Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - India
ZMLUVA
medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Indie o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu
Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Indie, prajúc si uzavrieť
Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní
z príjmu,
dohodli sa takto:
Čl. 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo v oboch zmluvných štátoch.
Čl. 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1. Dane, na ktoré sa táto Zmluva vzťahuje, sú:
(a) v Indii:
(1) daň z príjmu so zvýšením podľa zákona o dani z príjmu č. 43 z roku 1961;
(2) dodatková daň podľa zákona o dodatkovej dani zo zisku spoločností č. 7 z
roku 1964 (ďalej nazývané "indická daň");
(b) v Československu:
(1) odvod zo zisku a daň zo zisku,
(2) daň zo mzdy,
(3) daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti,
(4) poľnohospodárska daň,
(5) daň z príjmov obyvateľstva a
(6) domová daň
(ďalej nazývané "československá daň").
2. Zmluva sa bude tiež vzťahovať na všetky totožné alebo podstatne obdobné
dane, ktoré budú ukladať zmluvné štáty po podpise tejto Zmluvy popri daniach
uvedených v odseku 1 tohto článku alebo namiesto nich.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú ku koncu každého roka oznamovať
všetky významné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných zákonoch
upravujúcich dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, a zašlú si odpisy
príslušných zákonov a vyhlášok.
Čl. 3
Všeobecné definície
1. V tejto Zmluve, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
(a) výraz "India" označuje územie Indie a zahŕňa pobrežné vody a
vzdušný priestor nad nimi a všetky iné morské pásma, nad ktorými India vykonáva
zvrchované práva a iné práva a právomoci podľa indických zákonov a v súlade s
medzinárodným právom a s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom
práve;
(b) výraz "Československo" označuje Československú socialistickú
republiku;
(c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
Indiu alebo Československo, ako to vyžaduje súvislosť;
(d) výraz "daň" znamená indickú daň alebo československú daň, akoto
vyžaduje súvislosť;
(e) výraz "osoba" má význam určený daňovými zákonmi platnými v
príslušných zmluvných štátoch;
(f) výraz "spoločnosť" označuje každú právnickú osobu alebo každú
podstatu, ktorá sa posudzuje ako spoločnosť podľa daňových zákonov príslušných
zmluvných štátov;
(g) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný osobou
majúcou bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte a podnik prevádzkovaný
osobou majúcou bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte;
(h) výraz "príslušný úrad" označuje v prípade Indie Ministerstvo
financií ústrednej vlády (odbor štátnych príjmov) a v prípade Československa
ministra financií Československej socialistickej republiky alebo jeho riadne
splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu ustanovení tejto
Zmluvy jedným zo zmluvných štátov význam, ktorý má podľa zákonov platných v
tomto zmluvnom štáte, ktoré upravujú dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy,
pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.
Čl. 4
Daňový domicil
1. Výraz "osoba majúca bydlisko alebo sídlo v zmluvnom štáte" znamená
na účely tejto Zmluvy akúkoľvek osobu, ktorá sa podľa daňových predpisov tohto
zmluvného štátu považuje za osobu bývajúcu v tomto zmluvnom štáte, prípadne
majúcu v tomto zmluvnom štáte sídlo.
2. Ak má fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 bydlisko v oboch zmluvných
štátoch, určí sa jej bydlisko na účely tejto Zmluvy podľa týchto pravidiel:
(a) Bude sa predpokladať, že táto osoba má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v
ktorom má stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, bude sa
predpokladať, že má bydlisko v tom zmluvnom štáte, s ktorým sú jej osobné a
hospodárske vzťahy najužšie (v ďalšom texte "stredisko životných
záujmov").
(b) Ak sa nemôže určiť zmluvný štát, v ktorom má táto osobastredisko životných
záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom z oboch zmluvných štátov, bude sa
predpokladať, že má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle
zdržiava.
(c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátochalebo ak sa
obvykle nezdržiava v žiadnom z nich, bude sa predpokladať, že má bydlisko v tom
zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom.
(d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov aleboak nie je
štátnym občanom žiadneho z nich, rozhodnú príslušné úrady zmluvných štátov
otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak iná osoba, než fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 sídlo v oboch
zmluvných štátoch, bude sa predpokladať, že má sídlo v tom zmluvnom štáte, v
ktorom je miesto jej skutočného vedenia.
