Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Juhoslávia
ZMLUVA
medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku
Československá socialistická republika a Socialistická federatívna republika
Juhoslávia, prajúc si uzavrieť Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore
daní z príjmu a z majetku, dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo v oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1. Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané zmluvným
štátom, jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym úradom, nech je spôsob
vyberania akýkoľvek. Zmluva sa vzťahuje aj na príspevky vyberané v Juhoslávii s
výnimkou príspevkov na sociálne zabezpečenie.
2. Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, z celého majetku alebo z jednotlivých častí príjmu alebo majetku,
včítane daní zo ziskov zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní
z celkového objemu miezd platených podnikmi a daní z prírastku hodnoty. Za dane
podľa tejto Zmluvy sa považujú aj príspevky uvedené v odseku 1 tohto článku.
3. Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:
a) v Juhoslávii:
(1) daň a príspevky z príjmu organizácií združenej práce (porez i doprinosi iz
dohotka organizacija udruženog rada);
(2) daň a príspevky z osobného príjmu z nesamostatne vykonávaných osobných
služieb (porez i doprinosi iz ličnog dohotka iz radnog odnosa);
(3) daň a príspevky z osobného príjmu z poľnohospodárskej činnosti (porez i
doprinosi iz ličnog dohotka od poljoprivredne delatnosti);
(4) daň a príspevky z osobného príjmu z nezávisle vykonávaných hospodárskych a
nehospodárskych činností (porez i doprinosi iz ličnog dohotka od samostalnog
obavljanja privrednih i neprivrednih delatnosti);
(5) daň z osobného príjmu z autorských práv, patentov a technických zlepšení
(porez iz ličnog dohotka od autorskih prava, patenata i tehničkih unapredjenja);
(6) daň z príjmu z majetku a majetkových práv (porez na prihod od imovine i
imovinskih prava);
(7) daň z majetku (porez na imovinu);
(8) daň z celkového príjmu občanov (porez iz ukupnog prihoda gradjana);
(9) daň zo zisku zahraničných osôb z investícií u domácich organizácií
združenej práce za účelom spoločného podnikania (porez na dobit stranih lica
ostvarenu ulaganjem u domacu organizaciju udruženog rada za svrhe zajedničkog
poslovanja);
(10) daň zo zisku zahraničných osôb z investičných prác (porez na dobit stranih
lica ostvarenu izvodjenjem investicionih radova);
(11) daň z príjmu zahraničných osôb z dopravy cestujúcich a nákladov (porez na
prihod stranih lica ostvaren od prevoza putnika i robe)
(ďalej nazývané "juhoslovanská daň");
b) v Československu:
(1) odvod zo zisku a daň zo zisku;
(2) daň zo mzdy;
(3) daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti;
(4) poľnohospodárska daň;
(5) daň z príjmov obyvateľstva;
(6) domová daň;
(7) odvod z majetku
(ďalej nazývané "československá daň").
