Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Izrael
ZMLUVA
medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Vláda Slovenskej republiky a vláda Štátu Izrael,
prajúc si uzatvoriť Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmov a z majetku a ďalej rozvíjať a upevniť vzájomné
vzťahy,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch
zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku ukladané menom
zmluvného štátu alebo jeho správnych útvarov, alebo miestnych orgánov, vyberané
akýmkoľvek spôsobom.
2. Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, z celkového majetku alebo z časti príjmu alebo majetku vrátane daní zo
zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, dane z celkových
miezd a platov vyplácané podnikmi, a tiež daní z prírastku majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú najmä
a) v Slovenskej republike
(i) daň z príjmov fyzických osôb,
(ii) daň z príjmov právnických osôb a
(iii) daň z nehnuteľností,
(ďalej nazývané "slovenská daň");
b) v Izraeli
(i) daň z príjmu (zahŕňajúca daň spoločnosti a daň zo ziskov z majetku),
(ii) daň vyberaná zo zisku zo scudzenia nehnuteľného majetku podľa zákona o
dani z ocenenia pozemku a
(iii) daň vyberaná z nehnuteľného majetku podľa zákona o dani z majetku,
(ďalej nazývané "izraelská daň").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu,
ktoré sa budú ukladať po dátume podpisu tejto zmluvy popri súčasných daniach
alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia podstatné
zmeny, ktoré sa vykonajú v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výraz "Slovenská republika" označuje územie Slovenskej republiky v
súlade s medzinárodným právom;
b) výraz "Izrael" označuje Štát Izrael v súlade s jeho zákonmi, a ak
je použitý v zemepisnom zmysle, tak zahŕňa, ale nie je obmedzený na výsostné
vody Izraela a akúkoľvek oblasť mimo týchto výsostných vôd, ktorá v súlade so
zákonmi Izraela je oblasťou, na ktorej možno vykonávať práva Izraela týkajúce
sa prieskumu a využívania prírodných, biologických a minerálnych zdrojov, ktoré
sa nachádzajú v morských vodách, na morskom dne a podloží týchto vôd;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa prípadu Slovenskú republiku alebo Izrael;
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné
združenia osôb;
e) výraz "spoločnosť" označuje právnickú osobu alebo nositeľa práv
považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu;
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik prevádzkovaný rezidentom jedného
zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;
g) výraz "štátny príslušník" označuje
(i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom niektorého zmluvného štátu,
(ii) každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť (partnership) alebo
združenie zriadené podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte;
h) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou, cestným vozidlom alebo lietadlom, ktorú prevádzkuje podnik, ktorého
miesto skutočného vedenia je umiestnené v jednom zmluvnom štáte, okrem prípadu,
ak je loď, cestné vozidlo alebo lietadlo prevádzkované výlučne medzi miestami v
druhom zmluvnom štáte;
i) výraz "príslušný úrad" označuje
(i) v prípade Slovenskej republiky - ministerstvo financií alebo jeho
splnomocneného zástupcu,
(ii) v prípade Izraela - ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je definovaný inak, má pri uplatňovaní tejto zmluvy
zmluvným štátom na účely daní, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, význam, ktorý
mu patrí podľa práva tohto štátu, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.
Článok 4
Daňový domicil
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident jedného zmluvného štátu"
označuje každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte
zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia, miesta
registrácie alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa
osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v
tomto štáte alebo z majetku v tomto štáte umiestneného.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, určí sa jej postavenie nasledujúcim spôsobom:
a) predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a
hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne
dôležitých záujmov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom má k
dispozícii stály byt; ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch alebo ak
nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom
toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava;
c) ak sa obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá
sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym občanom;
d) ak je štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné orgány
zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch
zmluvných štátov, potom sa táto osoba bude považovať za rezidenta toho štátu, v
ktorom je umiestnené miesto jej skutočného vedenia. Ak nemožno určiť, v ktorom
štáte je miesto jej skutočného vedenia, príslušné úrady zmluvných štátov
upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo sčasti
svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia;
b) závod;
c) kanceláriu;
d) továreň;
e) dielňu a
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné
zdroje.
