Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Nemecko
ZMLUVA
medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov
Československá socialistická republika a Spolková republika
Nemecka,
prajúc si uzavrieť Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu
a z majetku, dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo v oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
(1) Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v niektorom z
oboch zmluvných štátov, nech je spôsob vyberania akýkoľvek.
(2) Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového príjmu,
zo všetkého majetku alebo z časti príjmu alebo majetku, včítane daní zo zisku
zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní z objemu miezd a daní
z prírastku hodnoty.
(3) Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú najmä
a) v Spolkovej republike Nemecka:
daň z príjmu (die Einkommensteuer),
daň právnických osôb včítane doplnkovej dávky k dani právnických osôb (die
Körperschaftsteuer einschlisslich der
Ergänzungsabgabe zur Körperschaftsteuer),
daň z majetku (die Vermögensteuer),
pozemková daň (die Grundsteuer) a
živnostenská daň (die Gewerbesteuer);
b) v Československej socialistickej republike:
odvod zo zisku a daň zo zisku,
daň zo mzdy,
daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti,
daň poľnohospodárska,
daň z príjmov obyvateľstva,
daň domová a
odvod z majetku.
(4) Ustanovenia tejto Zmluvy o zdanení príjmu alebo majetku platia primerane
pre živnostenskú daň vyrubovanú nielen podľa príjmu alebo majetku, ktorá sa
vyberá v Spolkovej republike Nemecka.
(5) Táto Zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky totožné alebo obdobné dane,
ktoré sa budú v budúcnosti vyberať popri súčasných daniach alebo namiesto nich.
Príslušné úrady zmluvných štátov si na konci každého roka podľa potreby oznámia
zmeny, ktoré sa vykonali v ich daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
(1) Podľa tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) Výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát"
označujú podľa súvislosti Spolkovú republiku Nemecka alebo Československú
socialistickú republiku.
b) Výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby a spoločnosti.
c) Výraz "spoločnosť" označuje právnické osoby alebo nositeľov práv
považovaných na účely zdanenia za právnické osoby.
d) Výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik prevádzkovaný osobou majúcou bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, prípadne podnik prevádzkovaný osobou
majúcou bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte.
e) Výraz "príslušný úrad" označuje v prípade Spolkovej republiky
Nemecka spolkového ministra financií a v prípade Československej socialistickej
republiky ministra financií Československej socialistickej republiky alebo jeho
splnomocneného zástupcu.
(2) Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy
zmluvným štátom význam, ktorý mu určujú právne predpisy tohto štátu, ktoré
upravujú dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje
odlišný výklad.
Článok 4
Daňový domicil
(1) Výraz "osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte"
označuje podľa tejto Zmluvy osobu, ktorá je podrobená zdaneniu podľa právnych
predpisov tohto štátu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia
alebo iného podobného kritéria.
(2) Ak fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 bydlisko v oboch zmluvných
štátoch, postupuje sa takto:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom má
stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má
bydlisko v tom zmluvnom štáte, s ktorým má užšie osobné a hospodárske vzťahy.
b) Ak sa nemôže určiť, s ktorým zmluvným štátom má táto osoba užšie osobné a
hospodárske vzťahy, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte,
predpokladá sa, že má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle
zdržiava.
(3) Ak iná osoba ako fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 sídlo v oboch
zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má sídlo v tom zmluvnom štáte, v ktorom
je miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkáreň
(1) Výraz "stála prevádzkáreň" označuje podľa tejto Zmluvy trvalé
zariadenia na podnikanie, v ktorom podnik úplne alebo čiastočne vykonáva svoju
činnosť.
(2) Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje,
g) stavenisko alebo montáž, ktoré trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.
(3) Za stálu prevádzkáreň sa nepovažuje:
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodanie
tovaru patriaceho podniku,
b) zásoba tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) zásoba tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
spracovania iným podnikom,
d) trvalé zariadenie slúžiace na podnikanie, ktoré sa využíva iba za účelom
nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie slúžiace na podnikanie, ktoré sa využíva pre podnik iba za
účelom reklamy, poskytovania informácií, vedeckých rešerší alebo podobných
činností, ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter.
(4) Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte za podnik druhého zmluvného štátu -
iná ako nezávislý zástupca podľa odseku 5 - sa považuje za stálu prevádzkáreň v
prv menovanom štáte, ak je vybavená plnomocenstvom, ktoré jej dovoľuje
uzavierať zmluvy v mene podniku a ktoré v tomto štáte obvykle využíva, pokiaľ
jej činnosť nie je obmedzená na nákupy tovaru pre podnik.
