Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Nórsko
ZMLUVA
medzi Československou
socialistickou republikou a vládou Nórskeho kráľovstva o zamedzení
dvojakého zdanenia v odbore daní
z príjmov a z majetku
Vláda Československej socialistickej republiky
a vláda Nórskeho kráľovstva,
vedomé si potreby uľahčovať obchod a podporovať hospodársku spoluprácu v súlade
so Záverečným aktom Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe,
dohodli sa uzavrieť Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a o zabránení
daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku. Za tým účelom sa dohodli na
tomto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo v oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v prospech
každého zmluvného štátu, jeho nižších správnych útvarov alebo miestnych úradov,
nech je spôsob vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, zo všetkého majetku alebo z častí príjmu alebo majetku, včítane daní zo
zisku a zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní z celkového
objemu miezd alebo platov platených podnikmi a daní z prírastku hodnoty.
3. Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú:
a) v Československu:
- odvod zo zisku a daň zo zisku,
- daň zo mzdy,
- daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti,
- poľnohospodárska daň,
- daň z príjmu obyvateľstva,
- domová daň a
- odvod z majetku (ďalej nazývané "československá daň"); b) V Nórsku:
- štátne, okresné a obecné dane z príjmu včítane štátnych príspevkov v prospech
daňového vyrovnávacieho fondu a osobitná daň z príjmu z ťažby a dopravy nafty,
- štátne a obecné dane z majetku,
- štátne dane zo zisku zahraničných umelcov a
- daň námorníkov (ďalej nazývané "nórska daň").
4. Táto Zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podstatne
podobného druhu, ktoré sa budú vyberať po podpise Zmluvy okrem súčasných daní
alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si navzájom oznámia
všetky významné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. V zmysle tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) výraz "Československo" označuje Československú socialistickú republiku;
b) výraz "Nórsko" označuje Nórske kráľovstvo a zahŕňa, pokiaľ sa
použije v zemepisnom význame, jeho teritoriálne vody a morské dno a podzemie
podmorských pásiem priliehajúcich k teritoriálnym vodám, nad ktorými Nórsko
vykonáva v súlade s medzinárodným právom suverénne práva za účelom prieskumu
týchto oblastí a ťažby ich prírodných zdrojov, ale s výnimkou ostrovov
Svalbard, Jan Mayen a nórskych závislých území mimo Európy;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát"
označujú podľa súvislosti Československo alebo Nórsko;
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné
združenia osôb;
e) výraz "spoločnosť" označuje právnické osoby alebo nositeľov práv
považovaných na účely zdanenia za právnické osoby;
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik, ktorý má v prevádzke osoba majúca
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, prípadne podnik, ktorý má v
prevádzke osoba majúca bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte;
g) výraz "štátny príslušník" označuje:
(i) všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu,
(ii) všetky právnické osoby, osobné spoločnosti a združenia osôb, ktoré boli
zriadené podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte;
h) výraz "medzinárodná doprava" označuje každú dopravu uskutočňovanú
loďou alebo lietadlom, ktoré má v prevádzke podnik, ktorého miesto skutočného
vedenia je v niektorom zmluvnom štáte, pokiaľ loď alebo lietadlo nevykonávajú
činnosť iba medzi miestami v druhom zmluvnom štáte;
i) výraz "príslušný úrad" označuje:
(i) v prípade Československa ministra financií Československej socialistickej
republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu;
(ii) v prípade Nórska ministra financií a ciel alebo jeho splnomocneného
zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy zmluvným
štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto zmluvného štátu, upravujúceho
dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný
výklad.
Článok 4
Daňový domicil
1. Výraz "osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte"
označuje v zmysle tejto Zmluvy osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu
podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu,
miesta vedenia alebo iného podobného kritéria.
2. Ak fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 bydlisko v oboch zmluvných
štátoch, postupuje sa takto:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v tom štáte, v ktorom má stály
pobyt. Ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v tom
štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných
záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko životných záujmov
alebo ak nemá stály byt v žiadnom z týchto štátov, predpokladá sa, že má
bydlisko v tom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo ak sa obvykle
nezdržiava v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v tom štáte,
ktorého je štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo ak nie je štátnym
občanom žiadneho z nich, upravia príslušné úrady oboch štátov otázku vzájomnou
dohodou.
