Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Rumunsko
ZMLUVA
medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Vláda Slovenskej republiky a vláda Rumunska,
želajúc si podporovať a upevniť ekonomické vzťahy uzatvorením zmluvy o
zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov
a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku ukladané v mene
ktoréhokoľvek zo zmluvných štátov alebo jeho miestnych orgánov, alebo jeho
územnosprávnych jednotiek, nech je spôsob ich vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní zo
zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku a takisto daní z
prírastku majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú
a) v Slovenskej republike
i) daň z príjmov fyzických osôb,
ii) daň z príjmov právnických osôb,
iii) daň z nehnuteľností,
(ďalej len "slovenská daň");
b) v Rumunsku
i) daň z príjmov, ktoré poberajú fyzické osoby,
ii) daň zo zisku právnických osôb,
iii) daň z platov a iných podobných odmien,
iv) daň z príjmov z poľnohospodárskych činností,
v) daň z dividend,
(ďalej len "rumunská daň").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu,
ktoré sa budú ukladať po podpise tejto zmluvy popri alebo namiesto súčasných
daní uvedených v odseku 2. Príslušné úrady zmluvných štátov si navzájom oznámia
podstatné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa prípadu Slovenskú republiku alebo Rumunsko;
b) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku a použitý v
zemepisnom význame označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva
svoju suverenitu, suverénne práva alebo súdnu právomoc v súlade s medzinárodným
právom a na ktorom platia zákony týkajúce sa daní;
c) výraz "Rumunsko" označuje Rumunsko a použitý v zemepisnom význame
označuje územie Rumunska vrátane jeho výsostných vôd, ako aj výsostných
ekonomických zón, na ktorých Rumunsko vykonáva suverenitu, suverénne práva
alebo súdnu právomoc v súlade s jeho vnútorným právom a medzinárodným právom
týkajúce sa prieskumu a využívania prírodných, biologických a nerastných
zdrojov, ktoré sa vyskytujú v morskej vode, na morskom dne a podloží týchto
vôd;
d) výraz "daň" označuje podľa prípadu slovenskú daň alebo rumunskú daň;
e) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné
združenia osôb;
f) výraz "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo nositeľa
práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu;
g) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného
štátu" označujú podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a
podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;
h) výraz "štátny príslušník" označuje
i) v prípade Slovenskej republiky každú fyzickú osobu, ktorá má slovenské štátne
občianstvo, a každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť (partnership)
alebo združenie zriadené podľa práva platného na Slovensku,
ii) v prípade Rumunska každú fyzickú osobu, ktorá má rumunské štátne občianstvo,
a všetky právnické osoby, združenia osôb a každého iného nositeľa práv
zriadeného podľa práva platného v Rumunsku;
i) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou, člnom, lietadlom, železničným alebo cestným vozidlom prevádzkovanú
podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia je umiestnené v jednom zmluvnom
štáte, ak takáto doprava nie je prevádzkovaná len medzi miestami v druhom
zmluvnom štáte;
j) výraz "príslušný úrad" označuje
i) v prípade Slovenskej republiky ministra financií alebo jeho splnomocneného
zástupcu,
ii) v prípade Rumunska ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je definovaný inak, bude mať pri uplatňovaní tejto
zmluvy zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré
upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje
odlišný výklad.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident jedného zmluvného štátu"
označuje každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte
zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek
iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá je podrobená
zdaneniu v tomto zmluvnom štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte
alebo z majetku v tomto štáte umiestneného.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku rezidentom v
oboch zmluvných štátoch, určí sa jej postavenie týmto spôsobom:
a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom štáte, v ktorom má stály
byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom
zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko
životne dôležitých záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich
životne dôležitých záujmov alebo ak nemá stály byt v žiadnom zo zmluvných
štátov, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa
obvykle zdržuje;
c) ak sa táto osoba obvykle zdržuje v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z
nich, predpokladá sa, že je rezidentom v zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom;
d) ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z
nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak osoba iná než fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom v
oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, v ktorom
sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo sčasti
svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia;
b) závod;
c) kanceláriu;
d) továreň;
e) dielňu;
f) farmu, plantáž, sad alebo vinohrad;
g) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťaží z
prírodných zdrojov; a
h) sklad pre akýkoľvek dodaný tovar, ktorý poberá príjem.
