Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Francúzsko
ZMLUVA
medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu
Vláda Československej socialistickej republiky a vláda
Francúzskej republiky, prajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia
v odbore daní z príjmu, sa dohodli takto:
KAPITOLA I
ROZSAH POUŽITIA ZMLUVY
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú svoj domicil v jednom alebo v
oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1. Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v oboch
zmluvných štátoch, nech už je spôsob vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu a z majetku sa považujú dane vyberané z celkového príjmu,
zo všetkého majetku alebo z jednotlivých častí príjmu alebo majetku, včítane
daní zo ziskov pochádzajúcich zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného
majetku, a dane z prírastku hodnoty.
3. Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:
A. pokiaľ ide o Francúzsko:
a) daň z príjmu fyzických osôb,
b) daň spoločností,
včítane akejkoľvek zrážky pri prameni, akéhokoľvek preddavku alebo platby
vopred, ktoré sa týkajú uvedených daní,
c) živnostenská daň (contribution des patentes);
B. pokiaľ ide o Československo:
a) odvod zo zisku,
b) daň zo zisku,
c) daň zo mzdy,
d) daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti,
e) poľnohospodárska daň,
f) daň z príjmu obyvateľstva,
včítane akejkoľvek zrážky pri prameni, akéhokoľvek preddavku alebo platby
vopred, ktoré sa týkajú uvedených daní.
4. Zmluva sa bude tiež vzťahovať na budúce dane totožnej alebo podobnej povahy,
ktoré sa pripoja k súčasným daniam alebo ktoré ich nahradia. Príslušné úrady
zmluvných štátov si budú oznamovať zmeny, ktoré sa vykonajú v ich príslušných daňových
zákonoch.
KAPITOLA II
DEFINÍCIE
Článok 3
Všeobecné definície
1. V zmysle tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) výraz "Československo" označuje Československú socialistickú
republiku, ktorú tvorí Česká socialistická republika a Slovenská socialistická
republika;
výraz "Francúzsko" označuje európske departementy a zámorské
departementy (Guadeloupe, Guayana, Martinique a Réunion) Francúzskej republiky
a pásma umiestnené mimo francúzskych teritoriálnych vôd, na ktorých Francúzsko
môže v súlade s medzinárodným právom vykonávať práva vzťahujúce sa na morské
dno, na podzemie nachádzajúce sa pod morským dnom a na ich prírodné zdroje;
b) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát"
označujú podľa súvislosti Československo alebo Francúzsko;
c) výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti, verejnoprávne
korporácie a všetky iné združenia osôb;
d) výraz "spoločnosť" označuje každú právnickú osobu alebo každú
podstatu, ktorá sa považuje za právnickú osobu na účely zdanenia;
e) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podniky, ktoré má v prevádzke osoba majúca
domicil v jednom zmluvnom štáte, prípadne podniky, ktoré má v prevádzke osoba
majúca domicil v druhom zmluvnom štáte;
f) výraz "príslušný úrad" označuje:
- v prípade Československa - ministra financií Československej socialistickej
republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu, - v prípade Francúzska - ministra
hospodárstva a financií alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy
zmluvným štátom zmysel, ktorý mu určujú právne predpisy spomenutého štátu,
ktoré upravujú dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť
nevyžaduje odlišný výklad.
Článok 4
Daňový domicil
1. Pre aplikáciu tejto Zmluvy sa predpokladá, že osoba má svoj domicil v
zmluvnom štáte, keď táto osoba je podrobená dani v tomto štáte z dôvodu svojho
bydliska, sídla vedenia alebo každého iného kritéria obdobnej povahy.
2. Ak sa podľa ustanovenia odseku 1 predpokladá, že fyzická osoba má svoj
domicil v oboch zmluvných štátoch, rozhodne sa prípad podľa týchto pravidiel:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má svoj domicil v tom zmluvnom štáte, v ktorom
má stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má
svoj domicil v tom zmluvnom štáte, s ktorým sú jej osobné a hospodárske putá
najužšie (stredisko životných záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť zmluvný štát, v ktorom má táto osoba stredisko svojich
životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte,
predpokladá sa, že má svoj domicil v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle
zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch, alebo ak sa
obvykle nezdržiava v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má svoj domicil v tom
zmluvnom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom.