3. Ak iná osoba než fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 sídlo v oboch
zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má sídlo v tom štáte, v ktorom je miesto
jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje v zmysle tejto Zmluvy trvalé
zariadenie pre podnikanie, v ktorom podnik vykonáva celkom alebo čiastočne
svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, ložisko oleja alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné
zdroje.
3. Stavenisko alebo montáž sú stálou prevádzkárňou len vtedy, ak trvajú dlhšie
ako 12 mesiacov.
4. Výraz "stála prevádzkáreň" nezahŕňa:
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie
tovaru patriaceho podniku;
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom uskladnenia,
vystavenia alebo dodania;
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
spracovania iným podnikom;
d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom reklamy,
poskytovania služieb, vypracúvania vedeckých rešeršé alebo podobných činností
pre podnik, ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter.
5. Ak osoba - iná než nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 -koná za podnik a má
v niektorom zmluvnom štáte plnomocenstvo uzavierať v mene podniku zmluvy a ak
tam toto plnomocenstvo obvykle využíva, posudzuje sa podnik, nehľadiac na
ustanovenia odsekov 1 a 2 tak, ako by mal v tomto štáte stálu prevádzkáreň pre
všetky činnosti vykonávané touto osobou pre podnik, ledaže sa činnosti tejto
osoby obmedzujú na činnosti vymenované v odseku 4, ktoré - keby sa vykonávali
prostredníctvom trvalého zariadenia pre podnikanie - by toto zariadenie
neurobili stálou prevádzkárňou podľa ustanovenia tohto odseku.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnom štáte
len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby
konajú v rámci svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda
spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom
štáte alebo ktorá v tomto druhom štáte vykonáva svoju činnosť (či už
prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej
tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku, včítane príjmov z poľnohospodárskych a
lesných podnikov, sa môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je taký majetok
umiestnený.
2.a) Výraz "nehnuteľný majetok" bude, s výhradou ustanovení uvedených
pod písmenami b) a c), definovaný v zhode s právom zmluvného štátu, v ktorom je
taký majetok umiestnený. b) Výraz "nehnuteľný majetok" zahŕňa v
každom prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár
poľnohospodárskych a lesných podnikov, práva, na ktoré sa aplikujú ustanovenia
občianskeho práva vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok, užívanie nehnuteľného
majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby platené za ťažbu alebo právo
na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. c) Lode a
lietadlá sa nepokladajú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 sa použije na príjmy z priameho užívania, nájmu alebo
árendy a každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého
povolania.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu sa môžu zdaniť len v tomto štáte,
pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej prevádzkárni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisky, ktoré by bola mohla
dosiahnuť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo podobné
činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a bola celkom nezávislá v styku
s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na túto stálu prevádzkáreň včítane výdavkov vedenia a všeobecných
správnych výdavkov, či už vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkáreň
umiestnená, alebo inde.
4. Pokiaľ je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určovať zisky, ktoré sa majú
pričítať stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, nevylučuje ustanovenie odseku 2, aby tento zmluvný štát
určil zisky, ktoré sa majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením. Použitý spôsob
rozdelenia ziskov musí však byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami
ustanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkárni sa nepričítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že
iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, sa pre aplikáciu
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú
dostatočné dôvody pre iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí v iných článkoch tejto Zmluvy,
nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave sa môžu
zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.
2. Ak skutočné vedenie podniku námornej dopravy je umiestnené na palube lode,
bude sa považovať za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom je domovský prístav
tejto lode alebo ak taký domovský prístav nie je, v zmluvnom štáte, v ktorom má
prevádzkovateľ lode bydlisko alebo sídlo.
3. Ustanovenie odseku 1 sa použije aj na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo na inom medzinárodnom prevádzkovom združení.
4. Ustanovenie odseku 1 sa použije na zisky dosiahnuté spoločným nórskym,
dánskym a švédskym konzorciom leteckej dopravy Škandinávskymi aerolíniami
(SAS), ale iba na takú časť ziskov, ktorá zodpovedá účasti, ktorú vlastní na
tomto konzorciu účastinná spoločnosť Det norske Luftfartselskap (DNL), ktorá je
nórskym partnerom Škandinávskych aerolínií (SAS).
