Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Litva
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Slovenská republika a Litovská republika,
želajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmov a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu
alebo oboch zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene niektorého
zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov
bez ohľadu na spôsob ich vyberania.
2. Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkových
príjmov, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní
zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ako aj daní z prírastku
majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú najmä:
a) v Litve
i) daň zo zisku právnických osôb (juridiniu asmenu pelno mokestis),
ii) daň z príjmov fyzických osôb (fiziniu asmenu pajamu mokestis),
iii) daň podnikov užívajúcich majetok vo vlastníctve štátu (palukanos uz valstybinio
kapitalo naudojima),
iv) daň z nehnuteľností (nekilnojamojo turto mokestis)
(ďalej len "litovská daň"),
b) na Slovensku
i) daň z príjmov fyzických osôb,
ii) daň z príjmov právnických osôb,
iii) daň z nehnuteľností
(ďalej len "slovenská daň").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu,
ktoré sa budú ukladať odo dňa podpisu tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo
namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky podstatné
zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výraz "Litva" označuje Litovskú republiku, a ak je použitý v zemepisnom
zmysle, označuje územie Litovskej republiky a akúkoľvek oblasť priľahlú k výsostným
vodám Litovskej republiky, na ktorej môžu byť podľa právnych predpisov Litovskej
republiky a v súlade s medzinárodným právom vykonávané práva Litvy týkajúce
sa morského dna a jeho podložia a ich prírodných zdrojov,
b) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku, a ak je použitý
v zemepisnom zmysle, označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva
svoje suverénne práva a jurisdikciu v súlade s pravidlami medzinárodného práva,
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa súvislostí Litvu alebo Slovensko,
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné združenia
osôb,
e) výraz "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo akéhokoľvek
nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom
jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
štátu,
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje každú dopravu uskutočňovanú
loďou alebo lietadlom, prevádzkovanú podnikom jedného zmluvného štátu okrem
prípadov, ak takáto loď alebo lietadlo sú prevádzkované len medzi miestami v
druhom zmluvnom štáte,
h) výraz "príslušný úrad" označuje
i) ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu v Litve,
ii) ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu na Slovensku,
i) výraz "štátny príslušník" označuje
i) každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,
ii) každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť (partnership), združenie
alebo iného nositeľa práv zriadeného podľa právnych predpisov platných v niektorom
zmluvnom štáte.
2. Pokiaľ ide o uplatňovanie tejto zmluvy zmluvným štátom, každý výraz nedefinovaný
v zmluve, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, má taký význam, aký má v danom
čase podľa právnych predpisov tohto štátu upravujúcich dane, na ktoré sa vzťahuje
táto zmluva, pričom akýkoľvek význam podľa platných daňových predpisov tohto
štátu bude prevažovať nad významom, ktorý má tento výraz podľa iných právnych
predpisov tohto štátu.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident zmluvného štátu" označuje
každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v
tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia, miesta
založenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria, a tiež zahŕňa tento štát
a každý jeho nižší správny útvar alebo miestny orgán. Tento výraz však nezahŕňa
osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov
v tomto štáte alebo z majetku umiestneného v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, určí sa jej postavenie takto:
a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má stály byt;
ak má stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku
ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne
dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za
rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom
z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadneho z nich,
príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak je podľa ustanovení odseku 1 osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom
oboch zmluvných štátov, príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť
túto otázku vzájomnou dohodou a určia spôsob uplatnenia tejto zmluvy na takúto
osobu. Ak nie je takáto dohoda uzatvorená, takáto osoba sa nebude považovať
za rezidenta ani jedného zmluvného štátu na účely požívania výhod z tejto zmluvy.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik úplne alebo čiastočne
vykonáva svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných
zdrojov.
3. Výraz "stála prevádzkareň" rovnako zahŕňa
a) stavenisko alebo stavbu, alebo inštalačný projekt, ale len vtedy, ak trvá
dlhšie ako deväť mesiacov,
b) poskytovanie služieb vrátane poradenských a manažérskych služieb podnikom
jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov
zamestnaných podnikom na takéto účely, ale len ak činnosti takéhoto charakteru
trvajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného alebo viacerých období
presahujúcich v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz "stála prevádzkareň"
nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré podnik využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia,
vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu tovaru
alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania
akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania
akýchkoľvek kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková
činnosť trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie má
prípravný alebo pomocný charakter.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba iná ako nezávislý zástupca
v zmysle odseku 6 koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle uplatňuje
právomoc uzavierať zmluvy v mene podniku, tak tento podnik má stálu prevádzkareň
v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre
podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku
4, ktoré by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto
odseku, keby sa vykonávali prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto,
že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho
komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci
svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda
spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného
štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom
stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že táto spoločnosť je
stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa právnych
predpisov zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Ustanovenia
tejto zmluvy vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok sa vzťahujú aj na príslušenstvo
nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a
lesníctve, práva vzťahujúce sa na pozemky podľa ustanovení občianskeho práva,
akékoľvek opcie alebo podobné práva na získanie nehnuteľného majetku, právo
užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu
alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov.
Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, z nájmu alebo
z každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ak vlastníctvo podielov alebo iných obchodných práv na spoločnosti oprávňuje
vlastníka týchto podielov alebo obchodných práv na používanie nehnuteľného majetku
vlastneného spoločnosťou, príjmy z priameho užívania, nájmu alebo každého iného
spôsobu používania takýchto práv môžu byť zdanené v tom zmluvnom štáte, v ktorom
sa nehnuteľný majetok nachádza.
5. Ustanovenia odsekov 1, 3 a 4 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých osobných
činností.
Článok 7
Zisky podniku
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto
spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v takom
rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výnimkou
ustanovení odseku 3, tejto stálej prevádzkarni sa v každom zmluvnom štáte pripočítavajú
zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké
alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne
nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane nákladov na
vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v
tom štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať
stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym
častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky,
ktoré sa majú zdaniť takýmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia
zisku však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými
v tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti,
že iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich
odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na
iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto
zmluvy, ustanovenia tých článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí alebo lietadiel
v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa uplatnia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Prepojené podniky
1. Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo zúčastňuje na riadení,
kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo
na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré
sa líšia od podmienok, ktoré by si dohodli nezávislé podniky, potom môžu byť
akékoľvek zisky, ktoré by jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmienky
ich nedosiahol, zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte,
a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného
štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké
by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát vhodne upraví
sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení tejto úpravy
sa bude postupovať s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné
úrady zmluvných štátov môžu v prípade potreby vzájomne konzultovať.
3. Ustanovenia odseku 2 sa nepoužijú v prípade podvodu alebo vedomého zanedbania
povinností, alebo nedbalosti.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, ktorého spoločnosť
vyplácajúca dividendy je rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu,
ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň
takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy dividend. Tento odsek sa netýka
zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy zo všetkých
druhov akcií alebo z iných práv podieľať sa na zisku s výnimkou pohľadávok,
ako aj príjmy z iných práv na spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom
ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov toho štátu, ktorého spoločnosť rozdeľujúca
zisk je rezidentom. Výraz "dividendy" takisto zahŕňa príjmy z dohôd
vrátane dlžných záväzkov s právom na podiele zo zisku až do rozsahu stanoveného
právnymi predpismi zmluvného štátu, v ktorom príjmy vznikajú.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého
je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, podnikateľskú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo ak vykonáva v tomto druhom
štáte nezávislé osobné činnosti zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a
účasť, v súvislosti s ktorou sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto
stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú
ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy
vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sú tieto dividendy vyplácané
rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, v súvislosti s ktorou sa
dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu
nachádzajúcu sa v tomto druhom štáte, a ani nemôže zdaniť nerozdelené zisky
spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené
zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých
v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého
zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto úroky sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj,
a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník úrokov
rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej
sumy úrokov.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte,
poberané a skutočne vlastnené vládou druhého zmluvného štátu alebo centrálnou
bankou, alebo akoukoľvek finančnou inštitúciou úplne vlastnenou touto vládou
alebo úroky poberané z pôžičiek garantovaných touto vládou budú oslobodené od
dane v skôr uvedenom štáte.
4. S výnimkou článku 10 ods. 3 výraz "úroky" použitý v tomto článku
označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených alebo nezabezpečených
záložným právom na nehnuteľnosť, bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú právo
účasti na ziskoch dlžníka, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy
z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými
papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále za oneskorenú platbu sa nepovažuje
za úroky na účely tohto článku.
5. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé osobné
činnosti zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, z ktorej
sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto
stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14 podľa toho, o aký prípad ide.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak ich platiteľ je
rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je
alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu
prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, z ktorého
sú platené úroky, a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo
stálej základne, potom sa predpokladá, že úroky majú zdroj v tom štáte, v ktorom
sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
7. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa
na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ
so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa ustanovenia
tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto
sumu sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu
s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi
druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom
majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník
licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená
nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu obdržané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie
akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu
vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok na televízne alebo
rozhlasové vysielanie a iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie,
akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca
alebo výrobného postupu alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného,
obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú
na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte
nezávislé osobné činnosti zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo
alebo majetok, za ktorý sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viažu na túto
stálu prevádzkareň alebo stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia
článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak ich
platiteľ je rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky
bez ohľadu na to, či je alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu,
má v niektorom zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti
s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu tejto
stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné
poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála
základňa nachádza.
