmluvnom štáte.
h) Výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu
uskutočnenú loďou alebo lietadlom, ktoré má v prevádzke podnik, ktorého
skutočné vedenie je umiestnené v niektorom zmluvnom štáte, pokiaľ sa loď alebo
lietadlo nevyužíva iba medzi miestami ležiacimi v druhom zmluvnom štáte.
i) Výraz "príslušný úrad" označuje:
(i) v prípade Československa ministra financií Československej socialistickej
republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu;
(ii) v prípade Cypru ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je v Zmluve definovaný, má pre jej aplikáciu zmluvným
štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto zmluvného štátu upravujúceho
dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný
výklad.
Článok 4
Daňový domicil
1. Výraz "osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte"
označuje na účely tejto Zmluvy akúkoľvek osobu, ktorá je podľa práva tohto
štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, pobytu, miesta
vedenia alebo každého iného podobného kritéria.
2. Ak fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 bydlisko v oboch zmluvných
štátoch, rozhodne sa prípad podľa týchto pravidiel:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom má
stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má
bydlisko v tom zmluvnom štáte, s ktorým sú jej osobné a hospodárske putá
najužšie (stredisko životných záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť zmluvný štát, v ktorom má táto osoba stredisko svojich
životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte,
predpokladá sa, že má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle
zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo ak sa
obvykle nezdržiava v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v tom
zmluvnom štáte, ktorého je príslušníkom.
d) Ak je táto osoba príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo ak nie je
príslušníkom žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia otázku
vzájomnou dohodou.
3. Ak iná osoba než fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 sídlo v oboch
zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má sídlo v tom zmluvnom štáte, v ktorom
je miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stále prevádzkáreň" označuje na účely tejto Zmluvy trvalé
zariadenie pre podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju
činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje,
g) stavenisko alebo montáž, ktoré trvajú dlhšie ako šesť mesiacov, nie však
montáž uvedenú v odseku 3 písm. f).
3. Výraz "stála prevádzkáreň" nezahŕňa:
a) zariadenie, ktoré sa využíva len na uskladnenie, vystavenie alebo na dodanie
tovaru podniku;
b) zásobu tovaru podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom uskladnenia,
vystavenia alebo dodania;
c) zásobu tovaru podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom spracovania iným
podnikom;
d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom reklamy,
poskytovania informácií, vedeckých rešerší alebo podobných činností pre podnik,
ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter;
f) montáž uskutočňovanú podnikom jedného zmluvného štátu v spojení s dodávkou
strojov alebo zariadení z tohto štátu do druhého zmluvného štátu.
4. Bude sa predpokladať, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu
prevádzkáreň v druhom zmluvnom štáte, ak:
a) vykonáva v tomto druhom zmluvnom štáte po čas dlhší než šesť mesiacov dozor
v spojení s montážou uskutočňovanou v tomto druhom zmluvnom štáte; to však
neplatí, ak ide o činnosti uvedené v odseku 3 písm. f) tohto článku;
b) vykonáva v tomto druhom zmluvnom štáte činnosť, ktorá pozostáva zo zabezpečovania
služieb verejne vystupujúcich umelcov a športovcov, ktorí sú uvedení v článku
17.
5. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte za podnik druhého zmluvného štátu sa
bude, s výhradou ustanovenia odseku 6 tohto článku, považovať za stálu
prevádzkáreň v prvom zmluvnom štáte, ak:
a) má a obvykle využíva v tomto prvom zmluvnom štáte plnomocenstvo uzavierať
zmluvy v mene podniku, pokiaľ jej činnosti sa neobmedzujú na nákup tovaru pre
podnik, alebo
b) udržiava v prvom zmluvnom štáte zásobu tovaru podniku, z ktorej pravidelne
vybavuje objednávky za podnik.
6. Za stálu prevádzkáreň podniku jedného zmluvného štátu sa v druhom zmluvnom
štáte nepovažuje sama skutočnosť, že podnik v tomto druhom štáte vykonáva svoju
činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo akéhokoľvek
iného zástupcu majúceho nezávislé postavenie, pokiaľ tieto osoby konajú v
riadnom rámci svojej obchodnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda
spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom
štáte alebo ktorá v tomto druhom štáte vykonáva svoju činnosť (či už
prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej
tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku včítane príjmov z poľnohospodárskeho alebo
lesného hospodárstva sa môžu zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom je taký
majetok umiestnený.