d) Ak táto osoba je štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov, alebo ak nie
je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov
rozhodnú otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak sa podľa ustanovenia odseku 1 predpokladá, že iná osoba než fyzická osoba
má svoj domicil v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že jej domicil je v
tom zmluvnom štáte, v ktorom je sídlo jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje v zmysle tejto zmluvy trvalé
zariadenie na podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju
činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa predovšetkým:
a) sídlo vedenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, lom alebo každé iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. Za stálu prevádzkáreň sa nepovažuje:
a) zariadenie, ak sa využíva len na uskladnenie, vystavenie alebo na dodávky
tovaru patriaceho podniku,
b) ak je tovar patriaci podniku uskladnený iba ako zásoba, za účelom výstavy
alebo dodania,
c) ak je tovar patriaci podniku uskladnený iba za účelom spracovania iným
podnikom,
d) trvalé zariadenie slúžiace podnikaniu, ak sa využíva iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie slúžiace podnikaniu, ak sa využíva pre podnik iba za
účelom reklamy, poskytovania informácií, vedeckých rešerší alebo podobných
činností, ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter,
f) ak činnosť podniku pozostáva zo stavby alebo montáže.
4. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte pre účet podniku druhého zmluvného
štátu - iná než zástupca majúci nezávislé postavenie, o ktorom sa hovorí v
odseku 5 - sa považuje za "stálu prevádzkáreň" v prvom štáte, ak má v
tomto štáte splnomocnenie, ktoré tam obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje
uzavierať zmluvy v mene podniku, pokiaľ činnosť tejto osoby nie je obmedzená na
nákup tovaru pre podnik.
5. V druhom zmluvnom štáte sa nepovažuje za trvalú prevádzkáreň podniku jedného
zmluvného štátu púha skutočnosť, že tam podnik vykonáva svoju činnosť
prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo každého iného
prostredníka majúceho nezávislé postavenie.
6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má svoj domicil v jednom zmluvnom štáte,
kontroluje alebo je kontrolovaná spoločnosťou, ktorá má svoj domicil v druhom
zmluvnom štáte alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom
stálej prevádzkárne alebo inak), nestačí sama osebe urobiť z ktorejkoľvek tejto
spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
KAPITOLA III
ZDANENIE PRÍJMOV
Článok 6
Príjmy z nehnuteľností
1. Príjmy plynúce z nehnuteľného majetku sa zdania v tom zmluvnom štáte, v
ktorom je tento majetok umiestnený.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" je definovaný v zhode s daňovým právom
tohto zmluvného štátu, v ktorom sú nehnuteľnosti umiestnené. Výraz zahŕňa
predovšetkým práva, ktoré sa spravujú právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na
vlastníctvo pôdy, a práva na premenlivé alebo pevné plnenia za ťaženie alebo privolenie
na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iného pôdneho bohatstva. Lode, člny a
lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 sa použije na príjmy prameniace z priameho
hospodárenia, z nájmu alebo z árendy, práve tak ako z každého iného spôsobu
exploatácie nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy plynúce z nehnuteľného
majetku podniku, práve tak ako na príjmy z nehnuteľného majetku slúžiaceho na
výkon slobodného povolania.
Článok 7
Výnosy podnikov
1. Výnosy podniku jedného zmluvného štátu sa zdania iba v tomto štáte, pokiaľ
podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto
spôsobom, zdania sa výnosy podniku v druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v
akom ich možno pričítať spomenutej stálej prevádzkárni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni výnosy, ktoré by bola
mohla realizovať, keby bola zriadila odlišný a oddelený podnik vykonávajúci
totožné alebo obdobné činnosti v totožných alebo obdobných podmienkach a obchodujúci
celkom nezávisle s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.
3. Pri výpočte výnosov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou, včítane výdavkov
vedenia a všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených, či už v
štáte, v ktorom je táto stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.
4. Žiadny výnos sa nepričíta stálej prevádzkárni na základe skutočnosti, že
táto stála prevádzkáreň iba nakupovala tovar pre podnik.
5. Na účely predchádzajúcich odsekov sa výnosy, ktoré sa majú pričítať stálej
prevádzkárni, vypočítajú každý rok podľa tej istej metódy, pokiaľ neexistujú
závažné a dostatočné dôvody pre iný postup.
6. Ak výnosy zahŕňajú časti príjmu, ktoré sa upravujú oddelene v iných článkoch
tejto Zmluvy, ustanovenia oných článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto
článku.
7. Ustanovenie odseku 1 sa analogicky použije na živnostenskú daň (contribution
des patentes).
Článok 8
Námorná, vnútrozemská lodná a letecká doprava
1. Výnosy plynúce z prevádzky lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo
skutočného vedenia podniku.