Článok 9
Združené podniky
Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na vedení,
kontrole alebo majetku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
majetku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu
a ak v týchto prípadoch boli medzi oboma podnikmi v ich obchodných alebo
finančných vzťahoch dojednané alebo im uložené podmienky, ktoré sa líšia od
podmienok, ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, môžu sa do
ziskov tohto podniku včleniť a primerane zdaniť zisky, ktoré by bez týchto
podmienok bol dosiahol jeden z podnikov, ktoré sa však vzhľadom na tieto
podmienky nedosiahli.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte,
osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo
spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa práva tohto štátu; daň takto uložená
nesmie však presiahnuť:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak príjemcom je spoločnosť (iná než osobná
spoločnosť, ktorá nie je právnickou osobou), ktorá vlastní priamo najmenej 25%
majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Tento odsek sa nedotkne zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy
vyplácajú.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie
odseku 2.
4. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z účastín
alebo iných práv - s výnimkou pohľadávok - s účasťou na zisku a príjmy z iných
spoločenských práv, ktoré sú podľa daňového práva štátu, v ktorom má sídlo
spoločnosť vyplácajúca dividendy, podrobené rovnakému zdaneniu ako príjmy z
účastín.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca dividend majúci bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé
povolanie prostredníctvom trvalého zariadenia tam umiestneného a ak účasť, za
ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni alebo
k tomuto trvalému zariadeniu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7,
prípadne článku 14.
6. Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo
príjem z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy
vyplácané spoločnosťou osobám majúcim bydlisko alebo sídlo v prv spomenutom
štáte, ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov,
aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú celkom alebo
čiastočne zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe majúcej bydlisko
alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť iba v tomto druhom štáte.
2. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, aj keď sú zabezpečené záložnými právami na nehnuteľnostiach
alebo dosiahnuté účasťou na zisku dlžníka, a najmä príjmy z verejných pôžičiek
a z obligácií včítane s nimi spojených prémií a ziskov zo žrebovateľných
pôžičiek.
3. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak príjemca úrokov, ktorý má bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie
prostredníctvom trvalého zariadenia tam umiestneného a ak pohľadávka, z ktorej
sa platia úroky, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni alebo k tomuto
trvalému zariadeniu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7, prípadne
článku 14.
4. Ak suma úrokov - posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia -
presahuje v dôsledku zvláštnych vzťahov existujúcich medzi platiteľom a
príjemcom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol platiteľ
dojednal s príjemcom, keby také vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto
článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje,
sa môže v tomto prípade zdaniť podľa práva každého zmluvného štátu a s
prihliadnutím na iné ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe,
ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) sa však môžu zdaniť v zmluvnom
štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa práva tohto štátu; takto uložená daň
však nesmie prekročiť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné úrady
zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie tohto obmedzenia.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu poberané za použitie alebo za právo na použitie
a) patentov, ochranných známok, vzorov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov
alebo postupov alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo
za oznámenie priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností;
b) autorských práv na literárne, umelecké alebo vedecké diela včítane
kinematografických filmov a filmov alebo pások pre televízne alebo rozhlasové
vysielanie.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov
majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú
činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo
nezávislé povolanie prostredníctvom trvalého zariadenia tam umiestneného a ak
práva alebo majetkové hodnoty, za ktoré sa licenčné poplatky platia, skutočne
patria k tejto stálej prevádzkárni alebo k tomuto trvalému zariadeniu. V takom
prípade sa použijú ustanovenia článku 7, prípadne článku 14.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak
platiteľom je tento zmluvný štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny úrad
alebo osoba majúca bydlisko alebo sídlo v tomto štáte. Ak ale osoba, ktorá
platí licenčné poplatky bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko alebo sídlo
v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, v
spojení s ktorou vznikol záväzok, pre ktorý sa licenčné poplatky platia, a ak
tieto licenčné poplatky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkárne, predpokladá
sa, že licenčné poplatky majú zdroj v štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň
umiestnená.
