Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Lotyšsko
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Slovenská republika a Lotyšská republika,
prajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmov a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch
zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene
niektorého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo
miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich vyberania.
2. Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, z celkového majetku alebo z časti príjmov, alebo z časti majetku
vrátane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ako
aj daní z prírastku majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú najmä
a) na Slovensku:
(i) daň z príjmov fyzických osôb,
(ii) daň z príjmov právnických osôb,
(iii) daň z nehnuteľností
(ďalej len "slovenská daň"),
b) v Lotyšsku:
(i) daň z príjmov podnikov (uznemumu ienakuma nodoklis),
(ii) daň z príjmov fyzických osôb (iedzivotaju ienakuma nodoklis),
(iii) daň z nehnuteľného majetku (nekustama ipasuma nodoklis)
(ďalej len "lotyšská daň").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu,
ktoré sa ukladajú po dátume podpísania tejto zmluvy popri súčasných daniach
alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia
všetky podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich príslušných daňových
zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku, a ak je použitý v
zemepisnom zmysle, označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva
svoje suverénne práva a jurisdikciu v súlade s pravidlami medzinárodného práva,
b) výraz "Lotyšsko" označuje Lotyšskú republiku, a ak je použitý v
zemepisnom zmysle, označuje územie Lotyšskej republiky a akúkoľvek inú oblasť
susediacu s výsostnými vodami Lotyšskej republiky, na ktorej sa môžu podľa
právnych predpisov Lotyšska a v súlade s medzinárodným právom vykonávať práva
Lotyšska týkajúce sa morského dna a jeho podložia a ich prírodných zdrojov,
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa daných okolností Slovensko alebo Lotyšsko,
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné
združenia osôb,
e) výraz "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo
akéhokoľvek nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného
štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom jedného
zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu,
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou alebo lietadlom, prevádzkovanú podnikom zmluvného štátu, ak takáto loď
alebo lietadlo nie sú prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
h) výraz "príslušný úrad" označuje
(i) ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu v prípade Slovenska,
(ii) ministerstvo financií alebo ním splnomocneného zástupcu v prípade
Lotyšska,
i) výraz "štátny príslušník" označuje
(i) každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,
(ii) každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo združenie zriadené
podľa platných právnych predpisov zmluvného štátu.
2. Pokiaľ ide o uplatnenie tejto zmluvy zmluvným štátom, každý výraz
nedefinovaný v zmluve, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, má taký význam, aký
má v danom čase podľa právnych predpisov tohto štátu upravujúcich dane, na
ktoré sa vzťahuje táto zmluva. Význam podľa platných daňových predpisov tohto
štátu bude prevažovať nad významom, ktorý má výraz podľa iných právnych
predpisov tohto štátu.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident zmluvného štátu" označuje
každú osobu, ktorá má podľa právneho predpisu tohto štátu daňovú povinnosť v
tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia, miesta
založenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria, a tiež zahŕňa tento štát
a každý jeho nižší správny útvar a miestny orgán. Tento výraz však nezahŕňa
osobu, ktorá má daňovú povinnosť v tomto štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v
tomto štáte alebo z majetku nachádzajúceho sa v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, určí sa jej postavenie takto:
a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má stály byt;
ak má stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku
ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých
záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne
dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za
rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v
žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym občanom,
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym
príslušníkom žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto
otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak je podľa ustanovení odseku 1 iná ako fyzická osoba rezidentom oboch
zmluvných štátov, príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť túto
otázku vzájomnou dohodou a určia spôsob uplatnenia tejto zmluvy na takúto
osobu. Ak nie je takáto dohoda uzavretá, takáto osoba sa nebude považovať za
rezidenta ani jedného zmluvného štátu na účely požívania výhod z tejto zmluvy.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, prostredníctvom ktorého vykonáva podnik úplne alebo sčasti
svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby
prírodných zdrojov.