2. Výnosy plynúce z prevádzky člnov slúžiacich vnútrozemskej plavbe podliehajú
zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia
podniku.
3. Ak sídlo skutočného vedenia podniku námornej alebo vnútrozemskej plavby je
na palube lode alebo člna, považuje sa toto sídlo za umiestnené v zmluvnom
štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode alebo tohto člna, alebo
ak nie je domovský prístav, v zmluvnom štáte, kde prevádzateľ lode alebo člna
má svoj domicil.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa analogicky použijú na živnostenskú daň
(contribution des patentes).
Článok 9
Združené podniky
a) Ak sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo zúčastňuje na
vedení, kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b) ak sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na vedení, kontrole
alebo majetku podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného
štátu
a ak sú v jednom aj druhom prípade oba podniky vo svojich obchodných a
finančných vzťahoch spojené prijatými alebo uloženými podmienkami, ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, môžu sa
do výnosov tohto podniku včleniť a následkom toho zdaniť výnosy, ktoré by bol
bez týchto podmienok dosiahol jeden z podnikov, ale ktoré sa vzhľadom na tieto
podmienky nemohli v skutočnosti dosiahnuť.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má domicil v jednom zmluvnom štáte,
osobe majúcej domicil v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu v tomto
druhom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom má svoj
domicil spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa zákonov tohto štátu. Takto
určená daň nemôže však presiahnuť 10% hrubej sumy dividend.
Tento odsek sa netýka zdanenia výnosov spoločnosti, ktoré slúžia na vyplácanie
dividend.
3. Výraz "dividendy", použitý v tomto článku, označuje príjmy plynúce
z účastín, požitkových listín, kuksov, zakladateľských podielov alebo z iných
podielov na zisku, s výnimkou pohľadávok, práve tak ako príjmy z iných
spoločenských účastí, ktoré sú postavené na roveň príjmom z účastín daňovým
zákonodarstvom štátu, v ktorom má svoj domicil spoločnosť, ktorá rozdeľuje
dividendy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú vtedy, keď príjemca dividend majúci
domicil v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má svoj
domicil spoločnosť vyplácajúca dividendy, stálu prevádzkáreň, s ktorou je v
skutočnosti spojená účasť poskytujúca dividendy. V tomto prípade sa použijú
ustanovenia článku 7.
5. Osoba, ktorá má svoj domicil v Československu a ktorá poberá dividendy
vyplácané spoločnosťou majúcou svoj domicil vo Francúzsku, môže žiadať úhradu
zrážky dane z týchto dividend vykonanej vopred, ktorú zaplatila v danom prípade
spoločnosť vyplácajúca dividendy. Francúzsko však môže zo sumy úhrad vybrať daň
predvídanú v odseku 2.
Článok 11
Výnosy realizované závodmi
Ak spoločnosť s domicilom v Československu má vo Francúzsku stálu prevádzkáreň,
môže tam podliehať zrážke dane pri prameni, a to za podmienok predvídaných
vnútroštátnym francúzskym zákonodarstvom. Základ, z ktorého sa táto zrážka vyberá,
sa však znižuje o jednu tretinu a sadzba zrážky nemôže prekročiť 10%.
Článok 12
Úroky
1. Úroky plynúce z jedného zmluvného štátu a vyplácané osobe majúcej domicil v
druhom zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte.
2. Výraz "úroky", použitý v tomto článku, označuje príjmy z verejných
dlhopisov, obligácií zabezpečených i nezabezpečených hypotekárnou zárukou alebo
klauzulou o účasti na zisku a z pohľadávok akejkoľvek povahy, práve tak ako
všetky iné výťažky postavené daňovými predpismi štátu, z ktorého príjmy plynú,
na roveň príjmom z pôžičiek.
3. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije vtedy, keď príjemca úrokov, ktorý má
domicil v jednom zmluvnom štáte, má v druhom zmluvnom štáte, z ktorého plynú
úroky, stálu prevádzkáreň, ku ktorej sa v skutočnosti viaže pohľadávka, ktorá
je zdrojom úrokov. V tomto prípade sa aplikujú ustanovenia článku 7.
4. Usudzuje sa, že úroky majú zdroj v určitom zmluvnom štáte, ak je dlžníkom
tento štát sám, miestna korporácia alebo osoba majúca domicil v tomto štáte. Ak
však dlžník úrokov bez ohľadu na to, či má alebo nemá domicil v niektorom
zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, pre ktorú bola
dojednaná pôžička poskytujúca úrok a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto úroky,
sa predpokladá, že spomenuté úroky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je
stála prevádzkáreň umiestnená.