6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných
poplatkov vzťahujúca sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré
sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom,
keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa ustanovenia tohto článku len na
túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu sa v tomto prípade
zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia podielov
na spoločnosti, ktorej majetok pozostáva prevažne, priamo alebo nepriamo, z
nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom
štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident
jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých osobných
činností, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne
(samej alebo spolu s celým podnikom) alebo tejto stálej základne sa môžu zdaniť
v tomto druhom štáte.
4. Zisky, ktoré poberá podnik jedného zmluvného štátu zo scudzenia lodí alebo
lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave týmto podnikom alebo hnuteľného
majetku, ktorý slúži na prevádzku týchto lodí alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu
len v tomto štáte.
5. Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2, 3 a 4,
podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé osobné činnosti
1. Príjmy, ktoré poberá fyzická osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného
štátu, z odborných činností alebo z iných činností nezávislého charakteru, podliehajú
zdaneniu len v tomto štáte, ak rezident nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom
štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má k dispozícii takúto stálu
základňu, príjmy sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom
ich možno pripočítať tejto stálej základni. Ak fyzická osoba, ktorá je rezidentom
jedného zmluvného štátu, je prítomná v druhom zmluvnom štáte počas obdobia alebo
období presahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré
sa začína alebo sa končí v príslušnom daňovom roku, tak táto osoba sa bude na
tento účel považovať, že má obvykle k dispozícii stálu základňu v tomto druhom
štáte, a príjmy plynúce z jej uvedených činností, ktoré sú vykonávané v tomto
druhom štáte, budú pripočítané tejto stálej základni.
2. Výraz "odborné činnosti" zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne,
umelecké, výchovné alebo vzdelávacie činnosti, ako aj nezávislé činnosti lekárov,
právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovných znalcov.
Článok 15
Závislá činnosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov
16, 18 a 19 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom
štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa takéto odmeny zaň prijaté zdaniť
v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenia
odseku 1 len v skôr uvedenom štáte, ak
a) sa príjemca zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období,
ktoré sa začína alebo sa končí v príslušnom daňovom roku, a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie
je rezidentom druhého štátu, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa odmeny poberané
z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného
v medzinárodnej doprave podnikom zmluvného štátu môžu zdaniť v tomto štáte.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti alebo iného podobného orgánu spoločnosti,
ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci
umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo
ako hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v
druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť
v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi priamo jemu samému, ale inej osobe, tieto
príjmy sa môžu zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v tom zmluvnom
štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na príjmy poberané z činností vykonávaných
umelcom alebo športovcom v jednom zmluvnom štáte, ak návšteva tohto štátu je
úplne alebo z podstatnej časti hradená z verejných fondov jedného alebo oboch
zmluvných štátov, alebo ich nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov.
V takom prípade sa príjmy zdania len v tom zmluvnom štáte, ktorého je umelec
alebo športovec rezidentom.
Článok 18
Dôchodky
Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania
rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení
článku 19 ods. 2 len v tomto štáte.
Článok 19
Štátna služba
1.
a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodky, vyplácané jedným zmluvným
štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom fyzickej osobe
za služby poskytované tomuto štátu alebo jeho nižšiemu správnemu útvaru, alebo
miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom
zmluvnom štáte, ak sú tieto služby poskytované v tomto štáte a fyzická osoba,
ktorá je rezidentom tohto štátu,
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo
ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodu poskytovania týchto služieb.
2.
a) Akékoľvek dôchodky vyplácané priamo alebo z fondov, ktoré vytvoril jeden
zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán, fyzickej osobe
za služby poskytované tomuto štátu alebo jeho nižšiemu správnemu útvaru, alebo
miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa použijú na platy, mzdy a iné podobné
odmeny a na dôchodky za služby poskytované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo
miestnym orgánom.