(5) Nepredpokladá sa, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkáreň v
druhom zmluvnom štáte len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom
makléra, komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby
konajú v rámci svojej riadnej činnosti.
(6) Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda
spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom
štáte alebo ktorá v tomto druhom štáte vykonáva svoju činnosť (či už
prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe z
ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
(1) Príjmy z nehnuteľného majetku sa môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je
taký majetok umiestnený.
(2) Výraz "nehnuteľný majetok" je definovaný v zhode s právom toho
zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Tento výraz zahŕňa v
každom prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár
poľnohospodárskych a lesných hospodárstiev, práva, na ktoré sa použijú
ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, užívanie nehnuteľného
majetku a práva na premenlivé alebo pevné plnenia platené za ťažbu alebo za
právo na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. Lode,
člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa použije na príjmy z priameho užívania, nájmu,
árendy a každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
(4) Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon slobodného
povolania.
Článok 7
Zisky podnikov
(1) Zisky podniku jedného zmluvného štátu sa môžu zdaniť iba v tomto štáte,
pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkárni.
(2) Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisky, ktoré by bola mohla
docieliť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala totožné alebo podobné
činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a bola celkom nezávislá v styku
s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.
(3) Pri výpočte ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou včítane výdavkov
vedenia a všeobecných správnych výdavkov, či už vznikli v štáte, v ktorom je
táto stála prevádzkáreň umiestnená alebo inde.
(4) Pokiaľ je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určovať zisky, ktoré sa majú
pripočítať stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, nevylučuje ustanovenie odseku 2, aby tento zmluvný štát
určil zisky, ktoré sa majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením. Spôsob použitého
rozdelenia ziskov musí byť však taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami
ustanovenými v tomto článku.
(5) Stálej prevádzkárni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti,
že iba nakupovala tovar pre podnik.
(6) Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkárni, sa pre aplikáciu
predchádzajúcich odsekov vypočítajú každý rok podľa tej istej metódy, pokiaľ
neexistujú dodatočné dôvody pre iný postup.
(7) Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí v iných článkoch tejto
Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
(1) Zisky plynúce z prevádzky námorných lodí alebo lietadiel v medzinárodnej
doprave môžu sa zdaniť iba v zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného
vedenia podniku.
(2) Zisky z prevádzky člnov používaných vo vnútrozemskej plavbe sa môžu zdaniť
iba v zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného vedenia podniku.
(3) Ak miesto skutočného vedenia podniku námornej alebo vnútrozemskej plavby je
na palube lode alebo člna, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom
je domovský prístav tejto lode alebo tohto člna, alebo ak domovský prístav nie
je, v zmluvnom štáte, v ktorom prevádzkovateľ lode alebo člna má bydlisko alebo
sídlo.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane na účasti podniku námornej
alebo vnútrozemskej plavby alebo leteckej dopravy na poole, spoločnej prevádzke
alebo na inom medzinárodnom prevádzkovom združení.
Článok 9
Združené podniky
(1) Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na vedení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v týchto prípadoch boli medzi oboma podnikmi v ich obchodných alebo
finančných vzťahoch dojednané alebo im uložené podmienky, ktoré sa líšia od
podmienok, ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, môžu sa do
ziskov tohto podniku včleniť a primerane zdaniť zisky, ktoré by bez týchto
podmienok docielil jeden z podnikov, ktoré sa však vzhľadom na tieto podmienky
nedocielili.
(2) Ak zisk, z ktorého bol podnik jedného zmluvného štátu zdanený v tomto
štáte, podľa ustanovenia odseku 1 bol zahrnutý do zisku podniku druhého
zmluvného štátu a primerane zdanený a ak zisk takto zahrnutý je ziskom, ktorý
by bol docielil tento podnik tohto zmluvného štátu, keby podmienky dojednané
medzi oboma podnikmi boli totožné s podmienkami, ktoré by sa boli dojednali
medzi nezávislými podnikmi, urobí prv spomenutý štát primeranú opravu takto
zahrnutého zisku, aby sa vylúčilo dvojaké zdanenie. Táto oprava sa urobí s
prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy s ohľadom na druh príjmu, a
ak to bude nevyhnutné, príslušné úrady zmluvných štátov sa za týmto účelom
poradia.
