Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Juhoafrická republika
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Juhoafrickou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov
Preambula
Slovenská republika a Juhoafrická republika,
prajúc si podporovať a upevniť ekonomické vzťahy medzi oboma štátmi,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch
zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu ukladané v mene každého zmluvného
štátu alebo jeho nižších správnych útvarov, nech je spôsob ich vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu sa považujú všetky dane vyberané z celkového príjmu alebo z
časti príjmov.
3. Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú:
a) na Slovensku:
(i) daň z príjmov fyzických osôb a
(ii) daň z príjmov právnických osôb
(ďalej len "slovenská daň"),
b) v Južnej Afrike:
(i) všeobecná daň a
(ii) dodatková daň spoločností (the secondary tax on companies)
(ďalej len "juhoafrická daň").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu,
ktoré sa budú ukladať po podpísaní tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo
namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si navzájom oznámia podstatné
zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku, a ak je použitý v
zemepisnom význame, označuje územie, na ktorom platia právne predpisy
Slovenskej republiky, ako aj územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva
svoje suverénne práva alebo súdnu právomoc v súlade s medzinárodným právom,
b) výraz "Južná Afrika" označuje Juhoafrickú republiku, a ak je použitý
v zemepisnom význame, zahŕňa jej výsostné vody, ako aj ktorúkoľvek oblasť mimo
výsostných vôd vrátane pevninskej plytčiny, ktorá bola alebo neskôr môže byť určená
právnymi predpismi Južnej Afriky a v súlade s medzinárodným právom ako oblasť,
na ktorej Južná Afrika môže vykonávať suverénne práva a súdnu právomoc,
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa prípadu Slovensko alebo Južnú Afriku,
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné
združenie osôb považované na účely zdanenia za nositeľa práv a povinností,
e) výraz "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo
akéhokoľvek nositeľa práv a povinností považovaného na účely zdanenia za
právnickú osobu,
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom
jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
štátu,
g) výraz "štátny príslušník" označuje
(i) každú fyzickú osobu, ktorá má štátnu príslušnosť niektorého zmluvného
štátu,
(ii) každú právnickú osobu, verejnú obchodnú spoločnosť alebo združenie
zriadené podľa právnych predpisov platných v niektorom zmluvnom štáte,
h) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou alebo lietadlom, prevádzkovanú podnikom zmluvného štátu, ak takáto loď
alebo lietadlo nie je prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
i) výraz "príslušný úrad" označuje
(i) v prípade Slovenska ministra financií Slovenskej republiky alebo jeho
splnomocneného zástupcu,
(ii) v prípade Južnej Afriky komisára daňovej správy alebo jeho splnomocneného
zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je v zmluve inak definovaný, bude mať v ktoromkoľvek čase
pre uplatnenie ustanovení tejto zmluvy zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí
podľa v tom čase platných právnych predpisov tohto štátu upravujúcich dane, na
ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident zmluvného štátu" označuje
a) na Slovensku každú osobu, ktorá podľa práva Slovenska podlieha na Slovensku
zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, miesta vedenia alebo z akéhokoľvek iného
podobného kritéria; tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha na
Slovensku zdaneniu len z príjmov zo zdrojov na Slovensku, a
b) v Južnej Afrike každú fyzickú osobu, ktorá sa obvykle zdržiava v Južnej
Afrike, a akúkoľvek osobu, ktorej miesto skutočného vedenia sa nachádza v
Južnej Afrike.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, určí sa jej postavenie takto:
a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má stály
byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho
štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne
dôležitých záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich
životne dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte,
predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v
žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym
príslušníkom,
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym
príslušníkom žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto
otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch
zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa
nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva úplne alebo sčasti
svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto, kde sa ťažia
prírodné zdroje.
3. Stavenisko alebo stavba, montáž alebo inštalačný projekt alebo akákoľvek
dozorná činnosť súvisiaca s takýmto staveniskom alebo projektom vytvára stálu
prevádzkareň len vtedy, ak trvá dlhšie ako 12 mesiacov.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa predpokladá, že
výraz "stála prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania
akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný
charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania
akýchkoľvek kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť
trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z týchto kombinácií má prípravný
alebo pomocný charakter.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba iná ako nezávislý zástupca
v zmysle odseku 6 koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle používa
právomoc na uzatváranie zmlúv v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik
má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto
osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti
uvedené v odseku 4, ktoré, ak by sa vykonávali prostredníctvom trvalého
zariadenia na podnikanie, by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa
ustanovení tohto odseku.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len
preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú
v rámci svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého
zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už
prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej
tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa zákonov
zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Výraz zahŕňa v každom
prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v
poľnohospodárstve a lesníctve, práva podľa ustanovení občianskeho práva vzťahujúce
sa na pozemky, právo užívať nehnuteľný majetok a práva na premenlivé alebo
pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a
iných prírodných zdrojov. Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný
majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, prenájmu
alebo z akéhokoľvek iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých
povolaní.