4. Zmluva sa bude tiež vzťahovať na všetky totožné alebo podstatne podobné
dane, ktoré sa budú ukladať po podpise tejto Zmluvy popri súčasných daniach
alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú oznamovať všetky
významné zmeny, ktoré sa uskutočnia v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto Zmluvy:
a) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát"
označujú podľa súvislosti Juhosláviu alebo Československo;
b) výraz "Juhoslávia" označuje Socialistickú federatívnu republiku
Juhosláviu" a výraz "Československo" označuje Československú
socialistickú republiku;
c) výraz "príslušníci" označuje všetky fyzické osoby, ktoré sú
štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu;
d) výraz "osoba" označuje:
i) v prípade Juhoslávie fyzickú osobu a každú právnickú osobu;
ii) v prípade Československa fyzickú osobu, spoločnosť a každé iné združenie
osôb;
e) výraz "spoločnosť" označuje:
i) v prípade Juhoslávie organizáciu združenej práce a každú inú právnickú osobu
podrobenú zdaneniu;
ii) v prípade Československa každú právnickú osobu alebo každú podstatu, ktorá
sa posudzuje ako právnická osoba na daňové účely;
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú v prípade Juhoslávie organizáciu združenej práce
a inú samosprávnu organizáciu a spoločenstvo, pracujúcich občanov, ktorí
vykonávajú individuálne nezávislé činnosti, a podnik zriadený mimo územia
Juhoslávie, ktorý má v prevádzke osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Juhoslávii
a v prípade Československa podnik, ktorý má v prevádzke osoba majúca bydlisko
alebo sídlo v Československu;
g) výraz "stála základňa" označuje trvalé miesto výkonu samostatných
povolaní;
h) výraz "medzinárodná doprava" označuje každú dopravu uskutočnenú
loďou alebo lietadlom, ktoré má v prevádzke podnik, ktorého skutočné vedenie je
umiestnené v niektorom zmluvnom štáte, pokiaľ sa doprava loďou alebo lietadlom
nevykonáva len medzi miestami ležiacimi v druhom zmluvnom štáte;
i) výraz "príslušný úrad" označuje:
i) v prípade Juhoslávie Federálny sekretariát financií alebo
jeho splnomocneného zástupcu;
ii) v prípade Československa ministra financií Československej socialistickej
republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný, má pre jej aplikáciu zmluvným
štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu upravujúceho dane, na
ktoré sa Zmluva vzťahuje.
Článok 4
Daňový domicil
1. Výraz "osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte"
označuje na účely tejto Zmluvy akúkoľvek osobu, ktorá je podľa práva tohto
štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, pobytu, miesta
vedenia alebo každého iného podobného kritéria.
2. Ak fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku bydlisko v oboch
zmluvných štátoch, určí sa jej postavenie takto:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v tom štáte, v ktorom má stály
byt. Ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v tom
štáte, s ktorým sú jej osobné a hospodárske vzťahy najužšie (stredisko
životných záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť štát, v ktorom má táto osoba stredisko svojich životných
záujmov alebo ak nemá stály byt ani v jednom z oboch štátov, predpokladá sa, že
má bydlisko v tom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo ak sa obvykle
nezdržiava ani v jednom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v tom štáte,
ktorého je štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo ak nie je štátnym
občanom ani jedného z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov otázku
vzájomnou dohodou.
3. Ak iná osoba ako fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku
sídlo v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má sídlo v tom štáte, v
ktorom je miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje na účely tejto Zmluvy trvalé
zariadenie na podnikanie, v ktorom podnik úplne alebo čiastočne vykonáva svoju
činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, žriedlo nafty alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné
zdroje.
3. Stavenisko alebo montáž sú stálou prevádzkárňou len vtedy, ak trvajú dlhšie
ako dvanásť mesiacov.
4. Odhliadnuc od ustanovení odsekov 1, 2 a 3 tohto článku výraz "stála
prevádzkáreň" nezahŕňa:
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodávky
tovaru podniku;
b) zásobu tovaru podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom uskladnenia,
vystavenia alebo dodania;
c) zásobu tovaru podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom spracovania iným
podnikom;
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom reklamy,
poskytovania informácií, vedeckých rešerší alebo podobných činností pre podnik,
ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter;
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom vykonávania
viacerých činností uvedených v odsekoch a) až e), pokiaľ celková činnosť
vykonávaná v trvalom zariadení na podnikanie vyplývajúce zo spojenia viacerých
činností má prípravný alebo pomocný charakter.
5. Iná osoba ako nezávislý zástupca, o ktorom sa hovorí v odseku 6, ktorá koná
za podnik a v niektorom zmluvnom štáte obvykle uzaviera zmluvy v mene podniku
na základe plnomocenstva, ktorým je vybavená, sa považuje za stálu prevádzkáreň
podniku v tomto štáte so zreteľom na činnosti, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik,
pokiaľ činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4,
ktoré, keby sa vykonávali v trvalom zariadení na podnikanie, neurobili by z
tohto zariadenia stálu prevádzkáreň podľa ustanovenia spomínaného odseku.