Čl. 5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje na účely tejto Zmluvy trvalé
zariadenie pre podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa:
(a) miesto vedenia;
(b) závod;
(c) kanceláriu;
(d) továreň;
(e) dielňu alebo skladisko;
(f) baňu, lom, nálezisko nafty alebo iné miesto ťažby prírodných zdrojov;
(g) stavenisko, montáž alebo dozor nad nimi, ak také stavenisko, montáž alebo
dozor trvajú dlhšie ako 6 mesiacov alebo ak taká montáž alebo dozor súvisiaci s
predajom strojov alebo zariadení netrvajú dlhšie ako 6 mesiacov, ale výdavky,
ktoré sa majú platiť za montáž alebo dozor, presahujú 10% predajnej ceny
strojov alebo zariadení.
3. Výraz "stála prevádzkáreň" nezahŕňa:
(a) zariadenie, ktoré sa využíva iba za účelom uskladnenia alebo vystavenia
tovaru patriaceho podniku;
(b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
uskladnenia alebo vystavenia;
(c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom jeho
spracovania podnikom druhého zmluvného štátu;
(d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
(e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom reklamy,
poskytovania informácií alebo vedeckých rešerší, ak také činnosti majú iba prípravný
alebo pomocný charakter pre výrobnú alebo obchodnú činnosť podniku. Toto
ustanovenie sa však nepoužije, ak podnik udržiava trvalé zariadenie pre
podnikanie v druhom zmluvnom štáte na iný účel alebo na iné účely než tie,
ktoré sú uvedené v tomto odseku.
4. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte za podnik alebo v zastúpení podniku
druhého zmluvného štátu - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje
odsek 5 - sa bude považovať za stálu prevádzkáreň tohto podniku v prvom
zmluvnom štáte, ak:
(a) má a obvykle vykonáva v tomto zmluvnom štáte plnomocenstvo opravňujúce ju
konať a uzavierať zmluvy v mene podniku, pokiaľ jej činnosť nie je obmedzená na
nákupy tovaru pre podnik, alebo
(b) obvykle udržiava v prvom zmluvnom štáte sklad tovaru patriaceho podniku, z
ktorého pravidelne dodáva tovar v zastúpení podniku, alebo
(c) obvykle zhromažďuje objednávky v prvom zmluvnom štáte výhradne alebo takmer
výhradne pre podnik alebo pre podnik a iné podniky, ktoré sú ním ovládané alebo
majú na ňom účasť zabezpečujúce im právo podnik riadiť.
5. Nepredpokladá sa, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkáreň v
druhom zmluvnom štáte len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom
makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto
osoby konajú v riadnom rámci svojej činnosti.
6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda
spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom
štáte alebo ktorá vykonáva činnosť v tomto druhom zmluvnom štáte (či už
prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe z jednej z
oboch spoločností stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
7. Bude sa predpokladať, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkáreň
v druhom zmluvnom štáte, ak vykonáva činnosť, ktorá pozostáva zo zabezpečovania
služieb verejne vystupujúcich umelcov (ako divadelných, filmových, rozhlasových
a televíznych umelcov a hudobníkov) alebo zo športovcov v tomto druhom zmluvnom
štáte, pokiaľ podnik nie je priamo alebo nepriamo, úplne alebo podstatne
podporovaný z verejných prostriedkov vlády prvého štátu v spojení so zabezpečovaním
takých služieb.
Čl. 6
Príjem z nehnuteľného majetku
1. Príjem z nehnuteľného majetku sa môže zdaniť iba v zmluvnom štáte, v ktorom
je taký majetok umiestnený.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" sa určí v zhode s právom a zvyklosťami
zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Výraz v každom prípade
zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý i mŕtvy inventár užívaný v poľnohospodárstve
a lesníctve, práva, na ktoré sa aplikujú ustanovenia občianskeho práva o
pozemkovom vlastníctve, právo požívania nehnuteľného majetku a práva na
premenlivé alebo pevné platby poskytované ako náhrada za ťažbu alebo za právo
na ťažbu nerastných ložísk, naftových prameňov, lomov a iných prírodných
zdrojov. Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjem plynúci z priameho užívania, nájmu
alebo akéhokoľvek iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú takisto na príjem z nehnuteľného
majetku podniku a na príjem z nehnuteľného majetku užívaného na vykonávanie
nezávislých odborných služieb.