Článok 7
Zisky podniku
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, zisky podniku možno zdaniť v druhom štáte, ale iba v takom
rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej
prevádzkarni zisky, ktoré by mohla docieliť, keby ako samostatný a oddelený
podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných
podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane nákladov na
vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v
štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú pripočítať
stálej prevádzkarni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym
častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát stanovil
zisky, ktoré majú byť zdanené obvyklým rozdelením. Použitý spôsob rozdelenia
zisku však musí byť taký, aby bol výsledok v súlade so zásadami stanovenými v
tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti,
že iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov stanovia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistuje
dostatočný dôvod na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy uvedené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy,
nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky podniku niektorého zmluvného štátu z prevádzkovania lodí alebo
lietadiel v medzinárodnej doprave budú zdanené len v tomto štáte.
2. Ustanovenia tohto článku platia aj na
a) zisky poberané z prenájmu lodí alebo lietadiel bez posádky používaných v
medzinárodnej doprave,
b) zisky poberané z používania alebo z prenájmu kontajnerov,
ak takéto zisky dopĺňajú zisky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 1.
3. Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Spoločné podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení,
kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, môžu byť
akékoľvek zisky, ktoré, nebyť týchto podmienok, by bol dosiahol jeden z
podnikov, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnuté do ziskov
tohto podniku a následne zdanené.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom
štáte, a tieto zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr
uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi oboma podnikmi boli také, aké
by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, tento druhý štát vhodne upraví sumu
dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení tejto úpravy sa
vezmú do úvahy iné ustanovenia tejto zmluvy, a ak to bude nevyhnutné, príslušné
úrady zmluvných štátov sa vzájomne poradia.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného
štátu, osobe, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Tieto dividendy však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť,
ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je
však príjemca skutočným vlastníkom dividend, daň takto stanovená nepresiahne
a) 5 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť, ktorá
priamo vlastní najmenej 25 % majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy,
b) 15 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob uplatnenia
týchto obmedzení. Tento odsek neovplyvní zdaňovanie ziskov spoločnosti, z
ktorých sú dividendy vyplácané.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií
alebo z iných práv účasti na zisku (s výnimkou pohľadávok), ako aj príjmy z
iných práv na spoločnosti, ktoré podliehajú zdaneniu rovnakým spôsobom ako
príjmy z akcií podľa právnych predpisov zmluvného štátu, v ktorom je spoločnosť
rozdeľujúca zisk rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva
v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a
ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu
prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú
ustanovenia článku 7 alebo článku 13 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy
vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sú tieto dividendy vyplácané
rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy
vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu, ktorá
je umiestnená v tomto druhom štáte, a ani nerozdelené zisky spoločnosti nemôžu
byť predmetom dane z nerozdelených ziskov, aj keď sa vyplácané dividendy alebo
nerozdelené zisky skladajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov
dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého
zmluvného štátu možno zdaniť len v tomto druhom štáte, ak tento rezident je
skutočným vlastníkom úrokov.
2. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti
a bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právo účasti na zisku dlžníka, najmä
príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo dlhopisov vrátane
prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo
dlhopismi. Penále za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
3. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je
rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá je tam umiestnená, alebo v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé
povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa
platia úroky, skutočne sa viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu
základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 13 podľa
toho, o aký prípad ide.
4. Ak suma úrokov vzťahujúcich sa na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje
v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu,
ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy
neexistovali, použijú sa ustanovenia tohto článku len na naposledy uvedenú
sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade zdanená podľa
právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané
rezidentovi druhého zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom
majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca
skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, daň takto stanovená nepresiahne 10 %
hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia
vzájomnou dohodou spôsob uplatnenia tohto obmedzenia.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie
akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu
vrátane kinematografických filmov a filmov, pások alebo diskov pre televízne
alebo rozhlasové vysielanie, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu
alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo za použitie
alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého
zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné
alebo na vedecké skúsenosti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v
tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak
právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým sa platia licenčné poplatky, skutočne
sa viažu na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V takom prípade sa
použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 13 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom
je tento štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto
štátu. Ak však platiteľ licenčných poplatkov, či už je, alebo nie je rezidentom
zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v
spojení s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu
tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, predpokladá sa, že tieto licenčné
poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo
stála základňa umiestnená.