6. Za stálu prevádzkáreň podniku jedného zmluvného štátu sa v druhom zmluvnom
štáte nepovažuje iba skutočnosť, že podnik v tomto druhom štáte vykonáva svoju
činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo akéhokoľvek
iného zástupcu majúceho nezávislé postavenie, pokiaľ tieto osoby konajú v
riadnom rámci svojej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda
spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom
štáte alebo ktorá v tomto druhom štáte vykonáva svoju činnosť (či už
prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe z
ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom
štáte z nehnuteľného majetku (včítane príjmov z poľnohospodárskeho alebo
lesného hospodárstva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má na účely tejto Zmluvy význam, ktorý
mu patrí podľa práva zmluvného štátu, v ktorom je taký majetok umiestnený.
Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa použije na príjmy z priameho užívania,
nájmu alebo každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 tohto článku sa tiež použijú na príjmy z
nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na
poskytnutie osobných služieb v rámci nezávislého povolania.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte,
pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkárni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa s výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej
prevádzkárni zisky, ktoré by mohla podľa očakávania docieliť, keby ako
samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo
podobných podmienok a obchodovala celkom nezávisle s podnikom, ktorého je
stálou prevádzkárňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou včítane výdavkov
vedenia a všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených, či už v
štáte, v ktorom je táto stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.
4. Zisky, ktoré sa prisudzujú stálej prevádzkárni, sa určujú na základe
oddeleného účtovníctva vedeného stálou prevádzkárňou. Ak také účtovníctvo
nepredstavuje riadny základ na účely určenia ziskov stálej prevádzkárne, môžu
sa také zisky určiť na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym
častiam. Prijatá metóda rozdelenia ziskov musí byť však taká, aby výsledok bol
v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku. Ak to bude potrebné,
príslušné úrady zmluvných štátov sa budú usilovať dohodnúť o metóde rozdelenia
ziskov podniku.
5. Stálej prevádzkárni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že
iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Ustanovenia tohto článku sa použijú na zisky, ktoré v Juhoslávii docielila
osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Československu zo svojej účasti na
spoločnom podnikaní s juhoslovanským podnikom.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa oddelene hovorí v iných článkoch
tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto
článku.
Článok 8
Námorná, vnútrozemská vodná a letecká
doprava
1. Zisky z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú
zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.
2. Zisky z prevádzky člnov vnútrozemskej vodnej dopravy podliehajú zdaneniu len
v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.
3. Ak miesto skutočného vedenia podniku námornej alebo vnútrozemskej vodnej
dopravy je na palube lode alebo člna, považuje sa za umiestnené v zmluvnom
štáte, v ktorom táto loď alebo tento čln má domovský prístav, alebo ak loď
alebo čln nemá domovský prístav, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v
ktorom prevádzateľ lode alebo člna má bydlisko alebo sídlo.
4. Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa použije aj na zisky z účasti na poole,
na spoločnej prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Spojené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na vedení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu
a ak v jednom i druhom prípade boli medzi oboma podnikmi v ich obchodných alebo
finančných vzťahoch dojednané alebo im uložené podmienky, ktoré sa líšia od
podmienok, ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, môžu sa tieto
zisky, ktoré by za týchto podmienok docielil jeden z podnikov, ktoré sa však
vzhľadom na tieto podmienky nedocielili, včleniť do ziskov tohto podniku a
následkom toho zdaniť.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte,
osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu tiež zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo
spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa práva tohto štátu. Takto uložená daň
však nepresiahne:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak príjemcom je spoločnosť (iná než osobná
spoločnosť), ktorá vlastní priamo najmenej 25% kapitálu spoločnosti
vyplácajúcej dividendy;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých iných prípadoch.