3. Výraz "stála prevádzkareň" tiež zahŕňa
a) stavenisko alebo stavbu, inštalačný alebo montážny projekt, ale iba vtedy,
ak také stavenisko alebo projekt trvá dlhšie ako deväť mesiacov;
b) poskytovanie služieb, vrátane poradenských alebo riadiacich, poskytovaných
podnikom prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov, ktorých podnik
zamestnal na také účely, ale iba v prípade, ak činnosti takého charakteru
trvajú (pri rovnakom alebo súvisiacom projekte) na území štátu počas obdobia
alebo období presahujúcich šesť mesiacov v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom období.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa predpokladá, že
výraz "stála prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru patriaceho podniku;
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania;
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom;
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely reklamy,
poskytovania informácií, na vedecký výskum alebo na podobné činnosti, ktoré
majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter;
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania
akýchkoľvek spojených činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť
trvalého zariadenia vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný alebo pomocný
charakter.
5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba - iná ako nezávislý
zástupca, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie odseku 6 - koná v zmluvnom štáte v
mene podniku a má, a obvykle aj využíva právomoc uzatvárať zmluvy v mene
podniku, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte
vzhľadom na všetky činnosti, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti
tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré, ak by sa
vykonávali prostredníctvom trvalého zariadenia, nezakladali by existenciu
stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte iba
preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú
v rámci svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom
zmluvnom štáte alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom
stálej prevádzkarne, alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej takej spoločnosti
stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa zákonov
zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Výraz zahŕňa v každom
prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v
poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia občianskeho
práva vzťahujúce sa na pozemky, právo používania nehnuteľného majetku a práva
na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu
nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá
sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy poberané z priameho užívania,
prenájmu alebo každého iného spôsobu používania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú takisto na príjmy z nehnuteľného
majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon
nezávislých povolaní.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto
spôsobom, možno zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom
rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, určia sa s
výnimkou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni
zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala
rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a keby
bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku
vynaložené na ciele tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a
všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v štáte, v
ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré majú byť pripočítané
stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam,
ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré sa
majú zdaniť týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku musí byť
však taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky len na základe skutočnosti,
že iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistuje
dostatočný dôvod na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sú uvedené osobitne v iných článkoch tejto
zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
1. Zisky z prevádzkovania lodí, cestných vozidiel alebo lietadiel v
medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu iba v zmluvnom štáte, v ktorom je
umiestnené miesto skutočného vedenia podniku. Na účely tohto článku výraz
"zisky" zahŕňa príjmy z príležitostného užívania, údržby alebo
prenájmu lodí, cestných vozidiel alebo lietadiel, ak je taký príjem náhodný vzhľadom
na celkové príjmy spoločnosti z prevádzkovania tejto medzinárodnej dopravy.
2. Ak je miesto skutočného vedenia podniku lodnej dopravy na palube lode,
považuje sa za umiestnené v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský
prístav tejto lode, alebo ak nie je takýto domovský prístav, v tom zmluvnom
štáte, v ktorom je prevádzkovateľ lode rezidentom.
3. Ustanovenia odseku 1 sa uplatňujú tiež na podiely na zisku z účastí na
poole, na spoločnej prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Spoločné podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa podieľa priamo alebo nepriamo na riadení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu; alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu,
potom v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, možno akékoľvek
zisky, ktoré by, nebyť týchto podmienok, dosiahol jeden z podnikov, ale vzhľadom
na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne
zdaniť.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom
štáte a takto zahrnuté zisky sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik prv
spomenutého štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi oboma podnikmi boli také,
ako by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát vhodne
upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov, ak tento druhý štát považuje úpravu
za oprávnenú. Pri stanovení tejto úpravy sa vezmú do úvahy iné ustanovenia
tejto zmluvy a príslušné orgány zmluvných štátov v prípade potreby túto úpravu
vzájomne prekonzultujú.
3. Ustanovenia odseku 2 sa neuplatnia v prípade úmyselného podvodu alebo
nesplnenia povinnosti.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom
štáte, osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Tieto dividendy však možno zdaniť v zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť,
ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu; ak je
však príjemca skutočným vlastníkom dividend, daň takto určená nepresiahne
a) 5 % hrubej sumy dividend, ak príjemca vlastní priamo alebo nepriamo najmenej
10 % majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy;
b) 10 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Tento odsek neovplyvní zdaňovanie ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy
vyplácajú.
3. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2 písm. a), ak zisky, z ktorých sa
dividendy vyplácajú, sú ziskami, ktoré podliehajú zdaneniu vo výške
neprevyšujúcej 15 %, potom hrubá suma dividend podľa dotknutých daňových
právnych predpisov zmluvného štátu, ktorého je podnik rezidentom, podlieha dani
v tomto štáte do výšky 10 %.
4. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií,
"jouissance" akcií alebo "jouissance" práv, z banských akcií,
zakladateľských akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok, podielov na
zisku, ako aj príjmy z iných práv na spoločnosti, ktoré podliehajú rovnakému
zdaneniu ako príjmy z akcií podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť,
ktorá rozdeľuje zisk, rezidentom.
5. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva
v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam
umiestnenej a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na
túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa
použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
6. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sú tieto dividendy
vyplácané rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, pre ktorú sa
dividendy vyplácajú, skutočne viaže k stálej prevádzkarni alebo stálej
základni, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, a ani zdaniť nerozdelené
zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov spoločnosti, aj keď vyplácané
dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov
alebo z príjmov docielených v tomto druhom štáte.
7. Napriek ustanoveniam tohto článku alebo článku 25 ods. 2, ak podnik
zmluvného štátu vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte
prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej, môže tento druhý štát
uložiť daň, okrem dane z príjmu spoločnosti, vo výške nepresahujúcej 15 %.
Článok 11
Úroky
1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré poberá rezident
druhého zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte.
2. Úroky možno zdaniť tiež v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa
právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom
úrokov, daň takto uložená nepresiahne
a) 2 % hrubej sumy úrokov, ak úroky sú vyplácané z dôvodu
(i) obligácie, dlhopisu alebo iného podobného záväzku vlády tohto štátu, alebo
(ii) pôžičky poskytnutej, refinancovanej, ručenej alebo poistenej, alebo úveru
poskytnutého, refinancovaného, ručeného alebo poisteného
(A) v prípade Slovenskej republiky Národnou bankou Slovenska alebo Slovenskou
spoločnosťou pre poistenie zahraničných pôžičiek a úverov,
(B) v prípade Izraela Bank of Israel alebo Izraelskou spoločnosťou pre
poistenie zahraničného obchodu;
b) 5 % hrubej sumy úrokov, ak príjemca je finančnou inštitúciou, na ktorú sa
neuplatňuje ustanovenie písmena a). Na účely tohto odseku je finančnou
inštitúciou každý podnik, ktorý v rámci svojich bežných podnikateľských aktivít
poskytuje pôžičky v súlade s vnútorným právom zmluvného štátu, ktorého je taký
podnik rezidentom;
c) 10 % hrubej sumy úrokov vo všetkých ostatných prípadoch.
3. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti,
alebo ktoré poskytujú alebo neposkytujú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä
príjem z vládnych cenných papierov a príjem z obligácií alebo dlhopisov vrátane
prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo
dlhopismi. Penále za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkarne tam umiestnenej alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé
povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak sa pohľadávka,
z ktorej sú úroky vyplácané, skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na
túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14
podľa toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento
štát sám, jeho správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však
osoba vyplácajúca úroky, či je rezidentom zmluvného štátu, alebo nie, má v zmluvnom
štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vzniklo
zadĺženie, z ktorého sa úroky vyplácajú a tieto úroky idú na ťarchu tejto
stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa za zdroj týchto úrokov bude
považovať štát, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.