6. Ak suma licenčných poplatkov - posudzované so zreteľom na používanie, právo
alebo informáciu, za ktoré sú platené - presahuje v dôsledku zvláštnych vzťahov
medzi platiteľom a príjemcom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by
bol dojednal platiteľ s príjemcom, keby také vzťahy neboli, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá
ju presahuje, môže sa v tomto prípade zdaniť podľa práva každého zmluvného
štátu a s prihliadnutím na iné ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré poberá osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte
zo scudzenia nehnuteľného majetku v zmysle článku 6, ktorý leží v druhom
zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je prevádzkovým majetkom stálej
prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte
alebo ktorý patrí k trvalému zariadeniu, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom
zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania,
včítane takých ziskov zo scudzenia takej stálej prevádzkárne (samotnej alebo
spolu s celým podnikom) alebo takého trvalého zariadenia, sa môžu zdaniť v
tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel používaných v medzinárodnej doprave
alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí alebo lietadiel, sa
môžu zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie
podniku.
4. Zisky zo scudzenia majetku, ktorý nie je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa
môžu zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom má scudziteľ bydlisko alebo sídlo.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo
slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy, sa môžu
zdaniť len v tomto štáte, pokiaľ táto osoba nemá pravidelne k dispozícii v
druhom zmluvnom štáte trvalé zariadenie na výkon svojej činnosti. Ak má k
dispozícii také trvalé zariadenie, môžu sa príjmy zdaniť v druhom zmluvnom
štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pričítať tomuto trvalému zariadeniu.
2. Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávisle vykonávané
vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj
samostatné činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov,
dentistov a účtovných znalcov.
Článok 15
Zamestnanie
1. Platy, mzdy a podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom
štáte poberá zo zamestnania, sa môžu, s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a
19, zdaniť len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 zdaniť len v prv spomenutom štáte,
a) ak sa príjemca nezdržiava v druhom štáte po jedno alebo viac období v úhrne
dlhšie než 183 dní v príslušnom kalendárnom roku,
b) ak sú odmeny vyplácané zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nemá
bydlisko alebo sídlo v druhom štáte, a
c) ak odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo trvalého zariadenia,
ktoré má zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môžu sa odmeny poberané
zo zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej
doprave zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie
podniku. Odmeny zo zamestnania vykonávaného na palube lietadla, ktoré má v
prevádzke konzorcium leteckej dopravy Škandinávske aerolínie (SAS), ktoré
poberá osoba majúca bydlisko v Nórsku, sa môžu zdaniť len v Nórsku.
Článok 16
Tantiémy
Odmeny členov dozornej alebo správnej rady a podobné platy, ktoré osoba majúca
bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá ako člen dozornej alebo správnej rady
spoločnosti, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberajú verejne vystupujúci umelci, ako napríklad divadelní,
filmoví, rozhlasoví a televízni umelci a hudobníci alebo športovci zo svojej
osobne vykonávanej činnosti, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15
zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
2. Ak príjmy z činnosti, ktorú osobne vykonáva umelec alebo športovec v tomto
postavení, neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe,
môžu sa tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v
zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy z činností definovaných v odseku 1, vykonávaných v rámci kultúrnej
výmeny medzi zmluvnými štátmi, budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2
oslobodené od zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
Článok 18
Verejné služby
1.a) Odmeny iné než penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom, jeho nižším
správnym útvarom alebo miestnym úradom fyzickej osobe za služby preukázané
tomuto štátu, správnemu útvaru alebo miestnemu úradu sa môžu zdaniť len v tomto
štáte. b) Také odmeny sa však môžu zdaniť len v druhom zmluvnom štáte, ak
služby boli vykonávané v tomto štáte, príjemca má v tomto druhom štáte bydlisko
a (i) je štátnym občanom tohto štátu alebo (ii) nezískal bydlisko v tomto štáte
len preto, aby vykonával tieto služby, alebo (iii) nie je podrobený dani z
takýchto odmien v zmluvnom štáte, z ktorého sú tieto odmeny vyplácané.