Ustanovenia tohto odseku sa nedotknú zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa
dividendy vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z účastín
alebo iných práv, s výnimkou pohľadávok s účasťou na zisku, práve tak ako
príjmy z iných spoločenských práv, ktoré sú podrobené rovnakému zdaneniu ako
príjmy z účastín podľa daňového práva štátu, v ktorom má sídlo spoločnosť
vyplácajúca dividendy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa nepoužijú, ak príjemca dividend
majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo
obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená,
alebo poskytuje v tomto druhom štáte osobné služby ako nezávislé povolanie
pomocou stálej základne tam umiestnenej a ak účasť, na základe ktorej sa
dividendy vyplácajú, je skutočne spojená s takou stálou prevádzkárňou alebo
stálou základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14 tejto Zmluvy podľa toho, o aký prípad ide.
5. Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy
vyplácané touto spoločnosťou s výnimkou prípadov, keď sa také dividendy
vyplácajú osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v tomto druhom štáte alebo keď
účasť, na základe ktorej sa dividendy vyplácajú, je skutočne spojená so stálou
prevádzkárňou alebo so stálou základňou umiestnenou v tomto druhom štáte, ani
podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď
vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne
zo ziskov alebo z príjmov vzniknutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe majúcej bydlisko
alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte môžu sa zdaniť iba v tomto druhom štáte.
2. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z verejných
dlhopisov a obligácií zabezpečených aj nezabezpečených záložným právom na
nehnuteľnosti, poskytujúcich aj neposkytujúcich právo na účasť na zisku, z
pohľadávok akéhokoľvek druhu a všetky iné príjmy postavené na roveň príjmom z
pôžičiek daňovým právom štátu, v ktorom majú tieto príjmy zdroj.
3. Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa nepoužije, ak príjemca úrokov, ktorý má
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo poskytuje v tomto druhom
štáte osobné služby ako nezávislé povolanie pomocou stálej základne tam
umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, je skutočne spojená s
takou stálou prevádzkárňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa použijú
ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
4. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak platiteľom
je tento štát sám, nižší správny útvar alebo miestny úrad tohto štátu alebo
osoba majúca v tomto štáte bydlisko alebo sídlo.
5. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 3 tohto článku sa predpokladá, že úroky
majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom má platiteľ úrokov stálu prevádzkáreň
alebo stálu základňu, s ktorou je skutočne spojená pôžička, z ktorej sa úroky
platia a ktorá znáša úroky na svoju ťarchu, či už platiteľ úrokov má, alebo
nemá bydlisko alebo sídlo v tomto zmluvnom štáte.
6. Ak suma platených úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa
platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a
príjemcom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol dojednal
platiteľ s príjemcom, keby také vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto
článku len na túto poslednú sumu. Časť platby, ktorá ju presahuje zostane v
tomto prípade podrobená zdaneniu podľa práva každého zmluvného štátu a s
prihliadnutím na iné ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe,
ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 1 tohto článku môžu sa tiež zdaniť v
zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa práva tohto štátu. Takto
uložená daň neprekročí však 10% hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie autorského
práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane kinematografických
filmov, filmov alebo pások na televízne alebo rozhlasové vysielanie, patentu,
ochrannej známky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu alebo
za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo
vedeckého zariadenia alebo za informáciu vzťahujúcu sa na skúsenosti z
priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa nepoužijú, ak príjemca licenčných
poplatkov majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo
obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená,
alebo poskytuje v tomto druhom štáte osobné služby ako nezávislé povolanie
pomocou tam umiestnenej stálej základne a ak právo alebo majetok, pre ktoré sa
licenčné poplatky platia, sú skutočne spojené s takou stálou prevádzkárňou
alebo stálou základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo
článku 14 tejto Zmluvy podľa toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak
platiteľom je tento zmluvný štát sám, nižší správny útvar alebo miestny úrad
tohto zmluvného štátu alebo osoba majúca bydlisko alebo sídlo v tomto zmluvnom
štáte.
6. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 5 tohto článku sa predpokladá, že licenčné
poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom má platiteľ licenčných poplatkov
stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikol záväzok
platiť licenčné poplatky a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky,
nech už platiteľ týchto licenčných poplatkov má, alebo nemá bydlisko alebo
sídlo v tomto zmluvnom štáte.