2.a) Výraz "nehnuteľný majetok" sa, s výhradou ustanovení odsekov b)
a c), definuje zhodne s právom tohto zmluvného štátu, v ktorom je taký majetok
umiestnený. b) Výraz "nehnuteľný majetok" zahŕňa v každom prípade
príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár poľnohospodárskych a
lesných hospodárstiev, práva, na ktoré sa aplikujú ustanovenia občianskeho
práva vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok, užívanie nehnuteľného majetku a
práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za právo na ťažbu
nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. c) Lode a lietadlá sa
nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 sa použije na príjmy z priameho užívania, z nájmu a
každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku a
na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon slobodného povolania.
Článok ~7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tom štáte,
pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej prevádzkárni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisky, ktoré by mohla
podľa očakávania docieliť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo
podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a obchodovala úplne
nezávisle s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou včítane výdavkov
vedenia a všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených či už v
štáte, v ktorom je táto stála prevádzkáreň umiestnená, či inde.
4. Pokiaľ je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú
pričítať stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát
určil zisky, ktoré sa majú zdaniť, takým rozdelením, aké je obvyklé. Prijatá metóda
rozdelenia ziskov musí byť však taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami
ustanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkárni sa nepričítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že
iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určujú každý rok podľa rovnakej metódy, pokiaľ
neexistujú závažné a dostatočné dôvody pre iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa oddelene hovorí v iných článkoch
tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto
článku.
Článok 8
Námorná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú
zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.
2. Ak miesto skutočného vedenia podniku námornej dopravy je na palube lode,
považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom má táto loď domovský
prístav, alebo ak loď nemá domovský prístav, považuje sa za umiestnené v
zmluvnom štáte, v ktorom má prevádzateľ lode bydlisko alebo sídlo.
3. Ustanovenie odseku 1 sa použije aj na zisky z účasti na poole, na spoločnej
prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Združené podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na vedení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v jednom i v druhom prípade boli medzi oboma podnikmi v ich obchodných
alebo finančných vzťahoch dojednané alebo im uložené podmienky, ktoré sa líšia
od podmienok, ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, môžu sa
zisky, ktoré by bol bez týchto podmienok docielil jeden z podnikov, ktoré sa
však vzhľadom na tieto podmienky nedocielili, včleniť do ziskov tohto podniku a
následkom toho zdaniť.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte,
osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo
spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa práva tohto štátu. Takto uložená daň
však nepresiahne 10% hrubej sumy dividend.
3. Pokiaľ Cyprus nebude ukladať daň z dividend popri dani vyberanej zo ziskov
alebo z príjmu spoločnosti, budú dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má
sídlo na Cypre, osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v Československu oslobodené
od akejkoľvek dane na Cypre, ktorá sa môže vyberať z dividend popri dani
vyberanej zo ziskov alebo z príjmu spoločnosti.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie
odsekov 2 a 3.
5. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotknú zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých
sa dividendy vyplácajú.
6. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z účastín
alebo iných práv, s výnimkou pohľadávok, s účasťou na zisku, práve tak ako
príjmy z iných spoločenských práv, ktoré sú podľa daňových predpisov štátu, v
ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, podrobené rovnakému zdaneniu
ako príjmy z účastín.
7. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak príjemca dividend majúci
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú
činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo
vykonáva v tomto druhom štáte slobodné povolanie pomocou stálej základne tam
umiestnenej a ak účasť, na základe ktorej sa dividendy vyplácajú, je skutočne
spojená s takou stálou prevádzkárňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa
použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
8. Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy
vyplácané touto spoločnosťou osobám majúcim bydlisko alebo sídlo v prvom štáte,
ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď
vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky úplne alebo čiastočne pozostávajú
zo ziskov alebo z príjmov docielených v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe majúcej bydlisko
alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Úroky poberané z jedného zmluvného štátu osobou majúcou bydlisko alebo sídlo
v druhom zmluvnom štáte, ktorá je ich skutočným vlastníkom, sa môžu tiež zdaniť
v prvom zmluvnom štáte sadzbou nepresahujúcou 10% hrubej sumy úrokov.
