Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Indonézia
DOHODA
medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov
Vláda Slovenskej republiky a vláda Indonézskej republiky,
prajúc si uzavrieť dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmov,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa dohoda vzťahuje
Táto dohoda sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu
alebo oboch zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa dohoda vzťahuje
1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmov ukladané v mene každého zo
zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov
bez ohľadu na spôsob ich vyberania.
2. Za dane z príjmov sa považujú všetky dane vyberané z celkových príjmov alebo
z časti príjmov vrátane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného
majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa táto dohoda vzťahuje, sú:
a) na Slovensku
i) daň z príjmov fyzických osôb,
ii) daň z príjmov právnických osôb
(ďalej len "slovenská daň"),
b) v Indonézii daň z príjmov ukladaná podľa Undang-undang Pajak Penghasilan
1984 (zákon č. 7 z roku 1983 v znení neskorších predpisov)
(ďalej len "indonézska daň").
4. Táto dohoda sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu,
ktoré sa budú ukladať po dátume podpisu tejto dohody popri súčasných daniach
alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia
všetky podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich príslušných daňových
zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto dohody, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku, a ak je použitý v
zemepisnom zmysle, označuje územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoje
suverénne práva a jurisdikciu v súlade s medzinárodným právom,
b) výraz "Indonézia" označuje územie Indonézskej republiky, tak ako
je definované v jej zákonoch, a priľahlé moria, nad ktorými Indonézska
republika vykonáva svoju suverenitu, suverénne práva alebo jurisdikciu v súlade
s medzinárodným právom,
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa daných okolností Slovensko alebo Indonéziu,
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné
združenia osôb,
e) výraz "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo
akéhokoľvek nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom
jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
štátu,
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou alebo lietadlom prevádzkovanú podnikom, ktorý je rezidentom jedného
zmluvného štátu, okrem prípadov, ak takáto loď alebo lietadlo sú prevádzkované
len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
h) výraz "príslušný úrad" označuje
i) ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu v prípade Slovenska,
ii) ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu v prípade Indonézie,
i) výraz "štátny príslušník" označuje
i) každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,
ii) každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť (partnership) alebo
združenie zriadené podľa platných právnych predpisov niektorého zmluvného
štátu.
2. Pokiaľ ide o uplatnenie tejto dohody zmluvným štátom, každý výraz
nedefinovaný v dohode, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, má taký význam, aký
má v danom čase podľa platných právnych predpisov tohto štátu upravujúcich
dane, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda. Význam podľa platných daňových
predpisov tohto štátu bude prevažovať nad významom, ktorý má výraz podľa iných
právnych predpisov tohto štátu.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto dohody výraz "rezident zmluvného štátu" označuje
každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu má daňovú povinnosť v
tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo
akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá má
daňovú povinnosť v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, určí sa jej postavenie takto:
a) táto osoba sa považuje za rezidenta toho štátu, v ktorom má stály byt; ak má
stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta toho štátu, ku ktorému má
užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných
záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta toho
štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v
žiadnom z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou
dohodou.
3. Ak podľa ustanovení odseku 1 osoba iná ako fyzická osoba je rezidentom oboch
zmluvných štátov, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku
vzájomnou dohodou.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto dohody výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, prostredníctvom ktorého vykonáva podnik jedného
zmluvného štátu úplne alebo sčasti svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) sklad alebo priestory používané ako obchodné predajne,
g) farmu alebo plantáž,
h) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby alebo
prieskumu, alebo dobývania prírodných zdrojov, vrtnú súpravu alebo pracovnú loď.
3. Výraz "stála prevádzkareň" rovnako zahŕňa
a) stavenisko, stavbu, montážny alebo inštalačný projekt, alebo dozorné činnosti,
ktoré sú s tým spojené, ale len vtedy, ak takéto stavebné miesto, projekt alebo
činnosti trvajú počas obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov,
b) poskytovanie služieb vrátane poradenských a manažérskych služieb podnikom
jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov
zamestnaných podnikom na takéto účely, ale len pokiaľ činnosti takéhoto
charakteru trvajú v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období v úhrne
viac ako 91 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz "stála
prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia alebo vystavenia
tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia
alebo vystavenia,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba na účely nákupu tovaru
alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba na účely reklamy alebo
poskytovania informácií,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba na účely poskytovania
akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný
charakter,
g) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba na účely vykonávania
akýchkoľvek kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až f), ak celková činnosť
trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný
alebo pomocný charakter.