7. Ak suma platených licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na
používanie, právo alebo informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku
osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom alebo medzi oboma
a treťou osobou sumu, ktorú by bol dojednal platiteľ s príjemcom, keby také
vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto poslednú sumu.
Časť platieb, ktorá ju presahuje, zostane v tomto prípade podrobená zdaneniu
podľa práva každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na iné ustanovenia tejto
Zmluvy.
Článok 13
Kapitálové zisky
1. Zisky docielené osobou majúcou bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte
zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte,
môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku tvoriaceho časť prevádzkového majetku
stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú osoba
majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte na
poskytovanie osobných služieb v rámci nezávislého povolania, včítane ziskov zo
scudzenia takej stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom)
alebo takej stálej základne, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel používaných v medzinárodnej doprave,
člnov používaných vo vnútrozemskej vodnej doprave a hnuteľného majetku
patriaceho k prevádzke takých lodí, lietadiel alebo člnov podliehajú bez ohľadu
na ustanovenie odseku 2 tohto článku zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je
umiestnené skutočné vedenie podniku.
4. Zisky zo scudzenia majetkových hodnôt iných ako tých, o ktorých sa hovorí v
odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v
ktorom má scudziteľ bydlisko alebo sídlo.
Článok 14
Nezávislé povolanie
1. Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá za služby
poskytované pri výkone slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti
podobnej povahy, môžu sa zdaniť v tomto štáte. S výhradou ustanovenia odseku 2
tohto článku sú tieto príjmy oslobodené od dane v druhom zmluvnom štáte.
2. Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá za služby
poskytované pri výkone slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti
podobnej povahy v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte,
ak spomínaná osoba je prítomná v tomto druhom zmluvnom štáte po jedno alebo
viac období, ktoré dovedna presahujú 183 dní v kalendárnom roku, nech už taká
osoba má, alebo nemá stálu základňu v tomto druhom zmluvnom štáte.
3. Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé vedecké,
literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj nezávislé
činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovníkov.
Článok 15
Závislé zamestnania
1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom
zmluvnom štáte poberá zo zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov
16, 17, 18, 19 a 20 tejto Zmluvy zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa
zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva,
môžu sa odmeny prijaté z tohto zamestnania zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 tohto článku zdaneniu len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa zdrží v druhom štáte počas jedného alebo viac období, ktoré
dovedna neprekročia 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a
b) odmeny sa vyplácajú osobou alebo na účet osoby, ktorá nemá bydlisko alebo
sídlo v tomto druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktorú má
táto osoba v tomto druhom štáte.
3.a) Platy a mzdy vyplácané zmluvným štátom, nižším správnym útvarom alebo
miestnym úradom tohto štátu fyzickej osobe podliehajú zdaneniu len v tomto
štáte.
b) Platy a mzdy vyplácané zmluvným štátom, nižším správnym útvarom alebo
miestnym úradom tohto štátu fyzickej osobe podliehajú zdaneniu len v druhom
zmluvnom štáte, ak príjemca, ktorý pracoval v tomto druhom štáte, má v tomto
štáte bydlisko a:
(i) je štátnym občanom tohto štátu alebo
(ii) nezískal bydlisko v tomto štáte len z dôvodu vykonávania práce.
4. Platy a mzdy, ktoré fyzická osoba poberá za prácu vykonávanú v spojení s
priemyselnou alebo obchodnou činnosťou, ktorú vykonáva zmluvný štát, nižší
správny útvar alebo miestny úrad tohto štátu, podliehajú zdaneniu podľa
ustanovení odsekov 1 a 2 tohto článku.
5. Platy a mzdy, ktoré poberajú fyzické osoby za svoju prácu v Spojenom
hospodárskom zastupiteľstve Juhoslávie a v Turistickej federácii Juhoslávie,
podliehajú zdaneniu len v Juhoslávii za predpokladu, že uvedené osoby:
(i) sú štátnymi občanmi Juhoslávie a
(ii) majú bydlisko v Československu len z dôvodu vykonávania spomínanej práce.
6. Odmeny zo zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v
medzinárodnej doprave môžu sa zdaniť bez ohľadu na ustanovenia tohto článku v
zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.
