Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Grécko
ZMLUVA
medzi vládou Československej
socialistickej republiky
a vládou Gréckej republiky
o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku
v odbore daní z príjmu
Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Gréckej republiky
prajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmu,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu vyberané v prospech každého zo
zmluvných štátov, jeho správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je
spôsob vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu sa považujú dane vyberané z celkového príjmu alebo z častí
príjmu, včítane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného
majetku a dani z prírastku hodnoty.
3. Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:
a) v Československej socialistickej republike:
1. dane zo zisku;
2. daň zo mzdy;
3. daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti;
4. poľnohospodárska daň;
5. daň z príjmov obyvateľstva;
6. domová daň (ďalej nazývané "československá daň");
b) v Gréckej republike:
1. daň z príjmu fyzických osôb;
2. daň z príjmu právnických osôb;
3. príspevok vodárenským organizáciám určený podľa hrubého výnosu z budov (ďalej
nazývané "grécka daň").
4. Táto Zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa
budú vyberať po podpise tejto Zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto
nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si koncom každého roka vzájomne oznámia
významné zmeny, ktoré sa vykonajú v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Podľa tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) výraz "Grécko" označuje Grécku republiku a v geografickom zmysle
zahŕňa územie Gréckej republiky a časť morského dna a jeho podložie pod
Stredozemným morom, nad ktorým Grécka republika vykonáva svoje suverénne práva
v súlade s medzinárodným právom;
b) výraz "Československo" označuje Československú socialistickú
republiku;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa prípadu Československú socialistickú republiku alebo Grécku republiku;
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné
združenia osôb;
e) výraz "spoločnosť" označuje organizačné útvary, osoby alebo nositeľov
práv, považované na účely zdanenia za organizačné útvary;
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik prevádzkovaný osobou majúcou bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, alebo podnik prevádzkovaný osobou majúcou
bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte;
g) výraz "štátni príslušníci" označuje:
1. všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu,
2. všetky právnické osoby, osobné spoločnosti a združenia osôb, ktoré boli
zriadené podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte;
h) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
lietadlom, ktoré prevádzkuje podnik, ktorého miesto skutočného vedenia je
umiestnené v jednom zmluvnom štáte, alebo loďou, ktorá je registrovaná alebo
vybavená dokladmi v jednom zmluvnom štáte, pokiaľ loď alebo lietadlo nie sú
prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte;
i) výraz "príslušný úrad" označuje:
1. v prípade Gréckej republiky ministra financií alebo jeho splnomocneného
zástupcu;
2. v prípade Československej socialistickej republiky ministra financií Československej
socialistickej republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy
zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje
dane, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný
výklad.
Článok 4
Daňový domicil
1. Výraz "rezident jedného zmluvného štátu" označuje podľa tejto
Zmluvy každé osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte
zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek
iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osoby, ktoré sú podrobené
zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov umiestnených v tomto
štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných
štátoch, bude jej postavenie určené nasledovne:
a) Predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom
má stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je
rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy
(stredisko životných záujmov).
b) Ak nemôže byť určené, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko
svojich životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte,
predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle
zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom
z nich, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je
štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z
nich, vynasnažia sa príslušné úrady zmluvných štátov upraviť otázku vzájomnou
dohodou.
3. Ak osoba iná než fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v
oboch zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, v ktorom
je miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje podľa tejto Zmluvy trvalé
zariadenie pre podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo
sčasti svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia;
b) závod;
c) kanceláriu;
d) továreň;
e) dielňu;
f) baňu, nálezisko nafty alebo plynu, lom alebo každé iné miesto, kde sa ťažia
prírodné zdroje.
3. Stavenisko alebo montáž alebo inštalácia zariadenia, ak trvajú dlhšie ako 9
mesiacov.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz "stála
prevádzkáreň" nezahŕňa:
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodanie
tovaru patriaceho podniku;
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
uskladnenia, vystavenia alebo dodania;
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
spracovania iným podnikom;
d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva pre podnik iba za účelom
vykonávania iných činností, ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter;
f) trvalé zariadenie pre podnikanie používané výlučne pre kombináciu činností
uvedených v odsekoch a) až e), za predpokladu, že výsledná činnosť trvalého
zariadenia vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter.
5. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte na účet podniku druhého zmluvného
štátu - iná než nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6 - sa
považuje za "stálu prevádzkáreň" v prv spomenutom štáte, ak je v
tomto štáte vybavená plnomocenstvom, ktoré tam obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje
uzavierať zmluvy v mene podniku, pokiaľ činnosť tejto osoby nie je obmedzená na
nákupy tovaru pre podnik.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnom štáte
len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho
komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci
svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom
zmluvnom štáte, alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (nech už prostredníctvom
stálej prevádzkárne alebo nie), neurobí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti
stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy pooberané rezidentom jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(včítane príjmov z poľnohospodárskych a lesných podnikov) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" sa definuje v zhode s právom zmluvného
štátu, v ktorom tento majetok leží. Tento výraz zahŕňa v každom prípade
príslušenstvo nehnuteľného majetku, mŕtvy a živý inventár poľnohospodárskych a
lesných podnikov a práva, pre ktoré platia predpisy občianskeho práva vzťahujúce
sa na pozemky, právo používania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé
alebo pevné platby za ťaženie alebo za privolenie na ťaženie nerastných ložísk,
prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za
nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 platí pre príjmy z priameho užívania, nájmu alebo
každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia rovnako pre príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého
povolania.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu sa zdania len v tomto štáte, pokiaľ
podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto
spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom
rozsahu, v akom ich možno pričitovať tejto stálej prevádzkárni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa s výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej
prevádzkárni zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný
podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných
podmienok a bola úplne nezávislá v styku s podnikom, ktorého je stálou
prevádzkárňou.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou včítane výdavkov
vedenia a všeobecných správnych výdavkov, nech už vznikli v štáte, v ktorom je
táto stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať
stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym
častiam, nevylučuje ustanovenie odseku 2, aby tento štát určil zisky, ktoré sa
majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia ziskov musí
však byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkárni sa nepričítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že
iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú
dostatočné dôvody pre iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch
tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzkovania lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdania len v
zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
2. Zisky z prevádzkovania lodí v medzinárodnej doprave sa zdania len v zmluvnom
štáte, v ktorom sú lode registrované alebo v ktorom sa vydali ich dokumenty.
3. Ustanovenie odseku 1 platí aj pre zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo na inej medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Združené podniky
Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na vedení,
kontrole alebo imaní podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
imaní podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu,
a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by sa boli dojednali medzi nezávislými podnikmi, môžu
byť do ziskov tohto podniku včlenené a následkom toho zdanené zisky, ktoré by
bez týchto podmienok bol docielil jeden z podnikov, ktoré však vzhľadom na
tieto podmienky nemohli byť docielené.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom
štáte, osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu
v oboch zmluvných štátoch.
2. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z účastín,
požitkových účastín alebo požitkových listov, kuksov, zakladateľských podielov
alebo iných práv - s výnimkou pohľadávok - s podielom na zisku a príjmy z
týchto podielov na spoločnosti, ktoré sú podľa právnych predpisov štátov, v
ktorom je spoločnosť, ktorá dividendy vypláca rezidentom, postavené na roveň
príjmov z účastín.
3. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný príjemca dividend, ktorý je
rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé
povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak účasť, pre
ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže k tejto stálej prevádzkárni
alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7
alebo článku 14.
4. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou, ledaže sa tieto dividendy vyplácajú osobe,
ktorá je rezidentom v tomto druhom štáte, alebo že účasť, pre ktorú sa
dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej prevádzkárni alebo k stálej
základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom štáte, ani podrobiť nerozdelené
zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo
nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov
docielených v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe, ktorá je
rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Také úroky s však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a
to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným
vlastníkom úrokov, daň takto ukladaná nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.
Príslušné úrady zmluvných štátov ustanovia po vzájomnej dohode spôsob
uplatnenia tohto obmedzenia.
3. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2, úroky plynúce z pôžičky poskytnutej vládou
jedného zmluvného štátu alebo bankou alebo akoukoľvek inou inštitúciou v mene
alebo na účet tejto vlády, budú podliehať zdaneniu iba v zmluvnom štáte, v
ktorom je príjemca rezidentom.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti
alebo doložkou o účasti na zisku dlžníka a obzvlášť príjmy z vládnych dlhopisov
a obligácií, včítane prémií a výher spojených s týmito cennými papiermi,
obligáciami alebo dlhopismi.