Čl. 7
Priemyselné a obchodné zisky
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte,
pokiaľ podnik nevykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik takú činnosť vykonáva, môžu sa
zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich
možno pričítať
(a) tejto stálej prevádzkárni;
(b) predajom tovaru v tomto druhom štáte, ak ide o tovar rovnakého alebo
podobného druhu ako tovar predaný prostredníctvom tejto stálej prevádzkárne;
alebo
(c) iným činnostiam vykonávaným v tomto druhom štáte, ak ide o rovnaké alebo
podobné činnosti ako tie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom tejto stálej
prevádzkárne.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú sa s
výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni
zisky, ktoré by mohla podľa očakávania docieliť, keby ako samostatný podnik
vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných
podmienok a obchodovala úplne nezávisle s podnikom, ktorého je stálou
prevádzkárňou. V každom prípade, ak sa nemôže určiť správna suma ziskov, ktoré
sa majú pričítať stálej prevádzkárni, alebo ak jej určenie pôsobí výnimočne ťažkosti,
môžu sa zisky, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, odhadnúť rozumným
spôsobom.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady, ktoré
sa vynaložili na činnosť tejto stálej prevádzkárne, včítane nákladov na vedenie
a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v štáte, v
ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde, a to v súlade s
ustanoveniami a s výhradami obsiahnutými v daňových zákonoch tohto štátu.
Nepovolí sa však odpočítať sumy, ktoré zaplatila (inak než ako náhrada skutočných
výdavkov) stála prevádzkáreň vedeniu podniku alebo niektorej inej jeho
kancelárii vo forme licenčných poplatkov, náhrad alebo iných podobných platieb
za využívanie patentov, know-how alebo iných práv, alebo vo forme provízie,
iných platieb za osobitné poskytnuté služby, za správu a riadenie alebo, pokiaľ
nejde o bankový podnik, vo forme úrokov z peňazí zapožičaných stálej
prevádzkárni. Podobne pri určení ziskov stálej prevádzkárne sa neprihliadne na
sumy, ktorými stála prevádzkáreň zaťaží (inak než za skutočné výdavky) vedenie
podniku alebo niektorú inú jeho kanceláriu za licenčné poplatky, náhrady alebo
iné podobné platby za využívanie patentov, know-how alebo iných práv alebo za
províziu alebo iné platby za osobitné poskytnuté služby, za správu a riadenie
alebo, pokiaľ nejde o bankový podnik, vo forme úrokov z peňazí zapožičaných
vedeniu podniku alebo niektorej jeho inej kancelárii.
4. Stálej prevádzkárni sa nebudú pričítať žiadne zisky z toho dôvodu, že táto
stála prevádzkáreň iba nakupovala tovar pre podnik.
5. Zisky, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok podľa rovnakej metódy, pokiaľ
neexistujú závažné a dostatočné dôvody pre iný postup.
6. Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch
tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Čl. 8
Letecká doprava
1. Príjem z prevádzkovania lietadiel podnikom jedného zmluvného štátu sa
nezdaní v druhom zmluvnom štáte, pokiaľ sa lietadlá nevyužívajú na dopravu
úplne alebo hlavne medzi miestami ležiacimi v druhom zmluvnom štáte.
2. Odsek 1 sa použije obdobne na účasti podnikov leteckej dopravy na poole
akéhokoľvek druhu.
3. Úroky z fondov priamo spojených s prevádzkovaním lietadiel v medzinárodnej
doprave sa na účely odseku 1 považujú za príjem z prevádzkovania takých
lietadiel.
Čl. 9
Združené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa podieľa priamo alebo nepriamo na vedení,
riadení alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa podieľajú priamo alebo nepriamo na vedení, riadení alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v jednom alebo v oboch prípadoch sa medzi oboma podnikmi v ich obchodných
alebo finančných vzťahoch dojednali alebo sa im uložili podmienky, ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by sa boli dojednali medzi nezávislými podnikmi, môžu
sa zisky, ktoré by sa boli bez týchto podmienok docielili jedným z podnikov,
ktoré sa však pre tieto podmienky nedocielili, zahrnúť do ziskov tohto podniku
a následkom toho zdaniť.
Čl. 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte,
osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Také dividendy sa však môžu zdaniť tiež v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo
spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale
ak je príjemca skutočným vlastníkom dividend, takto ukladaná daň nepresiahne:
a) 15% hrubej sumy dividend, ak je skutočným vlastníkom dividend spoločnosť,
ktorá vlastní najmenej 25% podielov na spoločnosti vyplácajúcej dividendy;
b) 25% hrubej sumy dividend vo všetkých iných prípadoch.