Článok 16
Tantiémy
1. Tantiémy a iné podobné platy, ktoré osoba majúca bydlisko v Juhoslávii
poberá ako člen správnej alebo dozornej rady spoločnosti, ktorá má sídlo v
Československu, môžu sa zdaniť v Československu.
2. Odmeny a podobné platy, ktoré osoba majúca bydlisko v Československu poberá
ako člen správneho orgánu spoločnosti, ktorá má sídlo v Juhoslávii, môžu sa
zdaniť v Juhoslávii.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberajú divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni
umelci, hudobníci, športovci a iní umelci zo svojej osobnej činnosti ako takí,
môžu sa zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 tejto Zmluvy v
zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
2. Ak príjmy z činnosti vykonávaných umelcom alebo športovcom, o ktorých hovorí
odsek 1 tohto článku, nepripadajú umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej
osobe, môžu sa tieto príjmy zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15
tejto Zmluvy v zmluvnom štáte, v ktorom sa činnosti umelca alebo športovca
vykonávajú.
3. Príjmy z činností uvedených v odseku 1 tohto článku, ktoré sa vykonávajú v
rámci programu kultúrnej alebo športovej výmeny dohodnutého oboma zmluvnými
štátmi, sú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku oslobodené od
zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
Článok 18
Penzie
1. Penzie a iné podobné platy vyplácané z dôvodu skoršieho zamestnania osobe
majúcej bydlisko v niektorom zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu iba v zmluvnom
štáte, v ktorom má príjemca penzie bydlisko.
2.a) Penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom, nižším správnym útvarom alebo
miestnym úradom tohto štátu zo štátneho rozpočtu alebo z osobitného fondu
fyzickej osobe podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
b) Také penzie však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak
príjemca je štátnym občanom tohto štátu a má v tomto štáte bydlisko.
3. Penzie poberané fyzickou osobou, ktorá vykonávala práce v spojení s
priemyselnou alebo obchodnou činnosťou niektorého zmluvného štátu, nižšieho
správneho útvaru alebo miestneho úradu tohto štátu, podliehajú zdaneniu iba v
zmluvnom štáte, v ktorom má táto osoba bydlisko.
Článok 19
Študujúci
1. Platy, ktoré na úhradu nákladov výživy, vzdelania alebo praxe dostáva
študujúci, učeň alebo praktikant, ktorý bezprostredne pred svojím pobytom v
jednom zmluvnom štáte má alebo mal bydlisko v druhom zmluvnom štáte a ktorý sa
zdržiava v prvom štáte len za účelom svojho vzdelania alebo praxe, sa v tomto
štáte nezdania, pokiaľ sa mu také platy poukazujú zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Príjmy, ktoré poberá študujúci, učeň alebo praktikant z činnosti
vykonávaných v niektorom zmluvnom štáte, v ktorom sa zdržiava iba za účelom
svojho vzdelania alebo praxe, sa nezdania v tomto štáte, pokiaľ nepresiahnu
sumu potrebnú na jeho výživu, vzdelanie alebo prax.
Článok 20
Profesori
1. Fyzická osoba, ktorá navštívi jeden zmluvný štát za účelom vyučovania alebo
výskumu na univerzite, vo vysokoškolskom internáte alebo inom uznávanom
vzdelávacom ústave v tomto zmluvnom štáte a ktorá má alebo mala bezprostredne
pred takou návštevou bydlisko v druhom zmluvnom štáte, bude oslobodená od
zdanenia v prvom zmluvnom štáte z odmeny za také vyučovanie alebo výskum po
obdobie nepresahujúce dva roky od dátumu tejto prvej návštevy uskutočnenej za
týmto účelom.
2. Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa nepoužije na príjmy za výskum, ak sa
taký výskum robí nie vo verejnom záujme, ale v prvom rade pre súkromný prospech
určitej osoby alebo určitých osôb.
