Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Írsko
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Slovenská republika a Írsko,
želajúc si uzatvoriť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmov a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu
alebo oboch zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a zo ziskov zo scudzenia majetku
ukladané v mene niektorého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych
útvarov, alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich vyberania.
2. Za dane z príjmov a zo ziskov zo scudzenia majetku sa považujú všetky dane
vyberané z celkového príjmu alebo z časti príjmov vrátane daní zo zisku zo
scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú:
a) v prípade Slovenskej republiky
(i) daň z príjmov fyzických osôb a
(ii) daň z príjmov právnických osôb
(ďalej len "slovenská daň"),
b) v prípade Írska
(i) daň z príjmov,
(ii) daň zo zisku spoločností a
(iii) daň zo zisku zo scudzenia majetku
(ďalej len "írska daň").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu,
ktoré sa budú ukladať po dátume podpísania tejto zmluvy popri súčasných daniach
alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si navzájom oznámia
podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku a použitý v
zemepisnom význame označuje územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva
svoje suverénne práva a jurisdikciu v súlade s pravidlami medzinárodného práva,
b) výraz "Írsko" zahŕňa aj každé územie za hranicami výsostných vôd
Írska, ktoré v súlade s medzinárodným právom je alebo môže byť podľa právnych
predpisov Írska týkajúcich sa pevninskej plytčiny označené ako územie, na
ktorom sa môžu vykonávať práva Írska týkajúce sa morského dna a podložia a ich
prírodných zdrojov,
c) výrazy "zmluvný štát", "jeden zmluvný štát" a
"druhý zmluvný štát" označujú podľa daných okolností Slovensko alebo
Írsko a výraz "zmluvné štáty" označuje Slovensko a Írsko,
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť, trust a všetky iné
združenia osôb,
e) výraz "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo
akéhokoľvek nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom
jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
štátu,
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou alebo lietadlom, prevádzkovanú podnikom, ktorého miesto skutočného
vedenia je v jednom zmluvnom štáte, ak taká loď alebo lietadlo nie je
prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
h) výraz "príslušný úrad" označuje
(i) v prípade Slovenska ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu,
(ii) v prípade Írska komisárov daňového úradu (the Revenue Commissioners) alebo
ich splnomocneného zástupcu,
i) výraz "štátny príslušník" označuje
(i) vo vzťahu k Slovensku každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo
Slovenskej republiky, a každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo
združenie zriadené podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky,
(ii) vo vzťahu k Írsku každého občana Írska a každú právnickú osobu, osobnú
obchodnú spoločnosť (partnership), združenie alebo iného nositeľa práv
zriadeného podľa platného právneho poriadku Írska.
2. Pokiaľ ide o uplatnenie tejto zmluvy zmluvným štátom, každý výraz
nedefinovaný v zmluve, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, má taký význam, aký
má v danom čase podľa platných právnych predpisov tohto štátu upravujúcich
dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident zmluvného štátu" označuje
každú osobu, ktorá podľa právneho poriadku tohto štátu má v tomto štáte daňovú
povinnosť z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo
akéhokoľvek iného podobného kritéria, a zahŕňa aj tento štát a každý jeho nižší
správny útvar alebo miestny orgán. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá má v
tomto štáte daňovú povinnosť iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, jej postavenie sa určí takto:
a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má stály byt;
ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, považuje sa za rezidenta len toho
štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne
dôležitých záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko životne dôležitých
záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len
toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v
žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym
príslušníkom,
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo ak nie je
štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia
túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov je iná ako
fyzická osoba, považuje sa za rezidenta toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto
jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom vykonáva podnik úplne alebo sčasti
svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia
prírodné zdroje, a
g) inštaláciu, vrtnú súpravu alebo loď používanú na prieskum a využívanie
prírodných zdrojov.
3. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa aj
a) stavenisko, stavbu alebo montážny alebo inštalačný projekt, ale len vtedy,
ak také stavebné miesto alebo projekt trvá dlhšie ako 12 mesiacov,
b) poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo manažérskych služieb
podnikom jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnancov alebo iných
pracovníkov zamestnaných podnikom na tento účel, ale len ak činnosti týchto
zamestnancov alebo pracovníkov pokračujú na území druhého zmluvného štátu počas
jedného obdobia alebo viacerých období presahujúcich v úhrne deväť mesiacov v
období 12 mesiacov idúcich po sebe.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz "stála
prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba na účely nákupu tovaru
alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania
akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný
charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania
akýchkoľvek kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť
trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný
alebo pomocný charakter.
5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba iná ako nezávislý zástupca
podľa odseku 6 koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle používa
právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, potom tento podnik má stálu
prevádzkareň v tomto štáte v súvislosti so všetkými činnosťami, ktoré táto
osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti
uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa
ustanovení tohto odseku, ak by sa uskutočňovali prostredníctvom trvalého
zariadenia na podnikanie.
6. Skutočnosť, že podnik vykonáva podnikateľskú činnosť v zmluvnom štáte iba
prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého
zástupcu, ak tieto osoby vykonávajú bežnú podnikateľskú činnosť, neznamená, že
má stálu prevádzkareň v tomto štáte.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého
zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva činnosť v tomto druhom štáte (či už
prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neznamená, že táto spoločnosť
je stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa právnych
predpisov zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. V každom prípade
tento výraz zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár
používaný v poľnohospodárstve a lesníctve a práva podľa noriem občianskeho
práva vzťahujúce sa na pozemky, právo užívať nehnuteľný majetok a práva na
premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu z nerastných
ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov, pričom lode, člny a lietadlá sa
nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, nájmu alebo z
každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku, a to aj na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon
nezávislých povolaní.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva činnosť takýmto
spôsobom, zisky podniku možno zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom
rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, s výnimkou
ustanovení odseku 3 sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni priraďujú
zisky, ktoré by dosiahla, ak by ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo
obdobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a ak by bola úplne
nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady
podniku vynaložené na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na
vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených bez ohľadu na to, v
ktorom štáte vznikli.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanovovať zisky, ktoré sa majú
pripočítať stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát
stanovil zisky, ktoré sa majú zdaniť takýmto obvyklým rozdelením; použitý
spôsob rozdelenia zisku musí byť však taký, aby výsledok bol v súlade so
zásadami ustanovenými v tomto článku.
5. Skutočnosť, že stála prevádzkareň iba nakupovala tovar pre podnik,
neznamená, že sa jej pripisujú zisky.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni na účely uvedené v
predchádzajúcich odsekoch, sa určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú
dostatočné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov alebo ziskov osobitne uvedených v iných článkoch
tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného
vedenia podniku.
2. Ak sídlo skutočného vedenia podniku lodnej dopravy je na palube lode,
považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský
prístav tejto lode, alebo ak nie je takýto domovský prístav, v zmluvnom štáte,
ktorého rezidentom je prevádzkovateľ lode.
3. Na účely tohto článku zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v
medzinárodnej doprave zahŕňajú zisky z prenájmu lodí alebo lietadiel, ak takéto
lode alebo lietadlá sú prevádzkované v medzinárodnej doprave alebo ak zisky z
takého prenájmu sú vedľajšie vo vzťahu k ziskom uvedeným v odseku 1 tohto článku.
4. Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky z podielu na poole, spoločnej
prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Prepojené podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na
riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole
alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného
štátu,
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, na ktorých sa dohodli alebo ktoré im boli uložené
a ktoré sa líšia od podmienok, na ktorých by sa dohodli nezávislé podniky,
možno akékoľvek zisky, ktoré by jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na tieto
podmienky ich nedosiahol, zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne ich zdaniť.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom
štáte, a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr
uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi dvoma podnikmi boli také, aké
by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát vhodne upraví
sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení tejto úpravy sa
bude prihliadať na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné úrady zmluvných
štátov môžu v prípade potreby navzájom konzultovať.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného
štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. S výnimkou odseku 3 možno tieto dividendy zdaniť aj v zmluvnom štáte,
ktorého rezidentom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa právnych
predpisov tohto štátu, ale ak je skutočný vlastník dividend rezidentom druhého
zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 percent hrubej sumy
dividend.
3. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom zmluvného štátu, sú
oslobodené od akejkoľvek dane z dividend v tomto štáte, ak skutočný vlastník
dividend je rezidentom druhého zmluvného štátu, ktorý priamo vlastní najmenej
25 percent hlasovacích práv spoločnosti vyplácajúcej dividendy.
4. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú zdanenia ziskov spoločnosti, z
ktorých sa dividendy vyplácajú.
5. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy zo
všetkých druhov akcií alebo z iných práv s výnimkou pohľadávok, z podielov na
zisku, ako aj akýkoľvek iný príjem alebo rozdelenie, ktoré je postavené na
úroveň príjmov z akcií podľa daňových predpisov toho zmluvného štátu, ktorého
spoločnosť vyplácajúca príjem alebo rozdelenie je rezidentom.
6. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva
v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a účasť,
pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň
alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností použijú
ustanovenia článku 7 alebo 14.
7. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy
vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak účasť, pre ktorú sa
dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu
základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, a nemôže zdaniť ani
nerozdelené zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané
dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov
alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré sa vyplácajú rezidentovi
druhého zmluvného štátu, sa zdaňujú len v tomto druhom štáte, ak je tento
rezident skutočným vlastníkom úrokov.
2. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z akýchkoľvek
pohľadávok zabezpečených či nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti, či
majú alebo nemajú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjmy z vládnych
cenných papierov a príjmy z obligácií alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier
spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo s dlhopismi, ale nezahŕňa
akýkoľvek príjem, ktorý sa považuje za dividendu podľa článku 10. Penále za
oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
3. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je
rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá je tam umiestnená, alebo v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé
povolanie zo stálej základne tam umiestnenej, a ak pohľadávka, z ktorej sa
platia úroky, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu
základňu. V takom prípade sa podľa okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo
14.
4. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ je
rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca úroky, či je alebo nie je
rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň
alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, z ktorého sa platia
úroky, a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej
základne, potom sa za zdroj takýchto úrokov považuje štát, v ktorom je
umiestnená stála prevádzkareň alebo stála základňa.
5. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa na
pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ
so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia
tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto
sumu sa v takom prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu
s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané
rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a), ktorých skutočným vlastníkom
je rezident zmluvného štátu, sa môžu zdaniť len v tomto štáte. Licenčné
poplatky uvedené v odseku 3 písm. b) sa môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v
ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu. Ak je však
skutočný vlastník rezidentom druhého zmluvného štátu, takto stanovená daň
nepresiahne 10 percent hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu prijaté ako odplata za použitie alebo za právo na použitie
a) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo k vedeckému
dielu vrátane kinematografických diel alebo filmov, nahrávok na páskach alebo
na iných nosičoch používaných pre rozhlasové alebo televízne vysielanie alebo
na iných prostriedkoch reprodukcie alebo prenosu,
b) akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného
vzorca alebo výrobného postupu, alebo informácií, ktoré sa vzťahujú na
priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v
tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak
právo alebo majetok, z ktorého sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viaže
na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností
použijú ustanovenia článku 7 alebo 14.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ
je rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky, či je
alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu
prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť
platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej
základne, potom tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v
ktorom je umiestnená stála prevádzkareň alebo stála základňa.
6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných
poplatkov, ktoré sa platia za použitie, právo alebo informáciu, presahuje sumu,
ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy
neexistovali, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú
sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu sa zdaní v tomto prípade podľa
právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, možno
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Na účely odseku 1 zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku
6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte zahŕňajú aj zisky zo scudzenia akcií
alebo z iných práv k spoločnosti alebo k inému nositeľovi práva, alebo k
podielu v osobnej obchodnej spločnosti (partnership) alebo truste, ktorých väčšia
časť majetku pozostáva, priamo alebo nepriamo, z nehnuteľného majetku
nachádzajúceho sa v tomto druhom štáte, alebo z akéhokoľvek iného práva vzťahujúceho
sa na takýto nehnuteľný majetok.
3. Zisky, iné ako sú uvedené v odseku 2, zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý
je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného
zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku, ktorý
patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom
zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, možno zdaniť v tomto druhom
štáte vrátane ziskov zo scudzenia takej stálej prevádzkarne (samej alebo spolu
s celým podnikom) alebo takej stálej základne.
4. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej
doprave alebo z hnuteľného majetku, ktorý slúžil na prevádzku týchto lodí alebo
lietadiel, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené
sídlo skutočného vedenia podniku.
5. Zisky zo scudzenia iného majetku, ako je uvedený v predchádzajúcich odsekoch
tohto článku, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ
rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nezávislých činností
alebo z iných činností nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto
štáte, ak v druhom zmluvnom štáte rezident obvykle nemá k dispozícii stálu
základňu na výkon svojich činností. Ak má k dispozícii takúto stálu základňu,
príjmy možno zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno
pripočítať tejto stálej základni.
2. Výraz "nezávislé činnosti" zahŕňa najmä nezávislé vedecké,
literárne, umelecké, výchovné alebo vzdelávacie činnosti, ako aj samostatné činnosti
lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovných
znalcov.
Článok 15
Závislá činnosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú s výnimkou ustanovení článkov 16, 18,
19 a 21 zdaneniu iba v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, možno odmeny zaň prijaté zdaniť
v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa zdaňujú bez ohľadu na ustanovenie
odseku 1 iba v skôr uvedenom štáte, ak
a) sa príjemca zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom
období, ktoré sa začína alebo sa končí v príslušnom daňovom roku tohto druhého
štátu,
b) sa odmeny vyplácajú zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie
je rezidentom druhého štátu, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku možno odmeny poberané
z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného
v medzinárodnej doprave zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo
skutočného vedenia podniku.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného
štátu, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec vystupujúci
na verejnosti, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec,
alebo ako hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností
v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15
v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi priamo, ale inej osobe, možno tieto príjmy
zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom
umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na príjem poberaný z aktivít
vykonávaných umelcom alebo športovcom v jednom zmluvnom štáte, ak návšteva
tohto štátu sa úplne alebo z podstatnej časti hradí z verejných prostriedkov
jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov, alebo ich miestnych
orgánov. V takom prípade sa príjem zdaňuje len v tom zmluvnom štáte, ktorého je
tento umelec alebo športovec rezidentom.
Článok 18
Dôchodky a renty
1. Rešpektujúc ustanovenia článku 19 ods. 2, dôchodky a iné podobné odmeny
vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého
zmluvného štátu a akékoľvek renty vyplácané tomuto rezidentovi z dôvodu
predchádzajúceho zamestnania podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
2. Výraz "renta" znamená stanovenú sumu platenú opakovane v určených
termínoch počas života alebo počas určeného alebo určitého časového obdobia na
základe záväzku uhrádzať tieto platby ako náhradu za primeranú a úplnú
protihodnotu v peniazoch alebo v peňažnej hodnote.
Článok 19
Štátna služba
1.
a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodky, vyplácané jedným
zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom
tohto štátu fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo nižšiemu
správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto
štáte.
b) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu iba v
druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto štáte a ak fyzická
osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu,
(i) je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo
(ii) sa nestala rezidentom tohto štátu iba z dôvodov poskytovania týchto
služieb.
2.
a) Akékoľvek dôchodky vyplácané buď priamo, alebo z prostriedkov, ktoré
vytvoril niektorý zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny
orgán fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo nižšiemu správnemu
útvaru, alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak fyzická
osoba je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa použijú na platy, mzdy a iné podobné
odmeny a na dôchodky za služby preukázané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo nižším správnym útvarom, alebo
miestnym orgánom tohto štátu.
Článok 20
Študenti
Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne
pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného
štátu a ktorý sa zdržiava v prvom štáte iba na účel štúdia alebo výcviku,
dostáva na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo výcvik, sa nezdania v
tomto štáte za predpokladu, že takéto platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo
tohto štátu.