Článok 10
Dividendy
(1) Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte,
osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v
tomto druhom štáte.
(2) Tieto dividendy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo
spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa zákonov tohto štátu. Takto ustanovená
daň však nesmie presiahnuť:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak príjemcom je spoločnosť, ktorá vlastní priamo
najmenej 25% majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
(3) Pokiaľ sadzba dane zo zisku spoločností je v niektorom zmluvnom štáte
nižšia pre rozdelené zisky než pre nerozdelené zisky a ak rozdiel je 20% alebo
viac, môže daň, ktorá sa vyberá v tomto štáte z dividend, odchylne od
ustanovenia odseku 2 byť 25% hrubej sumy dividend s pripočítaním doplnkovej
dávky, ak dividendy pochádzajú od spoločnosti, ktorá má v tomto zmluvnom štáte
sídlo, a poberá ich spoločnosť, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom štáte, a ak
tejto spoločnosti samotnej alebo spoločne s inými osobami, ktorými je ovládaná,
alebo sú s ňou spoločne ovládané, patrí priamo alebo nepriamo najmenej 25%
podielov spojených s hlasovacím právom spoločnosti majúcej sídlo v prv
spomenutom štáte.
(4) Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjem z
účastín, užívacích práv alebo požitkových listov, kuksov, podielov na zisku
alebo iných práv - s výnimkou pohľadávok - s účasťou na zisku a príjem z iných
podielov na spoločnosti, ktorý je podľa daňových predpisov štátu, v ktorom má
sídlo spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, postavený na roveň príjmu z účastín,
včítane príjmu tichého spoločníka z účasti na živnosti, príjmu z obligácií
alebo pôžičiek spojených s účasťou na zisku, a včítane výplat na podielové
listy spoločnosti pre ukladanie kapitálu (investmentfonds).
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak príjemca dividend majúci
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, má v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, stálu prevádzkáreň a ak
účasť, na základe ktorej sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k tejto stálej
prevádzkárni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7.
(6) Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo
príjem z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát vyberať žiadnu daň z
dividend vyplácaných touto spoločnosťou osobám, ktoré nemajú bydlisko alebo
sídlo v tomto druhom štáte, ani podrobiť zisky spoločnosti dani z nerozdelených
ziskov, ani keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú celkom
alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmu docielených v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
(1) Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe majúcej
bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte môžu sa zdaniť iba v tomto druhom
štáte.
(2) Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjem z verejných
pôžičiek, z dlžobných úpisov, aj keď sú zabezpečené záložným právom na
nehnuteľnosti alebo poskytujú právo na účasť na zisku, a z pohľadávok
akejkoľvek povahy, ako aj všetky iné príjmy, ktoré sú podľa daňových predpisov
štátu, v ktorom je ich zdroj, postavené na roveň príjmu z pôžičiek.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak príjemca úrokov, ktorý má bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, má v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú
úroky zdroj, stálu prevádzkáreň a ak pohľadávky, z ktorých sa úroky platia,
skutočne patria k tejto stálej prevádzkárni. V takom prípade sa použijú
ustanovenia článku 7.
(4) Ak suma platených úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej
sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi dlžníkom
a veriteľom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by dojednal dlžník s
veriteľom, keby také vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na
túto naposledy spomenutú sumu. Suma úrokov, ktorá ju presahuje, môže sa v tomto
prípade zdaniť podľa právnych predpisov, každého zmluvného štátu a podľa iných
ustanovení tejto Zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
(1) Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe,
ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto
druhom štáte.
(2) Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je
ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale daň nesmie prekročiť
5% hrubej sumy licenčných poplatkov.
(3) Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie autorských
práv k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane kinematografických
filmov, patentov, ochranných známok, návrhov alebo modelov, plánov, tajných
vzorcov alebo postupov alebo za použitie alebo za právo na použitie
priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré
sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej
oblasti.
(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov
majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, stálu prevádzkáreň a ak práva alebo
majetkové hodnoty, za ktoré sa platia licenčné poplatky, skutočne patria k
tejto stálej prevádzkárni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7.
