Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Rakúsko
ZMLUVA
medzi Československou
socialistickou republikou a Rakúskou republikou
o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku
Prezident Československej socialistickej republiky a spolkový prezident
Rakúskej republiky,
vedomí si potreby uľahčovať obchod a podporovať hospodársku spoluprácu v súlade
so Záverečným aktom Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe,
dohodli sa uzavrieť Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z
príjmu a z majetku.
Za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky
pána Ing. Leopolda Léra,
ministra financií Československej socialistickej republiky,
spolkový prezident Rakúskej republiky
pána vicekancelára Dkfm. Dr. Hannesa Androscha,
spolkového ministra financií Rakúskej republiky,
ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré boli zistené v dobrej a náležitej
forme, sa dohodli takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby majúce bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v
oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
(1) Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v niektorom z
oboch zmluvných štátov, nech už je spôsob vyberania akýkoľvek.
(2) Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, zo všetkého majetku alebo z častí príjmu alebo majetku včítane daní zo
zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku a daní z prírastku
hodnoty.
(3) Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:
a) v Československej socialistickej republike:
1. odvod zo zisku a daň zo zisku,
2. daň zo mzdy,
3. daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti,
4. poľnohospodárska daň,
5. daň z príjmov obyvateľstva,
6. domová daň,
7. odvod z majetku,
(ďalej nazývané "československá daň");
b) v Rakúskej republike:
1. daň z príjmu,
2. daň právnických osôb,
3. dávka z členstva v dozornej rade,
4. daň z majetku,
5. dávka z majetku, ktorý je odňatý dedičskej dani,
6. živnostenská daň včítane dane z objemu miezd,
7. pozemková daň,
8. dávka z poľnohospodárskych a lesných podnikov,
9. príspevky poľnohospodárskych a lesných podnikov do vyrovnávacieho fondu na
podpory rodinám,
10. dávka z ceny pôdy nezastavených pozemkov
(ďalej nazývané "rakúska daň").
(4) Táto Zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu,
ktoré sa budú vyberať po podpise Zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto
nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si navzájom oznámia zmeny, ktoré boli
vykonané v ich daňových zákonoch, pokiaľ to bude potrebné.
Článok 3
Všeobecné definície
(1) V zmysle tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné
združenia osôb;
b) výraz "spoločnosť" označuje právnické osoby alebo nositeľov práv
považovaných na účely zdanenia za právnické osoby;
c) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik, ktorý má v prevádzke osoba majúca
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, prípadne podnik, ktorý má v
prevádzke osoba majúca bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte;
d) výraz "štátni príslušníci" označuje
1. všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi niektorého z oboch zmluvných
štátov,
2. všetky právnické osoby, spoločnosti osôb a iné združenia osôb, ktoré boli
zriadené podľa práva platného v niektorom z oboch zmluvných štátov;
e) výraz "príslušný úrad" označuje v prípade Československej
socialistickej republiky ministra financií Československej socialistickej
republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu a v prípade Rakúskej republiky
spolkového ministra financií Rakúskej republiky.
(2) Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy
zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje
dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný
výklad.
Článok 4
Daňový domicil
(1) Výraz "osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte"
označuje v zmysle tejto Zmluvy osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu
podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu,
miesta skutočného vedenia alebo iného podobného kritéria.
(2) Ak má fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 bydlisko v oboch zmluvných
štátoch, postupuje sa takto:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom má
stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má
bydlisko v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy
(stredisko životných záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť, ku ktorému zmluvnému štátu má táto osoba užšie osobné a
hospodárske vzťahy, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte,
predpokladá sa, že má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle
zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo ak sa
obvykle nezdržiava v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v tom
zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo ak nie je
štátnym občanom žiadneho z nich, vynasnažia sa príslušné úrady zmluvných štátov
upraviť otázku vzájomnou dohodou.
(3) Ak osoba iná než fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 sídlo v oboch
zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má sídlo v tom zmluvnom štáte, v ktorom
je miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkáreň
(1) Výraz "stála prevádzkáreň" označuje v zmysle tejto Zmluvy trvalé
zariadenie pre podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva úplne alebo čiastočne
svoju činnosť.
(2) Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia,
b) odštepný závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, ložisko oleja alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťaží pôdne
bohatstvo.
(3) Stavenisko alebo montáž sú stálou prevádzkárňou len vtedy, ak trvajú dlhšie
ako 12 mesiacov.