Penále za oneskorené platenie sa na účely tohto článku nepovažuje za úrok.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca úrokov, ktorý je
rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie
prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa
úroky platia, sa skutočne viaže k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto
stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je ich
platcom tento štát sám, jeho správny útvar, miestny orgán alebo osoba, ktorá je
rezidentom v tomto štáte. Ak však platca, nech je alebo nie je rezidentom v
niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo
stálu základňu v súvislosti s ktorou došlo k zadlženiu, na ktorého základe sa
úroky platia, a ktorá tieto úroky znáša na svoju ťarchu, predpokladá sa, že
tieto úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň alebo
stála základňa umiestnená.
7. Ak suma úrokov, posudzovaná so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia,
presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platcom a skutočným
príjemcom úrokov, alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími osobami, sumu,
ktorú by bol dohodol platca so skutočným príjemcom, keby neboli také vzťahy,
použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma
platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa právnych
predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia
tejto Zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe,
ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom
štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3a) sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom
štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu. Daň
takto určená však nemôže presiahnuť 10 % z hrubej sumy licenčných poplatkov.
Príslušné úrady zmluvných štátov ustanovia po vzájomnej dohode spôsob
uplatnenia tohto obmedzenia.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje náhrady
akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za povolenie na použitie:
a) patentu, ochrannej známky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo
výrobného postupu alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia
alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v
priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti;
b) autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane
kinematografických a televíznych filmov.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov,
ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, buď priemyselnú, alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé
povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo
majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom, sú s nimi skutočne spojené. V
tomto prípade sa môžu použiť ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak
je platcom tento štát sám, jeho správny útvar, miestny orgán alebo osoba, ktorá
je rezidentom v tomto štáte. Ak však platca licenčných poplatkov, nech je alebo
nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte
prevádzkáreň alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť, na
základe ktorej sa licenčné poplatky platia, a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto
licenčné poplatky , predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom
zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.
6. Ak suma licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na plnenie, za ktoré
sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platcom a
skutočným príjemcom, alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími osobami,
sumu, ktorú by bol dohodol dlžník so skutočným príjemcom, keby nebolo takých vzťahov,
použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma
platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade zdanená podľa právnych
predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia
tejto Zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzovania majetku
1. Zisky, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo scudzenia nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom
štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou aktív stálej
prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného majetku, ktorý patrí k stálej
základni ktorú rezident jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte na
výkon nezávislého povolania, včítane takých ziskov docielených zo scudzenia
takej stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej
stálej základne, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel využívaných v medzinárodnej doprave
a hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí alebo lietadiel, sa
zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom sa zdaňujú príjmy z týchto lodí alebo
lietadiel v súlade s ustanovením článku 8 tejto Zmluvy.
4. Zisky zo scudzenia iného majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3,
sa môžu zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného
povolania alebo inej nezávislej činnosti, sa zdania len v tomto štáte, pokiaľ
dotyčný nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na
výkon svojej činnosti. Ak má k dispozícii takú stálu základňu, môžu sa príjmy
zdaniť v druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pričitovať tejto
stálej základni.
2. Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávisle vykonávané
vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj
samostatné činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov,
dentistov a účtovných znalcov.
Článok 15
Zamestnanie
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
z dôvodu plateného zamestnania, môžu sa s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a
19 zdaniť len v tomto štáte, pokiaľ zamestnanie nie je vykonávané v druhom
zmluvnom štáte. Ak je tam zamestnanie vykonávané, môžu sa odmeny zaň prijaté
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 zdaniť len v prv spomenutom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období,
ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v daňovom roku, a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nie je
rezidentom v druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktoré má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny
poberané z dôvodu plateného zamestnania vykonávaného na palube lode alebo
lietadla v medzinárodnej doprave zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom sa zdaňujú
príjmy z týchto lodí alebo lietadiel v súlade s ustanoveniami článku 8 tejto
Zmluvy.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen správnej rady spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom
štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberajú rezidenti jedného zmluvného štátu ako na verejnosti
vystupujúci umelci, ako napríklad divadelní, filmoví, rozhlasoví a televízni
umelci a hudobníci alebo ako športovci, zo svojej činnosti vykonávanej osobne v
druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť
v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činnosti, ktorú osobne vykonáva športovec alebo umelec, neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy
bez ohľadu a ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom
umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy z činností definovaných v odseku 1 sa bez ohľadu na ustanovenia
predchádzajúcich odsekov oslobodzujú od zdanenia v štáte, v ktorom sa tieto činnosti
vykonávajú, ak sa tieto činnosti vykonávajú v rámci kultúrnej dohody dojednanej
medzi zmluvnými štátmi.