5. Ak v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi dlžníkom a veriteľom
alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími osobami, suma vyplácaných úrokov
so zreteľom na pohľadávku, pre ktorú sa uhrádzajú, presahuje sumu, ktorú by bol
dlžník dohovoril s veriteľom, keby nebolo podobných vzťahov, aplikujú sa
ustanovenia tohto článku len na túto poslednú sumu. Časť platieb, ktorá ju
presahuje, zostáva v tomto prípade podrobená dani podľa právnych predpisov
každého zmluvného štátu a podľa iných ustanovení tejto Zmluvy.
Článok 13
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce pôvod v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe,
ktorá má domicil v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu v tomto druhom
štáte.
2. Licenčné poplatky sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, z ktorého plynú, a
to podľa právnych predpisov tohto štátu. Takto určená daň nemôže však
presiahnuť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Licenčné poplatky plynúce z autorských práv k literárnym, umeleckým alebo
vedeckým dielam sa zdaňujú bez ohľadu na ustanovenie odseku 2 len v tom
zmluvnom štáte, v ktorom má domicil osoba, ktorá ich poberá.
4. Výraz "licenčné poplatky", použitý v tomto článku, označuje úhrady
akéhokoľvek druhu vyplácané za použitie alebo za povolenie na použitie
autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu, včítane
kinematografických filmov, patentu, výrobnej alebo obchodnej známky, návrhu
alebo modelu, plánu, tajného návodu alebo výrobného postupu, ako aj za použitie
alebo povolenie na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého
zariadenia a za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti získané v
priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
5. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v tom prípade, ak príjemca licenčných
poplatkov, ktorý má domicil v jednom zmluvnom štáte, má v druhom zmluvnom
štáte, z ktorého plynú licenčné poplatky, stálu prevádzkáreň, ku ktorej sa v
skutočnosti viaže právo alebo majetok, ktoré sú zdrojom licenčných poplatkov. V
tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7.
6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi dlžníkom a veriteľom
alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s tretími osobami, suma vyplácaných
odplát vzhľadom na plnenie, pre ktoré sa uhrádzajú, presahuje odplatu, ktorú by
bol dlžník dohovoril s veriteľom, keby nebolo podobných vzťahov, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto poslednú sumu. Časť platieb, ktorá ju
presahuje, zostáva v tomto prípade podrobená dani podľa právnych predpisov
každého zmluvného štátu a podľa iných ustanovení tejto Zmluvy.
Článok 14
Kapitálové zisky
1. Zisky majúce pôvod v scudzení nehnuteľného majetku, ktorého definícia je
uvedená v odseku 2 článku 6, alebo v scudzení účastí alebo podobných práv na
spoločnosti, ktorej majetok sa skladá hlavne z nehnuteľného majetku, sa zdania
v tom zmluvnom štáte, v ktorom je tento nehnuteľný majetok umiestnený.
2. Zisky majúce pôvod v scudzení hnuteľností, ktoré sú časťou aktív stálej prevádzkárne,
ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte, alebo
základného hnuteľného majetku stálej základne, ktorú osoba domicilovaná v
jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte na výkon slobodného povolania,
včítane takých ziskov, ktoré pochádzajú z úhrnného scudzenia tejto stálej
prevádzkárne (samotnej alebo s celým podnikom) alebo tejto stálej základne,
podliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte.
Ale zisky majúce pôvod v scudzení lodí alebo lietadiel používaných v
medzinárodnej doprave a hnuteľného majetku určeného na prevádzku spomenutých
lodí alebo lietadiel sa zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené
sídlo skutočného vedenia podniku.
3. Zisky pochádzajúce zo scudzenia všetkých majetkových hodnôt iných než tých
hodnôt, o ktorých sa hovorí v odsekoch 1 a 2, podliehajú zdaneniu len v
zmluvnom štáte, v ktorom má scudziteľ domicil.
Článok 15
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré osoba majúca domicil v jednom zmluvnom štáte poberá zo
slobodného povolania alebo z iných nezávislých činností podobnej povahy,
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, iba ak táto osoba užíva v druhom
zmluvnom štáte obvyklým spôsobom stálu základňu na výkon svojich činností. Ak
disponuje takou základňou, príjmy podliehajú zdaneniu v druhom štáte, ale
jedine v rozsahu, v akom ich možno pričítať spomenutej stálej základni.