(4) Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, nepovažujú sa za
stálu prevádzkáreň:
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie
tovaru patriaceho podniku;
b) zásoba tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
uskladnenia, vystavenia alebo dodania;
c) zásoba tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
spracovania iným podnikom;
d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva iba za účelom vykonávania
iných činností pre podnik, ktoré majú prípravný charakter alebo predstavujú
pomocnú činnosť;
f) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom
vykonávania viacerých činností vymenovaných pod písmenami a) až e) za
predpokladu, že celková činnosť trvalého zariadenia z toho vyplývajúca má
prípravný charakter alebo predstavuje pomocnú činnosť.
(5) Ak osoba - iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 - koná za podnik a
má v niektorom zmluvnom štáte splnomocnenie uzavierať v mene podniku zmluvy a
ak tam toto splnomocnenie obvykle využíva, posudzuje sa podnik nehľadiac na
ustanovenia odsekov 1 a 2 tak, ako by mal v tomto štáte stálu prevádzkáreň pre
všetky činnosti vykonávané touto osobou pre podnik, ledaže sa tieto činnosti
obmedzujú na činnosti vymenované v odseku 4, ktoré, keby sa vykonávali
prostredníctvom trvalého zariadenia pre podnikanie, by toto zariadenie podľa
uvedeného odseku neurobili stálou prevádzkárňou.
(6) Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnom
štáte len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra,
komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci
svojho riadneho podnikania.
(7) Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda
spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom
štáte alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej
prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu
prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
(1) Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte
poberá z nehnuteľného majetku (včítane príjmov z poľnohospodárskych a lesných
podnikov), ktorý leží v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom
štáte.
(2) Výraz "nehnuteľný majetok" má význam, ktorý mu patrí podľa práva
toho zmluvného štátu, v ktorom tento majetok leží. Tento výraz zahŕňa v každom
prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár poľnohospodárskych
a lesných podnikov, práva, pre ktoré platia predpisy občianskeho práva vzťahujúce
sa na pozemky, práva užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo
pevné náhrady platené za ťažbu alebo za právo na ťažbu nerastných ložísk, prameňov
a iného pôdneho bohatstva; lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
(3) Ustanovenie odseku 1 platí pre príjmy z priameho užívania, z nájmu alebo
árendy a z každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
(4) Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia aj pre príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého
povolania.
Článok 7
Zisky podnikov
(1) Zisky podniku jedného zmluvného štátu sa môžu zdaniť len v tomto štáte,
pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej prevádzkárni.
(2) Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa, s výhradou ustanovenia odseku 3, v každom zmluvnom štáte tejto stálej
prevádzkárni zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný
podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných
podmienok a bola celkom nezávislá v styku s podnikom, ktorého je stálou
prevádzkárňou.
(3) Pri výpočte ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na túto stálu prevádzkáreň včítane výdavkov vedenia a všeobecných
správnych výdavkov, či už vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkáreň
umiestnená, alebo inde.
(4) Pokiaľ je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určovať zisky, ktoré sa majú
pričítať stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, nevylučuje ustanovenie odseku 2, aby tento zmluvný štát určil
zisky, ktoré sa majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob
rozdelenia ziskov musí však byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami
ustanovenými v tomto článku.
(5) Stálej prevádzkárni sa nepričítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že
iba nakupovala tovar pre podnik.
(6) Zisky, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, sa určia pre aplikáciu
predchádzajúcich odsekov každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné
dôvody pre iný postup.
(7) Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí v iných článkoch tejto
Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
(8) Ustanovenia tohto článku sa použijú aj na príjmy, ktoré vyplývajú tichému
spoločníkovi z jeho účasti na "tichej spoločnosti" rakúskeho práva.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
(1) Osoba majúca bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte môže byť
zdanená, pokiaľ ide o zisky z prevádzky námorných lodí, člnov pre vnútrozemskú
plavbu alebo lietadiel v medzinárodnej doprave, len v tomto zmluvnom štáte.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí primerane pre účasti podniku námornej alebo
vnútrozemskej plavby alebo leteckej dopravy na poole, spoločnej prevádzke alebo
na inom medzinárodnom prevádzkovom združení.
Článok 9
Spojené podniky
Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na vedení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu
a ak sa v týchto prípadoch medzi oboma podnikmi v ich obchodných alebo finančných
vzťahoch dojednali alebo sa im uložili podmienky, ktoré sa líšia od podmienok,
ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, môžu sa do ziskov tohto
podniku včleniť a primerane zdaniť zisky, ktoré by bez týchto podmienok bol
docielil jeden z podnikov, ktoré sa však vzhľadom na tieto podmienky nedocielili.