3. Úroky z úverov alebo pôžičiek poskytnutých vládou niektorého zmluvného štátu
alebo niektorou bankou alebo inou inštitúciou v mene alebo na účet tejto vlády
podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na
nehnuteľnosti, poskytujúcich i neposkytujúcich právo na účasť na zisku dlžníka
a najmä príjmy z verejných dlhopisov a obligácií včítane prémií a výhier
spojených s týmito obligáciami.
5. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak platiteľom
je tento štát sám, jeho nižší správny útvar alebo miestny úrad alebo osoba
majúca bydlisko alebo sídlo v tomto štáte. Ak však osoba, ktorá platí úroky,
bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom
štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, v spojení s ktorou
vznikol záväzok, z ktorého sa úroky platia, a ak táto stála prevádzkáreň vynáša
tieto úroky, predpokladá sa, že tieto úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, v
ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.
6. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak príjemca úrokov, ktorý má bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte
slobodné povolanie pomocou stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z
ktorej sa úroky platia, je skutočne spojená s takou stálou prevádzkárňou alebo
stálou základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14 podľa toho, o aký prípad ide.
7. Ak suma platených úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa
platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a
príjemcom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol dojednal
platiteľ s príjemcom, keby také vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto
článku len na túto poslednú sumu. Časť platby, ktorá ju presahuje, zostane v
tomto prípade podrobená zdaneniu podľa práva každého zmluvného štátu a s
prihliadnutím na iné ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe,
ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) sa však môžu zdaniť v zmluvnom
štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa práva tohto štátu. Daň takto uložená
však nesmie presiahnuť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné úrady
zmluvných štátov dohodou upravia spôsob aplikácie tohto obmedzenia.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie
a) akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného
vzorca alebo postupu alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia
a za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti získané v priemyselnej,
obchodnej alebo vedeckej oblasti;
b) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu
včítane kinematografických filmov a filmov alebo pások pre televízne alebo
rozhlasové vysielania.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov
majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú
činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo
vykonáva v tomto druhom štáte slobodné povolanie pomocou stálej základne tam
umiestnenej a ak právo alebo majetok, pre ktoré sa licenčné poplatky platia, sú
skutočne spojené s takou stálou prevádzkárňou alebo stálou základňou. V takom
prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký
prípad ide.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak
platiteľom je tento zmluvný štát sám, nižší správny útvar alebo miestny úrad
tohto zmluvného štátu alebo osoba majúca bydlisko alebo sídlo v tomto zmluvnom
štáte. Ak však osoba, ktorá platí licenčné poplatky, či už má alebo nemá
bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu
prevádzkáreň, v spojení s ktorou vznikol záväzok platiť licenčné poplatky, a
táto stála prevádzkáreň znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky,
predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v
ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.
6. Ak suma platených licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na
používanie, právo alebo informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku
osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom alebo medzi oboma
a treťou osobou sumu, ktorú by bol dojednal platiteľ s príjemcom, keby nebolo
takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto poslednú sumu.
Časť platby, ktorá ju presahuje, zostane v tomto prípade podrobená zdaneniu
podľa práva každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na iné ustanovenia tejto
Zmluvy.
Článok 13
Kapitálové zisky
1. Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorého definícia je uvedená v
článku 6 odseku 2, sa môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je taký nehnuteľný
majetok umiestnený.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku tvoriaceho časť prevádzkového majetku
stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú osoba
majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte na výkon
slobodného povolania, včítane ziskov zo scudzenia takej stálej prevádzkárne
(samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne, sa môžu
zdaniť v tomto druhom štáte. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku uvedeného v
článku 22 ods. 3 podliehajú však zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom taký
hnuteľný majetok podlieha zdaneniu podľa spomenutého článku.