2. Výraz "slobodné povolania" zahŕňa najmä nezávislé činnosti
vedeckého, literárneho, umeleckého, vychovávateľského alebo učiteľského druhu,
ako aj nezávislé činnosti lekárov, advokátov, inžinierov, architektov,
dentistov a účtovníkov.
Článok 16
Závislé zamestnania
1. S výhradou ustanovení článkov 17, 19, 20, 21 a 22 mzdy, platy a iné podobné
odmeny, ktoré osoba majúca domicil v jednom zmluvnom štáte poberá z dôvodov
plateného zamestnania, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte. Ak sa však
zamestnanie vykonáva v druhom zmluvnom štáte, odmeny prijaté z tohto titulu
podliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte.
2. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 odmeny, ktoré osoba majúca domicil v jednom
zmluvnom štáte dostáva z titulu plateného zamestnania vykonávaného v druhom
zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu len v prvom štáte,
a) ak sa príjemca zdrží v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období,
ktoré v úhrne neprekročia 183 dní v príslušnom daňovom roku,
b) ak odmeny vypláca zamestnávateľ alebo niekto v mene zamestnávateľa, ktorý
nemá domicil v tomto druhom štáte, a
c) ak odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktorú
má zamestnávateľ v tomto druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny z titulu
plateného zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v
medzinárodnej doprave alebo na palube člna slúžiaceho vnútrozemskej plavbe
podliehajú zdaneniu v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného
vedenia podniku.
Článok 17
Tantiémy
Tantiémy, náhrady za účasť v správnych orgánoch a iné podobné platy, ktoré
osoba majúca domicil v jednom zmluvnom štáte poberá vo svojej vlastnosti člena
správnej alebo dozornej rady spoločnosti, ktorá má domicil v druhom zmluvnom
štáte, podliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte.
Článok 18
Umelci a športovci
Bez ohľadu na ustanovenia článkov 15 a 16 príjmy, ktoré verejne vystupujúci
profesionáli, ako divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a
hudobníci, práve tak ako športovci poberajú zo svojej osobnej činnosti v tejto
vlastnosti, podliehajú zdaneniu v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti
vykonávajú.
Článok 19
Penzie
S výhradou ustanovenia odseku 1 článku 20 penzie, včítane penzií zo sociálneho
zabezpečenia, a iné podobné platy poukazované z dôvodu predošlého zamestnania
osobe, ktorá má domicil v jednom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu len v
tomto štáte.
Článok 20
Verejné funkcie
1. Platy, včítane penzií, vyplácané jedným zmluvným štátom alebo niektorou
miestnou korporáciou alebo právnickou osobou verejného práva tohto štátu buď
priamo, alebo prostredníctvom fondov, ktoré zriadili, fyzickej osobe z dôvodu
služieb preukázaných tomuto štátu, tejto korporácii alebo tejto právnickej
osobe verejného práva pri výkone funkcií verejného charakteru podliehajú
zdaneniu v tomto štáte.
Toto ustanovenie sa však nepoužije, ak sa tieto platy poukazujú fyzickým
osobám, ktoré majú domicil v druhom štáte a ktoré sú štátnymi príslušníkmi
tohto druhého štátu.
2. Ustanovenia článkov 16, 17 a 19 sa použijú na platy alebo penzie poukazované
z dôvodu služieb preukázaných v rámci obchodnej alebo priemyselnej činnosti
vykonávanej jedným zo zmluvných štátov alebo niektorou jeho miestnou
korporáciou alebo právnickou osobou verejného práva tohto štátu.
3. Vlastnosť právnickej osoby verejného práva sa určuje podľa právnych
predpisov štátu, v ktorom právnická osoba bola zriadená.
Článok 21
Profesori
Profesor, ktorý mal svoj domicil v jednom zmluvnom štáte pred začiatkom pobytu
v druhom zmluvnom štáte a ktorý vyučuje po čas nepresahujúci dva roky na
vzdelávacom ústave druhého zmluvného štátu, je oslobodený v tomto druhom štáte
od dane z odmeny, ktorú poberá za toto vyučovanie.
Článok 22
Študujúci
1. Sumy, ktoré študujúci alebo stážista, ktorý má alebo mal skôr domicil v
jednom zmluvnom štáte a ktorý sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte iba preto,
aby tam pokračoval vo svojich štúdiách alebo v príprave na povolanie, dostáva
na krytie výdavkov pobytu, štúdia alebo praktického výcviku, nepodliehajú
zdaneniu v tomto druhom štáte s podmienkou, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto
druhého štátu.