6. Ak suma úrokov, ktoré sa vzťahujú na pohľadávku, z ktorej sa úroky
vyplácajú, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom
a skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré udržiavajú jeden i druhý s treťou
osobou sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby nebolo
takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku iba na túto naposledy
uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v tomto prípade zdaní podľa
právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a sú platené
rezidentovi druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto licenčné poplatky možno zdaniť tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich
zdroj, a to v súlade s právnymi predpismi tohto štátu; ak je však príjemca
skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, suma dane takto stanovená nepresiahne
5 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie
akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu
(vrátane kinematografických filmov, videonahrávok a filmov alebo pások pre
rozhlasové alebo televízne vysielanie), patentu, ochrannej známky, návrhu alebo
modelu, plánu, softvéru, tajného vzorca alebo výrobného postupu, alebo za
použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého
zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné
alebo vedecké skúsenosti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva
nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak právo
alebo majetok, v súvislosti s ktorým sa licenčné poplatky platia, sa skutočne
viažu k tejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni. V tomto prípade sa
uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom
je tento štát sám, jeho správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto
štátu. Ak však platiteľ licenčných poplatkov, či už je, alebo nie je rezidentom
zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v
súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu
tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, predpokladá sa, že tieto licenčné
poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo
stála základňa umiestnená.
6. Ak suma licenčných poplatkov, ktoré sa vzťahujú na použitie, právo alebo
informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov
existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo medzi nimi dvoma a
treťou osobou sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby
nebolo týchto vzťahov, uplatnia sa ustanovenia tohto článku iba na túto
naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v tomto prípade
zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na
ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky z majetku plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 ods. 2 možno zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je
tento majetok umiestnený.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má
rezident jedného zmluvného štátu k dispozícii v druhom zmluvnom štáte na výkon
nezávislého povolania, vrátane takto dosiahnutých ziskov zo scudzenia stálej
prevádzkarne (samostatnej alebo spolu s celým podnikom) alebo tejto stálej
základne možno zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel, alebo cestných vozidiel
prevádzkovaných v medzinárodnej doprave, alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži
prevádzke týchto lodí alebo lietadiel, alebo cestných vozidiel, podliehajú
zdaneniu iba v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené miesto skutočného a
hlavného vedenia podniku.
4. Zisky zo scudzenia akcií spoločnosti, ktorá je rezidentom zmluvného štátu,
možno zdaniť v tomto štáte. Sadzba dane uložená týmto štátom na takéto zisky v
súlade s týmto odsekom nepresiahne 10 %.
5. Zisky zo scudzenia akéhokoľvek majetku iného, ako je uvedený v odsekoch 1,
2, 3 a 4, podliehajú zdaneniu iba v zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ
rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré rezident zmluvného štátu poberá zo slobodných povolaní alebo z
iných činností nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte s
výnimkou nasledujúcich prípadov, keď také príjmy možno takisto zdaniť v druhom
zmluvnom štáte,
a) ak má obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na účely
výkonu svojich činností; v takom prípade môžu byť príjmy, ktoré možno pripočítať
tejto stálej základni, zdanené iba v tomto druhom štáte; alebo
b) ak sa zdržiava v tomto druhom štáte počas obdobia alebo období, ktoré v
úhrne presiahnu 183 dní v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom období; v takom prípade
možno zdaniť v tomto druhom štáte iba tú časť príjmu, ktorá pochádza z jeho činností
vykonávaných v tomto druhom štáte.
2. Výraz "slobodné povolania" zahŕňa najmä nezávislé vedecké,
literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj
samostatné činnosti lekárov, dentistov, právnikov, inžinierov, architektov a účtovných
znalcov.
Článok 15
Závislé činnosti
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov 16, 18,
19, 20 a 21 zdaneniu iba v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, možno takéto odmeny prijaté zaň
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, možno bez ohľadu na ustanovenia odseku 1
zdaniť iba v prv spomenutom štáte, ak
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období,
ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom období; a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie
je rezidentom v druhom štáte; a
c) odmeny nemožno pripočítať stálej prevádzkarni alebo stálej základni, ktorú
má zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku možno odmeny poberané
z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode, lietadla alebo cestného
vozidla v medzinárodnej doprave zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené
miesto skutočného vedenia podniku.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen správnej rady alebo iného obdobného orgánu spoločnosti, ktorá je
rezidentom v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu vystupujúci na
verejnosti ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo
hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činností v druhom
zmluvnom štáte možno zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 v tomto
druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
priamo tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, možno tieto príjmy,
bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15, zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom
umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
Článok 18
Penzie
Penzie a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania
rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú s výnimkou ustanovení článku
19 ods. 2 zdaneniu iba v tomto štáte.