2. Akékoľvek penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom, jeho nižším správnym
útvarom alebo miestnym úradom alebo vyplácané z fondov, ktoré zriadili,
fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, správnemu útvaru alebo miestnemu
úradu sa môžu zdaniť v tomto štáte.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 19 sa použijú na odmeny a penzie za služby
preukázané v spojení s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou
niektorým zmluvným štátom, jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym úradom.
Článok 19
Penzie a renty
1. Penzie a iné podobné platy, výživné a renty platené osobe majúcej bydlisko v
niektorom zmluvnom štáte sa môžu, s výhradou ustanovenia článku 18 odseku 2,
zdaniť len v tomto štáte.
2. Penzie a iné platy vyplácané podľa predpisov o verejnom sociálnom
zabezpečení niektorého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto štáte.
Článok 20
Študenti
Platy, ktoré dostáva na výživu, vzdelanie alebo výcvik študent, praktikant
alebo učeň, ktorý sa zdržiava v niektorom zmluvnom štáte iba za účelom
vzdelania alebo výcviku a ktorý má v druhom zmluvnom štáte bydlisko alebo tam
mal bydlisko bezprostredne pred svojou návštevou v prv spomenutom štáte, sa
nemôžu zdaniť v prv spomenutom zmluvnom štáte, pokiaľ tieto platy pochádzajú zo
zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
Príjmy osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, o ktorých
sa výslovne nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, sa môžu zdaniť
len v tomto štáte.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok v zmysle článku 6 sa môže zdaniť v zmluvnom štáte, v
ktorom je umiestnený.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je prevádzkovým majetkom stálej prevádzkárne podniku
alebo ktorý patrí k trvalému zariadeniu používanému na výkon nezávislého
povolania, sa môže zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom sú prevádzkáreň alebo
trvalé zariadenie umiestnené.
3. Lode a lietadlá používané v medzinárodnej doprave a hnuteľnosti slúžiace na
prevádzku takých lodí a lietadiel sa môžu zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom
je umiestnené skutočné vedenie podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom
zmluvnom štáte sa môžu zdaniť len v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1. Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte poberá príjem
alebo vlastní majetok, ktorý sa môže v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy
zdaniť v druhom zmluvnom štáte, oslobodí prv spomenutý štát, s výhradou
ustanovenia odseku 2, taký príjem alebo majetok od zdanenia, ale pri výpočte dane
z ostatného príjmu alebo majetku tejto osoby môže použiť sadzbu dane, ktorá by
sa použila, keby oslobodený príjem alebo majetok neboli takto od zdanenia
oslobodené.
2. Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte poberá príjem,
ktorý sa môže podľa ustanovení článkov 10, 12, 16 a 17, pokiaľ ide o
Československo, a podľa ustanovení článkov 10 a 12, pokiaľ ide o Nórsko, zdaniť
v druhom zmluvnom štáte, povolí prv spomenutý štát znížiť daň z príjmu tejto
osoby o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v tomto druhom zmluvnom štáte. Suma,
o ktorú sa daň zníži, však neprekročí takú časť dane vypočítanej pred jej
znížením, ktorá pomerne pripadá na príjem dosiahnutý z tohto druhého zmluvného
štátu.
Článok 24
Zásada rovnakého nakladania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú
iné alebo ťažšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu
byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej
situácii.
2. Pri zdanení stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v
druhom zmluvnom štáte, sa v tomto druhom štáte nebude postupovať menej
priaznivo než pri zdanení podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú tú
istú činnosť.
Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby
priznal osobám majúcim bydlisko v druhom zmluvnom štáte daňové oslobodenia,
úľavy a zníženie dane z dôvodu osobného stavu alebo povinností k rodine, ktoré
priznáva osobám, ktoré na jeho území majú bydlisko.
3. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok patrí celkom alebo
čiastočne priamo alebo nepriamo osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom
zmluvnom štáte alebo väčšiemu počtu takých osôb alebo podlieha ich kontrole,
nebudú podrobené v prv spomenutom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s
ním spojeným, ktoré by boli iné alebo ťažšie než zdanenie a s ním spojené
povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobené iné podobné podniky tohto prv spomenutého
štátu.
4. Výraz "zdanenie" použitý v tomto článku označuje dane akéhokoľvek
druhu a pomenovania.