Tento odsek sa nedotkne zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy
vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií
alebo z iných práv, pokiaľ nie sú pohľadávkami, spojených s účasťou na zisku,
práve tak ako príjmy z iných spoločenských práv, ktoré sú podrobené rovnakému
zdaneniu ako príjmy z akcií podľa zákonov štátu, v ktorom má sídlo spoločnosť
vyplácajúca dividendy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend majúci
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo poskytuje
nezávisle v tomto druhom štáte osobné služby zo stálej základne tam umiestnenej
a ak vlastníctvo akcií, na základe ktorého sa dividendy vyplácajú, je skutočne
spojené a takou stálou prevádzkárňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa
použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy
vyplácané touto spoločnosťou, ledaže ide o dividendy vyplácané osobe majúcej
bydlisko alebo sídlo v tomto druhom štáte alebo vlastníctvo akcií, na základe
ktorého sa dividendy vyplácajú, je skutočne spojené so stálou prevádzkárňou
alebo so stálou základňou, ktoré sú umiestnené v tomto štáte, ani podrobiť
nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov spoločností, aj keď
vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo
ziskov alebo z príjmov, ktoré pochádzajú z tohto druhého štátu.
Čl. 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe majúcej bydlisko
alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Také úroky sa však môžu zdaniť tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj,
a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným
vlastníkom úrokov, daň takto ukladaná nepresiahne 15% hrubej sumy úrokov.
3. Nehľadiac na ustanovenie odseku 2,
a) úroky sa oslobodia od zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, za
predpokladu, že ich príjemcom a skutočným vlastníkom je
i) vláda, nižší správny útvar alebo miestny úrad druhého zmluvného štátu alebo
ii) ústredná banka druhého zmluvného štátu;
b) úroky sa oslobodia od zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, ak
ich skutočným vlastníkom je osoba majúca bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom
štáte, ktorá tieto úroky poberá v súvislosti s pôžičkou alebo úverom, ktoré sa
poskytli alebo zaručili:
i) v prípade Československa Československou obchodnou bankou, pokiaľ úroky
plynú výlučne z financovania vývozu a dovozu,
ii) v prípade Indie Vývoznou a dovoznou bankou (the Export-Import Banka of
India - Exim Bank), pokiaľ úroky plynú výlučne z financovania vývozu a dovozu,
iii) akoukoľvek inštitúciou zmluvného štátu poverenou financovaním zahraničného
obchodu z verejných prostriedkov,
iv) akoukoľvek inou osobou za predpokladu, že pôžička alebo úver boli schválené
vládou prvého zmluvného štátu.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti,
poskytujúcich i neposkytujúcich právo na účasť na zisku dlžníka a obzvlášť
príjmy z verejných dlhopisov a obligácií včítane prémií a výhier spojených a
týmito dlhopismi a obligáciami. Penále za oneskorené platenie sa nepovažuje za
úroky na účely tohto článku.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý
má bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo poskytuje v
tomto druhom štáte nezávisle osobné služby zo stálej základne tam umiestnenej a
ak pohľadávka, z ktorej sú úroky platené, je skutočne spojená s takou stálou
prevádzkárňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku
7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
6. Bude sa predpokladať, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je
platcom tento zmluvný štát sám, nižší správny útvar alebo miestny úrad tohto
štátu alebo osoba, ktorá má bydlisko alebo sídlo v tomto štáte. Ak však platca
úrokov, či už má alebo nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, má
v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu, v spojení s
ktorými vznikol záväzok platiť úroky, a ak také úroky idú na ťarchu tejto
stálej prevádzkárne alebo stálej základne, bude sa predpokladať, že zdroj
týchto úrokov je v zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň alebo stála
základňa umiestnená.
7. Ak suma úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sú platené,
presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platcom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol dojednal
platca so skutočným vlastníkom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto poslednú sumu. Časť platených úrokov,
ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade podrobená zdaneniu podľa právnych
predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto
Zmluvy.