Článok 10
Dividendy
(1) Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte,
osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v
tomto druhom štáte.
(2) Tieto dividendy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo
spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa práva tohto štátu; daň však nesmie
presiahnuť 10% hrubej sumy dividend.
(3) Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z účastín,
požitkových účastín alebo požitkových listín, kuksov, zakladateľských podielov
alebo iných práv - s výnimkou pohľadávok - s účasťou na zisku a príjmy z iných
podielov na spoločnosti, ktoré sú podľa práva štátu, v ktorom má sídlo spoločnosť,
ktorá rozdeľuje dividendy daňovo postavené na úroveň príjmom z účastín.
(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca dividend majúci
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé
povolanie prostredníctvom trvalého zariadenia tam umiestneného a ak účasť, pre
ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni alebo
k tomuto trvalému zariadeniu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7,
prípadne článku 14.
(5) Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy
vyplácané spoločnosťou, ledaže sa tieto dividendy vyplácajú osobe majúcej
bydlisko alebo sídlo v druhom štáte alebo že účasť, pre ktorú sa dividendy
vyplácajú, skutočne patrí k stálej prevádzkárni alebo k trvalému zariadeniu,
ktoré sú umiestnené v druhom štáte, ani podrobiť zisky spoločnosti dani z
nerozdelených ziskov, ani keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky
pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov docielených v tomto
druhom štáte.
Článok 11
Úroky
(1) Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe majúcej
bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť iba v tomto druhom
štáte.
(2) Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, aj keď sú pohľadávky zabezpečené záložnými právami na
nehnuteľnostiach alebo opatrené účasťou na zisku dlžníka, a najmä príjmy z
verejných pôžičiek a z obligácií včítane s nimi spojených prémií a ziskov zo
zlosovateľných pôžičiek. Penále za oneskorené platenie sa nepovažuje za úroky v
zmysle tohto článku.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak príjemca úrokov, ktorý má bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie
prostredníctvom trvalého zariadenia tam umiestneného a ak pohľadávka, z ktorej
sa úroky platia, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni alebo k tomuto
trvalému zariadeniu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7, prípadne článku
14.
(4) Ak úroky - posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia,
presahujú v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi dlžníkom a príjemcom
úrokov alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol dlžník dojednal s
príjemcom; keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len
na túto naposledy spomenutú sumu. Suma, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto
prípade zdaniť podľa práva každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na iné
ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
(1) Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a poberané osobou,
ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
(2) Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) sa však môžu zdaniť v
zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa práva tohto štátu; daň však
nesmie prekročiť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov.
(3) Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje náhrady
akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie
a) patentov, ochranných známok, vzorov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov
alebo postupov alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného,
obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za oznámenie priemyselných obchodných
alebo vedeckých skúseností,
b) autorských práv k literárnym, umeleckým alebo vedeckým dielam včítane
kinematografických filmov.
(4) Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak
dlžníkom je tento štát sám, niektoré z jeho územných korporácií alebo osoba
majúca bydlisko alebo sídlo v tomto štáte. Ak však dlžník licenčných poplatkov
bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom
štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo trvalé zariadenie a
ak záväzok, pre ktorý sa licenčné poplatky platia, bol dojednaný na účely
stálej prevádzkárne alebo trvalého zariadenia a ak stála prevádzkáreň alebo
trvalé zariadenie znáša licenčné poplatky, predpokladá sa, že licenčné poplatky
majú zdroj v štáte, v ktorom je umiestnená stála prevádzkáreň alebo trvalé
zariadenie.
(5) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov
majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé
povolanie prostredníctvom trvalého zariadenia tam umiestneného a ak práva alebo
majetkové hodnoty, za ktoré sa licenčné poplatky platia, skutočne patria k
tejto stálej prevádzkárni alebo k tomuto trvalému zariadeniu. V takom prípade
sa použijú ustanovenia článku 7, prípadne článku 14.