3. Výraz "stála prevádzkareň" rovnako zahŕňa
a) stavenisko alebo stavbu, alebo inštalačný projekt, ale len vtedy, ak
existuje dlhšie ako deväť mesiacov,
b) poskytovanie služieb vrátane poradenských a manažérskych služieb podnikom
jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov
zamestnaných podnikom na takéto účely, ale len pokiaľ činnosti takéhoto charakteru
pokračujú na území druhého zmluvného štátu počas jedného alebo viacerých období
presahujúcich v úhrne šesť mesiacov v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov
idúcich po sebe.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz "stála prevádzkareň"
nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba na účely nákupu tovaru
alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba na účely poskytovania
akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný
charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba na účely vykonávania
akýchkoľvek kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť
trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný
alebo pomocný charakter.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba iná ako nezávislý zástupca
v zmysle odseku 6 koná v mene podniku a má a obvykle vykonáva v zmluvnom štáte
právomoc uzavierať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik má
stálu prevádzkareň vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva
pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v
odseku 4, ktoré, ak by sa uskutočňovali prostredníctvom trvalého zariadenia na
podnikanie, by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení
tohto odseku.
6. Skutočnosť, že podnik vykonáva podnikateľskú činnosť v zmluvnom štáte
prostredníctvom makléra, konateľa alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto
osoby vykonávajú svoju bežnú podnikateľskú činnosť, neznamená, že má stálu
prevádzkareň v tomto štáte.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého
zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už
prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo inak), neznamená, že táto spoločnosť
je stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) nachádzajúceho sa v
druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa právnych
predpisov zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. V každom prípade
tento výraz zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár
používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva podľa noriem občianskeho práva
vzťahujúce sa na pozemky, akékoľvek opcie alebo podobné práva na získanie
nehnuteľného majetku, právo na užívanie nehnuteľného majetku a práva na
premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných
ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. Lode, člny a lietadlá sa
nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, nájmu alebo z
každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ak vlastníctvo podielov alebo iných obchodných práv v spoločnosti oprávňuje
vlastníka týchto podielov alebo obchodných práv na používanie nehnuteľného
majetku vlastneného spoločnosťou, príjmy z priameho používania, nájmu alebo
každého iného spôsobu používania takýchto práv môžu byť zdanené v tom zmluvnom
štáte, v ktorom sa nehnuteľný majetok nachádza.
5. Ustanovenia odsekov 1, 3 a 4 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých
povolaní.
Článok 7
Zisky podniku
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, s výhradou
ustanovení odseku 3 sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni priraďujú
zisky, ktoré by dosiahla, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo
obdobné činnosti v rovnakých alebo podobných podmienkach a keby bola úplne
nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane nákladov na
vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených bez ohľadu na to,
kde vznikli.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré majú byť
pripočítané stálej prevádzkarni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát
stanovil zisky, ktoré majú byť zdanené takýmto obvyklým rozdelením. Použitý
spôsob rozdelenia zisku však musí byť taký, aby bol výsledok v súlade so
zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Skutočnosť, že stála prevádzkareň iba nakupovala tovar pre podnik,
neznamená, že sa jej pripisujú zisky.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú
dostatočné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto
zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí alebo lietadiel
v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Prepojené podniky
1. Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu zúčastňuje priamo alebo nepriamo na
riadení, kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole
alebo majetku podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu
a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by si dohodli nezávislé podniky, môžu byť akékoľvek
zisky, ktoré by jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmienky ich
nedosiahol, zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom
štáte, a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr
uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi dvoma podnikmi boli také, aké
by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát vhodne upraví
sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení tejto úpravy sa
bude postupovať s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné
úrady zmluvných štátov môžu v prípade potreby vzájomne konzultovať.
3. Ustanovenia odseku 2 sa nepoužijú v prípade podvodu alebo nesplnenia
povinnosti alebo nedbalosti.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného
štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť,
ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je
však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto
vyberaná nepresiahne 10 percent hrubej sumy dividend. Tento odsek sa nedotýka
zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy zo
všetkých druhov akcií alebo z iných práv s výnimkou pohľadávok, z podielov na
zisku, ako aj príjmy z iných práv na spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým
spôsobom ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov toho štátu, ktorého spoločnosť
rozdeľujúca zisk je rezidentom. Výraz "dividendy" takisto zahŕňa
príjem z dohôd vrátane dlžných záväzkov s právom na podiel zo zisku až do
rozsahu stanoveného právnymi predpismi zmluvného štátu, v ktorom príjmy
vznikajú.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v
tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a účasť,
z ktorej sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň
alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností použijú
ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sú tieto dividendy
vyplácané rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak účasť, z ktorej sa dividendy
vyplácajú, sa skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu,
ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, a ani nemôže zdaniť nerozdelené zisky
spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo
nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov
dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého
zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Takéto úroky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a
to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník úrokov
rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 percent
hrubej sumy úrokov.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom
štáte a plynúce a skutočne vlastnené vládou druhého zmluvného štátu, centrálnou
bankou alebo akoukoľvek finančnou inštitúciou úplne vlastnenou touto vládou
alebo úroky plynúce z pôžičiek garantovaných touto vládou budú vyňaté zo
zdanenia v skôr uvedenom štáte.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti
v súlade s článkom 10 ods. 3 bez ohľadu na to, či majú právo účasti na zisku
dlžníka, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo
dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi,
obligáciami alebo dlhopismi. Penále za oneskorenú platbu sa nepovažujú za úroky
na účely tohto článku.
5. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá je tam umiestnená, alebo v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé
povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa
platia úroky, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu
základňu. V takom prípade sa podľa okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo
článku 14.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ je
rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je
rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň
alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, z ktorého sú platené
úroky a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej
základne, potom sa za zdroj takýchto úrokov považuje štát, v ktorom je
umiestnená stála prevádzkareň alebo stála základňa.
7. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa na
pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ
so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb
presahujúca túto sumu sa zdaní v tomto prípade podľa právnych predpisov každého
zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané
rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom
majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný
vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto
stanovená nepresiahne 10 percent hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu prijaté ako odplata za použitie alebo za právo na použitie
akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo k vedeckému dielu
vrátane kinematografických filmov a filmov alebo pások pre rozhlasové alebo
televízne vysielanie a akýchkoľvek iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej
reprodukcie, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu,
tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo za použitie alebo za právo na
použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za
informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké
skúsenosti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v
tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak
právo alebo majetok, z ktorých sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viažu
na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V takom prípade sa podľa
okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ
je rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky, či je,
alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu
prevádzkareň alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť platiť
licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej
základne, tak tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom
je umiest-nená stála prevádzkareň alebo stála základňa.
6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných
poplatkov vzťahujúca sa na použitie, právo alebo informáciu, z ktorých sa
platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom,
keby takéto vzťahy neexistovali, použijú sa ustanovenia tohto článku len na
túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu sa zdaní v
tomto prípade podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím
na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte, sa
môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia podielov
na spoločnosti, ktorých hodnota je odvodená prevažne, priamo alebo nepriamo, z
nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom
štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má
rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého
povolania, vrátane takých ziskov dosiahnutých zo scudzenia takej stálej prevádzkarne
(samej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne sa môžu zdaniť
v tomto druhom štáte.
4. Zisky plynúce podniku jedného zmluvného štátu zo scudzenia lodí alebo
lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku,
ktorý slúži na prevádzku týchto lodí alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu len v
tomto štáte.
5. Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2, 3 a 4,
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, ktorého scudziteľ je rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré poberá fyzická osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného
štátu z nezávislých činností alebo z iných činností nezávislého charakteru,
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak v druhom zmluvnom štáte rezident nemá
obvykle k dispozícii stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má takúto
stálu základňu, môžu sa príjmy zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v rozsahu,
v akom ich možno pripočítať tejto stálej základni. Ak fyzická osoba, ktorá je
rezidentom jedného zmluvného štátu, je prítomná v druhom zmluvnom štáte počas
obdobia alebo období, ktoré presahujú v úhrne 183 dní v priebehu dvanástich
kalendárnych mesiacov idúcich po sebe, ktoré sa začínajú alebo sa končia v
príslušnom daňovom roku, tak sa tým na tento účel rozumie, že má obvykle k
dispozícii stálu základňu v tomto druhom štáte, a príjem, ktorý plynie z jej
uvedených aktivít, ktoré sú vykonávané v tomto druhom štáte, bude pripočítaný
tejto stálej základni.
2. Výraz "nezávislé činnosti" zahŕňa najmä nezávislé vedecké,
literárne, umelecké, výchovné alebo vzdelávacie činnosti, ako aj samostatné činnosti
lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovných
znalcov.