Článok 19
Verejné funkcie
1.
a) Odmeny iné ako penzie vyplácané zmluvným štátom alebo správnym útvarom,
alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby preukázané tomuto
štátu alebo správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu iba v
tomto štáte.
b) Takéto odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak
služby sa poskytujú v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom tohto
štátu,
(i) je štátnym občanom tohto štátu, alebo
(ii) sa nestala rezidentom v tomto štáte len z dôvodu poskytovania týchto
služieb.
2.
a) Akékoľvek penzie vyplácané buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadil
niektorý zmluvný štát alebo správny útvar, alebo miestny orgán tohto štátu,
fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo správnemu útvaru, alebo
miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
b) Takéto penzie však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym občanom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby
preukázané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým
zmluvným štátom alebo správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu.
Článok 20
Študenti a žiaci stredných odborných učilíšť
Platby, ktoré študent alebo žiak stredného odborného učilišťa, ktorý je alebo
bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v
druhom zmluvnom štáte a ktorý sa zdržiava v prv spomenutom štáte iba z dôvodu
štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov výživy, štúdia alebo výcviku,
nebudú zdanené v tomto štáte za predpokladu, že takéto platby sa mu vyplácajú
zo zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 21
Učitelia a výskumní pracovníci
Odmena za výučbu alebo vedecký výskum, ktorú poberá fyzická osoba, ktorá je
alebo bola bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu
rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorá sa zdržiava v prv spomenutom štáte
na účely vedeckého výskumu alebo výučby vo vzdelávacej inštitúcii, bude
oslobodená od zdanenia v prv spomenutom štáte. Toto oslobodenie sa poskytne počas
obdobia nepresahujúceho dva roky od dátumu prvého príchodu učiteľa alebo
výskumného pracovníka do krajiny. Tento článok sa neuplatní na príjmy z
výskumu, ak taký výskum sa nevykonáva vo verejnom záujme, ale v prvom rade na
súkromný prospech určitej osoby alebo osôb.
Článok 22
Iné príjmy
1. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, majúce zdroj
kdekoľvek, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, budú
zdanené iba v tomto štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného
majetku definované v článku 6 ods. 2, ak príjemca takých príjmov, ktorý je
rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť
v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej,
alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam
umiestnenej, a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým sa príjmy platia,
sú skutočne spojené s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V
takom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký
prípad ide.
Článok 23
Majetok
1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného
zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má jeden zmluvný štát v druhom
zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, možno tiež zdaniť v tomto druhom
štáte.
3. Lode a lietadlá prevádzkované v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok
slúžiaci na prevádzkovanie takých lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu iba v
tom zmluvnom štáte, v ktorom je podnik rezidentom.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta niektorého zmluvného štátu podliehajú
zdaneniu iba v tomto štáte.
Článok 24
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1. Dvojité zdanenie bude vylúčené takto:
a) V Slovenskej republike: Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim
rezidentom zahrnúť do základu dane, z ktorého sa takéto dane ukladajú, príjmy,
ktoré možno podľa ustanovení tejto zmluvy tiež zdaniť v Izraeli, povolí však
znížiť sumu dane vypočítanú z takého základu o sumu rovnajúcu sa dani
zaplatenej v Izraeli. Takéto zníženie však nepresiahne tú časť slovenskej dane
vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré možno podľa
ustanovení tejto zmluvy zdaniť v Izraeli.
b) V Izraeli: V súlade s právnymi predpismi Izraela, ktoré upravujú zápočet na
izraelskú daň zaplatenú v ktorejkoľvek krajine okrem Izraela, bude slovenská daň
platená z príjmov zo zdrojov na Slovensku, ktorá pripadá na tieto príjmy, započítaná
na daň splatnú v Izraeli. Započítaná čiastka však nepresiahne tú časť
izraelskej dane, ktorá pomerne pripadá na príjmy zo zdrojov v Slovenskej
republike vzhľadom na celkové príjmy podliehajúce izraelskej dani.
Článok 25
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú
alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v
rovnakej situácii. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia článku 1
uplatní tiež na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných
štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti.