(6) Ak licenčné poplatky - posudzované so zreteľom na plnenie, za ktoré sa
platia, presahujú v dôsledku osobitných vzťahov medzi dlžníkom a príjemcom
licenčných poplatkov alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol
dlžník dojednal s príjemcom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia
tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma, ktorá ju presahuje, sa
môže v tomto prípade zdaniť podľa práva každého zmluvného štátu a s
prihliadnutím na iné ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
(1) Zisky, ktoré poberá osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom
štáte zo scudzenia nehnuteľného majetku v zmysle článku 6, ktorý leží v druhom
zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
(2) Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je prevádzkovým majetkom
stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte alebo ktorý patrí k trvalému zariadeniu, ktoré osoba majúca bydlisko v
jednom zmluvnom štáte má k dispozícii v druhom zmluvnom štáte na výkon
nezávislého povolania, včítane takých ziskov docielených zo scudzenia takej
stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takého
trvalého zariadenia, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
(3) Nehľadiac na ustanovenia odseku 2 zisky, ktoré osoba majúca bydlisko alebo
sídlo v niektorom zmluvnom štáte docielila zo scudzenia námorných lodí alebo člnov
pre vnútrozemskú plavbu alebo lietadiel v medzinárodnej doprave a hnuteľného
majetku, ktorý slúži prevádzke týchto námorných lodí alebo člnov pre
vnútrozemskú plavbu a lietadiel, sa môžu zdaniť len v tomto zmluvnom štáte.
(4) Zisky zo scudzenia majetku, ktorý nie je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa
môžu zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom má scudziteľ bydlisko alebo sídlo.
Článok 14
Samostatné povolania
(1) Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo
slobodného povolania alebo inej samostatnej činnosti, sa môžu zdaniť len v
tomto štáte, pokiaľ táto osoba nemá pravidelne k dispozícii v druhom zmluvnom
štáte trvalé zariadenie na výkon svojej činnosti. Ak má k dispozícii také
trvalé zariadenie, môžu sa príjmy zdaniť v druhom štáte, ale len v rozsahu, v
akom ich možno pričítať tomuto trvalému zariadeniu.
(2) Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa najmä samostatne vykonávané
vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj
samostatné činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov a daňových
poradcov.
Článok 15
Zamestnanie
(1) Platy, mzdy a podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom
štáte poberá zo zamestnania, sa môžu, s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a
19, zdaniť len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté
zdaniť v tomto druhom štáte.
(2) Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 zdaniť len v prv spomenutom štáte, ak
a) príjemca sa nezdržiava v druhom štáte v priebehu príslušného kalendárneho
roka v úhrne dlhšie ako 183 dní a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nemá
bydlisko alebo sídlo v druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo trvalého zariadenia, ktoré
má zamestnávateľ v druhom štáte.
(3) Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny poberané zo
zamestnania vykonávaného na palube námornej lode alebo člnu pre vnútrozemskú
plavbu alebo lietadla v medzinárodnej doprave sa môžu zdaniť len v zmluvnom
štáte, v ktorom má bydlisko alebo sídlo osoba, ktorá dosahuje zisky z prevádzky
námornej lode, člnu pre vnútrozemskú plavbu alebo lietadla.
Článok 16
Tantiémy
Odmeny členov dozornej alebo správnej rady a podobné platy, ktoré osoba majúca
bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá ako člen dozornej alebo správnej rady
spoločnosti, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto
druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
(1) Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte činná ako
umelec, ako napr. divadelný, filmový, rozhlasový a televízny umelec, ako aj
hudobník alebo ako športovec poberá za svoju činnosť vykonávanú osobne v druhom
zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v
tomto druhom štáte.
(2) Ak príjmy z činnosti, ktorú osobne vykonáva umelec alebo športovec v tomto
postavení, neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe,
môžu sa tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v
zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
Článok 18
Penzie
Penzie a podobné platy vyplácané z dôvodu skoršieho zamestnania osobe, ktorá má
bydlisko v niektorom zmluvnom štáte, sa môžu, s výhradou ustanovenia článku 19
ods. 1, zdaniť iba v tomto štáte.
Článok 19
Výkon verejných funkcií
(1) Platy včítane penzií, ktoré niektorý zmluvný štát alebo jeho územná
korporácia vypláca priamo alebo z fondu zriadeného týmto štátom alebo touto
územnou korporáciou fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo
tejto územnej korporácii pri výkone verejných funkcií, sa môžu zdaniť v tomto
štáte. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na platy, ktoré sa vyplácajú osobám,
ktoré sú štátnymi príslušníkmi druhého štátu.
(2) Na platy alebo penzie za služby, ktoré boli preukázané v súvislosti s
obchodnou alebo priemyselnou činnosťou niektorého zmluvného štátu alebo
niektorej z jeho územných korporácií, sa použijú ustanovenia článkov 15, 16 a
18.