Článok 15
Závislá činnosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov
16, 18 a 19 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom
štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa zdaňujú bez ohľadu na ustanovenie
odseku 1 len v skôr uvedenom štáte, ak
a) sa príjemca zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v priebehu dvanástich kalendárnych
mesiacov idúcich po sebe, ktoré sa začínajú alebo sa končia v príslušnom daňovom
roku, a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie
je rezidentom druhého štátu, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa odmeny poberané z
dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode, člna alebo lietadla
prevádzkovaného v medzinárodnej doprave podnikom jedného zmluvného štátu môžu
zdaniť v tomto štáte.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti alebo akéhokoľvek iného orgánu spoločnosti,
ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom
štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti
vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny
umelec, alebo ako hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností
v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a
15 v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi priamo jemu samému, ale inej osobe, tieto
príjmy sa môžu zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 tejto zmluvy
v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na príjem poberaný z aktivít
vykonávaných umelcom alebo športovcom v jednom zmluvnom štáte, ak návšteva
tohto štátu je úplne alebo z podstatnej časti hradená z verejných prostriedkov
jedného alebo oboch zmluvných štátov alebo ich nižších správnych útvarov, alebo
miestnych orgánov. V takom prípade sa príjem zdaňuje len v tom zmluvnom štáte,
ktorého je tento umelec alebo športovec rezidentom.
Článok 18
Dôchodky
S výhradou ustanovení článku 19 ods. 2 dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané
rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu predchádzajúceho zamestnania
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Článok 19
Štátna služba
1. a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodky vyplácané jedným
zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom
tohto štátu fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo jeho
nižšiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v
tomto štáte.
b) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v
druhom zmluvnom štáte, ak sa tieto služby preukazujú v tomto štáte a fyzická
osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu:
(i) je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo
(ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodu poskytovania týchto
služieb.
2. a) Akékoľvek dôchodky vyplácané buď priamo, alebo z prostriedkov, ktoré
vytvoril niektorý zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny
orgán, fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo jeho nižšiemu
správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa použijú na platy, mzdy a iné podobné
odmeny a dôchodky za služby preukázané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo
miestnym orgánom tohto štátu.
Článok 20
Študenti
Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, alebo účastník kurzu pre výkon
povolania, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného
zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr
uvedenom štáte iba z dôvodu štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na
živobytie, štúdium alebo výcvik, sa nezdania v tomto štáte za predpokladu, že
takéto platby sú mu vyplácané zo zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré
sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, sa zdania iba v tomto
štáte. Príjem vo forme výhier z hier a lotérií, ktoré majú zdroj v druhom
zmluvnom štáte, sa však môžu zdaniť aj v tomto druhom štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na iné príjmy ako na príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v
druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej alebo
v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé povolanie zo stálej základne tam
umiestnenej a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sú skutočne
spojené s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa
podľa okolností použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného
zmluvného štátu a ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, môže byť zdanený v
tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného
štátu v druhom zmluvnom štáte na účely vykonávania nezávislého povolania, môže
byť zdanený v tomto druhom štáte.
3. Lode a lietadlá, ktoré sa používajú v medzinárodnej doprave podnikom jedného
zmluvného štátu, a hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takýchto lodí a
lietadiel podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
iba v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1. V prípade Slovenska sa dvojité zdanenie vylúči takto:
Slovensko môže pri zdaňovaní svojich rezidentov zahrnúť do základu dane, z
ktorého sa takéto dane ukladajú, časti príjmov alebo majetku, ktoré sa môžu
zdaniť podľa ustanovení tejto zmluvy rovnako v Lotyšsku, povolí však znížiť
sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v
Lotyšsku. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej dane
vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy alebo majetok,
ktoré sa môžu zdaniť podľa ustanovení tejto zmluvy v Lotyšsku.
2. V prípade Lotyšska sa dvojité zdanenie vylúči takto:
a) Ak rezident Lotyšska poberá príjmy alebo vlastní majetok, ktoré sa podľa
ustanovení tohto článku môžu zdaniť na Slovensku, pokiaľ domáce právne predpisy
neumožňujú výhodnejšie zaobchádzanie, Lotyšsko povolí
(i) znížiť daň z príjmov tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov
zaplatenej na Slovensku,
(ii) znížiť daň z majetku tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z majetku
zaplatenej na Slovensku.
Suma, o ktorú sa daň zníži v oboch prípadoch, však nepresiahne tú časť dane z
príjmov alebo dane z majetku vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne
pripadá, podľa toho, o aký prípad ide, na príjmy alebo majetok, ktoré sa môžu
zdaniť na Slovensku.
b) Ak na účely písmena a) spoločnosť, ktorá je rezidentom Lotyšska, prijme
dividendy od spoločnosti, ktorá je rezidentom Slovenska, v ktorej vlastní aspoň
10 percent akcií s úplným hlasovacím právom, daň zaplatená na Slovensku bude
obsahovať nielen daň zaplatenú z dividend, ale i príslušnú časť dane zo zisku
spoločnosti, z ktorého boli dividendy vyplácané.
3. Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjmy, ktoré poberá
rezident jedného zmluvného štátu, sú oslobodené od dane v tomto štáte, tento
štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane na zvyšné príjmy tohto
rezidenta vziať do úvahy tieto oslobodené príjmy.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom
štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s tým spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s tým spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať
štátni príslušníci tohto druhého zmluvného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii
najmä vo vzťahu k stálemu pobytu. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenie
článku 1 uplatní aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch
zmluvných štátov.
2. Osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu,
nepodliehajú ani v jednom zo zmluvných štátov žiadnemu zdaneniu alebo
povinnostiam s tým spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s tým
spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci
štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä vo vzťahu k stálemu pobytu.
3. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, sa nestanoví v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako
zdanenie podnikov tohto druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto
ustanovenie neznamená záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom
druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného
postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.
4. Ak sa neuplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 6 alebo článku
12 ods. 6, sú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky, ktoré platí podnik
jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu, odpočítateľné na účely
stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby
boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek dlhy podniku
jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely
stanovenia zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočítateľné za rovnakých
podmienok ako dlhy voči rezidentovi skôr uvedeného štátu.
5. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda rezident alebo rezidenti druhého
zmluvného štátu, nepodliehajú v prvom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani
povinnostiam s tým spojeným, ktoré sú odlišné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s
tým spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky
prvého štátu.
6. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 vzťahujú na
dane akéhokoľvek druhu a charakteru.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú
alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré
poskytuje vnútroštátny právny predpis týchto štátov, predložiť svoj prípad
príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad
vzťahuje článok 24 ods. 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je
štátnym príslušníkom. Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého
oznámenia o úkone vedúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami
tejto zmluvy.
2. Ak príslušný úrad považuje námietku za oprávnenú a ak nie je sám schopný
nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou
dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto dohodou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní
bez ohľadu na časové obmedzenia vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných
štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo
uplatňovaní tejto zmluvy. Môžu aj vzájomne konzultovať, aby sa zamedzilo
dvojitému zdaneniu v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo, ako aj
prostredníctvom komisie zloženej z príslušných úradov alebo ich zástupcov s cieľom
dosiahnuť dohodu podľa predchádzajúcich odsekov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si vymieňajú informácie potrebné na
uplatnenie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak
zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií
nie je obmedzená článkom 1 tejto zmluvy. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát
prijal, sa uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie prijaté podľa
vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a poskytnú sa len osobám alebo
úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním
alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, vymáhaním alebo
trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných
prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takého informácie len na uvedené
účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo v právnych
rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému
zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych
predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske,
priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo
informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 27
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú
členom diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené čo
najskôr.
2. Zmluva nadobudne platnosť výmenou ratifikačných listín a jej ustanovenia sa
budú uplatňovať v oboch zmluvných štátoch
a) vo vzťahu k daniam vyberaným zrážkou pri zdroji na príjmy poberané počnúc 1.
januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom zmluva nadobudne
platnosť,
b) vo vzťahu k ostatným daniam z príjmov a daniam z majetku na dane ukladané za
každý daňový rok počnúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v
ktorom zmluva nadobudne platnosť.
Článok 29
Skončenie platnosti
Táto zmluva zostane v platnosti, až kým ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred skončením každého kalendárneho roka nasledujúceho po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade sa táto zmluva prestane uplatňovať v oboch zmluvných štátoch
a) vo vzťahu k daniam vyberaným zrážkou pri zdroji na príjmy poberané počnúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,
b) vo vzťahu k ostatným daniam z príjmov a daniam z majetku na dane ukladané za každý daňový rok počnúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní a na to riadne splnomocnení podpísali túto zmluvu.
Dané v Bratislave 11. marca 1999 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, v slovenskom, lotyšskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické. V prípade rozdielneho výkladu je rozhodujúci anglický text.
Za Slovenskú republiku:
Eduard Kukan v. r.
Za Lotyšskú republiku:
Valdis Birkavs v. r.