(5) Ak suma platených licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na plnenie,
za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi
dlžníkom a veriteľom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol
dojednal dlžník s veriteľom, keby také vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia
tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju
presahuje, môže sa v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého
zmluvného štátu a podľa iných ustanovení tejto Zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
(1) Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku podľa článku 6 môžu sa zdaniť v
zmluvnom štáte, v ktorom je taký majetok umiestnený.
(2) Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je prevádzkovým majetkom
stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú osoba
majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte za účelom
výkonu nezávislého povolania, včítane takých ziskov docielených zo scudzenia
takej stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej
stálej základne, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte. Ale zisky zo scudzenia
hnuteľného majetku uvedeného v článku 22 odseku 3 môžu sa zdaniť iba v zmluvnom
štáte, v ktorom sa môže taký hnuteľný majetok zdaniť podľa ustanovení
spomenutého článku.
(3) Zisky zo scudzenia podielov na spoločnosti majúcej sídlo v jednom zmluvnom
štáte sa môžu zdaniť v tomto štáte.
(4) Zisky zo scudzenia majetku, ktorý nie je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, môžu
sa zdaniť iba v zmluvnom štáte, v ktorom má scudziteľ bydlisko alebo sídlo.
Článok 14
Nezávislé povolania
(1) Príjem, ktorý osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo
slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy, môže sa
zdaniť iba v tomto štáte, pokiaľ táto osoba nemá pravidelne k dispozícii v
druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojej činnosti. Ak má takú stálu
základňu, môže sa príjem zdaniť v druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ho
možno pripočítať tejto stálej základni.
(2) Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé vedecké,
literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj nezávislé
činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov a zubných lekárov.
Článok 15
Zamestnanie
(1) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré fyzická osoba majúca bydlisko v
jednom zmluvnom štáte poberá z dôvodu zamestnania, môžu byť s výhradou
ustanovení článkov 16 až 20 zdanené iba v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie
nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa
odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom štáte.
(2) Odmeny, ktoré fyzická osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá
z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu byť bez ohľadu
na ustanovenie odseku 1 zdanené iba v prv spomenutom štáte, ak
a) príjemca sa nezdržiava v druhom štáte počas príslušného kalendárneho roka
dlhšie ako 183 dní,
b) odmeny sa vyplácajú osobou alebo za osobu, ktorá nemá bydlisko či sídlo v
tomto druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne, ktorú má osoba, ktorá odmeny
platí, v tomto druhom štáte.
(3) Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu odmeny poberané
z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube námornej lode alebo lietadla v
medzinárodnej doprave alebo na palube člna používaného vo vnútrozemskej plavbe
byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného vedenia podniku.
Článok 16
Tantiémy
Odmeny členov dozornej a správnej
rady a podobné platy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte
poberá ako člen dozornej alebo správnej rady spoločnosti, ktorá má sídlo v
druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
(1) Príjem, ktorý poberajú umelci z povolania ako divadelní, filmoví,
rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci, ako aj športovci z tejto svojej
osobnej činnosti, môže sa zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 v
zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
(2) Ak príjem z tejto osobnej činnosti umelca alebo športovca nepatrí umelcovi
alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môže sa príjem zdaniť bez ohľadu na
ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v štáte, v ktorom sa vykonáva činnosť umelca
alebo športovca.
(3) Príjem uvedený v odsekoch 1 a 2 sa nemôže odchylne od ustanovení týchto
odsekov zdaniť v štáte, v ktorom sa vykonáva činnosť umelca alebo športovca, ak
umelec alebo športovec vystupuje v rámci kultúrnej výmeny dohodnutej medzi
vládami zmluvných štátov.
Článok 18
Verejné funkcie
(1) Platy včítane penzií, ktoré vypláca niektorý zmluvný štát alebo územná
korporácia tohto štátu priamo alebo z fondu zriadeného týmto štátom alebo touto
územnou korporáciou fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo
tejto územnej korporácii pri výkone verejných funkcií, môžu sa zdaniť v tomto
štáte. Toto ustanovenie sa však nepoužije, ak sa odmeny vyplácajú osobám, ktoré
majú v druhom štáte stále bydlisko.
(2) Na platy alebo penzie za služby, ktoré boli preukázané v súvislosti s
obchodnou alebo priemyselnou činnosťou zmluvného štátu alebo jeho územnej korporácie,
sa použijú ustanovenia článkov 15, 16 a 19.