5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba iná ako nezávislý zástupca
v zmysle odseku 6 koná v jednom zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného
štátu, tak tento podnik má stálu prevádzkareň v skôr uvedenom štáte vo vzťahu
ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak takáto osoba
a) má a obvykle v tomto štáte používa právomoc uzavierať zmluvy v mene podniku,
pokiaľ činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4,
ktoré, ak by sa vykonávali prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie,
by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku,
alebo
b) nemá takúto právomoc, ale obvykle udržiava v skôr uvedenom štáte zásoby
tovaru, z ktorých pravidelne dodáva tovar v mene podniku, alebo
c) vyrába alebo spracúva v tomto štáte pre podnik tovar patriaci tomuto
podniku.
6. Skutočnosť, že podnik jedného zmluvného štátu vykonáva podnikateľskú činnosť
v druhom zmluvnom štáte iba prostredníctvom makléra, generálneho komisionára
alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby vykonávajú svoju bežnú
podnikateľskú činnosť, neznamená, že má stálu prevádzkareň v tomto druhom
zmluvnom štáte.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého
zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už
prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej
tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) nachádzajúceho sa v
druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa právnych
predpisov zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. V každom prípade
tento výraz zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár
používaný v poľnohospodárstve a lesníctve a práva podľa noriem občianskeho
práva vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na
premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných
ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov, pričom lode a lietadlá sa
nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú aj na príjmy z priameho užívania, nájmu
alebo z každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých
povolaní.
Článok 7
Zisky podniku
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, možno zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať
a) tejto stálej prevádzkarni,
b) predaju tovaru rovnakého alebo podobného druhu v tomto druhom štáte ako
tovar predávaný prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne alebo
c) iným podnikateľským činnostiam vykonávaným v tomto druhom štáte, ktoré sú
rovnakého alebo podobného druhu ako činnosti vykonávané prostredníctvom tejto
stálej prevádzkarne.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, s výnimkou
ustanovení odseku 3 sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni pripočítajú
zisky, ktoré by dosiahla, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo
obdobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne
nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane nákladov na
vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v
štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú
dostatočné dôvody na iný postup.
5. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto
dohody, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
6. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú pripočítať
stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam,
ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát stanovil zisky, ktoré
majú byť zdanené takýmto obvyklým rozdelením. Použitý spôsob rozdelenia zisku
musí byť však taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.
7. Skutočnosť, že stála prevádzkareň iba nakupovala tovar pre podnik, neznamená,
že sa jej pripočítajú zisky.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, ktorého podnik prevádzkujúci lode
alebo lietadlá je rezidentom.
2. Na účely tohto článku zisky z prevádzkovania lodí a lietadiel v
medzinárodnej doprave zahŕňajú zisky z prenájmu prázdnych lodí a lietadiel
používaných v medzinárodnej doprave, pričom zisky z takéhoto prenájmu sú
náhodné vo vzťahu k ziskom uvedeným v odseku 1.
3. Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Prepojené podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na
riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole
alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného
štátu
a ak v takýchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by si dohodli nezávislé podniky, možno akékoľvek
zisky, ktoré by, nebyť týchto podmienok, jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na
tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne
zdaniť.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte,
a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného
štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by
sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát vhodne upraví
sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení takejto úpravy
sa bude postupovať s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto dohody a
príslušné úrady zmluvných štátov môžu v prípade potreby vzájomne konzultovať.
