Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Dánsko
ZMLUVA
medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Dánskeho kráľovstva o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku
Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Dánskeho kráľovstva,
vedomé si princípov zakotvených v Záverečnom akte Konferencie o bezpečnosti a
spolupráci v Európe a prajúc si vylúčiť dvojaké zdanenie v odbore daní z
príjmu a z majetku,
dohodli sa uzavrieť túto Zmluvu:
Čl.1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko či sídlo v jednom alebo v
oboch zmluvných štátoch.
Čl.2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1. Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v prospech
niektorého zmluvného štátu, jeho nižších správnych útvarov alebo miestnych
úradov, nech už je spôsob vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, z celkového majetku alebo z jednotlivých častí príjmu alebo majetku včítane
daní zo ziskov pochádzajúcich zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného
majetku a daní z prírastku hodnoty.
3. Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú najmä:
a) v Dánsku:
(i) daň z príjmu v prospech štátu (indkomstskatten til staten),
(ii) daň z príjmu v prospech obce (den kommunale indkomst skat),
(iii) daň z príjmu v prospech okresu (den amtskommunale indkomstskat),
(iv) príspevky na starobné poistenie (folkepensionsbidragene),
(v) daň námorníkov (somandsskatten),
(vi) osobitná daň z príjmu (den saerlige indkomstskat),
(vii) cirkevná daň (kirkeskatten),
(viii) daň z dividend (udbytteskatten),
(ix) príspevok na nemocenské poistenie (bidrag til dagpengefonden),
(x) daň z majetku v prospech štátu (formueskatten til staten) (ďalej nazývané
"dánska daň").
b) V Československu:
(i) odvod zo zisku a daň zo zisku,
(ii) daň zo mzdy,
(iii) daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti,
(iv) poľnohospodárska daň,
(v) daň z príjmov obyvateľstva,
(vi) domová daň,
(vii) odvod z majetku (ďalej nazývané "československá daň").
4. Zmluva sa bude tiež vzťahovať na všetky totožné alebo podstatne podobné
dane, ktoré sa budú ukladať po podpise Zmluvy popri súčasných daniach alebo
namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú oznamovať významné
zmeny, ktoré budú vykonané v ich príslušných daňových zákonoch.
Čl. 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) Výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa súvislosti Dánsko alebo Československo.
b) Výraz "Dánsko" označuje Dánske kráľovstvo a zahŕňa akúkoľvek oblasť
za teritoriálnymi vodami Dánska, ktorá bola alebo sa môže v súlade s
medzinárodným právom označiť podľa dánskych zákonov za oblasť, nad ktorou môže
Dánsko vykonávať zvrchované práva vzťahujúce sa na výskum a exploatáciu
prírodných zdrojov morského dna a jeho podzemie; tento výraz nezahŕňa Faerské
ostrovy a Grónsko.
c) Výraz "Československo" označuje Československú socialistickú
republiku.
d) Výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné
združenia osôb.
e) Výraz "spoločnosť" označuje každú právnickú osobu alebo každú
podstatu, ktorá sa posudzuje ako právnická osoba na daňové účely.
f) Výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik, ktorý má v prevádzke osoba majúca
bydlisko či sídlo v jednom zmluvnom štáte, prípadne podnik, ktorý má v
prevádzke osoba majúca bydlisko či sídlo v druhom zmluvnom štáte.
g) Výraz "príslušník" označuje:
(i) všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu;
(ii) všetky právnické osoby, spoločnosti osôb a združenia zriadené podľa práva
platného v niektorom zmluvnom štáte.
h) Výraz "medzinárodná doprava" označuje každú dopravu vykonávanú loďou
alebo lietadlom, ktoré prevádzkuje podnik, ktorého skutočné vedenie je umiestnené
v niektorom zmluvnom štáte, pokiaľ sa loď alebo lietadlo nevyužívajú iba medzi
miestami ležiacimi v druhom zmluvnom štáte.
i) Výraz "príslušný úrad" označuje:
(i) v prípade Dánska ministra štátnych príjmov, ciel a spotrebných daní alebo
jeho splnomocneného zástupcu;
(ii) v prípade Československa ministra financií Československej socialistickej
republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je v Zmluve definovaný, má pre jej aplikáciu zmluvným
štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu upravujúceho dane, ktoré
sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.