Článok 19
Penzie
Penzie a podobné platy poukazované z
dôvodu skoršieho zamestnania osobe, ktorá má bydlisko v niektorom zmluvnom
štáte, podliehajú s výhradou ustanovenia článku 18 odseku 1 zdaneniu iba v
tomto štáte.
Článok 20
Učitelia, študenti a iné osoby,
ktoré získavajú vzdelanie
(1) Vysokoškolskí a iní učitelia, ktorí majú v jednom zmluvnom štáte bydlisko
alebo mali v jednom zmluvnom štáte bydlisko bezprostredne pred tým, ako odišli
do druhého zmluvného štátu, aby tam najdlhšie po dobu dvoch rokov pokračovali v
štúdiu alebo výskume alebo aby tam vyučovali na uznávanej univerzite, vysokej
škole alebo na inom podobnom ústave, ktorý nesleduje zárobkové ciele,
nepodrobia sa v tomto druhom štáte dani z odmien za túto prácu, pokiaľ poberajú
tieto odmeny z miest mimo tohto druhého štátu.
(2) Ak fyzická osoba má bydlisko v jednom zmluvnom štáte bezprostredne pred
tým, ako odíde do druhého zmluvného štátu, a ak sa v tomto druhom zmluvnom
štáte zdržiava prechodne iba ako študent na univerzite, vysokej alebo inej
škole alebo na podobnom vzdelávacom ústave tohto druhého zmluvného štátu alebo
ako učeň (v Spolkovej republike Nemecka aj ako volontér alebo praktikant), je
oslobodená odo dňa svojho prvého príchodu do druhého štátu v súvislosti s týmto
pobytom od dane tohto druhého štátu zo všetkých úhrad z miest mimo tohto
druhého štátu určených na jej výživu, výchovu alebo vzdelanie.
(3) Ak fyzická osoba má bydlisko v jednom zmluvnom štáte bezprostredne pred
tým, ako odíde do druhého zmluvného štátu, a ak sa prechodne zdržiava v tomto
druhom štáte iba za účelom štúdia, výskumu alebo vzdelania ako príjemca
podpory, príspevku na výživu alebo štipendia vedeckej, vychovávateľskej,
náboženskej alebo dobročinnej organizácie, je najdlhšie po dobu dvoch rokov odo
dňa prvého príchodu oslobodená v tomto druhom štáte v súvislosti s týmto
pobytom od dane tohto druhého štátu:
a) z tejto podpory, príspevku na výživu alebo štipendia a
b) zo všetkých úhrad z miest mimo tohto druhého štátu určených na jej výživu,
výchovu alebo vzdelanie.
Článok 21
Príjmy výslovne neuvedené
Príjmy osoby majúcej bydlisko alebo
sídlo v niektorom zmluvnom štáte, ktoré nie sú výslovne uvedené v
predchádzajúcich článkoch, môžu sa zdaniť len v tomto štáte.
Článok 22
Majetok
(1) Nehnuteľný majetok podľa článku 6 odseku 2 sa môže zdaniť
v zmluvnom štáte, v ktorom je taký majetok umiestnený.
(2) Hnuteľný majetok, ktorý je prevádzkovým majetkom stálej prevádzkárne
podniku alebo patrí k stálej základni, ktorá slúži na výkon slobodného
povolania, môže sa zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnená stála
prevádzkáreň alebo stála základňa.
(3) Námorné lode a lietadlá používané v medzinárodnej doprave a člny používané
vo vnútrozemskej plavbe, ako aj hnuteľnosti slúžiace na prevádzku takýchto
lodí, člnov a lietadiel môžu sa zdaniť iba v zmluvnom štáte, v ktorom je
umiestnené skutočné vedenie podniku.
(4) Všetky ostatné časti majetku osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom
zmluvnom štáte sa môžu zdaniť len v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
(1) Osobe, ktorá má bydlisko alebo sídlo v Spolkovej republike Nemecka, určuje
sa daň takto:
a) Pokiaľ sa nepoužije ustanovenie písmena b), vyjmú sa príjmy zo zdrojov v
Československej socialistickej republike a majetkové hodnoty ležiace v
Československej socialistickej republike, ktoré sa môžu podľa tejto Zmluvy
zdaniť v Československej socialistickej republike, zo základu pre vyrubenie
dane Spolkovej republiky Nemecka. Spolková republika Nemecka však vezme ohľad
na takto vyňaté príjmy a majetkové hodnoty pri určení daňovej sadzby. Na
dividendy sa prvá veta použije len vtedy, ak sú dividendy vyplácané kapitálovej
spoločnosti majúcej sídlo v Spolkovej republike Nemecka spoločnosťou majúcou
sídlo v Československej socialistickej republike, a ak aspoň 25% podielov tejto
spoločnosti spojených s hlasovacím právom patrí prv spomenutej spoločnosti. Zo
základu pre vyrubenie dane Spolkovej republiky Nemecka sa takisto vyjmú účasti,
ktorých dividendy sa vynímajú z daňového základu podľa predchádzajúcej vety
alebo by sa mali zo základu dane vyňať pri výplate.