5. Ustanovenia tohto článku sa nebudú vykladať tak, že zaväzujú Nórsko, aby
priznalo štátnym príslušníkom Československa, ktorí nie sú aj štátnymi príslušníkmi
Nórska, výnimočnú daňovú úľavu, ktorá sa priznáva nórskym štátnym príslušníkom
a fyzickým osobám, ktoré sa narodili v Nórsku z rodičov majúcich nórsku
príslušnosť, podľa článku 22 nórskeho daňového zákona.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba majúca bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte domnieva,
že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k
zdaneniu, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou, môže nezávisle od opravných
prostriedkov podľa vnútroštátneho práva týchto štátov predložiť svoj prípad
príslušnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko alebo sídlo.
2. Ak príslušný úrad bude námietku považovať za oprávnenú a ak nebude sám
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad vyriešil dohodou
s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie,
ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť vzájomnou dohodou vyriešiť
ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii
tejto Zmluvy. Môžu sa aj spolu poradiť, aby sa dvojaké zdanenie vylúčilo v
prípadoch, ktoré nie sú touto Zmluvou upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vojsť do priameho styku, aby dosiahli
dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov ukáže pre
dosiahnutie dohody účelnou, môže sa taká výmena názorov uskutočniť v komisii
zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
vykonávanie ustanovení tejto Zmluvy alebo vnútroštátnych zákonov zmluvných
štátov upravujúcich dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ zdanenie
podľa nich sa neprieči tejto Zmluve. Výmena informácií nie je článkom 1
obmedzená. Všetky informácie získané zmluvným štátom sa budú považovať za tajné
rovnako ako informácie získané podľa vnútroštátnych zákonov tohto štátu a môžu
sa oznámiť len osobám alebo úradom (včítane súdov a správnych úradov) povereným
vyrubovaním, vyberaním alebo vymáhaním daní, trestným stíhaním alebo
rozhodovaním o odvolaní vo veci daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy. Tieto
osoby alebo úrady použijú informácie len na tieto účely.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nebude v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladá
jednému zo zmluvných štátov povinnosť:
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by sa odchyľovali od zákonov alebo správnej
praxe tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b) oznámiť údaje, ktoré by sa nemohli získať na základe zákonov alebo v normálnom
správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili obchodné, podnikové, priemyselné
alebo pracovné tajomstvo alebo obchodné rokovania alebo informácie, ktorých
oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre public).
Článok 27
Diplomatickí a konzulárni úradníci
Táto Zmluva sa nedotýka daňových výsad, ktoré prislúchajú diplomatickým a
konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na
základe osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Vlády zmluvných štátov si navzájom oznámia, že ústavné požiadavky pre
nadobudnutie platnosti Zmluvy boli splnené.
2. Zmluva nadobudne platnosť výmenou listín o jej schválení a jej ustanovenia
sa budú aplikovať na príjem dosiahnutý 1. januára nasledujúceho po roku, v
ktorom boli vymenené listiny o schválení Zmluvy, alebo neskoršie, a na majetok,
z ktorého bude vyrubovaná daň v druhom kalendárnom roku nasledujúceho po roku,
v ktorom boli vymenené listiny o schválení Zmluvy, alebo neskoršie.
Článok 29
Výpoveď
Táto Zmluva zostane v platnosti, dokiaľ ju jeden zo zmluvných štátov nevypovie. Každý zmluvný štát môže Zmluvu vypovedať diplomatickou cestou výpoveďou zaslanou najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka nasledujúceho po období piatich rokov od nadobudnutia platnosti Zmluvy. V takom prípade sa Zmluva už nebude aplikovať na príjem dosiahnutý 1. januára nasledujúceho po roku, v ktorom bola daná výpoveď, alebo neskoršie, a na majetok, z ktorého bude vyrubovaná daň v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď, alebo neskoršie.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.
Dané vo dvoch vyhotoveniach v Oslo 27. júna 1979 v anglickom jazyku.
Za vládu Československej socialistickej republiky:
Ing. Bohuslav Chňoupek v.r.
Za vládu Nórskeho kráľovstva:
Kunt Frydenlund v.r.