Čl.4
Daňový domicil
1. Výraz "osoba majúca bydlisko či sídlo v jednom zmluvnom štáte"
označuje na účely tejto Zmluvy akúkoľvek osobu, ktorá je podľa práva tohto
štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, pobytu, miesta
vedenia alebo každého iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa
osoby, ktoré sú podrobené zdaneniu v tomto štáte iba s príjmami zo zdrojov
alebo z majetku umiestnených v tomto štáte.
2. Ak má fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 bydlisko v oboch zmluvných
štátoch, určí sa jej postavenie takto:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v tom štáte, v ktorom má stály
byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko
v tom štáte, s ktorým sú jej osobné a hospodárske vzťahy najužšie (stredisko
životných záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť štát, v ktorom má táto osoba stredisko svojich životných
záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom z oboch štátov, predpokladá sa, že
má bydlisko v tom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo ak sa obvykle
nezdržiava v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v tom štáte,
ktorého je príslušníkom.
d) Ak je táto osoba príslušníkom oboch štátov alebo nie je príslušníkom
žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia otázku vzájomnou
dohodou.
3. Ak osoba iná než fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 sídlo v oboch
zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má sídlo v tom štáte, v ktorom je
umiestnené jej skutočné vedenie.
Čl.5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje na účely tejto Zmluvy trvalé
zariadenie pre podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju
činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, žriedlo nafty alebo plynu, lom alebo iné miesto ťažby prírodných
zdrojov.
3. Stavenisko alebo montáž sú stálou prevádzkárňou iba vtedy, ak trvajú dlhšie
ako 12 mesiacov.
4. Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, výraz "stála
prevádzkáreň" nezahŕňa:
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodávky
tovaru podniku,
b) zásobu tovaru podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom uskladnenia,
vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom spracovania iným
podnikom,
d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom
vykonávania iných činností pre podnik, ktoré majú prípravný alebo pomocný
charakter,
f) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba na vykonávanie
viacerých činností uvedených pod písmenami a) až e) za predpokladu, že celková činnosť
tohto trvalého zariadenia pre podnikanie vyplývajúca zo spojenia uvedených činností
má prípravný alebo pomocný charakter.
5. Osoba - iná než zástupca majúci nezávislé postavenie, o ktorom sa hovorí v
odseku 6 - ktorá koná za podnik a je v niektorom zmluvnom štáte vybavená
plnomocenstvom, ktoré tam obvykle využíva a ktorá jej dovoľuje uzavierať zmluvy
v mene podniku, sa bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 považuje za stálu
prevádzkáreň podniku v tomto štáte s ohľadom na činnosti, ktoré táto osoba
vykonáva pre podnik, pokiaľ činnosti takej osoby nie sú obmedzené na činnosti
uvedené v odseku 4, ktoré, keby sa vykonávali prostredníctvom trvalého
zariadenia pre podnikanie, by z tohto trvalého zariadenia pre podnikanie
neurobili stálu prevádzkáreň podľa ustanovení tohto odseku.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnom štáte
iba preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo akéhokoľvek iného zástupcu majúceho nezávislé
postavenie, pokiaľ také osoby konajú v riadnom rámci svojej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda
spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom
štáte alebo ktorá v tomto druhom štáte vykonáva svoju činnosť (či už
prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej
tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Čl.6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá osoba majúca bydlisko či sídlo v jednom zmluvnom štáte
z nehnuteľného majetku (včítane príjmov z poľnohospodárskeho alebo lesného
hospodárstva), ktorý leží v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má význam, ktorý mu patrí podľa práva
zmluvného štátu, v ktorom je taký majetok umiestnený. Výraz zahŕňa v každom
prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár poľnohospodárskych
a lesných hospodárstiev, práva, na ktoré sa aplikujú ustanovenia občianskeho
práva vzťahujúce sa na pozemkový majetok, užívanie nehnuteľného majetku a práva
na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za právo na ťažbu nerastných
ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode a lietadlá sa nepovažujú za
nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, nájmu a z
každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon služieb
poskytovaných osobne v rámci nezávislého povolania.