Čl. 12
Licenčné poplatky a platby za technické služby
1. Licenčné poplatky a platby za technické služby, ktoré majú zdroj v jednom
zmluvnom štáte a platia sa osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom
štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Také licenčné poplatky a platby za technické služby sa však môžu tiež zdaniť
v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto
štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom licenčných poplatkov alebo
platieb za technické služby, daň takto ukladaná nepresiahne 30% hrubej sumy
licenčných poplatkov alebo platieb za technické služby.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu prijaté náhradou za použitie alebo za právo na použitie
akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane
kinematografických filmov alebo filmov a pások pre rozhlasové alebo televízne
vysielanie, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, vzoru alebo modelu, plánu,
tajného vzorca alebo postupu alebo za použitie alebo právo na použitie
priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré
sa vzťahujú na skúsenosti z priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
4. Výraz "platby za technické služby" použitý v tomto článku označuje
platby v akejkoľvek výške vyplácané iným osobám než zamestnancom platcu za
služby riadiacej, technickej alebo poradenskej povahy, včítane obstarávania
služieb technického a iného personálu.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov alebo platieb za technické služby majúci bydlisko alebo sídlo v
jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné
poplatky alebo platby za technické služby zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo poskytuje
nezávisle v tomto druhom štáte osobné služby zo stálej základne tam umiestnenej
a ak právo, majetok alebo zmluva, v súvislosti s ktorými sú licenčné poplatky
alebo platby za technické služby platené, sú skutočne spojené s takou stálou
prevádzkárňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku
7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
6. Predpokladá sa, že licenčné poplatky a platby za technické služby majú zdroj
v jednom zmluvnom štáte, ak platcom je tento zmluvný štát sám, nižší správny
útvar alebo miestny úrad tohto zmluvného štátu alebo osoba majúca bydlisko
alebo sídlo v tomto štáte. Ak však osoba, ktorá platí licenčné poplatky alebo
platby za technické služby, či už má alebo nemá bydlisko alebo sídlo v
niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo
stálu základňu, v spojení s ktorými vznikol záväzok platiť licenčné poplatky
alebo platby za technické služby, a táto stála prevádzkáreň alebo stála základňa
znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky alebo platby za technické služby,
predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky alebo platby za technické služby
majú zdroj v tom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň alebo stála základňa
umiestnená.
7. Ak suma licenčných poplatkov alebo platieb za technické služby presahuje v
dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platcom a skutočným vlastníkom
alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorá by sa platila, keby nebolo takých
vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto poslednú sumu. Časť
platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade podrobená zdaneniu podľa
právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto Zmluvy.
Čl. 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky dosiahnuté osobou, ktorá má bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom
štáte, zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v
druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú osoba
majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte pre
poskytovanie nezávislých osobných služieb, včítane ziskov zo scudzenia takej
stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej
základne, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel používaných v medzinárodnej doprave
alebo hnuteľného majetku patriaceho k prevádzkovaniu takých lodí alebo
lietadiel budú podliehať zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má scudziteľ
bydlisko alebo sídlo.
4. Zisky zo scudzenia podielov na majetku spoločnosti, ktorej majetok pozostáva
priamo alebo nepriamo hlavne z nehnuteľného majetku umiestneného v niektorom
zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto štáte.
5. Zisky zo scudzenia podielov na spoločnosti iných než tých, ktoré sú uvedené
v odseku 4, sa zdania v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť sídlo.
6. Zisky zo scudzenia iného majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1, 2, 3, 4
a 5, budú podliehať zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má scudziteľ
bydlisko alebo sídlo.
Čl.14
Nezávislé osobné služby
1. Príjmy, ktoré poberá fyzická osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte
za poskytovanie odborných služieb alebo za vykonávanie iných nezávislých činností
podobnej povahy, budú podliehať zdaneniu len v tomto štáte; v ďalej uvedených
prípadoch sa môžu také príjmy zdaniť tiež v druhom zmluvnom štáte,
a) ak má príjemca pravidelne k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu
na vykonávanie svojich činností; v takom prípade sa môže v tomto druhom štáte
zdaniť len taká časť príjmov, ktorú možno pričítať tejto stálej základni, alebo
b) ak jeho pobyt v tomto druhom zmluvnom štáte trvá počas jedného alebo
viacerých období spolu 90 alebo viac dní v príslušnom "skoršom roku"
alebo v "roku príjmu" podľa okolností prípadu; v tomto prípade sa
môže v tomto druhom štáte zdaniť len tá časť príjmu, ktorá bola dosiahnutá z činností
vykonávaných v tomto druhom štáte.
2. Výraz "odborné služby" zahŕňa nezávislé vedecké, literárne,
umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti a nezávislé činnosti
lekárov, chirurgov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovníkov.
Čl. 15
Závislé osobné služby
1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom
zmluvnom štáte poberá zo zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov
16, 17, 18, 19, 20 a 21 zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie
nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa
odmeny prijaté z toho zamestnania zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období,
ktoré spolu neprekročia 183 dní v príslušnom "predchádzajúcom roku"
alebo v "roku príjmu" podľa okolností prípadu, a
b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú na účetzamestnávateľa, ktorý
nemá bydlisko alebo sídlo v druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálejzákladne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Odmeny zo zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla
prevádzkovaných v medzinárodnej doprave podnikom niektorého zmluvného štátu sa
môžu bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku zdaniť v tomto
štáte.