b) Daň, ktorá sa platí podľa právnych predpisov Československej socialistickej
republiky a v súlade s touto Zmluvou z ďalej uvedených príjmov zo zdrojov v
Československej socialistickej republike, započíta sa na daň vyberanú z týchto
príjmov v Spolkovej republike Nemecka podľa daňových predpisov Spolkovej
republiky Nemecka o započítaní zahraničných daní:
1. z dividend, ktoré nepatria pod ustanovenie písmena a),
2. z licenčných poplatkov podľa článku 12,
3. z príjmov podľa článku 13 odseku 3,
4. z príjmov podľa článku 16,
5. z príjmov podľa článku 17.
c) Ustanovenie písmena a) sa vzťahuje na zisky, ktoré sa môžu pripočítať stálej
prevádzkárni umiestnenej v Československej socialistickej republike, a na
majetok, ktorý je prevádzkovým majetkom takejto stálej prevádzkárne, ako aj na
dividendy, ktoré vypláca spoločnosť majúca sídlo v Československej
socialistickej republike, a na účasť na takejto spoločnosti len vtedy, ak stála
prevádzkáreň alebo spoločnosť, na ktorej je účasť, poberá svoje príjmy výhradne
alebo takmer výhradne z ďalej uvedených činností vykonávaných v Československej
socialistickej republike: z výroby alebo predaja tovaru, technických služieb alebo
bankových prípadne poisťovacích obchodov. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
použijú sa ustanovenia uvedené pod písmenom b). Tiež pri zdanení majetku sa daň
vybraná v zhode s touto Zmluvou v Československej socialistickej republike z
majetkových hodnôt umiestnených v Československej socialistickej republike
započíta na daň vyberanú v Spolkovej republike Nemecka podľa daňových predpisov
Spolkovej republiky Nemecka o započítaní zahraničných daní.
(2) Osobe, ktorá má bydlisko alebo sídlo v Československej socialistickej
republike, určí sa daň takto:
a) Príjmy pochádzajúce zo Spolkovej republiky Nemecka - s výnimkou príjmov
patriacich pod ustanovenie písmena b) - a majetkové hodnoty umiestnené v
Spolkovej republike Nemecka, ktoré sa môžu zdaniť podľa tejto Zmluvy v
Spolkovej republike Nemecka, sa v Československej socialistickej republike
vynímajú zo zdanenia. Československá socialistická republika však môže pri
určení dane z ostatného príjmu alebo z ostatného majetku tejto osoby použiť
sadzbu dane, ktorá by sa použila, keby sa príslušný príjem alebo príslušný
majetok zo zdanenia nevyňal.
b) Pri vyrubovaní československých daní sa do daňového základu zahrnú príjmy zo
Spolkovej republiky Nemecka, ktoré sa podľa článkov 10, 12, 13 odsekov 3, 16 a
17 môžu zdaniť v Spolkovej republike Nemecka. Daň zaplatená v Spolkovej
republike Nemecka podľa článkov 10, 12, 13 odsekov 3, 16 a 17 sa započíta na
daň vyberanú v Československej socialistickej republike z týchto príjmov. Suma,
ktorá sa započíta, však nemôže prekročiť takú časť dane vypočítanej pred
započítaním, ktorá pomerne pripadá na tieto príjmy podliehajúce zdaneniu v
Spolkovej republike Nemecka.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
(1) Zmluvný štát nesmie uložiť osobám, ktoré majú v druhom zmluvnom štáte bydlisko
alebo sídlo, žiadne dane, ktoré by neuložil osobám, ktoré majú bydlisko alebo
sídlo v treťom štáte, s ktorým neuzavrel zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia.