Čl.7
Zisky podnikov
1. Zisky podnikov jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto
štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik
vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto
druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej
prevádzkárni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa, s výhradou ustanovenia odseku 3, v každom zmluvnom štáte tejto stálej
prevádzkárni zisky, ktoré by mohla podľa očakávania docieliť, keby ako
samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo
podobných podmienok a obchodovala celkom nezávisle s podnikom, ktorého je
stálou prevádzkárňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou včítane výdavkov
vedenia a všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených či v štáte,
v ktorom je táto stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.
4. Pokiaľ je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určovať zisky, ktoré sa majú
pričítať stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, nevylučuje ustanovenie odseku 2, aby tento zmluvný štát určil
zisky, ktoré sa majú zdaniť, takým rozdelením, aké je obvyklé. Prijatá metóda
rozdelenia ziskov musí byť taká, aby bol výsledok v súlade so zásadami
ustanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkárni sa nepričítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že
iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok podľa rovnakej metódy, pokiaľ
neexistujú závažné a dostatočné dôvody pre iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch
tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Čl.8
Námorná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné
vedenie podniku.
2. Ak miesto skutočného vedenia podniku námornej dopravy je na palube lode,
považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom táto loď má domovský
prístav, alebo ak loď nemá domovský prístav, považuje sa za umiestnené v štáte,
v ktorom prevádzkovateľ lode má bydlisko či sídlo.
3. Ustanovenie odseku 1 sa použije aj na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
4. Ustanovenie odseku 1 sa použije len na takú časť ziskov docielených dánskym,
nórskym a švédskym konzorciom leteckej dopravy, Škandinávskymi aerolíniami
(SAS), ktorá zodpovedá účasti na konzorciu spoločnosti, ktorú vlastní Det
Danske Luftfartsselskab (DDL), ktorá je dánskym partnerom Škandinávskych
aerolínií (SAS).
Čl.9
Spojené podniky
1. Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na vedení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu
a ak sa v jednom aj v druhom prípade medzi oboma podnikmi v ich obchodných
alebo finančných vzťahoch dojednali alebo uložili podmienky, ktoré sa líšia od
podmienok, ktoré by sa dojednali medzi nezávislými podnikmi, môžu sa zisky,
ktoré by docielil bez týchto podmienok jeden z podnikov, ktoré sa však vzhľadom
na tieto podmienky nedocielili, včleniť do ziskov tohto podniku a následkom
toho zdaniť.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následkom toho
zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého štátu zdanený v tomto druhom štáte, a
zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol docielil podnik prvého štátu, keby
sa medzi oboma podnikmi dojednali také podmienky, aké by sa dojednali medzi
nezávislými podnikmi, upraví druhý štát primerane sumu dane uloženej im z oných
ziskov. Táto úprava sa vykoná s náležitým ohľadom na ostatné ustanovenia tejto
Zmluvy a príslušné úrady zmluvných štátov sa navzájom poradia, ak to bude
potrebné.
Čl.10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte,
osobe majúcej bydlisko či sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo
spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa práva tohto štátu. Ak však príjemca
je skutočným vlastníkom dividend, takto uložená daň nepresiahne 15% hrubej sumy
dividend.
Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie
tohto obmedzenia.
Ustanovenia tohto odseku sa nedotknú zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa
dividendy vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií
alebo iných práv, pokiaľ nie sú pohľadávkami a poskytujú právo na účasť na
zisku, práve tak ako príjmy z iných spoločenských práv, ktoré sú podrobené
rovnakému zdaneniu ako príjmy z akcií podľa práva štátu, v ktorom má sídlo
spoločnosť vyplácajúca dividendy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend majúci
bydlisko či sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo poskytuje v
tomto druhom štáte osobné služby v rámci nezávislého povolania zo stálej
základne tam umiestnenej a ak účasť, na základe ktorej sa dividendy vyplácajú,
je skutočne spojená s takou stálou prevádzkárňou alebo stálou základňou. V
takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký
prípad ide.
5. Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy
vyplácané touto spoločnosťou, s výnimkou prípadov, keď sa také dividendy
vyplácajú osobe majúcej bydlisko či sídlo v tomto druhom štáte alebo keď účasť,
na základe ktorej sa dividendy vyplácajú, je skutočne spojená so stálou
prevádzkárňou alebo so stálou základňou umiestnenou v tomto druhom štáte, ani
podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď
vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne
zo ziskov alebo z príjmov docielených v tomto druhom štáte.
Čl.11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe majúcej bydlisko či
sídlo v druhom zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu iba v tomto druhom štáte.
2. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu zabezpečených aj nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti,
poskytujúcich aj neposkytujúcich právo na účasť na zisku dlžníka a najmä príjmy
z verejných dlhopisov a príjmy z obligácií včítane prémií a výher spojených s
týmito dlhopismi a obligáciami. Penále za oneskorené platenie sa nepovažuje za
úroky na účely tohto článku.
3. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný príjemca úrokov, ktorý má
bydlisko či sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo poskytuje v tomto druhom
štáte osobné služby v rámci nezávislého povolania zo stálej základne tam
umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa platia úroky, je skutočne spojené s
takou stálou prevádzkárňou alebo stálou základňou. V tomto prípade sa použijú
ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
4. Ak suma úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sú platené,
presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
príjemcom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol dojednal platiteľ
so skutočným príjemcom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia
tohto článku len na túto poslednú sumu. Časť platby, ktorá ju presahuje,
zostane v tomto prípade podrobená zdaneniu podľa práva každého zmluvného štátu
a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.
Čl.12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe,
ktorá má bydlisko či sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) sa však môžu zdaniť v zmluvnom
štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa práva tohto štátu. Daň takto uložená
však neprekročí 5% hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné úrady zmluvných
štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie tohto obmedzenia.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie
a) patentov, ochranných známok, návrhov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov
alebo postupov alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo
za informáciu vzťahujúcu sa na skúsenosti z priemyselnej, obchodnej alebo
vedeckej oblasti,
b) autorského práva k literárnym, umeleckým a vedeckým dielam včítane
kinematografických filmov a filmov alebo pások na televízne alebo rozhlasové
vysielanie.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov
majúci bydlisko či sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo poskytuje v
tomto druhom štáte služby pri výkone povolania zo stálej základne tam
umiestnenej a ak právo alebo majetok, pre ktoré sa licenčné poplatky platia, sú
skutočne spojené s takou stálou prevádzkárňou alebo stálou základňou. V takom
prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký
prípad ide.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak
platiteľ je tento zmluvný štát sám, nižší správny útvar alebo miestny úrad
tohto zmluvného štátu alebo osoba majúca bydlisko či sídlo v tomto zmluvnom
štáte. Ak však osoba, ktorá platí licenčné poplatky, či už má alebo nemá
bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte
stálu prevádzkáreň, v spojení s ktorou vznikol záväzok platiť licenčné
poplatky, a táto stála prevádzkáreň znáša na svoju ťarchu tieto licenčné
poplatky, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom
štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.
6. Ak suma platených licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na
používanie, právo alebo informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku
osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom alebo medzi oboma
a treťou osobou sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ s príjemcom, keby nebolo
takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto poslednú sumu. Časť
platieb, ktorá ju presahuje, zostane v tomto prípade podrobená zdaneniu podľa
práva každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto
Zmluvy.