Článok 21
Iné príjmy
1. Príjmy osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, o
ktorých sa výslovne nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, nech už
je ich zdroj kdekoľvek, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa nepoužije na príjmy iné než príjmy z
nehnuteľného majetku, ak príjemca takých príjmov majúci bydlisko alebo sídlo v
niektorom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom
zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne tam umiestnenej alebo
poskytuje v tomto druhom štáte osobné služby ako nezávislé povolanie pomocou
stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, pre ktoré sa príjmy
platia, sú skutočne spojené s takou stálou prevádzkárňou alebo s takou stálou
základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok, ktorý vlastní osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom
zmluvnom štáte a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, môže sa zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkárne,
ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok patriaci k stálej základni, ktorú osoba majúca bydlisko v jednom
zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte na poskytovanie osobných služieb v
rámci nezávislého povolania, môže sa zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Lode a lietadlá používané v medzinárodnej doprave, člny vnútrozemskej vodnej
dopravy a hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzku takých lodí, lietadiel a člnov
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie
podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom
zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Článok 23
Spôsob vylúčenia dvojakého zdanenia
1. V Juhoslávii sa dvojaké zdanenie vylúči takto:
a) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Juhoslávii poberá príjmy alebo
vlastní majetok, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť v
Československu, vyjme Juhoslávia s výhradou ustanovenia uvedeného pod písmenom
b) a s výhradou ustanovenia odseku 3 tohto článku také príjmy alebo taký
majetok zo zdanenia.
b) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Juhoslávii poberá príjmy, ktoré sa
môžu podľa ustanovení článkov 10 a 12 tejto Zmluvy zdaniť v Československu,
povolí Juhoslávia znížiť daň z príjmu tejto osoby o sumu rovnajúcu sa dani
zaplatenej v Československu. Suma, o ktorú sa daň zníži, neprekročí však takú
časť dane vypočítanej pred tým, než bolo zníženie povolené, ktorá pomerne
pripadá na príjmy poberané z Československa.
2. V Československu sa dvojaké zdanenie vylúči takto:
a) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Československu poberá príjmy alebo
vlastní majetok, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť v
Juhoslávii, vyjme Československo s výhradou ustanovenia uvedeného pod písmenom
b) a s výhradou ustanovenia odseku 3 tohto článku také príjmy alebo taký
majetok zo zdanenia.
b) Československo môže pri ukladaní daní osobám, ktoré majú na jeho území
bydlisko alebo sídlo, zahrnúť do základu, z ktorého sa také dane ukladajú,
príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení článkov 10, 12 a 17 odseku 1 a 2 tejto
Zmluvy tiež zdaniť v Juhoslávii. Československo však povolí znížiť sumu dane
vypočítanú z takého základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Juhoslávii.
Suma, o ktorú sa daň zníži, neprekročí však takú časť československej dane
vypočítanej pred tým, než zníženie dane bolo povolené, ktorá pomerne pripadá na
príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení článkov 10, 12 a 17 odseku 1 a 2 tejto
Zmluvy zdaniť v Juhoslávii.
3. Ak príjmy alebo majetok, ktoré poberá alebo vlastní osoba majúca bydlisko
alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, sú vyňaté podľa ustanovení tejto Zmluvy
zo zdanenia v tomto zmluvnom štáte, môže tento štát pri výpočte dane z
ostatného príjmu alebo majetku takej osoby použiť sadzbu dane, ktorá by sa
použila, keby vyňaté príjmy alebo majetok neboli takto vyňaté zo zdanenia.
Článok 24
Zákaz diskriminácie
1. Osoby majúce bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte nebudú podrobené v
druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnosti s ním spojenej, ktoré
sú iné a ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo
môžu byť za rovnakých okolností podrobené osoby majúce bydlisko alebo sídlo v
tomto druhom štáte.
2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie než zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal
osobám majúcim bydlisko v druhom zmluvnom štáte osobné zrážky, úľavy a zníženie
dane z dôvodu osobného stavu alebo povinností k rodine, ktoré priznáva osobám,
ktoré na jeho území majú bydlisko.