Článok 20
Študenti
Platy, ktoré študent, praktikant alebo učeň, ktorý sa zdržiava v jednom
zmluvnom štáte výhradne za účelom štúdia alebo výcviku a ktorý má v druhom
zmluvnom štáte bydlisko alebo tam mal bydlisko bezprostredne pred svojim
príchodom do prv spomenutého štátu, dostáva na výživu, štúdium alebo výcvik, sa
nemôžu zdaniť v prv spomenutom štáte, pokiaľ tieto platy pochádzajú zo zdrojov
mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
(1) Príjmy osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, o
ktorých sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch, sa môžu zdaniť bez ohľadu na
svoj pôvod len v tomto štáte.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak príjemca majúci bydlisko alebo sídlo
v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte priemyselnú alebo
obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená,
alebo nezávislé povolanie prostredníctvom trvalého zariadenia tam umiestneného
a práva alebo majetkové hodnoty, pre ktoré sa príjmy platia, skutočne patria k
tejto stálej prevádzkárni alebo k tomuto trvalému zariadeniu. V tomto prípade
sa použije článok 7, prípadne článok 14. To neplatí pre príjmy z nehnuteľného
majetku v zmysle článku 6 odseku 2.
Článok 22
Majetok
(1) Nehnuteľný majetok v zmysle článku 6, ktorý patrí osobe majúcej bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom
štáte, sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.
(2) Hnuteľný majetok, ktorý je prevádzkovým majetkom stálej prevádzkárne, ktorú
podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorý patrí k
trvalému zariadeniu, ktoré má k dispozícii osoba majúca bydlisko alebo sídlo v
jednom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania v druhom zmluvnom štáte,
sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.
(3) Námorné lode alebo člny pre vnútrozemskú plavbu a lietadlá používané v
medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok slúžiaci prevádzke týchto lodí, člnov
a lietadiel sa môžu zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom má bydlisko alebo
sídlo osoba, ktorá docieľuje zisky z prevádzky námornej lode alebo člnu pre
vnútrozemskú plavbu alebo lietadla.
(4) Všetky ostatné časti majetku osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom
zmluvnom štáte sa môžu zdaniť len v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
(1) Osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v Československej socialistickej
republike sa určí daň takto:
a) Príjmy pochádzajúce z Rakúskej republiky - s výnimkou príjmov patriacich pod
ustanovenia písmena b) - a majetkové hodnoty umiestnené v Rakúskej republike,
ktoré sa môžu zdaniť podľa tejto Zmluvy v Rakúskej republike, sa v Československej
socialistickej republike vynímajú zo zdanenia. Československá socialistická
republika môže však pri určení dane z ostatného príjmu alebo z ostatného
majetku tejto osoby použiť sadzbu dane, ktorá by sa použila, keby príslušné
príjmy alebo príslušný majetok neboli zo zdanenia vyňaté.
b) Pri určení československých daní sa do daňového základu zahrnú príjmy z
Rakúskej republiky, ktoré sa podľa článkov 10, 12, 16 alebo 17 môžu zdaniť v
Rakúskej republike. Daň zaplatená v Rakúskej republike podľa článkov 10, 12, 16
a 17 sa započíta na daň vyberanú v Československej socialistickej republike z
týchto príjmov. Suma, ktorá sa započíta, nemôže však prekročiť takú časť dane
vypočítanej pred započítaním, ktorá pripadá na tieto príjmy podliehajúce
zdaneniu v Rakúskej republike.
(2) Osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v Rakúskej republike sa určí daň takto:
a) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Rakúskej republike poberá príjmy
alebo má majetok a ak tieto príjmy alebo tento majetok sa môžu podľa tejto
Zmluvy zdaniť v Československej socialistickej republike, vyjme Rakúska
republika, s výhradou ustanovenia uvedeného pod písmenom b), tieto príjmy alebo
tento majetok zo zdanenia; Rakúska republika môže však pri určení dane z
ostatného príjmu alebo z ostatného majetku tejto osoby použiť sadzbu dane,
ktorá by sa použila, keby príslušné príjmy alebo príslušný majetok neboli zo
zdanenia vyňaté.
b) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Rakúskej republike poberá príjmy,
ktoré sa môžu zdaniť podľa článkov 10 alebo 12 v Československej socialistickej
republike, započíta Rakúska republika na daň, ktorá sa má vybrať z príjmu tejto
osoby, sumu, ktorá zodpovedá dani zaplatenej v Československej socialistickej
republike. Suma, ktorá sa započíta, nemôže však prekročiť takú časť dane vypočítanej
pred započítaním, ktorá pripadá na príjmy, ktoré sa poberajú v Československej
socialistickej republike.