3. Ak sa nebudú uplatňovať ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 6 alebo článku
12 ods. 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného
zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu odpočítateľné na účely určenia
zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby sa platili
rezidentovi v prv spomenutom štáte. Podobne akékoľvek dlhy podniku jedného
zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely určenia
zdaniteľného majetku takého podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako
keby sa dohodli voči rezidentovi prv spomenutého štátu.
4. Podnik jedného zmluvného štátu, ktorého majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo osoby, ktoré sú
rezidentmi v druhom zmluvnom štáte, nebude podliehať v prv spomenutom zmluvnom
štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať
iné podobné podniky prv spomenutého štátu.
5. Ustanovenia tohto článku sa nebudú považovať za záväzok jedného zmluvného
štátu priznať rezidentom druhého zmluvného štátu na účely zdanenia akékoľvek
osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného postavenia alebo
rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.
Článok 26
Obmedzenie výhod
Príslušný úrad jedného zmluvného štátu môže na základe vzájomnej dohody s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu odoprieť výhody tejto zmluvy akejkoľvek
osobe alebo vzhľadom na akúkoľvek transakciu, ak by podľa jeho názoru
poskytnutie týchto výhod znamenalo uplatnenie tejto zmluvy v rozpore s jej účelom.
Článok 27
Riešenie prípadov vzájomnou dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú
alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto
zmluvy, môže nezávisle na opravných prostriedkoch, ktoré poskytujú vnútroštátne
právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu
zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok
25 ods. 1, tomu zmluvnému štátu, ktorého je štátnym občanom. Prípad sa musí
predložiť do troch rokov od prvého oznámenia opatrenia, ktoré vedie ku
zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť vzájomnou
dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa vykoná
bez časového obmedzenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných
štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo
uplatňovaní tejto zmluvy. Môžu konzultovať aj s cieľom zamedziť dvojitému
zdaneniu v prípadoch, ktoré táto zmluva neupravuje.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu konzultovať priamo s cieľom dosiahnuť
dohody podľa predchádzajúcich odsekov.
Článok 28
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať také informácie, ktoré sú
potrebné na uplatňovanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych
predpisov zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto
zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Všetky
informácie získané zmluvným štátom budú udržiavané v tajnosti rovnakým spôsobom
ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu
alebo na základe žiadosti druhého zmluvného štátu poskytujúceho informácie a
poskytnú sa len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré
sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto
zmluva, vymáhaním alebo trestným stíhaním vo veci týchto daní, alebo
rozhodovaním o opravných prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto
informácie iba na tieto účely. Takéto informácie možno poskytnúť pri súdnych
konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa v žiadnom prípade nebudú vykladať tak, že ukladajú
niektorému zo zmluvných štátov povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré nemožno získať na základe právnych predpisov
alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by prezradili akékoľvek obchodné, hospodárske,
priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo
informácie, ktorých prezradenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre
public).
Článok 29
Diplomati a konzulárni úradníci
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré patria
diplomatom alebo konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného
práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 30
Nadobudnutie platnosti
1. Zmluvné štáty si vzájomne oznámia splnenie ústavných podmienok na
nadobudnutie platnosti tejto zmluvy.
2. Táto zmluva nadobudne platnosť dátumom neskoršieho oznámenia podľa odseku 1
a jej ustanovenia sa budú uplatňovať,
a) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na príjmy vyplácané 1. januára
alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne
platnosť;
b) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, na dane ukladané za každý
daňový rok začínajúci 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom
po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.
Článok 31
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roku začínajúceho sa po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V takom prípade sa zmluva prestane uplatňovať,
a) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na príjmy vyplácané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď;
b) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď.
Dané v Bratislave 8. septembra 1999, ktorý zodpovedá 27. dňu Elul, 5759, Židovského kalendára, v slovenskom, hebrejskom a v anglickom jazyku, pričom všetky texty majú rovnakú platnosť. V prípade akejkoľvek rozdielnosti výkladu bude rozhodujúci anglický text.
Za vládu Slovenskej republiky:
Brigita Schmögnerová v. r.
Za vládu Štátu Izrael:
Nathan Meron v. r.