2. Študujúci na vyučovacích ústavoch jedného zmluvného štátu, ktorí vykonávajú
platenú činnosť v druhom zmluvnom štáte, aby získali praktický výcvik
vzťahujúci sa na ich štúdiá, nepodliehajú v tomto druhom štáte dani z odmeny
platenej z tohto dôvodu s podmienkou, že trvanie tejto činnosti nepresiahne 183
dní v kalendárnom roku.
Článok 23
Príjmy výslovne neuvedené
Časti príjmu osoby majúcej domicil v jednom zmluvnom štáte, ktoré nie sú
výslovne uvedené v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, sa zdania len v
tomto štáte.
KAPITOLA IV
ZDANENIE MAJETKU
Článok 24
Majetok
1. Majetok pozostávajúci z nehnuteľností, tak ako je definovaný v odseku 2
článku 6, podlieha zdaneniu v zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok
umiestnený.
2. Majetok pozostávajúci z hnuteľností, ktoré sú súčasťou aktív stálej
prevádzkárne podniku alebo majetok z hnuteľností, ktoré utvárajú stálu základňu
slúžiacu na výkon slobodného povolania, podlieha zdaneniu v zmluvnom štáte, kde
je umiestnená stála prevádzkáreň alebo stála základňa.
3. Lode a lietadlá využívané v medzinárodnej premávke a člny slúžiace
vnútrozemskej plavbe, práve tak ako hnuteľnosti určené na ich prevádzku
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, kde je umiestnené sídlo skutočného
vedenia podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku osoby majúcej domicil v jednom zmluvnom štáte
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
KAPITOLA V
USTANOVENIA ZA ÚČELOM VYLÚČENIA
DVOJAKÉHO ZDANENIA
Článok 25
Dvojaké zdanenie sa vylúči týmto spôsobom:
A. Vo Francúzsku:
a) iné príjmy než tie, ktoré sú uvedené pod písmenom b), sú oslobodené od
francúzskych daní vypočítaných v článku 2 ods. 3-A, ak tieto príjmy podliehajú
zdaneniu v Československu podľa tejto Zmluvy;
b) pokiaľ ide o príjmy uvedené v článkoch 10, 13, 17 a 18, ktoré podliehajú
československej dani podľa ustanovení spomínaných článkov, Francúzsko prizná
osobám majúcim domicil vo Francúzsku, ktoré poberajú také príjmy z
československého prameňa, dobropis na daň zodpovedajúci dani vybranej v
Československu; tento dobropis na daň, ktorý nemôže presiahnuť sumu dane
vybranú z príjmov, o ktoré ide, sa započíta do francúzskych daní vymenovaných v
článku 2 ods. 3-A, do základu ktorých sú spomínané príjmy zahrnuté;
c) bez ohľadu na ustanovenia odsekov a) a b) sa francúzska daň môže vypočítať z
príjmu zdaniteľného vo Francúzsku v súlade s touto Zmluvou sadzbou
zodpovedajúcou sume celkového príjmu zdaniteľného podľa francúzskych právnych
predpisov.
B. V Československu:
a) iné príjmy než tie, ktoré sú uvedené pod písmenom b), sú oslobodené od
československých daní vypočítaných v článku 2 ods. 3-B, ak tieto príjmy
podliehajú zdaneniu vo Francúzsku podľa tejto Zmluvy;
b) pokiaľ ide o príjmy uvedené v článkoch 10, 13, 17 a 18, ktoré podliehajú
francúzskej dani podľa ustanovení spomínaných článkov, Československo prizná
osobám majúcim domicil v Československu, ktoré poberajú také príjmy z francúzskeho
prameňa, dobropis na daň zodpovedajúci dani vybranej vo Francúzsku; tento
dobropis na daň, ktorý nemôže presiahnuť sumu dane vybranú z príjmov, o ktoré
ide, sa započíta do československých daní vymenovaných v článku 2 ods. 3-B, do
základu ktorých sú spomínané príjmy zahrnuté;
c) bez ohľadu na ustanovenia odsekov a) a b) sa československá daň môže
vypočítať z príjmu zdaniteľného v Československu v súlade s touto Zmluvou
sadzbou zodpovedajúcou sume celkového príjmu zdaniteľného podľa
československých právnych predpisov.