Čl. 16
Tantiémy a odmeny vedúcich riaditeľov spoločnosti
1. Tantiémy a podobné platy, ktoré poberá osoba majúca bydlisko v jednom
zmluvnom štáte ako člen správnej alebo dozornej rady spoločnosti, ktorá má
sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré poberá osoba majúca bydlisko v
jednom zmluvnom štáte ako vedúci riaditeľ spoločnosti, ktorá má sídlo v druhom
zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Čl. 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberajú na verejnosti vystupujúci výkonní umelci (napr.
divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci) a športovci
zo svojej osobnej činnosti ako takej, môžu sa bez ohľadu na ustanovenia článkov
14 a 15 zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
Tieto príjmy však nebudú zdanené v uvedenom zmluvnom štáte, ak návšteva umelcov
alebo športovcov v tomto štáte je priamo alebo nepriamo, úplne alebo podstatne
podporovaná z verejných prostriedkov druhého zmluvného štátu.
2. Výraz "verejné prostriedky" označuje na účely tohto článku
prostriedky zmluvného štátu, jeho nižších správnych útvarov, miestnych úradov a
iných verejných orgánov.
Čl. 18
Odmeny a penzie vo verejných službách
1.a) Odmeny iné ako penzie, vyplácané niektorým zmluvným štátom, jeho nižším
správnym útvarom alebo miestnym úradom fyzickej osobe za služby preukázané
tomuto štátu, správnemu útvaru alebo miestnemu úradu podliehajú zdaneniu len v
tomto štáte. b) Také odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom
štáte, ak sa služby vykonávali v tomto druhom štáte, príjemca má bydlisko v
tomto štáte a (1) je štátnym občanom tohto štátu, alebo (2) nezískal bydlisko v
tomto štáte len z dôvodu vykonávania týchto služieb.
2.a) Akékoľvek penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom, jeho nižším správnym
útvarom alebo miestnym úradom alebo z fondov, ktoré zriadili, fyzickej osobe za
služby preukázané tomuto štátu, správnemu útvaru alebo miestnemu úradu
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte. b) Také penzie však podliehajú zdaneniu
iba v druhom zmluvnom štáte, ak príjemca má v tomto druhom štáte bydlisko a je
štátnym občanom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 17 sa použijú na odmeny a penzie za služby
preukázané v spojení s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou
zmluvným štátom, jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym úradom.
Čl. 19
Súkromné penzie a renty
1. Iné penzie, ako penzie uvedené v článku 18, a renty, ktoré poberá osoba
majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte zo zdrojov v druhom zmluvnom štáte, sa
môžu zdaniť len v prvom zmluvnom štáte.
2. Výraz "penzia" označuje pravidelné platby poukazované v súvislosti
s predošlým zamestnaním alebo ako odškodnenie za škody na zdraví utrpené pri
výkone zamestnania.
3. Výraz "renta" označuje určenú peňažnú sumu, ktorá sa platí
pravidelne po dobu života alebo po určené alebo určiteľné časové obdobie na
základe záväzku poskytovať tieto platby za primeranú a plnú protihodnotu v
peniazoch alebo peniazmi oceniteľnú.
Čl. 20
Študenti a učni
1. Fyzická osoba, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte a zdržiava sa dočasne
v druhom zmluvnom štáte iba
a) ako študent na uznávanej univerzite, internáte alebo škole v tomto druhom
zmluvnom štáte alebo
b) ako učeň alebo
c) ako príjemca podpory, príspevku na výživu alebo štipendia od štátnej,
náboženskej, dobročinnej, vedeckej, literárnej alebo vzdelávacej organizácie,
nebude podrobená dani v tomto druhom zmluvnom štáte
(aa) z úhrad poukázaných z cudziny na jej výživu, vzdelanie, prax, štúdium
alebo výskumnú činnosť a (bb) z podpory, príspevku na výživu alebo zo
štipendia.
2. Na účely tohto článku a článku 21 sa bude predpokladať, že fyzická osoba má
bydlisko v jednom zmluvnom štáte, ak mala podľa okolností prípadu bydlisko v
tomto zmluvnom štáte v "predchádzajúcom roku" alebo v kalendárnom
roku, v ktorom navštívila druhý zmluvný štát, alebo v bezprostredne
predchádzajúcom "predchádzajúcom roku" alebo v kalendárnom roku.
Čl. 21
Platy profesorov, učiteľov a výskumných
pracovníkov
1. Profesor alebo učiteľ, ktorý má alebo mal bydlisko v jednom zmluvnom štáte
prv, ako navštívil druhý zmluvný štát, aby tam vyučoval alebo pracoval vo
výskume alebo aby tam vykonával obe tieto činnosti na univerzite, internáte,
škole alebo inom uznávanom ústave v tomto druhom zmluvnom štáte, bude v tomto
druhom štáte oslobodený od dane z odmeny za také vyučovanie alebo výskum po
dobu nepresahujúcu dva roky od dátumu príchodu do tohto druhého štátu.