3. Úroky, licenčné poplatky a iné úhrady platené podnikom jedného zmluvného
štátu osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte budú s
výhradou prípadov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 9, článku 11 odseku
6 alebo článku 12 odseku 7 tejto Zmluvy, na účely určenia zdaniteľných ziskov
tohto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako by boli platené osobe
majúcej bydlisko alebo sídlo v prvom štáte. Dlhy podniku jedného zmluvného
štátu voči osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte budú
podobne na účely určenia zdaniteľného majetku takého podniku odpočítateľné za
rovnakých podmienok, ako by boli záväzkom voči osobe majúcej bydlisko alebo
sídlo v prvom štáte.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo osoby majúce
bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, nebudú podrobené v prvom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnosti s ním spojenej, ktoré sú iné alebo
ťaživejšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť
podrobené iné podobné podniky tohto prvého štátu.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba majúca bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte domnieva,
že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov majú alebo budú mať pre ňu za
následok zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou, môže nezávisle od
opravných prostriedkov podľa vnútroštátneho práva týchto štátov predložiť svoj
prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko alebo sídlo.
2. Ak príslušný úrad bude považovať námietku za oprávnenú a ak sám nebude môcť
dospieť k uspokojivému riešeniu, bude sa snažiť, aby prípad upravil dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré
nie je v zhode s touto Zmluvou.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť dohodou vyriešiť ťažkosti
alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto
Zmluvy. Môžu sa tiež poradiť za účelom vylúčenia dvojakého zdanenia v
prípadoch, ktoré táto Zmluva neupravuje.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu sa dať do priameho styku za účelom
dosiahnutia dohody podľa odsekov 1, 2 a 3 tohto článku. Ak sa ústna výmena
názorov bude zdať účelná na dosiahnutie dohody, môže sa taká výmena konať v
rámci komisie zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
vykonávanie tejto Zmluvy a vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov vo veci
daní, na ktoré sa táto Zmluva vzťahuje, pokiaľ zdanenie podľa nich bude v súlade
s touto Zmluvou. Všetky takto vymenené informácie sa budú považovať za tajné a
môžu sa oznámiť len osobám alebo úradom povereným vyrubovaním alebo vyberaním
daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy.
2. Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa nebude v nijakom prípade vykladať tak,
že ukladá príslušnému úradu jedného zo zmluvných štátov povinnosť:
a) vykonať administratívne opatrenia, ktoré by sa odchyľovali od zákonov alebo
správnej praxe tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b) oznámiť údaje, ktoré by sa nemohli dosiahnuť na základe zákonov alebo v
riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili priemyselné, obchodné alebo úradné
tajomstvo alebo obchodný postup alebo informácie, ktorých oznámenie by bolo v
rozpore s verejným poriadkom (ordre public).
Článok 27
Diplomatickí a konzulárni úradníci
Ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré patria
diplomatickým a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo podľa ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto Zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú vymenené v
Belehrade.
2. Zmluva nadobudne platnosť uplynutím tridsiatich dní po dátume výmeny
ratifikačných listín a bude sa aplikovať na dane ukladané za všetky daňové roky
začínajúce 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom zmluva
nadobudne platnosť, alebo neskoršie.
Článok 29
Výpoveď
Táto Zmluva zostane v platnosti, kým ju jeden zo zmluvných štátov nevypovie. Ktorýkoľvek zmluvný štát môže Zmluvu vypovedať výpoveďou zaslanou diplomatickou cestou najneskoršie 30. júna v každom kalendárnom roku nasledujúcom po období piatich rokov odo dňa, ktorého Zmluva nadobudla platnosť. V takom prípade Zmluva stratí účinnosť na dane ukladané za všetky daňové roky začínajúce 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daná výpoveď, alebo neskoršie.
Na dôkaz toho podpísaní, ktorí boli na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.
Dané v Prahe 2. novembra 1981 vo dvoch vyhotoveniach v anglickom jazyku.
Za
Československú socialistickú
republiku:
Leopold Lér v. r.
Za
Socialistickú federatívnu
republiku Juhosláviu:
Petar Kostic v. r.