Článok 18
Penzie
Penzie a iné podobné platy vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania
rezidentovi niektorého zmluvného štátu sa môžu s výhradou ustanovenia článku 19
ods. 2 zdaniť iba v tomto štáte.
Článok 19
Verejné funkcie
1. a) Odmeny, iné ako penzie, vyplácané niektorým zmluvným štátom, správnym
útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby
preukazované tomuto štátu, jeho správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu sa môžu
zdaniť iba v tomto štáte.
b) Také odmeny sa však zdania iba v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby
vykonávajú v tomto štáte a príjemca, ktorý je rezidentom tohto štátu
(i) je štátnym občanom tohto štátu, alebo
(ii) nezískal bydlisko v tomto štáte len z dôvodu vykonávania týchto služieb.
2. a) Penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom, správnym útvarom alebo
miestnym orgánom tohto štátu buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadili,
fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, správnemu útvaru alebo
miestnemu orgánu môžu sa zdaniť len v tomto štáte.
b) Také penzie však budú zdanené iba v druhom zmluvnom štáte, ak príjemca je
rezidentom a štátny občanom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby
preukázané v rámci priemyselnej alebo obchodnej činnosti vykonávanej niektorým
zmluvným štátom, správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu.
Článok 20
Profesori a študenti
1. Odmeny, ktoré rezidenti jedného zmluvného štátu dostane za študijnú alebo
výskumnú činnosť na vysokej škole alebo za vyučovanie na univerzite, výskumnom
ústave alebo obdobnom zariadení pre vyššie vzdelanie po dobu dočasného pobytu
nepresahujúcu dva roky v druhom zmluvnom štáte, nebudú sa zdaňovať v tomto
druhom štáte.
2. Platy, ktoré študent alebo praktikant, ktorý je alebo bol bezprostredne pred
svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte
a ktorý sa zdržiava v prv spomenutom štáte iba za účelom štúdia alebo výcviku,
dostáva na úhradu nákladov na výživu, štúdium alebo výcvik, nebudú zdanené v
tomto štáte za predpokladu, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
1. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, o ktorých sa
výslovne nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, môžu sa zdaniť len
v tomto štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na iné príjmy než príjmy z nehnuteľného
majetku podľa článku 6 ods. 2, ak príjemca takých príjmov, ktorý je rezidentom
v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte priemyselnú alebo
obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená,
alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a
právo alebo majetok, pre ktoré sa príjmy platia, skutočne patrí k tejto stálej
prevádzkárni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú
ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
Článok 22
Ustanovenia o vylúčení dvojakého zdanenia
1. V Grécku sa dvojaké zdanenie zamedzí týmto spôsobom:
Ak osoba, ktorá je rezidentom v Grécku, poberá príjmy, ktoré sa môžu v súlade s
ustanoveniami tejto Zmluvy zdaniť v Československu, povolí Grécko tomuto
rezidentovi odpočítať sumu zodpovedajúcu dani zaplatenej v Československu z
jeho daňovej povinnosti
Suma, ktorá sa odpočíta, nemôže však presiahnuť podiel dane vypočítanej pred
tým, než sa odpočet vykoná, ktorá pripadá na príjem, ktorý sa môže zdaniť v Československu.
2. V Československu sa dvojaké zdanenie zamedzí týmto spôsobom:
a) Ak osoba, ktorá je rezidentom v Československu, poberá príjmy, ktoré sa môžu
podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť v Grécku, vyjme Československo s výhradou
ustanovení uvedených pod písmenom b) tohto odseku tieto príjmy zo zdanenia,
môže však pri výpočte sumy dane z ostatných príjmov tejto osoby použiť sadzbu
dane, ktorá by sa použila, keby takto vyňaté príjmy neboli zo zdanenia vyňaté.
b) Československo môže pri ukladaní daní osobám, ktoré sú rezidentmi v Československu,
zahrnúť do základu daní príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení článkov 10, 11,
12, 16 a 17 tejto Zmluvy zdaniť aj v Grécku, ale povolí znížiť sumu dane vypočítanej
z tohto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Grécku. Suma, o ktorú sa
daň zníži, však nepresiahne takú časť československej dane vypočítanej pred jej
znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa v súlade s ustanoveniami článkov
10, 11, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy môžu zdaniť v Grécku.