2. Tento článok sa nepoužije na príjem z výskumu, ak sa taký výskum vykonáva
predovšetkým pre súkromný prospech určitej osoby alebo určitých osôb.
3. Na účely odseku 1 sa "uznávaným ústavom" rozumie ústav, ktorý bol
v tomto ohľade schválený príslušným úradom dotknutého zmluvného štátu.
Čl. 22
Iné príjmy
1. Príjmy osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, kdekoľvek
je ich zdroj a o ktorých sa výslovne nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto
Zmluvy, podliehajú s výhradou ustanovenia odseku 2 zdaneniu len v tomto
zmluvnom štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na iné príjmy než príjmy z nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 odseku 2, ak príjemca takého príjmu, ktorý má
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo
obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne,
ktorá je tam umiestnená, alebo poskytuje v tomto druhom štáte nezávisle osobné
služby zo stálej základne tam umiestnenej a právo alebo majetok, pre ktoré sú
príjmy platené, sú skutočne spojené s takou stálou prevádzkárňou alebo stálou
základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa
toho, o aký prípad ide.
3. Príjmy osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, o ktorých
sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy a ktoré majú zdroj v
druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 zdaniť v
tomto druhom štáte.
Čl. 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1. Zákonmi platnými v zmluvných štátoch sa bude aj naďalej spravovať zdanenie
príjmu v príslušnom zmluvnom štáte, pokiaľ táto Zmluva neobsahuje odlišné
ustanovenia.
2. Dvojaké zdanenie sa v oboch zmluvných štátoch vylúči týmto spôsobom:
a) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte poberá príjmy,
ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť v druhom zmluvnom štáte,
vyjme prvý štát s výhradou ustanovenia odseku b) také príjmy zo zdanenia, ale
pri výpočte dane z ostatného príjmu tejto osoby môže použiť sadzbu dane, ktorá
by sa použila, keby príjmy vyňaté zo zdanenia neboli zo zdanenia vyňaté.
b) Zmluvné štáty môžu pri ukladaní daní osobám, ktoré majú na ich území
bydlisko alebo sídlo, zahrnúť do základu dane, z ktorého sa také dane vyrubujú,
tie časti príjmu, ktoré sa môžu podľa ustanovení článkov 10, 11 a 12 tejto
Zmluvy zdaniť aj v druhom štáte, ale povolia odpočítať od sumy dane vypočítanej
z takého základu sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v druhom zmluvnom štáte.
Suma, ktorá sa odpočíta, však nepresiahne takú časť dane, ktorá sa vyberá v
prvom štáte, vypočítanej pred tým, než bola odpočítaná daň zaplatená v druhom
štáte, a ktorá sa vzťahuje na príjmy, ktoré sa môžu zdaniť podľa článkov 10, 11
a 12 tejto Zmluvy v tomto druhom štáte.
3. Výraz "daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte" zahŕňa na účely
odseku 2b) akúkoľvek daň, ktorá by sa mala platiť, keby nebola v druhom
zmluvnom štáte podľa platných zákonov upravujúcich zdanenie príjmu povolená úľava
vo forme zníženia zdaniteľného príjmu, oslobodenia od dane, zníženia dane alebo
úľava v inej forme.
Čl. 24
Zákaz diskriminácie
1. Príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť za rovnakých
okolností a za rovnakých podmienok podrobení príslušníci tohto druhého štátu.
2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie než zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť za rovnakých
okolností alebo za rovnakých podmienok.
3. Žiadne ustanovenie tohto článku sa nebude vykladať ako záväzok jedného
zmluvného štátu, aby priznal osobám, ktoré nemajú bydlisko v tomto štáte,
osobné zrážky, úľavy a zníženie dane, ktoré podľa zákona patria len osobám,
ktoré majú na jeho území bydlisko.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok je úplne alebo sčasti,
priamo alebo nepriamo vo vlastníctve alebo pod rozhodujúcim vplyvom osoby alebo
osôb majúcich bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, nebudú podrobené v
prvom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré
sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú
alebo môžu byť za rovnakých okolností alebo za rovnakých podmienok podrobené
iné podobné podniky tohto prvého štátu.
5. Výraz "zdanenie" označuje v tomto článku dane, ktoré sú predmetom
tejto Zmluvy.