Článok 24
Zásada rovnakého nakladania
(1) Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nesmú byť podrobení v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnosti s ním spojenej, ktoré sú iné
alebo ťažšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť
podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu nachádzajúci sa v rovnakej
situácii. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na ustanovenie článku 1 aj pre
osoby, ktoré nemajú bydlisko alebo sídlo v žiadnom zmluvnom štáte.
(2) Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nesmie byť v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako
zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby osobám
majúcim bydlisko v druhom zmluvnom štáte priznal daňové oslobodenia, úľavy a
zníženie dane z dôvodu osobného stavu alebo povinností k rodine, ktoré priznáva
osobám, ktoré na jeho území majú bydlisko.
(3) Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok patrí úplne alebo čiastočne
priamo alebo nepriamo osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom
štáte alebo väčšiemu počtu takých osôb alebo podlieha ich kontrole, nemôžu byť
podrobené v prv spomenutom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnosti s ním
spojenej, ktoré sú iné alebo ťažšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti,
ktorým sú alebo môžu byť podrobené iné podobné podniky tohto prv spomenutého
štátu.
(4) Tento článok sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 vzťahuje na dane akéhokoľvek
druhu a pomenovania.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
(1) Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných
štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s touto
Zmluvou, môže nezávisle od opravných prostriedkov podľa vnútroštátneho práva
týchto štátov predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, v ktorom
má bydlisko alebo sídlo, lebo pokiaľ jej prípad patrí pod ustanovenie článku 24
odseku 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.
Prípad musí byť predložený v priebehu troch rokov po tom, čo bolo prvý raz
oznámené opatrenie vedúce k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou.
(2) Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude môcť sám
nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad upravil dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré
nie je v zhode s touto Zmluvou. Riešenie dohodou sa vykoná bez ohľadu na lehoty
vnútroštátneho práva zmluvných štátov.
(3) Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú usilovať vzájomnou dohodou vyriešiť
ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto
Zmluvy. Môžu sa tiež navzájom poradiť za účelom vylúčenia dvojakého zdanenia v
prípadoch, ktoré táto Zmluva neupravuje.
(4) Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vstúpiť do priameho styku za účelom
dosiahnutia dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena
názorov javí pre dosiahnutie dohody účelnou, môže sa taká výmena názorov konať
v komisii, ktorá sa skladá zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Článok 26
Výmena informácií
(1) Príslušné úrady zmluvných štátov si budú navzájom vymieňať informácie
potrebné na vykonávanie tejto Zmluvy. Všetky takto vymenené informácie sa musia
udržiavať v tajnosti a môžu sa oznámiť len osobám alebo úradom povereným
vyrubovaním a vyberaním daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy.
(2) Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú
jednému zo zmluvných štátov povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by sa odchyľovali od zákonov alebo správnej
praxe tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b) oznámiť údaje, ktoré by sa nemohli dosiahnuť na základe platných zákonov
alebo v normálnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili obchodné, podnikové alebo pracovné
tajomstvo alebo obchodný postup alebo ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s
verejným poriadkom.
Článok 27
Diplomatickí a konzulárni úradníci
Táto Zmluva sa nedotýka daňových výsad, ktoré patria diplomatickým a
konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na
základe osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
(1) Táto Zmluva podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú vymenené v Prahe
v čo najkratšom čase.
(2) Táto Zmluva nadobudne platnosť šesťdesiatym dňom po výmene ratifikačných
listín.
(3) Ustanovenia tejto Zmluvy sa budú prvý raz aplikovať na dane, ktoré sa budú
vyberať za kalendárny rok, ktorý nasleduje po roku, v ktorom boli vymenené
ratifikačné listiny.
Článok 29
Skončenie platnosti
Táto Zmluva zostane v platnosti, kým ju jeden z oboch zmluvných štátov nevypovie. Každý zmluvný štát môže Zmluvu vypovedať písomne diplomatickou cestou v lehote najmenej šesť mesiacov ku koncu kalendárneho roka. V tomto prípade sa Zmluva použije naposledy na dane, ktoré sa vyberajú za kalendárny rok, ku koncu ktorého bola daná výpoveď.
Na dôkaz toho vymenovaní splnomocnenci podpísali túto Zmluvu a opatrili ju pečaťami.
Dané vo Viedni 7. marca 1978 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú republiku:
L. Lér v.r.
Za Rakúsku republiku:
Androsch v.r.