Článok 21
Učitelia
1. Učiteľ, ktorý strávi v jednom zo zmluvných štátov maximálne dva roky iba
kvôli výučbe alebo ďalšiemu vzdelávaniu (vrátane výskumu) na univerzite,
vysokej škole alebo v inej uznávanej výskumnej inštitúcii, alebo v inom
zariadení pre vysokoškolské vzdelávanie v tomto zmluvnom štáte a ktorý bol
bezprostredne pred takou návštevou rezidentom druhého zmluvného štátu, je v
prvom zmluvnom štáte oslobodený od zdanenia akejkoľvek odmeny za takúto výučbu
alebo výskum maximálne počas dvoch rokov od dátumu jeho prvej návštevy tohto
zmluvného štátu na tento účel. Fyzická osoba má podľa tohto článku nárok na
takéto výhody len raz.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na odmeny, ktoré učiteľ dostáva za
výskumnú činnosť, ak ju vykonáva predovšetkým na súkromný prospech určitej
osoby alebo osôb.
Článok 22
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu majúce zdroj kdekoľvek, ktoré sa
neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v
tomto štáte. Príjem vo forme výhier z hier alebo lotérií, ktoré majú zdroj v
druhom zmluvnom štáte, však možno zdaniť aj v tomto druhom štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na iné príjmy ako na príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v
druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej alebo
v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé povolanie zo stálej základne tam
umiestnenej, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sú skutočne
spojené s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa
podľa okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo 14.
Článok 23
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1. V prípade Slovenska sa dvojité zdanenie vylúči takto:
Slovensko môže pri zdaňovaní svojich rezidentov zahrnúť do základu dane, z
ktorého sa takéto dane ukladajú, časti príjmov alebo zisky zo scudzenia
majetku, ktoré podľa ustanovení tejto zmluvy možno zdaniť rovnako v Írsku,
povolí však znížiť sumu dane vypočítanú z takého základu o sumu rovnajúcu sa
dani zaplatenej v Írsku. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť
slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na majetok
alebo príjmy, ktoré možno zdaniť podľa ustanovení tejto zmluvy v Írsku.
2. S prihliadnutím na ustanovenia írskeho právneho poriadku, ktorý upravuje
zápočet dane zaplatenej mimo územia Írska na írsku daň (nemajúce vplyv na
všeobecné princípy zmluvy),
a) sa slovenská daň splatná na základe právnych predpisov Slovenska a v súlade
s touto zmluvou, či už priamo alebo zrážkou zo ziskov, z príjmov alebo z
výnosov, ktorých zdroj je na Slovensku (okrem prípadu dane z dividend
zaplatenej zo ziskov, z ktorých sa vyplácajú dividendy), započíta do írskej
dane pripadajúcej na tie isté zisky, príjmy alebo výnosy, z ktorých bola vypočítaná
slovenská daň,
b) v prípade dividend platených spoločnosťou, ktorá je rezidentom Slovenska,
spoločnosti, ktorá je rezidentom Írska a ktorá ovláda priamo alebo nepriamo
najmenej 10 percent hlasovacích práv k spoločnosti vyplácajúcej dividendy, zápočet
zohľadní [popri slovenskej dani, ktorá sa môže započítať podľa ustanovení
písmena a)] slovenskú daň, ktorú spoločnosť spláca zo ziskov, z ktorých sa
dividendy vyplácajú.
3. Na účely odsekov 1 a 2 zisky, príjmy a zisky zo scudzenia majetku, ktoré má
rezident jedného zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v druhom zmluvnom štáte v
súlade s touto zmluvou za predpokladu, že majú zdroj v tomto druhom zmluvnom
štáte.
4. Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy je príjem, ktorý poberá
rezident jedného zmluvného štátu, oslobodený od dane v tomto štáte, tento štát
napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane z ostatných príjmov tohto rezidenta
vziať do úvahy tento oslobodený príjem.
5. Pokiaľ sú príjmy alebo zisky úplne alebo čiastočne oslobodené podľa
niektorého ustanovenia tejto zmluvy od dane v jednom zmluvnom štáte a podľa
platných právnych predpisov v druhom zmluvnom štáte, fyzická osoba vo vzťahu k
uvedeným príjmom alebo ziskom podlieha dani s prihliadnutím na sumu, ktorá je
uhradená alebo prijatá v druhom zmluvnom štáte, a nie s prihliadnutím na celú
sumu, potom sa uplatní úľava podľa tejto zmluvy v prvom štáte len do výšky
príjmov alebo ziskov, v akej je uhradená alebo prijatá v tomto druhom štáte.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom
štáte žiadnemu zdaneniu a povinnostiam s tým spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s tým spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať
štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä vo
vzťahu k trvalému pobytu. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia článku
1 uplatní rovnako na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného štátu
alebo oboch zmluvných štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, sa nestanoví v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako
zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti. Toto
ustanovenie neznamená záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom
druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného
postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim rezidentom.