Čl.13
Kapitálové zisky
1. Zisky dosiahnuté osobou majúcou bydlisko či sídlo v jednom zmluvnom štáte zo
scudzenia nehnuteľného majetku, o ktorom sa hovorí v článku 6 a ktorý je
umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku tvoriaceho časť prevádzkového majetku
stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú osoba
majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte na
poskytovanie osobných služieb pri výkone nezávislého povolania, včítane ziskov
zo scudzenia takej stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom)
alebo takej stálej základne, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia lodí a lietadiel používaných v medzinárodnej doprave
alebo hnuteľného majetku patriaceho k prevádzkovaniu takých lodí a lietadiel
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné
vedenie podniku.
4. Zisky zo scudzenia iných majetkových hodnôt než tých, o ktorých sa hovorí v
odsekoch 1, 2 a 3, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má
scudziteľ bydlisko či sídlo.
Čl.14
Nezávislé osobné služby
1. Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá za služby
poskytované pri výkone nezávislého povolania alebo inej nezávislej činnosti,
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ táto osoba nemá pravidelne k
dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak
má takú stálu základňu, môžu sa príjmy zdaniť v druhom štáte, ale len v takom
rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej základni.
2. Výraz "služby poskytované pri výkone nezávislého povolania" zahŕňa
najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti,
ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov,
dentistov a účtovníkov.
Čl.15
Závislé zamestnania
1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom
zmluvnom štáte poberá zo zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov
16, 18 a 19 zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v
druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté z
tohto zamestnania zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období,
ktoré spolu neprekročia 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo na účet zamestnávateľa, ktorý nemá
bydlisko či sídlo v tomto druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v tomto druhom štáte.
3. Odmeny zo zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v
medzinárodnej doprave sa môžu bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku
zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.
4. Ak osoba majúca bydlisko v Dánsku poberá odmeny zo zamestnania vykonávaného
na palube lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave konzorciom
Škandinávskych aerolínií (SAS), podliehajú také odmeny zdaneniu len v Dánsku.
Čl.16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné platy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom
štáte poberá ako člen správnej alebo dozornej rady spoločnosti, ktorá má sídlo
v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Čl.17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte činná ako
umelec, ako napr. divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec,
hudobník alebo športovec, poberá zo svojej osobnej činnosti vykonávanej v
druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť
v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z osobnej činnosti vykonávanej umelcom alebo športovcom ako takým
nepripadajú umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môžu sa tieto
príjmy zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v
ktorom umelec alebo športovec vykonávajú svoje činnosti.
3. Príjmy z činnosti uvedených v odseku 1, ktoré sa vykonávajú v rámci
kultúrnej dohody uzavretej medzi zmluvnými štátmi, podliehajú zdaneniu len vo
vysielajúcom štáte.
Čl.18
Penzie a platy z verejného sociálneho zabezpečenia
1. Penzie a iné podobné platy vyplácané z dôvodu skoršieho zamestnania osobe majúcej
bydlisko v niektorom zmluvnom štáte podliehajú s výhradou ustanovenia článku 19
ods. 2 zdaneniu len v tomto štáte.
2. Platy z verejného sociálneho zabezpečenia niektorého zmluvného štátu
podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 len v tomto štáte.
Čl.19
Verejné služby
1.a) Platy iné než penzie vyplácané jedným zmluvným štátom, nižším správnym
útvarom alebo miestnym úradom tohto štátu fyzickej osobe za služby preukázané
tomuto štátu, nižšiemu správnemu útvaru alebo úradu podliehajú zdaneniu len v
tomto štáte. b) Také platy však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom
štáte, ak sa služby vykonávali v tomto štáte a fyzická osoba má v tomto štáte
bydlisko a (i) je príslušníkom tohto štátu alebo (ii) nezískala bydlisko v
tomto štáte len za účelom vykonávania týchto služieb.
2.a) Akékoľvek penzie vyplácané jedným zmluvným štátom, nižším správnym útvarom
alebo miestnym úradom tohto štátu alebo z fondov, ktoré zriadili, fyzickej
osobe za služby preukázané tomuto štátu, nižšiemu správnemu útvaru alebo úradu
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte. b) Také penzie však podliehajú zdaneniu
len v druhom zmluvnom štáte, ak fyzická osoba má bydlisko v tomto štáte a je
príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby
vykonávané v spojení s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou
zmluvným štátom, jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym úradom.