3. Ustanovenia odseku 2 sa nepoužijú v prípade podvodu.
4. Zmluvný štát nezmení zisky podniku za podmienok uvedených v odseku 2 po
uplynutí časových obmedzení, ktoré poskytujú jeho daňové zákony.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
rezidentovi druhého zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Avšak ak skutočný vlastník dividend je rezidentom druhého zmluvného štátu,
daň vyberaná skôr uvedeným štátom nemôže presiahnuť 10 percent hrubej sumy
skutočne rozdelených dividend.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy zo
všetkých druhov akcií alebo z iných práv podieľať sa na zisku s výnimkou pohľadávok,
ako aj príjmy z iných práv k spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom
ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov toho štátu, ktorého spoločnosť
rozdeľujúca zisk je rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak v tomto
druhom štáte vykonáva nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a
účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu
prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností
použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, má stálu
prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, zisky tejto stálej prevádzkarne môžu bez
ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia tejto dohody podliehať dodatočnej dani v
tomto druhom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, ale dodatočná daň takto
stanovená nepresiahne 10 percent sumy takýchto ziskov po odpočítaní dane z
príjmov uloženej z príjmov v tomto druhom štáte.
6. Ustanovenie odseku 5 tohto článku neovplyvní ustanovenia obsiahnuté v
akýchkoľvek kooperačných kontraktoch (alebo akýchkoľvek iných podobných
kontraktoch) vzťahujúcich sa na odvetvie ťažby ropy, zemného plynu alebo iného ťažobného
odvetvia.
Článok 11
Úroky
1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácajú sa rezidentovi
druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Takéto úroky však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a
to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník úrokov
rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 percent
hrubej sumy úrokov.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom
štáte a ktoré poberá vláda druhého zmluvného štátu vrátane jeho miestnych
orgánov, nižších správnych útvarov, centrálnej banky alebo akejkoľvek finančnej
inštitúcie kontrolovanej touto vládou, ktorej majetok úplne vlastní vláda
druhého zmluvného štátu, na ktorej sa dohodli vlády zmluvných štátov, budú
oslobodené od zdanenia v skôr uvedenom štáte.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti
bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä
príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo dlhopisov vrátane
prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo
dlhopismi, ako aj príjmy podobné príjmom z peňažnej pôžičky podľa daňových
zákonov štátov, v ktorých majú príjmy zdroj. Penále za oneskorenú platbu sa
nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo v tomto druhom štáte vykonáva
nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z
ktorej sa platia úroky, sa skutočne viaže
a) na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu, alebo
b) na obchodné činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c).
V takom prípade sa podľa okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento
štát, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak
však osoba platiaca úroky, či je alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného
štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v
súvislosti s ktorou vznikol dlh, z ktorého sa platia úroky, a tieto úroky idú
na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa za zdroj
takýchto úrokov považuje štát, v ktorom je umiestnená stála prevádzkareň alebo
stála základňa.
7. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa na
pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ
so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb
presahujúca túto sumu sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého
zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto dohody.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácajú sa
rezidentovi druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto druhom zmluvnom
štáte.
2. Takéto licenčné poplatky však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom
majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca
skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, daň takto stanovená nepresiahne 15
percent hrubej sumy licenčných poplatkov uvedených v odseku 3 písm. a) až d) a
10 percent hrubej sumy licenčných poplatkov uvedených v odseku 3 písm. e) a f).
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby, či
už pravidelné alebo nepravidelné a v akejkoľvek forme alebo názve, alebo
nomenklatúre, v rozsahu, v akom sú platené ako odplata za
a) použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva, patentu,
počítačového programu (softvéru), návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca
alebo výrobného postupu, ochrannej známky alebo iného podobného majetku alebo
práva, alebo
b) použitie alebo za právo na použitie akékoľvek priemyselného, obchodného
alebo vedeckého zariadenia, alebo
c) poskytnutie vedeckých, technických, priemyselných alebo obchodných vedomostí
alebo informácií, alebo
d) poskytnutie akejkoľvek pomoci, ktorá je pridružená a doplnková k akémukoľvek
takémuto majetku alebo právu, ako je uvedené v písmene a), akémukoľvek takémuto
zariadeniu, ako je uvedené v písmene b), alebo akýmkoľvek takýmto vedomostiam
alebo informáciám, ako sú uvedené v písmene c), alebo
e) použitie alebo právo na použitie akéhokoľvek autorského práva ku
i) kinematografickým filmom alebo
ii) filmom alebo videozáznamom na použitie v televíznom vysielaní, alebo
iii) páskam na použitie v rozhlasovom vysielaní, alebo
f) celkové alebo čiastočné vzdanie sa nároku v súvislosti s použitím alebo
poskytnutím akéhokoľvek majetku alebo práva, na ktoré sa vzťahuje tento odsek.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v
tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak
právo alebo majetok, z ktorého sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viaže
na
a) túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu, alebo na
b) obchodné činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c).