3. Ak sa neuplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 5 alebo článku
12 ods. 6, sú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky, ktoré platí podnik
jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu, odpočítateľné na účely
stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, akoby sa
platili rezidentovi prvého štátu.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda rezident alebo rezidenti druhého
zmluvného štátu, nepodliehajú v prvom štáte žiadnemu zdaneniu a povinnostiam s
tým spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s tým spojené
povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky prvého
štátu.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch
zmluvných štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v
súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov,
ktoré poskytuje vnútroštátny právny poriadok týchto štátov, predložiť svoj
prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na
prípad vzťahuje článok 24 ods. 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je
štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého
oznámenia o úkone vedúcemu k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami
tejto zmluvy.
2. Ak príslušný úrad považuje námietku za oprávnenú a ak nie je sám schopný
nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou
dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Takto dosiahnutá dohoda sa
môže uplatniť počas obdobia desiatich rokov od konca príslušného daňového roka
bez ohľadu na akékoľvek časové obmedzenia vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvného štátu.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo
uplatňovaní tejto zmluvy.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu navzájom komunikovať priamo, ako aj
prostredníctvom komisie zloženej z príslušných úradov alebo ich zástupcov s cieľom
dosiahnuť dohodu podľa predchádzajúcich odsekov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si vymieňajú informácie potrebné na
uplatnenie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak
zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií
nie je obmedzená článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal, sa
uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie prijaté podľa
vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a oznámia sa len osobám alebo
úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním
alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, vymáhaním alebo
trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných
prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na uvedené
účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo v právnych
rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému
zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych
predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili obchodné, hospodárske, priemyselné,
komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie,
ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 27
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú
členom diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené čo
najskôr.
2. Táto zmluva nadobudne platnosť výmenou ratifikačných listín a jej
ustanovenia sa budú vykonávať:
a) na Slovensku
(i) vo vzťahu k daniam vyberaným zrážkou pri zdroji na sumy vyplácané alebo
pripísané počnúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom
zmluva nadobudne platnosť,
(ii) vo vzťahu k ostatným daniam z príjmov a daniam zo ziskov zo scudzenia
majetku za každý daňový rok počnúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho
po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,
b) v Írsku
(i) vo vzťahu k dani z príjmov a dani zo zisku zo scudzenia majetku za každý daňový
rok počnúc 6. aprílom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto
zmluva nadobudne platnosť,
(ii) vo vzťahu k dani zo zisku spoločností za každý finančný rok počnúc 1.
januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva
nadobudne platnosť.
Článok 29
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, kým ju nevypovie jeden zo zmluvných štátov.
Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným
oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho
roka začínajúceho sa po uplynutí piatich rokov po roku nadobudnutia platnosti
tejto zmluvy. V tomto prípade sa táto zmluva prestane uplatňovať:
a) na Slovensku
(i) vo vzťahu k daniam vyberaným zrážkou pri zdroji na sumy vyplácané alebo
pripísané počnúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom
bolo dané oznámenie o výpovedi,
(ii) vo vzťahu k ostatným daniam z príjmov a daniam zo ziskov zo scudzenia
majetku za každý daňový rok počnúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho
po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,
b) v Írsku
(i) vo vzťahu k dani z príjmov a dani z majetkových ziskov za každý daňový rok
počnúc 6. aprílom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané
oznámenie o výpovedi,
(ii) vo vzťahu k dani zo zisku spoločností za každý finančný rok počnúc 1.
januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie
o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní a riadne na to splnomocnení podpísali túto zmluvu.
Dané v Dubline 8. júna 1999 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom
a anglickom jazyku, pričom obidva texty majú rovnakú platnosť.
Ľudovít Černák v. r.
Za Írsko:
Charles McCreevy v. r.