Článok 20
Študenti
Platby, ktoré študent, žiak učilišťa alebo účastník kurzu pre výkon povolania,
ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného
štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom
štáte iba na účely štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na pobyt,
štúdium alebo výcvik, sa nezdania v tomto štáte za predpokladu, že takéto platby
sa vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu bez ohľadu na ich zdroj, ktoré sa
neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba
v tomto štáte. Príjmy vo forme výhier z hier a lotérií, ktoré majú zdroj v druhom
zmluvnom štáte, sa však môžu zdaniť aj v tomto druhom štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť
v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza,
alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé osobné činnosti zo stálej základne,
ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia,
sú skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom
prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad
ide.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného
štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného
štátu v druhom zmluvnom štáte na účely výkonu nezávislých osobných činností,
sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Lode a lietadlá, ktoré prevádzkuje podnik jedného zmluvného štátu v medzinárodnej
doprave, a hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takýchto lodí a lietadiel
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
len v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1. V Litve sa dvojité zdanenie vylúči takto:
Ak rezident Litvy poberá príjmy alebo vlastní majetok, ktorý sa podľa tejto
zmluvy môže zdaniť na Slovensku, ak vnútroštátne právne predpisy neumožňujú
výhodnejšie zaobchádzanie, Litva povolí
a) znížiť daň z príjmov tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov zaplatenej
na Slovensku,
b) znížiť daň z majetku tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z majetku zaplatenej
na Slovensku.
Takéto zníženie však v žiadnom prípade nepresiahne tú časť dane z príjmov alebo
dane z majetku v Litve vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá
podľa toho, o aký prípad ide, na príjmy alebo majetok, ktoré sa môžu zdaniť
na Slovensku.
2. Na Slovensku sa dvojité zdanenie vylúči takto:
Slovensko môže pri zdaňovaní svojich rezidentov zahrnúť do základu dane, z ktorého
sa takéto dane ukladajú, časti príjmov alebo majetku, ktoré sa môžu podľa ustanovení
tejto zmluvy rovnako zdaniť v Litve, povolí však znížiť sumu dane vypočítanú
z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Litve. Suma, o ktorú
sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej dane vypočítanej pred jej
znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy alebo majetok, ktoré sa môžu zdaniť
podľa ustanovení tejto zmluvy v Litve.
3. Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjmy, ktoré poberá
rezident jedného zmluvného štátu, sú oslobodené od dane v tomto štáte, tento
štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane na zvyšné príjmy takejto osoby
vziať do úvahy tieto oslobodené príjmy.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom
štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo
ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo
môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii
najmä vo vzťahu k trvalému pobytu. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia
článku 1 uplatní aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných
štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom
zmluvnom štáte, sa nestanoví v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie
neznamená záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného
štátu osobné úľavy, zľavy a zníženia daní z dôvodu osobného postavenia alebo
rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.
3. Ak sa neuplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 7 alebo článku
12 ods. 6, sú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného
zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu na účely stanovenia zdaniteľných
ziskov tohto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené
rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek dlhy podniku jedného zmluvného
štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu sú na účely stanovenia zdaniteľného
majetku takéhoto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli
dohodnuté s rezidentom skôr uvedeného štátu.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo
alebo nepriamo vlastní alebo ovláda rezident alebo rezidenti druhého zmluvného
štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam
s ním spojeným, ktoré sú odlišné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené
povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr
uvedeného štátu.
5. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 vzťahujú na
dane akéhokoľvek druhu a charakteru.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú
alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami
tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne
právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného
štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 24 ods.
1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad
musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom
k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak príslušný úrad považuje námietku za oprávnenú a ak sám nie je schopný
nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou dohodou
s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré
nie je v súlade s touto zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na
lehoty stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo
uplatňovaní tejto zmluvy. Môžu sa aj vzájomne poradiť, aby sa vylúčilo dvojité
zdanenie v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo, ako aj
prostredníctvom spoločnej komisie zloženej z príslušných úradov alebo ich zástupcov
s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak
zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií
nie je obmedzená článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal, sa
uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie získané podľa vnútroštátnych
právnych predpisov tohto štátu a oznámia sa len osobám alebo úradom (vrátane
súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním
daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, vymáhaním alebo trestným stíhaním súvisiacim
s týmito daňami alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch. Tieto osoby alebo
úrady použijú takéto informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu
oznámiť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému
zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych predpisov
alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske,
priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo
informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 27
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa netýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú
členom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené čo najskôr.
2. Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia
sa budú uplatňovať v oboch zmluvných štátoch
a) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy poberané 1. januára
alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne
platnosť,
b) v prípade ostatných daní z príjmov a daní z majetku na dane ukladané za každý
daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom
po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.