6. Ak suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, právo alebo
informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré
existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden aj druhý
udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným
vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa ustanovenia tohto článku
len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, bude v
tomto prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s
prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z nezávislých činností
alebo iných obdobných činností nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu len
v tomto štáte za predpokladu, že príjemca nemá v druhom zmluvnom štáte stálu
základňu slúžiacu na výkon týchto činností. Ak má takúto stálu základňu, môžu
sa príjmy zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich
možno pripočítať tejto stálej základni. Ak sa fyzická osoba, ktorá je
rezidentom jedného zmluvného štátu, zdržiava v druhom zmluvnom štáte počas
jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré presiahnu 183 dní v akomkoľvek
dvanásťmesačnom období začínajúcom sa alebo končiacom sa v príslušnom daňovom
roku, potom sa na účely tohto ustanovenia bude predpokladať, že má obvykle k
dispozícii stálu základňu v tomto druhom štáte, a príjem, ktorý poberá z činností
vykonávaných v tomto druhom štáte, bude pripočítaný tejto stálej základni.
2. Výraz "nezávislé činnosti" zahŕňa najmä nezávislé vedecké,
literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj
samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných
znalcov.
Článok 14
Závislá činnosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú s výnimkou ustanovení článkov 15, 17,
18 a 19 zdaneniu len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, možno takéto odmeny zaň prijaté
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, budú bez ohľadu na ustanovenie odseku 1
zdanené len v skôr uvedenom štáte, ak je splnená každá z nasledujúcich
podmienok:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období,
ktoré sa začína alebo sa končí v príslušnom daňovom roku, a
b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý
nie je rezidentom v druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku možno odmeny poberané
z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného
v medzinárodnej doprave podnikom jedného zmluvného štátu zdaniť v tomto štáte.
Článok 15
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen predstavenstva alebo iného podobného orgánu spoločnosti, ktorá je
rezidentom v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 16
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec vystupujúci
na verejnosti, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec,
alebo ako hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností
v druhom zmluvnom štáte, možno bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 13 a 14
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi priamo, ale inej osobe, možno tieto príjmy
bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 13 a 14 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom
umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 príjmy uvedené v tomto článku budú
oslobodené od dane v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec
vykonáva svoju činnosť, ak je táto činnosť úplne alebo prevažne podporovaná z
verejných fondov tohto štátu alebo druhého štátu alebo ak je činnosť vykonávaná
na základe kultúrnej dohody medzi zmluvnými štátmi.
Článok 17
Dôchodky a renty
1. Dôchodky a iné podobné odmeny a renty, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom
štáte a ktoré sú vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu, možno s
výnimkou ustanovení článku 18 ods. 2 zdaniť v skôr uvedenom štáte.
2. Výraz "renta" označuje stanovenú sumu vyplácanú opakovane v určených
termínoch počas života alebo počas určeného alebo stanoveného obdobia na
základe záväzku, podľa ktorého sa uskutočňujú tieto platby ako náhrada za
zodpovedajúce a úplné plnenie v peniazoch alebo v peňažnej hodnote.
Článok 18
Štátna služba
1.
a) Platy, mzdy a podobné odmeny, iné ako dôchodok, vyplácané jedným zmluvným
štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnou samosprávou tohto
štátu fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo správnemu útvaru,
alebo miestnej samospráve, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
b) Takéto platy, mzdy a podobné odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom
zmluvnom štáte, ak sú služby poskytované v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá
je rezidentom tohto štátu:
(i) je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo
(ii) nestala sa rezidentom v tomto štáte len z dôvodu poskytovania týchto
služieb.
2.
a) Akýkoľvek dôchodok vyplácaný buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadil
niektorý zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestna samospráva
tohto štátu fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo správnemu
útvaru, alebo miestnej samospráve, podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takýto dôchodok však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 14, 15, 16 a 17 sa použijú na platy, mzdy a iné podobné
odmeny a dôchodky za služby preukázané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo nižším správnym útvarom, alebo
miestnym orgánom tohto štátu.
Článok 19
Učitelia
Bez ohľadu na ustanovenia článku 14 budú odmeny za činnosť učiteľa, ktorý sa dočasne
zdržiava v jednom zmluvnom štáte počas obdobia nepresahujúceho dva roky na účely
výučby na univerzite, vysokej škole, škole alebo inej vzdelávacej inštitúcii v
tomto štáte a ktorý je alebo bezprostredne bol pred takýmto pobytom rezidentom
druhého zmluvného štátu, oslobodené od zdanenia v skôr uvedenom štáte za
predpokladu, že takáto odmena ním poberaná je zo zdrojov mimo tohto štátu a
podlieha zdaneniu v tomto druhom štáte.
Článok 20
Študenti, obchodní praktikanti a žiaci stredných odborných učilíšť
Študent, obchodný praktikant alebo žiak stredného odborného učilišťa, ktorý sa
zdržiava v jednom zmluvnom štáte len na účely svojho vzdelania alebo výcviku a
ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojou návštevou jedného zmluvného štátu
rezidentom druhého zmluvného štátu, bude v skôr uvedenom štáte oslobodený od
zdanenia vo vzťahu k všetkým platbám, ktoré dostáva zo zdrojov mimo skôr
uvedeného štátu na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo výcvik.