V takom prípade sa podľa okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom
je tento štát sám, jeho miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však osoba
platiaca licenčné poplatky, či je alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného
štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v spojení s
ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej
prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné
poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom je umiestnená stála prevádzkareň
alebo stála základňa.
6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných
poplatkov vzťahujúca sa na použitie, právo alebo na informáciu, z ktorých sa
platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom,
keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa ustanovenia tohto článku len na
túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu sa v tomto
prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím
na ostatné ustanovenia tejto dohody.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, možno
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má
rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého
povolania, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne
(samostatnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej základne možno
zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky, ktoré plynú podniku jedného zmluvného štátu zo scudzenia lodí alebo
lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku,
ktorý slúži na prevádzku týchto lodí alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu len v
tomto štáte.
4. Zisky zo scudzenia majetku iného, než je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3,
podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého scudziteľ je rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nezávislých činností
alebo z iných činností nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto
štáte, ak v druhom zmluvnom štáte rezident nemá obvykle k dispozícii stálu
základňu na výkon svojich činností alebo ak je prítomný v tomto druhom štáte počas
obdobia alebo období presahujúcich v úhrne 91 dní v daňovom roku.
Ak má takúto stálu základňu alebo sa zdržiava v tomto druhom štáte počas
uvedeného obdobia alebo období, možno príjmy zdaniť v tomto druhom štáte, avšak
iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej základni alebo v akom
sa poberajú v tomto druhom štáte počas uvedeného obdobia alebo období.
2. Výraz "nezávislé činnosti" zahŕňa najmä nezávislé činnosti
vedecké, literárne, umelecké, vzdelávacie alebo učiteľské, ako aj samostatné činnosti
lekárov, inžinierov, právnikov, zubných lekárov, architektov a účtovných
znalcov.
Článok 15
Závislá činnosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú s výnimkou ustanovení článkov 16, 18,
19 a 20 zdaneniu len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, možno odmeny zaň prijaté zdaniť
v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa zdaňujú bez ohľadu na ustanovenie
odseku 1 len v skôr uvedenom štáte, ak
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období,
a
b) odmeny sa vyplácajú zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie
je rezidentom druhého štátu, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny poberané z
dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v
medzinárodnej doprave podnikom jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len
v tomto štáte.
Článok 16
Tantiémy
1. Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti alebo akéhokoľvek iného podobného
orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Odmenu, ktorú poberá osoba, na ktorú sa vzťahuje odsek 1, zo spoločnosti vzhľadom
na vykonávanie každodenných činností manažérskej alebo technickej povahy, možno
zdaniť v súlade s ustanoveniami článku 15.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti
vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny
umelec, alebo ako hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností
v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15
v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
priamo tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, tieto príjmy možno
zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom
umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy poberané z činností uvedených v odseku 1, ktoré sa vykonávajú na
základe kultúrnej dohody alebo dohody medzi zmluvnými štátmi, budú bez ohľadu
na ustanovenia odsekov 1 a 2 oslobodené od zdanenia v tom zmluvnom štáte, v
ktorom sa tieto činnosti vykonávajú, ak sa návšteva tohto štátu úplne alebo z
podstatnej časti hradí z prostriedkov jedného alebo oboch zmluvných štátov,
miestneho orgánu alebo verejnej inštitúcie tohto štátu.
Článok 18
Dôchodky a renty
1. Akékoľvek dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané rezidentovi jedného
zmluvného štátu zo zdrojov v druhom zmluvnom štáte z dôvodu predchádzajúceho
zamestnania alebo služieb v tomto druhom zmluvnom štáte a akúkoľvek rentu
vyplácanú tomuto rezidentovi z takýchto zdrojov možno zdaniť s výnimkou
ustanovení článku 19 ods. 2 v tomto druhom štáte.
2. Výraz "renta" označuje stanovenú sumu vyplácanú opakovane v určených
termínoch počas života alebo počas určeného alebo stanoveného časového obdobia
na základe záväzku uskutočňovať tieto platby ako náhradu za zodpovedajúce a
úplné plnenie v peniazoch alebo v peňažnej hodnote.