3. Pokiaľ sa podľa zákonov v jednom zmluvnom štáte poskytne čiastočné alebo
úplné oslobodenie od dane, na ktorú sa vzťahuje táto Zmluva, bude sa v druhom
zmluvnom štáte na účely výpočtu sumy povolenej na odpočet z dane, ako je
uvedené v predchádzajúcich odsekoch, táto daň považovať za zaplatenú.
Článok 23
Zákaz diskriminácie
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo
budú môcť byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v
rovnakej situácii. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na ustanovenie článku 1 aj
pre osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie než zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal
rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zrážky a zníženie dane z
dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim
rezidentom.
3. Pokiaľ sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9, článku 11 ods. 7 a článku
12 ods. 6, budú úroky,, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom
jedného zmluvného štátu osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte,
odpočítateľné pre určenie zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých
podmienok, ako by sa platili osobe, ktorá je rezidentom v prv spomenutom štáte.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých imanie úplne alebo sčasti, priamo
alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba, ktorá je rezidentom v druhom
zmluvnom štáte, alebo väčším počtom takých osôb, nebudú podrobené v prv
spomenutom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo
budú môcť byť podrobené ostatné podobné podniky prv spomenutého štátu.
5. Ustanovenia toho článku sa použijú bez ohľadu na ustanovenia článku 2 na
dane akéhokoľvek druhu a pomenovania.
Článok 24
Riešenie prípadov cestou dohody
1. Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných
štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto Zmluvy, môže nezávisle na opravných prostriedkoch, ktoré
poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému
úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo pokiaľ jej prípad patrí pod
ustanovenie článku 23 ods. 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je
štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť počas dvoch rokov po tom, keď
bolo po prvý raz oznámené opatrenie vedúce k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
touto zmluvou.
2. Ak príslušný úrad bude považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad upravil dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré
nie je v zhode s touto Zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa vykoná bez ohľadu na premlčanie
podľa vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť po vzájomnej dohode
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti vzniknuté pri výklade alebo uplatňovaní
Zmluvy. Môžu takisto konzultovať za účelom zamedzenia dvojakého zdanenia v
prípadoch neupravených v Zmluve.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vojsť do priameho styku za účelom
dosiahnutia dohody podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov
javí pre dosiahnutie dohody účelnou, môže sa taká výmena názorov konať v
komisii zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Článok 25
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné pre
aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy,
pokiaľ zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto Zmluvou. Výmena
informácií nie je obmedzená článkom 1. Informácie prijaté zmluvným štátom budú
udržiavané v tajnosti rovnako ako informácie prijaté podľa vnútroštátnych
právnych predpisov tohto štátu a môžu sa oznámiť len osobám alebo úradom (včítane
súdov a správnych úradov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním daní,
na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, vymáhaním alebo trestným stíhaním vo veci
týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady
použijú takéto informácie len na tieto účely. Môžu uplatniť tieto informácie
pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú
zmluvnému štátu povinnosť:
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého štátu;
b) oznámiť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov
alebo v normálnom správnom konaní tohto alebo druhého štátu;
c) oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, priemyselné, hospodárske
alebo výrobné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo ktorých oznámenie by bolo
v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 26
Diplomatickí a konzulárni úradníci
Žiadne ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré patria
diplomatickým a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe osobitných dohôd.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
1. Vlády zmluvných štátov si navzájom oznámia, že ústavné požiadavky pre
nadobudnutie platnosti Zmluvy sú splnené.
2. Zmluva nadobudne platnosť dňom neskoršieho oznámenia uvedeného v odseku 1 a
jej ustanovenia nadobudnú účinnosť v oboch zmluvných štátoch na príjmy za každý
daňový rok začínajúci sa 1.januárom alebo neskôr v kalendárnom roku
nasledujúcom po roku, v ktorom Zmluva nadobudne platnosť.
Článok 28
Výpoveď
Táto Zmluva zostane v platnosti dokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže Zmluva vypovedať diplomatickou cestou v lehote najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka.
V tomto prípade sa zmluva prestane uplatňovať v oboch zmluvných štátoch na príjmy za každý daňový rok začínajúci sa 1.januárom alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola daná výpoveď.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.
Dané v dvojakom vyhotovení v Aténach 23.októbra 1986 v anglickom jazyku.
Za vládu
Československej socialistickej republiky:
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za vládu
Gréckej republiky:
Karolos Papoulias v. r.