3. Zisky zo scudzenia iných majetkových hodnôt než tých, o ktorých sa hovorí v
odsekoch 1 a 2, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má scudziteľ
bydlisko alebo sídlo.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá za služby
poskytované pri výkone slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti
podobnej povahy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, pokiaľ táto osoba nemá
pravidelne k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich
činnosti. Ak má takú stálu základňu, môžu sa tieto príjmy zdaniť v druhom
zmluvnom štáte, ale len v takom rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej
základni.
2. Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé vedecké,
literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj nezávislé
činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovníkov.
Článok 15
Závislé zamestnania
1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom
zmluvnom štáte poberá zo zamestnania, podliehajú, s výhradou ustanovení článkov
16, 18 a 19, zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v
druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté z
tohto zamestnania zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období,
ktoré spolu neprekročia 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a
b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú na účet zamestnávateľa,
ktorý nemá bydlisko alebo sídlo v tomto druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v tomto druhom štáte.
3. Odmeny zo zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v
medzinárodnej doprave sa môžu bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto
článku zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie
podniku.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a podobné platy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte
poberá ako člen správnej alebo dozornej rady alebo iného podobného orgánu
spoločnosti, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberajú umelci, ako napr. divadelní, filmoví, rozhlasoví
alebo televízni umelci, hudobníci a športovci ako takí zo svojej osobnej
činnosti, môžu sa zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 v zmluvnom
štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
2. Ak činnosti spomínané v odseku 1 tohto článku zabezpečuje v jednom zmluvnom
štáte podnik druhého zmluvného štátu, oslobodia sa príjmy zo zabezpečovania
týchto činností takým podnikom od zdanenia v prvom zmluvnom štáte, ak sa podnik
priamo alebo nepriamo, úplne alebo podstatne, podporuje z verejných fondov
vlády toho druhého zmluvného štátu v súvislosti so zabezpečovaním takých
činností.
Článok 18
Verejné funkcie
1. Iné platy, než penzie, vyplácané niektorým zmluvným štátom, jeho nižším
správnym útvarom alebo miestnym úradom fyzickej osobe za služby preukázané
tomuto štátu, jeho nižšiemu správnemu útvaru alebo miestnemu úradu podliehajú
zdaneniu iba v tomto štáte.
2. Platy spomínané v odseku 1 podliehajú však zdaneniu len v druhom zmluvnom
štáte, ak služby boli preukázané v tomto štáte, fyzická osoba má bydlisko v
tomto štáte a
a) je štátnym občanom tohto štátu alebo
b) nezískala bydlisko v tomto štáte len za účelom preukazovania týchto služieb.
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na platy za služby preukázané v
spojení s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným
štátom, jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym úradom.
Článok 19
Penzie
Penzie, renty a iné podobné platy vyplácané osobe majúcej bydlisko v niektorom
zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
Článok 20
Študujúci
1. Platy, ktoré na výživu, vzdelanie alebo prax dostávajú študujúci alebo učni,
ktorí sa zdržiavajú v niektorom zmluvnom štáte iba za účelom svojho vzdelania
alebo praxe a ktorí majú alebo mali bezprostredne pred takou návštevou bydlisko
v druhom zmluvnom štáte, sa nezdania v prvom zmluvnom štáte, pokiaľ sa im také
platy poukázali zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Študujúci na univerzite alebo inom ústave pre vyššie vzdelanie v niektorom
zmluvnom štáte alebo učni, ktorí sa zdržiavajú v druhom zmluvnom štáte po jedno
alebo viaceré obdobia nepresahujúce 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a
ktorí majú alebo mali bezprostredne pred takou návštevou bydlisko v prvom
štáte, nebudú v druhom zmluvnom štáte podrobení dani z odmeny za služby
vykonané v tomto druhom štáte, pokiaľ tieto služby sú spojené so štúdiom alebo
praxou a odmena predstavuje zárobok potrebný na ich výživu.
Článok 21
Výslovne neuvedené príjmy
Príjmy osoby majúce bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, ktoré sa v
predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy výslovne neuvádzajú, podliehajú zdaneniu
len v tomto štáte.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok podľa článku 6 ods. 2 sa môže zdaniť v zmluvnom štáte, v
ktorom je taký nehnuteľný majetok umiestnený.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkárne
podniku, alebo hnuteľný majetok patriaci k stálej základni používanej na výkon
slobodného povolania sa môže zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnená
stála prevádzkáreň alebo stála základňa.