KAPITOLA VI
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Článok 26
Zákaz diskriminácie
1. Príslušníci jedného zmluvného štátu, aj keď majú domicil v druhom zmluvnom
štáte alebo nie, nepodliehajú v tomto druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu
alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré by boli iné alebo ťažšie než tie,
ktorým sú alebo budú môcť byť podrobení príslušníci tohto druhého štátu
nachádzajúci sa v rovnakej situácii.
2. Pojem "príslušníci" označuje:
a) všetky fyzické osoby, ktoré majú príslušnosť niektorého zmluvného štátu,
b) všetky právnické osoby, spolky osôb a združenia ustanovené podľa
zákonodarstva platného v niektorom zmluvnom štáte.
3. Osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú domicil v jednom zmluvnom štáte,
nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním
spojeným, ktoré by boli iné alebo ťažšie než tie, ktorým sú alebo budú môcť byť
podrobení príslušníci tohto druhého štátu nachádzajúci sa v rovnakej situácii.
4. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, sa nevykoná v tomto druhom štáte spôsobom menej
priaznivým než zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú takú
istú činnosť.
Toto ustanovenie sa nemôže vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby
priznal osobám majúcim bydlisko v druhom zmluvnom štáte osobné zrážky, zľavy a
zníženie dane pre osobnú situáciu alebo náklady na rodinu, ktoré priznáva
osobám, ktoré majú na jeho území bydlisko.
5. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo osoby majúce domicil
v druhom zmluvnom štáte, nepodliehajú v prvom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu
alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré by boli iné alebo ťažšie než tie,
ktorým sú alebo budú môcť byť podrobené iné podniky takej istej povahy tohto
prvého štátu.
6. Výraz "zdanenie" označuje v tomto článku dane akejkoľvek povahy
alebo názvu.
Článok 27
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba majúca domicil v niektorom zmluvnom štáte domnieva, že opatrenia
vykonané jedným zmluvným štátom alebo oboma štátmi majú alebo budú mať za
následok pre ňu zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou, môže nezávisle
od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne zákonodarstvo týchto
štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má
domicil.
2. Tento príslušný úrad sa vynasnaží, aby otázku upravil priateľskou dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu za účelom zamedzenia zdanenia, ktoré
nie je v zhode s touto Zmluvou, ak sa mu reklamácia bude zdať oprávnená a ak
sám nebude môcť nájsť uspokojivé riešenie.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť priateľskou dohodou
ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť pri aplikácii tejto Zmluvy. Môžu sa tiež za
účelom vylúčenia dvojakého zdanenia dohodnúť v prípadoch, ktoré Zmluva
nepredvída.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu byť v priamom spojení v záujme
dosiahnutia dohody, o ktorej sa hovorí v predchádzajúcich odsekoch. Ak sa zdá,
že ústne výmeny názorov uľahčia túto dohodu, môžu sa tieto výmeny názorov konať
v rámci komisie zostavenej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Článok 28
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy a vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov
vzťahujúcich sa na dane, o ktorých sa hovorí v tejto Zmluve, v rozsahu, pokiaľ
zdanenie, ktoré predvídajú, sa spravuje touto Zmluvou. Všetky takto vymenené
informácie sa budú považovať za tajné a budú sa môcť oznámiť len osobám alebo
úradom povereným určením alebo vyberaním daní, o ktorých táto Zmluva hovorí.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nemôžu v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú
jednému zo zmluvných štátov záväzok:
a) vykonať administratívne opatrenia, ktoré by boli v rozpore s vlastnými
právnymi predpismi alebo správnou praxou alebo s právnymi predpismi a správnou
praxou druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe vlastných
právnych predpisov alebo v rámci vlastnej normálnej administratívnej praxe
alebo v rámci právnych predpisov a normálnej administratívnej praxe druhého
zmluvného štátu,
c) odovzdať informácie, ktoré by odhalili obchodné, priemyselné alebo
živnostenské tajomstvo, obchodný postup alebo informácie, ktorých oznámenie by
bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre public).
Článok 29
Diplomatickí a konzulárni funkcionári
1. Ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré požívajú
členovia diplomatických misií a ich súkromný služobný personál, ako aj členovia
konzulárnych úradov buď podľa pravidiel medzinárodného práva, alebo podľa
zmluvných ustanovení.
2. Právo zdanenia sa vyhradzuje vysielajúcemu štátu v tom rozsahu, v akom podľa
daňových výsad, ktoré požívajú členovia diplomatických misií a ich súkromný
služobný personál, ako aj členovia konzulárnych úradov buď podľa pravidiel
medzinárodného práva, alebo podľa zmluvných ustanovení, nepodlieha príjem alebo
majetok zdaneniu v prijímajúcom štáte.