Čl.20
Študujúci
Platy, ktoré na úhradu výdavkov na výživu, vzdelanie alebo prax dostávajú študujúci
alebo učni, ktorí bezprostredne pred tým, ako navštívili niektorý zmluvný štát,
mali bydlisko v druhom zmluvnom štáte a ktorí sa zdržujú v prvom štáte len za účelom
vzdelania alebo praxe, sa nezdania v tomto štáte za predpokladu, že tieto platy
pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Čl.21
Iné príjmy
1. Príjmy osoby majúcej bydlisko či sídlo v niektorom zmluvnom štáte, o ktorých
sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, nech už je ich zdroj
kdekoľvek, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na iné príjmy než príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takých príjmov
majúci bydlisko či sídlo v niektorom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo
obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne
tam umiestnenej alebo poskytuje v tomto druhom štáte osobné služby pri výkone
nezávislého povolania zo stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo
majetok, pre ktoré sa príjmy platia, sú skutočne spojené s takou stálou
prevádzkárňou alebo s takou stálou základňou. V takom prípade sa použijú
ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
Čl.22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok v zmysle článku 6, ktorý vlastní osoba majúca bydlisko či
sídlo v jednom zmluvnom štáte a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa
môže zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkárne,
ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok patriaci k stálej základni používanej osobou majúcou bydlisko v jednom
zmluvnom štáte na poskytovanie osobných služieb pri výkone nezávislého
povolania v druhom zmluvnom štáte sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Lode a lietadlá používané v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok
slúžiaci na prevádzkovanie takých lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu len v
zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku osoby majúcej bydlisko či sídlo v niektorom
zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Čl.23
Spôsob vylúčenia dvojakého zdanenia
1. V Dánsku sa dvojaké zdanenie vylúči týmto spôsobom:
a) Ak osoba majúca bydlisko či sídlo v Dánsku poberá príjmy alebo vlastní
majetok, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto Zmluvy zdanené v Československu,
povolí Dánsko s výhradou ustanovenia uvedeného pod písmenom c):
(i) odčítať od dane z príjmu tejto osoby sumu rovnajúcu sa dani z príjmu
zaplatenej v Československu,
(ii) odčítať od dane z majetku tejto osoby sumu rovnajúcu sa dani z majetku
zaplatenej v Československu.
b) Suma, ktorá sa v oboch prípadoch odčíta, však neprekročí takú časť dane z
príjmu alebo dane z majetku, ktoré sa vypočítali skôr, ako sa odčítanie
povolilo, aká pripadá podľa okolností na príjmy alebo na majetok, ktoré sa môžu
zdaniť v Československu.
c) Ak osoba majúca bydlisko či sídlo v Dánsku poberá príjmy alebo vlastní
majetok, ktoré podliehajú podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaneniu len v Československu,
môže Dánsko zahrnúť tieto príjmy alebo majetok do základu dane, ale povolí odčítať
od dane z príjmu alebo od dane z majetku takú časť dane z príjmu alebo dane z
majetku, aká pripadá podľa okolností na príjem dosiahnutý v Československu
alebo na majetok vlastnený v Československu.
2. V Československu sa dvojaké zdanenie vylúči týmto spôsobom:
a) Ak osoba majúca bydlisko či sídlo v Československu poberá príjmy alebo
vlastní majetok, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto Zmluvy zdanené v Dánsku,
vyjme Československo s výhradou ustanovenia uvedeného pod písmenom b) tohto
odseku také príjmy alebo taký majetok zo zdanenia. Pri výpočte dane z ostatného
príjmu alebo majetku tejto osoby môže však použiť sadzbu dane, ktorá by sa
použila, keby vyňaté príjmy alebo majetok neboli takto vyňaté zo zdanenia.
b) Československo môže pri ukladaní daní osobám, ktoré majú na jeho území
bydlisko či sídlo, zahrnúť do základu, z ktorého sa také dane ukladajú, príjmy,
ktoré môžu byť podľa ustanovení článkov 10, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy zdanené v
Dánsku. Československo však povolí znížiť sumu dane vypočítanú z takého základu
o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Dánsku. Suma, o ktorú sa daň zníži,
neprekročí však takú časť československej dane vypočítanej predtým, než bolo
zníženie dane povolené, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré môžu byť podľa
ustanovení článkov 10, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy zdanené v Dánsku.