(2) Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v
druhom zmluvnom štáte, sa nevykoná v tomto druhom štáte spôsobom menej
priaznivým ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú tú istú
činnosť. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného
štátu, aby priznal osobám majúcim bydlisko v druhom zmluvnom štáte daňové
oslobodenia, úľavy a zníženie dane z dôvodov osobného stavu alebo povinností k
rodine alebo z iných osobných dôvodov, ktoré priznáva osobám, ktoré majú na
jeho území bydlisko.
(3) Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo osoby majúce
bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, nesmú byť podrobené v prv
spomenutom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným,
ktoré by boli iné alebo ťaživejšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti,
ktorým sú alebo môžu byť podrobené iné podobné podniky tohto prv spomenutého
štátu.
(4) Výraz "zdanenie" označuje v tomto článku dane akéhokoľvek druhu a
pomenovania.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
(1) Ak sa osoba majúca bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte
domnieva, že opatrenia urobené jedným alebo oboma zmluvnými štátmi spôsobili
alebo spôsobia pre ňu zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou, môže
nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne zákonodarstvo
týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, v
ktorom má bydlisko alebo sídlo.
(2) Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak sám nebude môcť
nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby otázku upravil dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré
nie je v zhode s touto Zmluvou.
(3) Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť vzájomnou dohodou vyriešiť ťažkosti
alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto
Zmluvy. Môžu sa tiež navzájom poradiť za účelom vylúčenia dvojakého zdanenia v
prípadoch, ktoré táto Zmluva neupravuje.
za účelom aplikácie tejto Zmluvy.
Článok 26
Výmena informácií
(1) Príslušné úrady zmluvných štátov si budú navzájom vymieňať informácie
potrebné na vykonávanie tejto Zmluvy. Všetky takto vymenené informácie musia sa
udržiavať v tajnosti a môžu sa oznámiť len osobám alebo úradom povereným
vyrubovaním a vyberaním daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy.
(2) Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú
jednému zo zmluvných štátov povinnosť:
a) vykonať administratívne opatrenia, ktoré by boli v rozpore s právnymi
predpismi alebo správnou praxou tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b) oznámiť údaje, ktoré by sa nemohli dosiahnuť na základe platných právnych
predpisov alebo v normálnom administratívnom konaní tohto alebo druhého
zmluvného štátu;
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili obchodné, podnikové alebo pracovné
tajomstvo alebo obchodné rokovanie alebo ktorých oznámenie by bolo v rozpore s
verejným poriadkom.
Článok 27
Členovia diplomatických misií a konzulárnych
úradov
Táto Zmluva sa nedotýka daňových
výsad, ktoré patria členom diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa
všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe osobitných dohôd.
Článok 28
Doložka o Berlíne (Západnom)
Podľa Štvorstrannej dohody z 3.
septembra 1971 sa táto Zmluva v súlade s určenými procedúrami rozširuje na
Berlín (Západný).
Článok 29
Nadobudnutie platnosti
(1) Táto Zmluva podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú vymenené v Bonne
čo najskôr.
(2) Táto Zmluva nadobudne platnosť tridsiaty deň po výmene
ratifikačných listín a bude sa v oboch zmluvných štátoch aplikovať:
a) na dane, ktoré sa vyberajú za zdaňovacie obdobie, ktoré nasleduje po roku, v
ktorom Zmluva nadobudla platnosť, a za ďalšie zdaňovacie obdobie,
b) na dane vyberané zrážkou z výnosov platených po 31. decembri roka, v ktorom
Zmluva nadobudla platnosť.
Článok 30
Výpoveď
Táto Zmluva sa dojednáva na neurčitý
čas, ale ktorýkoľvek zo zmluvných štátov ju môže písomne vypovedať
diplomatickou cestou vždy do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po
uplynutí piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom Zmluva nadobudla
platnosť. V takomto prípade sa Zmluva už nepoužije v oboch štátoch:
a) na dane, ktoré sa vyberajú za daňový rok, ktorý nasleduje po daňovom roku, v
ktorom sa dala výpoveď, a za nasledujúce daňové roky,
b) na dane, vyberané zrážkou z výnosov platených po 31. decembri roka, v ktorom
sa dala výpoveď.
Dané v Prahe 19. decembra 1980 vo
dvoch vyhotoveniach, každé v českom a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú
rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú
republiku:
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za Spolkovú republiku Nemecka:
Hans Dietrich Genscher v. r.