3. Členovia diplomatických misií a ich súkromný služobný personál, ako aj
členovia konzulárnych úradov jedného zmluvného štátu poverení v druhom zmluvnom
štáte alebo v treťom štáte, ktorí majú príslušnosť vysielajúceho štátu, sa
považujú na účely tejto Zmluvy za osoby majúce domicil vo vysielajúcom štáte,
ak sú tam podrobení rovnakým povinnostiam vo veci daní z príjmu a z majetku ako
osoby, ktoré v tomto spomínanom štáte majú domicil.
4. Zmluva sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie, ich orgány a funkcionárov,
ani na členov diplomatických misií, na ich súkromný služobný personál a členov
konzulárnych úradov tretieho štátu, keď sa nachádzajú na území niektorého
zmluvného štátu a neposudzujú sa ako osoby majúce domicil v jednom alebo v
druhom zmluvnom štáte vo veci daní z príjmu a z majetku.
Článok 30
Teritoriálne rozšírenie
1. Táto Zmluva sa môže rozšíriť buď bezo zmeny, alebo s nevyhnutnými úpravami
na zámorské územia Francúzskej republiky, ktoré vyberajú dane podobnej povahy
ako tie, na ktoré sa Zmluva aplikuje. Také rozšírenie nadobúda účinnosť od
dátumu s tými modifikáciami a s tými podmienkami, včítane podmienok
vzťahujúcich sa na ukončenie aplikácie, na ktorých sa zmluvné štáty spoločne
dohodnú výmenou diplomatických nót alebo akýmkoľvek iným postupom v súlade so
svojimi ústavnými predpismi.
2. Pokiaľ sa oba zmluvné štáty nedohodnú inak, prestane sa Zmluva aplikovať, ak
ju vypovie jeden z nich podľa článku 33 za podmienok ustanovených v tomto
článku, v každom území, na ktoré sa podľa tohto článku rozšírila.
Článok 31
Aplikácia Zmluvy
Príslušné úrady zmluvných štátov určia spôsoby aplikácie tejto Zmluvy.
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 32
Nadobudnutie účinnosti
1. Táto Zmluva bude schválená v zhode s ústavnými postupmi platnými v oboch zmluvných
štátoch. Nadobudne účinnosť výmenou nót, ktorými bude potvrdené, že sa potrebné
formality v oboch štátoch splnili.
2. Jej ustanovenia sa použijú po prvý raz:
A. vo Francúzsku:
- na dane vyberané zrážkou pri prameni z dividend, úrokov a licenčných
poplatkov vyplácaných po dátume, keď táto Zmluva nadobudne účinnosť,
- na ostatné dane vyberané z príjmov za kalendárny rok, v ktorom Zmluva
nadobudne účinnosť, alebo za hospodársky rok uzavretý v priebehu spomínaného
kalendárneho roka;
B. v Československu:
- na dane vyberané v príjmov za kalendárny rok, v ktorom Zmluva nadobudne
účinnosť.
Článok 33
Výpoveď
Táto Zmluva zostane v platnosti bez obmedzenia času trvania. Od začiatku roka 1975 bude však môcť každý zmluvný štát Zmluvu vypovedať ku koncu kalendárneho roka oznámením zaslaným diplomatickou cestou najmenej šesť mesiacov vopred.
V tomto prípade sa Zmluva použije naposledy:
A. vo Francúzsku:
- na dane vyberané zrážkou pri prameni z dividend, úrokov a licenčných poplatkov vyplácaných pred koncom kalendárneho roka, ku ktorému bude výpoveď oznámená,
- na ostatné dane vyberané z príjmov za kalendárny rok, ku koncu ktorého bude oznámená výpoveď, a za hospodársky rok uzavretý v priebehu spomínaného kalendárneho roka;
B. v Československu:
- na dane vyberané z príjmov za kalendárny rok, ku koncu ktorého bude výpoveď oznámená.
Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci, ktorí boli na to náležite splnomocnení svojimi vládami, túto Zmluvu podpísali.
Dané v Paríži 1. júna 1973 vo dvoch vyhotoveniach v českom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za vládu
Československej socialistickej republiky:
Prof.Ing.Juraj Sedlák DrSc. v.r.
Za vládu
Francúzskej republiky:
Gilbert de Chambrun v.r.