Článok 29
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, ak ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý
zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným oznámením o
výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka nasledujúceho
po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto
prípade sa táto zmluva prestane uplatňovať v oboch zmluvných štátoch
a) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy poberané 1. januára
alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie
o výpovedi,
b) v prípade ostatných daní z príjmov a daní z majetku na dane ukladané za každý
daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom
po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané vo Vilniuse 15. marca 2001 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, v slovenskom,
litovskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.
V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.
Za Slovenskú republiku:
Eduard Kukan v. r.
Za Litovskú republiku:
Antanas Valionis v. r.
P R O T O K O L
K ZMLUVE MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A LITOVSKOU REPUBLIKOU O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO
ZDANENIA A ZABRÁNENÍ DAŇOVÉMU ÚNIKU V ODBORE DANÍ Z PRÍJMOV A Z MAJETKU
Pri podpise Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou o zamedzení
dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
(ďalej len "zmluva") sa dolupodpísaní dohodli na nasledujúcich ustanoveniach,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
I. K článku 6 a k článku 13
Rozumie sa, že všetky príjmy a zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorý
je uvedený v článku 6 a umiestnený v jednom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené
v súlade s ustanoveniami článku 13.
II. K článku 7 ods. 3
Rozumie sa, že náklady, ktoré môžu byť odpočítané zmluvným štátom, zahŕňajú
len tie odpočítateľné náklady, ktoré sa priamo vzťahujú na podnikateľskú činnosť
stálej prevádzkarne.
III. Zmluvné štáty súhlasia, aby sa bez ohľadu na ustanovenia článkov 4 až 20
tejto zmluvy vo vzťahu k činnostiam vykonávaným v pobrežnej oblasti uplatňovali
nasledujúce ustanovenia:
1. Výraz "činnosti vykonávané v pobrežnej oblasti" označuje činnosti
vykonávané v oblasti pobrežia zmluvného štátu v súvislosti s prieskumom a využívaním
morského dna, jeho podložia a ich prírodných zdrojov umiestnených v tomto štáte.
2. Osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu a vykonáva činnosti v
pobrežnej oblasti druhého zmluvného štátu, sa podľa odseku 3 považuje, že vykonáva
podnikateľskú činnosť v tomto druhom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne
alebo stálej základne, ktorá sa tu nachádza.
3. Ustanovenia odseku 2 sa neuplatňujú, ak sa činnosti vykonávané v pobrežnej
oblasti vykonávajú v jednom alebo vo viacerých obdobiach nepresahujúcich v úhrne
30 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období. Na účely tohto odseku
a) činnosti vykonávané v pobrežnej oblasti, ktoré vykonáva osoba prepojená s
inou osobou, sa považujú za vykonávané touto inou osobou, ak tieto činnosti
sú v podstate rovnaké ako tie, ktoré vykonáva skôr uvedená osoba okrem prípadov,
keď sa tieto činnosti vykonávajú v tom istom čase ako jej vlastné činnosti,
b) osoba sa považuje za prepojenú s inou osobou, ak jedna je priamo alebo nepriamo
kontrolovaná druhou osobou alebo obe sú priamo alebo nepriamo kontrolované treťou
osobou alebo tretími osobami.
4. Mzdy, platy a iné podobné odmeny poberané rezidentom jedného zmluvného štátu
s ohľadom na zamestnanie spojené s činnosťami vykonávanými v pobrežnej oblasti
druhého zmluvného štátu, čo do rozsahu povinností vykonávaných v pobrežnej oblasti
tohto druhého štátu, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Takéto odmeny však
podliehajú zdaneniu len v skôr uvedenom štáte, ak sa zamestnanie vykonáva pre
zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom tohto druhého štátu, a ak sa zamestnanie
vykonáva počas jedného alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 30 dní
v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
5. Zisky poberané rezidentom jedného zmluvného štátu zo scudzenia
a) práv na prieskum a využitie alebo
b) majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, ktorý sa využíva v súvislosti
s činnosťami vykonávanými v pobrežnej oblasti v tomto druhom štáte, alebo
c) podielov, ktoré úplne alebo z väčšej časti odvodzujú svoju hodnotu priamo
alebo nepriamo z takýchto práv alebo takéhoto majetku alebo súčasne z takýchto
práv a takéhoto majetku,
môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
V tomto odseku výraz "práva na prieskum a využitie" označuje práva
na aktíva vytvárané činnosťami vykonávanými v pobrežnej oblasti druhého zmluvného
štátu alebo práva na podiely alebo výhody plynúce z týchto aktív.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali tento protokol.
Dané vo Vilniuse 15. marca 2001 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, v slovenskom,
litovskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.
V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom
jazyku.
Za Slovenskú republiku:
Eduard Kukan v. r.
Za Litovskú republiku:
Antanas Valionis v. r.