Čl. 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba majúca bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte domnieva,
že opatrenia urobené jedným alebo oboma zmluvnými štátmi majú alebo budú mať za
následok pre ňu zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou, môže nezávisle
od opravných prostriedkov podľa vnútroštátneho práva týchto štátov predložiť
svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko alebo
sídlo. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od dátumu doručenia opatrenia,
ktoré je základom zdanenia, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou.
2. Príslušný úrad sa bude snažiť, aby prípad rozhodol vzájomnou dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu za účelom vylúčenia zdanenia, ktoré
nie je v zhode s touto Zmluvou, ak bude námietku považovať za oprávnenú a ak
sám nebude môcť dospieť k uspokojivému riešeniu. Dosiahnutá dohoda sa vykoná
bez ohľadu na premlčanie podľa vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť rozhodnúť vzájomnou dohodou ťažkosti
alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto
Zmluvy. Môžu sa tiež poradiť za účelom vylúčenia dvojakého zdanenia v
prípadoch, ktoré nie sú upravené touto Zmluvou.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vojsť do priameho styku za účelom
dohody podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov považuje na
dosiahnutie dohody za účelnú, môže sa taká výmena konať v rámci komisie
zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Čl. 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie alebo doklady
potrebné na vykonávanie tejto Zmluvy alebo za účelom zabránenia alebo odhalenia
daňového úniku vo veci daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy. Všetky informácie
alebo doklady takto vymenené sa budú považovať za tajné a môžu sa oznámiť len
osobám včítane súdov alebo správnych úradov povereným vyrubovaním, vyberaním
alebo vymáhaním daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, alebo vyšetrovaním a
trestným stíhaním vo veci týchto daní a daňových podvodov, alebo osobám,
ktorých sa informácie alebo doklady týkajú.
2. Výmena informácií alebo dokladov sa bude vykonávať obvyklým postupom alebo
na žiadosť v osobitných prípadoch. Príslušné úrady zmluvných štátov sa z času
na čas dohodnú na zozname informácií alebo dokladov, ktoré sa budú zasielať
obvyklým postupom.
3. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú
zmluvnému štátu povinnosť:
a) vykonať administratívne opatrenia, ktoré by sa odchyľovali od zákonov alebo
od správnej praxe tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b) poskytnúť informácie alebo doklady, ktoré by sa nemohli dosiahnuť na základe
zákonov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c) poskytnúť informácie alebo doklady, ktoré by odhalili živnostenské,
podnikové, priemyselné, obchodné alebo profesionálne tajomstvo alebo obchodný
postup alebo informácie, ktorých oznámenie by bolo v rozpore s verejným
poriadkom.
Čl. 27
Diplomatickí a konzulárni úradníci
Ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré patria
diplomatickým a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo podľa ustanovení osobitných dohôd.
Čl. 28
Nadobudnutie platnosti
Zmluvné štáty si vzájomne oznámia, že boli splnené postupy, ktoré vyžadujú ich
právne predpisy pre nadobudnutie platnosti tejto Zmluvy. Zmluva nadobudne
platnosť dňom neskoršieho z týchto oznámení a bude sa používať:
a) v Indii na príjmy, ktoré vzniknú v každom predchádzajúcom roku, ktorý sa začne
1. aprílom 1985 alebo neskôr;
b) v Československu na príjmy, ktoré vzniknú v každom roku príjmu, ktorý sa začne
1. januárom 1985 alebo neskôr.
Čl. 29
Ukončenie Zmluvy
Táto Zmluva sa dojednáva na neurčitý čas, ale každý zo zmluvných štátov môže po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto Zmluvy dať do 30. júna každého kalendárneho roka druhému zmluvnému štátu diplomatickou cestou písomnú výpoveď. V takom prípade sa Zmluva prestane používať:
a) v Indii na príjmy, ktoré vzniknú v každom predchádzajúcom roku, ktorý sa začne 1. aprílom nasledujúcim po kalendárnom roku, v ktorom bola daná výpoveď, alebo neskôr,
b) v Československu na príjmy, ktoré vzniknú v každom roku príjmu, ktorý sa začne 1. januárom nasledujúcim po kalendárnom roku, v ktorom bola daná výpoveď, ale neskôr.
Na dôkaz toho podpísaní, ktorí boli na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.
Dané v dvojakom vyhotovení v New Delhi 27. januára 1986 v anglickom jazyku.
Za vládu
Československej socialistickej republiky:
Ing. Jaromír Žák v.r.
minister financií
Za vládu Indie:
Vishwanath Pratap Singh v.r.
minister financií