Čl.24
Zákaz diskriminácie
1. Príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnosti s ním spojenej, ktoré sú iné alebo ťažšie
ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobení za
rovnakých okolností príslušníci tohto druhého štátu. Toto ustanovenie sa bez ohľadu
na ustanovenie článku 1 použije aj na osoby, ktoré nemajú bydlisko či sídlo v
žiadnom z oboch zmluvných štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby osobám
majúcim bydlisko v druhom zmluvnom štáte priznal osobné zrážky, úľavy a
zníženia dane z dôvodu osobného stavu alebo povinnosti k rodine, ktoré priznáva
osobám, ktoré na jeho území majú bydlisko.
3. Úroky, licenčné poplatky a iné náklady platené podnikom jedného zmluvného
štátu osobe majúcej bydlisko či sídlo v druhom zmluvnom štáte budú s výhradou
ustanovení článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 4 a článku 12 ods. 6 na účely určenia
zdaniteľných ziskov tohto podniku odčítateľné za rovnakých podmienok, ako by sa
platili osobe majúcej bydlisko či sídlo v prvom zmluvnom štáte. Dlhy podniku
jedného zmluvného štátu voči osobe majúcej bydlisko či sídlo v druhom zmluvnom
štáte budú podobne na účely určenia zdaniteľného majetku takého podniku odčítateľné
za rovnakých podmienok, ako by boli záväzkom voči osobe majúcej bydlisko či
sídlo v prvom štáte.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú osoba alebo osoby majúce
bydlisko či sídlo v druhom zmluvnom štáte, nebudú podrobené v prvom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnosti s ním spojenej, ktoré sú iné alebo ťažšie než
zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobené iné
podobné podniky tohto prvého štátu.
5. Ustanovenia tohto článku sa použijú bez ohľadu na ustanovenia článku 2 na
dane akéhokoľvek druhu a pomenovania.
Čl. 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných
štátov majú alebo budú mať pre ňu za následok zdanenie, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto Zmluvy, môže nezávisle na opravných prostriedkoch podľa
vnútroštátneho práva týchto štátov predložiť svoj prípad príslušnému úradu
zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko či sídlo, alebo tomu zmluvnému štátu,
ktorého je príslušníkom, ak jej prípad patrí pod ustanovenie článku 24 ods. 1.
Prípad musí byť predložený do troch rokov odo dňa, keď bolo prvý raz doručené
opatrenie, ktorého výsledkom je zdanenie, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami
tejto Zmluvy.
2. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude môcť sám
dospieť k uspokojivému riešeniu, bude sa snažiť, aby prípad upravil dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré
nie je v zhode s touto Zmluvou.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť vyriešiť dohodou ťažkosti
alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto
Zmluvy. Môžu sa tiež poradiť za účelom vylúčenia dvojakého zdanenia v
prípadoch, ktoré táto Zmluva neupravuje.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vstúpiť do priameho styku za účelom
dosiahnutia dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena
názorov bude zdať pre dosiahnutie dohody účelnou, môže sa taká výmena konať v
rámci komisie zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Čl.26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
vykonávanie tejto Zmluvy a vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov vo vecí
daní, na ktoré sa táto Zmluva vzťahuje, pokiaľ zdanenie podľa nich nebude v
rozpore s touto Zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1. Všetky
informácie získané zmluvným štátom sa budú považovať za tajné rovnako ako
informácie získané podľa vnútroštátneho práva tohto štátu a môžu sa oznámiť len
osobám alebo úradom (včítane súdnych a správnych orgánov) povereným
vyrubovaním, vyberaním alebo vymáhaním daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy,
alebo trestným stíhaním a rozhodovaním o opravných prostriedkoch vo veci týchto
daní. Tieto osoby alebo úrady použijú tieto informácie len na tieto účely.