3. Lode a lietadlá používané v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok
slúžiaci na prevádzkovanie takých lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu len v
zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku osoby bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom
štáte podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1. V Československu sa dvojaké zdanenie vylúči týmto spôsobom:
a) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Československu poberá príjmy alebo
vlastní majetok, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť na Cypre,
vyjme Československo, s výhradou ustanovenia uvedeného pod písmenom b) tohto
odseku, také príjmy alebo taký majetok zo zdanenia. Pri výpočte dane z
ostatného príjmu alebo majetku tejto osoby môžu však použiť sadzbu dane, ktorá
by sa použila, keby vyňaté príjmy alebo majetok neboli takto vyňaté zo
zdanenia.
b) Československo môže pri ukladaní daní osobám, ktoré majú na jeho území
bydlisko alebo sídlo, zahrnúť do základu, z ktorého sa také dane ukladajú,
príjmy, ktoré sa podľa ustanovení článkov 10, 11, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy môžu
takto zdaniť na Cypre. Československo však povolí znížiť sumu dane vypočítanú z
takého základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej na Cypre. Suma, o ktorú sa
daň zníži, neprekročí však takú časť československej dane vypočítanej pred tým,
než zníženie dane bolo povolené, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa
podľa ustanovení článkov 10, 11, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy môžu zdaniť na Cypre.
2. Na účely odseku 1 sa predpokladá, že označenie "cyperskádaň",
ktorú má na Cypre platiť osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Československu,
zahŕňa:
a) cyperskú daň, ktorá by sa mala platiť zo ziskov alebo úrokov požívajúcich na
Cypre daňové oslobodenie alebo daňovú úľavu stimulačného charakteru, keby
takého stimulačného daňového oslobodenia alebo takej stimulačnej daňovej úľavy
nebolo;
b) cyperskú daň, ktorá by sa mala vybrať zrážkou z dividend vyplácaných zo
ziskov požívajúcich na Cypre daňové oslobodenie alebo daňovú úľavu stimulačného
charakteru, keby takého stimulačného daňového oslobodenia alebo takej
stimulačnej daňovej úľavy nebolo.
3. V prípade Cypru sa daň vyberaná v Československu zo ziskov alebo z príjmu z
československých zdrojov odpočíta od cyperskej dane vyberanej z takých ziskov
alebo z takého príjmu, pokiaľ cyperské zákony neumožňujú znížiť daň alebo úľavu
vo väčšom rozsahu; tým nie sú dotknuté existujúce ustanovenia cyperského
zákona, ktoré upravujú zápočet dane zaplatenej v zahraničí na daň vyberanú na
Cypre, ani neskoršie modifikácie týchto ustanovení, pokiaľ sa nedotknú
základnej zásady týchto ustanovení.
Článok 24
Obmedzenie daňovej úľavy
Ak sa v jednom zmluvnom štáte poskytuje podľa ustanovení tejto Zmluvy úľava na
dani z príjmu a ak podľa práva platného v druhom zmluvnom štáte je osoba
poberajúca taký príjem podrobená dani len zo sumy príjmu, ktorá bola uhradená
do tohto druhého zmluvného štátu alebo ktorá bola prijatá v tomto druhom
zmluvnom štáte, a nie z celej sumy príjmu, bude sa daňová úľava, ktorá sa má
povoliť v prvom zmluvnom štáte podľa tejto Zmluvy, aplikovať len na tú časť
príjmu, ktorá bola uhradená do druhého zmluvného štátu alebo ktorá bola prijatá
v tomto druhom zmluvnom štáte.
Článok 25
Zákaz diskriminácie
1. Príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnosti s ním spojenej, ktoré sú iné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť za rovnakých
okolností podrobení príslušníci tohto druhého štátu.
2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť.
Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby
osobám majúcim bydlisko v druhom zmluvnom štáte priznal osobné zrážky, úľavy a
zníženie dane z dôvodu osobného stavu alebo povinností k rodine, ktoré priznáva
osobám, ktoré na jeho území majú bydlisko.
3. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo osoby majúce
bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, nebudú podrobené v prvom zmluvnom
štáte žiadnemu zdaneniu alebo s ním spojenej povinnosti, ktoré sú iné alebo
ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť
podrobené iné podobné podniky tohto prvého štátu.
4. Výraz "zdanenie" označuje v tomto článku dane akéhokoľvek druhu a
pomenovania.
Článok 26
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba majúca bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte domnieva,
že opatrenie jedného alebo oboch zmluvných štátov majú alebo budú mať pre ňu za
následok zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou, môže nezávisle od
opravných prostriedkov podľa vnútroštátneho práva týchto štátov predložiť svoj
prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko alebo sídlo.
2. Ak príslušný úrad bude považovať námietku za oprávnenú a ak nebude môcť sám
dospieť k uspokojivému riešeniu, bude sa snažiť, aby prípad upravil dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré
nie je v súlade s touto Zmluvou.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť vyriešiť dohodou ťažkosti
alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto
Zmluvy. Môžu sa tiež poradiť za účelom vylúčenia dvojakého zdanenia v
prípadoch, ktoré táto Zmluva neupravuje.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vstúpiť do priameho styku za účelom
dosiahnutia dohody podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa pre dosiahnutie dohody
bude ústna výmena názorov zdať účelná, môže sa taká výmena konať v rámci
komisie zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Článok 27
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
vykonávanie tejto Zmluvy a vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov vo veci
daní, na ktoré sa táto Zmluva vzťahuje, pokiaľ zdanenie podľa nich bude v
súlade s touto Zmluvou. Všetky takto vymenené informácie sa budú považovať za
tajné a môžu sa oznámiť len osobám alebo úradom a súdom povereným vyrubovaním,
vyberaním alebo vymáhaním daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, alebo trestným
stíhaním vo veci týchto daní.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v nijakom prípade vykladať tak, že ukladajú
jednému zo zmluvných štátov povinnosť:
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by sa odchyľovali od zákonov alebo od
správnej praxe tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b) oznámiť údaje, ktoré by sa nemohli získať na základe zákonov alebo v riadnom
správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili živnostenské, podnikové,
priemyselné, obchodné alebo profesionálne tajomstvo alebo obchodný postup alebo
informácie, ktorých oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre
public).
Článok 28
Diplomatickí a konzulárni úradníci
Táto Zmluva sa nedotýka daňových výsad, ktoré patria diplomatickým a
konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo
podľa ustanovení osobitných dohôd.
Článok 29
Nadobudnutie platnosti
1. Vlády zmluvných štátov si navzájom oznámia, že sa splnili ústavné
predpoklady pre nadobudnutie platnosti Zmluvy.
2. Zmluva nadobudne platnosť dňom posledného oznámenia podľa odseku 1 a jej
ustanovenia sa budú aplikovať:
a) pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na sumy prijaté 1. januára
kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom Zmluva nadobudne platnosť,
alebo neskoršie;
b) pokiaľ ide o iné dane z príjmu a dane z majetku, na dane ukladané za daňové
roky začínajúce 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom Zmluva
nadobudne platnosť, alebo neskoršie.
Článok 30
Výpoveď
Táto Zmluva zostane v platnosti, kým ju jeden zo zmluvných štátov nevypovie.
Ktorýkoľvek zmluvný štát môže Zmluvu vypovedať výpoveďou zaslanou diplomatickou
cestou najmenej šesť mesiacov pred koncom ktoréhokoľvek kalendárneho roka
nasledujúceho po období piatich rokov odo dňa, ktorým Zmluva nadobudla
platnosť. V takom prípade Zmluva stratí platnosť:
a) pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na sumy prijaté 1. januára
kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daná výpoveď, alebo
neskoršie;
b) pokiaľ ide o iné dane z príjmu a o dane z majetku, na dane ukladané za
daňové roky začínajúce 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v
ktorom bola daná výpoveď, alebo neskoršie.
Na dôkaz toho podpísaní, ktorí boli na to riadne splnomocnení, podpísali túto
Zmluvu.
Dané vo dvoch vyhotoveniach v Prahe 15. apríla 1980 v anglickom jazyku.
Za vládu Československej socialistickej republiky:
Lér v.r.
Za vládu Cyperskej republiky:
Afxentiou v.r.