Článok 19
Štátna služba
1.
a) Odmeny, iné ako dôchodky, vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho nižším
správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby
preukázané tomuto štátu alebo jeho nižšiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu
orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sa
tieto služby preukazujú v tomto druhom štáte a fyzická osoba, ktorá je
rezidentom tohto štátu
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo
ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodu poskytovania týchto služieb.
2.
a) Akékoľvek dôchodky vyplácané buď priamo, alebo z prostriedkov, ktoré
vytvoril niektorý zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny
orgán, fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo jeho nižšiemu
správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak je
fyzická osoba rezidentom a štátnym príslušníkom tohto druhého štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa použijú na odmeny a dôchodky za
služby preukázané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým
zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom
tohto štátu.
Článok 20
Učitelia a výskumní pracovníci
1. Fyzická osoba, ktorá je bezprostredne pred návštevou jedného zmluvného štátu
rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorá na pozvanie vlády skôr uvedeného
zmluvného štátu alebo univerzity, vysokej školy, školy, múzea alebo inej
kultúrnej inštitúcie v tomto skôr uvedenom zmluvnom štáte alebo podľa
oficiálneho programu kultúrnej výmeny je prítomná v tomto zmluvnom štáte počas
obdobia nepresahujúceho dva po sebe nasledujúce roky výlučne na účely výučby,
poskytovania prednášok alebo vykonávania výskumu v takejto inštitúcii, je
oslobodená od zdanenia v tomto zmluvnom štáte z jej odmien za takéto činnosti
za podmienky, že platbu za takúto odmenu dostáva zo zdrojov mimo tohto
zmluvného štátu.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na príjem z výskumu, ak sa takýto výskum
vykonáva nie vo verejnom záujme, ale predovšetkým pre súkromný prospech určitej
osoby alebo osôb.
Článok 21
Študenti a žiaci učilíšť
1. Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne
pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného
štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom zmluvnom štáte iba z dôvodu štúdia
alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo na
výcvik, sa nezdania v tomto zmluvnom štáte za predpokladu, že takéto platby sa
vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Pokiaľ ide o granty, štipendiá a odmeny zo zamestnania, na ktoré sa nevzťahuje
odsek 1, študent alebo žiak učilišťa uvedený v odseku 1 bude okrem toho
oprávnený počas takéhoto štúdia alebo výcviku na rovnaké oslobodenia, úľavy
alebo zníženia, pokiaľ ide o dane, ktorým podliehajú rezidenti zmluvného štátu,
ktorý navštívil.
Článok 22
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré
sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto dohody, okrem príjmov vo forme
výhier z lotérií, cien a poistnej alebo zaisťovacej prémie sa zdania v skôr
uvedenom štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa nepoužije na príjmy iné ako na príjmy z
nehnuteľného majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2 tejto dohody, ak
príjemca takýchto príjmov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu,
vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkarne tam umiestnenej alebo v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé
povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, za ktoré
sa príjmy platia, sú skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou
základňou. V takom prípade sa podľa okolností použijú ustanovenia článku 7
alebo článku 14.
Článok 23
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1. Dvojité zdanenie sa vylúči takto:
a) v prípade Slovenska: Slovensko môže pri zdaňovaní svojich rezidentov zahrnúť
do základu dane, z ktorého sa takéto dane ukladajú, časti príjmov, ktoré možno
podľa ustanovení tejto dohody rovnako zdaniť v Indonézii, povolí však znížiť
sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v
Indonézii. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej dane
vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré možno
zdaniť podľa ustanovení tejto dohody v Indonézii,
b) v prípade Indonézie: Ak rezident Indonézie poberá príjem, ktorý podľa
ustanovení tejto dohody možno zdaniť na Slovensku, Indonézia v súlade s
ustanoveniami svojich domácich daňových zákonov povolí znížiť daň z príjmu
tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov zaplatenej na Slovensku.
Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť dane z príjmov vypočítanej
pred jej znížením, ktorá podľa okolností pomerne pripadá na príjmy, ktoré možno
zdaniť v Indonézii.
2. Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto dohody sú príjmy, ktoré poberá
rezident jedného zmluvného štátu, oslobodené od zdanenia v tomto štáte, tento
štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane na zvyšné príjmy takejto osoby
vziať do úvahy tieto oslobodené príjmy.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné
alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú
alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v
rovnakej situácii, najmä vo vzťahu k trvalému pobytu.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie
neznamená záväzok jedného zmluvného štátu, že prizná rezidentom druhého
zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného
postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim rezidentom.
3. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti druhého
zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom štáte žiadnemu zdaneniu ani
povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním
spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky
skôr uvedeného štátu.
4. Ak sa neuplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 7 alebo článku
12 ods. 6, úroky, licenčné poplatky a iné výdavky, ktoré platí podnik jedného
zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu, budú odpočítateľné na účely
stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby
boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu.
5. V tomto článku výraz "zdanenie" označuje dane, ktoré sú predmetom
tejto dohody.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch
zmluvných štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v
súlade s ustanoveniami tejto dohody, môže nezávisle od opravných prostriedkov,
ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj
prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na
prípad vzťahuje článok 24 ods. 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je
štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého
oznámenia o úkone, ktorý vedie k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto dohody.
2. Ak príslušný úrad považuje námietku za oprávnenú a ak nie je sám schopný
nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby sa prípad vyriešil vzájomnou
dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto dohodou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní v
lehote podľa vnútroštátneho právneho predpisu zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú usilovať vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo pri
uplatňovaní tejto dohody. Môžu vzájomne konzultovať o zamedzení dvojitého
zdanenia aj v prípadoch, ktoré nie sú v tejto dohode upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo, aby sa
dosiahla dohoda podľa predchádzajúcich odsekov. Príslušné úrady budú
prostredníctvom konzultácií rozvíjať primerané dvojstranné postupy, podmienky,
metódy a techniky na uskutočnenie vzájomnej dohody stanovenej v tomto článku.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si vymieňajú informácie potrebné na
uplatnenie ustanovení tejto dohody alebo vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto dohody, ak
zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto dohodou, predovšetkým na
zabránenie podvodom alebo únikom takýchto daní. Výmena informácií nie je
obmedzená článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal, sa
uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie prijaté podľa
vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a poskytnú sa len osobám alebo
úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním
alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, vymáhaním alebo
trestným stíhaním vo veci týchto daní, alebo rozhodovaním o opravných
prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na uvedené
účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri verejných súdnych konaniach alebo v
súdnych rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému
zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych
predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske,
priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo
informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 27
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto dohody sa netýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú členom
diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto dohoda nadobudne platnosť dňom neskoršieho písomného oznámenia
príslušnej vlády, ktorým oznámi splnenie ústavne požadovaných podmienok daného
štátu.
2. Táto dohoda sa bude vykonávať
a) vo vzťahu k daniam vyberaným zrážkou pri zdroji na príjem poberaný od 1.
januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom dohoda nadobudne platnosť, a
b) vo vzťahu k ostatným daniam z príjmov za daňové roky od 1. januára roka
nasledujúceho po roku, v ktorom dohoda nadobudne platnosť.
Článok 29
Výpoveď
Táto dohoda zostane v platnosti, ak ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý
zmluvný štát môže dohodu vypovedať diplomatickou cestou písomným oznámením o
výpovedi 30. júna alebo pred 30. júnom každého kalendárneho roka nasledujúceho
po uplynutí piatich rokov po roku nadobudnutia platnosti tejto dohody.
V takom prípade sa táto dohoda prestane uplatňovať
a) vo vzťahu k daniam vyberaným zrážkou pri zdroji na príjem poberaný od 1.
januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,
b) vo vzťahu k ostatným daniam z príjmov za daňové roky od 1. januára roka
nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní a na to riadne splnomocnení podpísali túto dohodu.
Dané v Jakarte 12. októbra 2000 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, v slovenskom,
indonézskom a anglickom jazyku, pričom všetky tri znenia sú rovnako autentické.
V prípade odlišného výkladu slovenského a indonézskeho textu bude rozhodujúci
anglický text.
Jaroslav Chlebo v. r.
Za vládu Indonézskej republiky:
Rahardjo Jamtomo v. r.