Tieto informácie môžu uviesť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych
rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú
zmluvnému štátu povinnosť:
a) vykonať administratívne opatrenia, ktoré by sa odchyľovali od zákonov alebo
správnej praxe tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b) oznámiť údaje, ktoré by sa nemohli získať na základe zákonov alebo v riadnom
správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili živnostenské, podnikové,
priemyselné, obchodné alebo profesionálne tajomstvo alebo obchodný postup alebo
informácie, ktorých oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre
public).
Čl.27
Diplomatickí zástupcovia a konzulárni úradníci
Ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré patria
diplomatickým zástupcom a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo podľa ustanovení osobitných dohôd.
Čl.28
Teritoriálne rozšírenie
1. Táto Zmluva môže byť rozšírená buď ako celok, alebo s potrebnými modifikáciami
na ktorúkoľvek časť dánskeho územia, ktoré je výslovne vylúčené z aplikácie
tejto Zmluvy a ktoré ukladá dane podstatne podobné daniam, na ktoré sa Zmluva
vzťahuje. Každé také rozšírenie bude podrobené modifikáciám a podmienkam včítane
podmienok upravujúcich ukončenie Zmluvy, ktoré budú určené dohodou medzi
zmluvnými štátmi vo forme nót, ktoré sa vymenia diplomatickou cestou, alebo
akýmkoľvek iným spôsobom v súlade s ich ústavnými postupmi, a nadobudne účinnosť
odo dní určených rovnakým spôsobom.
2. Ak sa oba zmluvné štáty nedohodnú inak, bude ukončením tejto Zmluvy jedným z
nich podľa článku 30 a spôsobom určeným v tomto článku ukončená aj aplikácia
Zmluvy na tú časť dánskeho územia, na ktoré bola rozšírená podľa tohto článku.
Čl.29
Nadobudnutie platnosti
1. Vlády zmluvných štátov si vzájomne oznámia, že ústavné požiadavky
nadobudnutia platnosti tejto Zmluvy boli splnené.
2. Zmluva nadobudne platnosť dňom neskoršieho z oznámení uvedených v odseku 1 a
jej ustanovenia sa budú aplikovať:
a) na príjmy dosiahnuté v kalendárnom roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom
bolo urobené neskoršie z oznámení uvedených v odseku 1, a v ďalších rokoch;
b) na majetok, z ktorého sa vyrubuje daň za kalendárny rok nasledujúci po roku,
v ktorom bolo urobené neskoršie z oznámení uvedených v odseku 1, a za ďalšie
roky.
3. Dohoda medzi Československou socialistickou republikou a Dánskym kráľovstvom
o vzájomnom oslobodení leteckých podnikov od zdanenia dohodnutá výmenou nót 25.
októbra 1962 stratí účinnosť odo dní, ktorými nadobudne účinnosť táto Zmluva
podľa ustanovení odseku 2.
Čl.30
Skončenie platnosti
Táto Zmluva zostane v platnosti, kým jej platnosť nebude skončená jedným zo zmluvných štátov. Ktorýkoľvek zmluvný štát môže skončiť platnosť Zmluvy výpoveďou zaslanou diplomatickou cestou najmenej šesť mesiacov pred koncom ktoréhokoľvek kalendárneho roka nasledujúceho po období piatich rokov odo dňa, ktorým Zmluva nadobudne platnosť. V takom prípade sa Zmluva nebude už aplikovať:
a) na príjmy dosiahnuté v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď, a v ďalších rokoch;
b) na majetok, z ktorého sa bude vyrubovať daň za kalendárny rok nasledujúci po roku, v ktorom bola daná výpoveď, a za ďalšie roky.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.
Dané vo dvoch vyhotoveniach v Prahe 5. mája 1982 v anglickom jazyku.
Za vládu Československej socialistickej republiky:
Ing. Bohuslav Chňoupek v.r.
Za vládu Dánskeho kráľovstva:
Dr.Asgar Rosenstand Hansen v.r.