Článok 21
Iné príjmy
1. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, nech majú zdroj
kdekoľvek, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy,
podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na príjem, ak príjemca takéhoto príjmu,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v
druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej alebo
vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej
základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorými sa
príjem platí, je skutočne spojený s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou
základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 13 podľa
toho, o aký prípad ide.
Článok 22
Vylúčenie dvojitého zdanenia
Dvojité zdanenie sa vylúči takto:
a) v prípade Slovenska Slovensko môže pri ukladaní daní svojim rezidentom
zahrnúť do daňového základu, z ktorého sa takéto dane ukladajú, príjmy, ktoré
môžu byť podľa ustanovení tejto zmluvy tiež zdanené v Južnej Afrike, ale povolí
znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani
zaplatenej v Južnej Afrike. Takéto zníženie však nepresiahne tú časť slovenskej
dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré môžu
byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené v Južnej Afrike,
b) v prípade Južnej Afriky slovenská daň zaplatená rezidentmi Južnej Afriky zo
zdaniteľných príjmov na Slovensku v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy bude
znížená o daňové povinnosti stanovené v súlade s daňovým predpisom Južnej
Afriky. Takéto zníženie však nepresiahne sumu juhoafrickej dane, ktorá pomerne
pripadá na príjmy vo vzťahu k celkovým príjmom.
Článok 23
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú
alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu nachádzajúci sa v
rovnakej situácii. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenie článku 1
uplatní aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných
štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom
zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie
sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, že rezidentom druhého
zmluvného štátu prizná osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného
postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.
3. Ak sa neuplatnia ustanovenia článku 9, článku 11 ods. 4 alebo článku 12 ods.
6, úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného
štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu budú odpočítateľné na účely
stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby
boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti druhého
zmluvného štátu, nebudú podliehať v skôr uvedenom zmluvnom štáte žiadnemu
zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako
zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné
podobné podniky skôr uvedeného štátu.
5. Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú na dane, ktoré sú predmetom tejto
zmluvy.
Článok 24
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú
alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto
zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne
právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu,
ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 23 ods. 1, úradu
zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť do
troch rokov od prvého oznámenia opatrenia vedúceho k zdaneniu, ktoré nie je v
súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť vzájomnou
dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa vykoná
bez ohľadu na lehoty podľa vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo
uplatňovaní tejto zmluvy. Môžu vzájomne konzultovať, aby sa zamedzilo dvojité
zdanenie v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu priamo komunikovať, aby sa dosiahla
dohoda podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov javí na
dosiahnutie dohody účelná, môže sa takáto výmena názorov uskutočniť
prostredníctvom komisie zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných
štátov.
Článok 25
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
uplatnenie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy.
Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný
štát dostal, budú sa udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie
prijaté podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a poskytnú sa len
osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú
vymeriavaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, výkonom
alebo trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných
prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na uvedené
účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo v právnych
rozhodnutiach.
2. Príslušné úrady budú rokovaniami vytvárať vhodné podmienky, metódy a
techniky týkajúce sa záležitostí, vzhľadom na ktoré sa takéto výmeny informácií
budú uskutočňovať, ak je to vhodné, aj výmeny informácií týkajúcich sa daňových
únikov.
3. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému
zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych
predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske,
priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo
informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 26
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú
členom diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
1. Zmluvné štáty si vzájomne oznámia, že boli splnené požadované ústavné
postupy na nadobudnutie platnosti tejto zmluvy.
2. Táto zmluva nadobudne platnosť dňom neskoršieho doručenia oznámenia podľa
odseku 1 a jej ustanovenia sa budú uplatňovať:
a) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy vyplácané alebo
pripisované prvý deň alebo neskôr tretieho mesiaca nasledujúceho po dátume, v
ktorom táto zmluva nadobudne platnosť, a
b) ak ide o ostatné dane, v daňových rokoch začínajúcich sa prvý deň alebo
neskôr tretieho mesiaca nasledujúceho po dátume, v ktorom táto zmluva nadobudne
platnosť.
Článok 28
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, ak ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom akéhokoľvek kalendárneho roku začínajúceho sa po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade sa táto zmluva prestane uplatňovať:
a) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy vyplácané alebo pripísané po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola daná takáto výpoveď, a
b) ak ide o ostatné dane, v daňových rokoch začínajúcich sa po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola daná takáto výpoveď.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané v Kapskom meste 28. mája 1998 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a anglickom jazyku, pričom oba texty majú rovnakú platnosť.
Za Slovenskú republiku:
Zdenka Kramplová v. r.
Za Juhoafrickú republiku:
Alfred Baphethuxolo Nzo v. r.