3. Výraz "stála prevádzkareň" takisto zahŕňa
a) stavenisko, stavbu, montáž alebo inštalačný projekt, alebo dozorné činnosti,
ktoré sú s nimi spojené, ale len vtedy, ak takéto stavenisko, projekt alebo činnosti
trvajú dlhšie ako deväť mesiacov v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom období;
b) poskytovanie služieb vrátane poradenských a riadiacich služieb, ktoré
poskytuje podnik jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnancov alebo
iných pracovníkov najatých v druhom zmluvnom štáte, avšak iba ak činnosti
takéhoto charakteru trvajú pri rovnakom alebo súvisiacom projekte počas jedného
alebo viacerých období presahujúcich v úhrne viac než šesť mesiacov v ktoromkoľvek
dvanásťmesačnom období.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, predpokladá sa, že
výraz "stála prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie
tovaru patriaceho podniku bez toho, aby poberalo príjem;
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba s cieľom uskladniť,
vystaviť alebo dodať bez toho, aby plynul príjem;
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom;
d) predaj tovaru patriaceho podniku, vystaveného v rámci príležitostného dočasného
medzinárodného veľtrhu alebo výstavy, po skončení spomenutého veľtrhu alebo
výstavy;
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba s cieľom poskytovať
iné činnosti, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter;
g) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania
akýchkoľvek spojených činností uvedených v písmenách a) až f), pokiaľ celková činnosť
trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný
alebo pomocný charakter.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba - iná ako nezávislý
zástupca v zmysle odseku 6 - koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a
obvykle používa plnú moc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že
tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam,
ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené
podľa odseku 4, ktoré, keby sa uskutočňovali prostredníctvom trvalého
zariadenia na podnikanie, by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa
ustanovení tohto odseku.
6. Nepredpokladá sa, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v
druhom zmluvnom štáte len preto, že v tomto druhom štáte vykonáva svoju činnosť
prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého
zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom
zmluvnom štáte alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom
stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti
stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa zákonov
zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Výraz zahŕňa v každom
prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v
poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho
práva vzťahujúce sa na pozemky, práva používania nehnuteľného majetku a práva
na premenlivé alebo pevné platby za ťaženie alebo za povolenie na ťažbu z
nerastných ložísk, prameňov a z iných prírodných zdrojov; lode, člny, lietadlá,
železničné a cestné vozidlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 sa použije na príjmy z priameho užívania, nájmu alebo z
každého iného spôsobu používania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú takisto na príjmy z nehnuteľného
majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon
nezávislých povolaní.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej
prevádzkarni zisky, ktoré by mohla docieliť, ak by ako samostatný podnik
vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti v rovnakých alebo obdobných
podmienkach a ak by bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou
prevádzkarňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať preukázané
náklady podniku vynaložené na ciele sledované touto prevádzkarňou vrátane
nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už
vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
Toto ustanovenie sa použije s výhradou obmedzení podľa domáceho práva.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať
stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam,
nevylučuje ustanovenie odseku 2, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré sa
majú zdaniť týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku musí
však byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe tej skutočnosti,
že iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú
dostatočné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sú uvedené osobitne v iných článkoch tejto
zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
1. Zisky z prevádzkovania lodí, člnov, lietadiel, železničných a cestných
vozidiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte,
v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
2. Ak sídlo skutočného vedenia podniku lodnej dopravy je na palube lode alebo člna,
považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský
prístav tejto lode alebo člna, alebo ak domovský prístav nejestvuje, v tom
zmluvnom štáte, v ktorom je prevádzkovateľ lode alebo člna rezidentom.
3. Ustanovenie odseku 1 platí aj na zisky poberané z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii a na tie úroky z
príjmov, ktoré súvisia s prevádzkou lodí, člnov, lietadiel, železničných a
cestných vozidiel.
Článok 9
Spoločné podniky
1. Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na riadení,
kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo
na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, môžu byť
akékoľvek zisky, ktoré by, nebyť týchto podmienok, boli docielené jedným z
podnikov, ale vzhľadom na tieto podmienky docielené neboli, zahrnuté do ziskov
tohto podniku a následne zdanené.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom
štáte, a tieto zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by boli docielili podniky
skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi oboma podnikmi boli také,
ako by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, upraví tento druhý štát
vhodne sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení tejto
úpravy sa vezmú do úvahy iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné úrady
zmluvných štátov sa môžu navzájom poradiť.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom
štáte, osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť takisto v zmluvnom štáte, v ktorom je
spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto
štátu, ak však príjemca je skutočným vlastníkom dividend, daň takto určená
nepresiahne 10 % hrubej sumy dividend.
Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy
vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií
alebo z iných práv s výnimkou pohľadávok, z podielov na zisku, ako aj príjmy z
iných práv na spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z
akcií podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá rozdeľuje
zisk, rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva
v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam
umiestnenej, a ak účasť, na ktorej základe sa dividendy vyplácajú, sa skutočne
viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takomto
prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký
prípad ide.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy
vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak účasť, na ktorej základe sa
dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu
základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, a ani podrobiť nerozdelené
zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo
nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov
docielených v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré poberá rezident druhého
zmluvného štátu, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Avšak takéto úroky sa môžu tiež zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom majú
zdroj, a podľa právnych predpisov tohto štátu, ale pokiaľ je príjemca skutočným
vlastníkom úrokov, daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.
3. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2 tohto článku úroky, ktorých zdroj je v
jednom zmluvnom štáte, budú oslobodené od dane v tomto štáte, ak ich poberá a
skutočne vlastní vláda druhého zmluvného štátu, miestny orgán alebo jeho
územnosprávna jednotka, alebo akékoľvek zastupiteľstvo, alebo banková jednotka,
alebo orgán tejto vlády, miestny orgán alebo územnosprávna jednotka, alebo ak
pohľadávky rezidenta druhého zmluvného štátu sú zabezpečené, či už priamo alebo
nepriamo, financované finančnou inštitúciou, ktorej výlučným vlastníkom je
vláda druhého zmluvného štátu za predpokladu, že pôžička alebo pohľadávky,
ktoré zvyšujú takéto úroky, nie sú na podnikateľskom základe.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, zabezpečených či nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti,
či majú alebo nemajú právo účasti na zisku dlžníka, a obzvlášť príjmy z
vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo dlhopisov vrátane prémií a
výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo s dlhopismi.
Penále za oneskorenú platbu sa nepovažujú za úroky na účely tohto článku.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý
je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom je zdroj úrokov, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom
štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej, a ak pohľadávka,
z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na
túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14 podľa toho, o aký prípad ide.
6. Predpokladá sa, že zdroj úrokov je v zmluvnom štáte, ak platiteľom je sám
tento štát, miestny orgán, územnosprávna jednotka alebo rezident tohto štátu.
Ak však osoba platiaca úroky, či je alebo nie je rezidentom v niektorom
zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v
súvislosti s ktorou došlo k zadlženiu, z ktorého sa platia úroky a tieto úroky
idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom za zdroj
takýchto úrokov bude považovaný štát, v ktorom je umiestnená stála prevádzkareň
alebo stála základňa.
7. Ak suma úrokov, ktoré sa vzťahujú na pohľadávku, z ktorej sa úroky
vyplácajú, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom
a skutočným vlastníkom úrokov alebo v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré
udržiavajú jeden i druhý s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ
so skutočným vlastníkom, keby nebolo takýchto vzťahov, použijú sa ustanovenia
tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju
presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého
zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktorých zdroj je v jednom zmluvnom štáte a vyplácajú sa
rezidentovi druhého zmluvného štátu, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto licenčné poplatky sa však môžu tiež zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom
je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca
skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, suma dane takto uložená nepresiahne
a) 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov za použitie alebo za právo na použitie
akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného
vzorca alebo výrobného postupu, alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého
zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v
priemyselnej, obchodnej alebo vo vedeckej oblasti;
b) 15 % hrubej sumy licenčných poplatkov vo všetkých ostatných prípadoch.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie
akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo k vedeckému dielu
vrátane kinematografických filmov a filmov alebo pások pre rozhlasové a
televízne vysielanie, satelitného alebo káblového prenosu na verejné vysielanie
prostredníctvom akejkoľvek formy elektronického média, patentu, ochrannej
známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu,
alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo
vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti
nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vo vedeckej oblasti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom je zdroj licenčných poplatkov, priemyselnú alebo
obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená,
alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej
základne tam umiestnenej, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa licenčné
poplatky platia, sa skutočne viažu k tejto stálej prevádzkarni alebo k stálej
základni. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa
toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že zdroj licenčných poplatkov je v zmluvnom štáte, ak je
platiteľom sám tento štát, miestny orgán, územnosprávna jednotka alebo rezident
tohto štátu. Ak však platiteľ licenčných poplatkov, či už je, alebo nie je
rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň
alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné
poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne,
predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v
ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.
6. Ak suma licenčných poplatkov, ktoré sa vzťahujú na použitie, právo alebo na
informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov
existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo v dôsledku vzťahov,
ktoré jeden aj druhý udržiava s treťou osobou, sumu, ktorú by dohodol platiteľ
so skutočným vlastníkom, keby nebolo týchto vzťahov, použijú sa ustanovenia
tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje,
sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s
prihliadnutím k ostatným ustanoveniam tejto zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6, ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, môžu
sa zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú rezident
jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého
povolania, vrátane takých ziskov dosiahnutých zo scudzenia takej stálej
prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne,
môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných
vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku,
ktorý slúži prevádzke týchto dopravných prostriedkov, podliehajú zdaneniu len v
zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
4. Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa
zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného
povolania alebo z inej nezávislej činnosti podobného charakteru, sa zdania len
v tomto štáte, pokiaľ príjemca nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom
štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má k dispozícii takúto stálu
základňu, môžu sa príjmy zdaniť v druhom zmluvnom štáte, ale iba v rozsahu, v
akom ich možno pripočítať tejto stálej základni.
2. Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé činnosti
vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské, ako aj
samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných
znalcov.
Článok 15
Zamestnanie
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú s výnimkou ustanovení článkov 16, 18,
19 a 20 zdaneniu len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť bez ohľadu na ustanovenie
odseku 1 len v skôr uvedenom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo počas
viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom
období, a
b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý
nie je rezidentom v druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny
poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode, člna, lietadla,
železničného alebo cestného vozidla v medzinárodnej doprave zdaniť v zmluvnom
štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen správnej rady spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom
štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti
vystupujúci divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo ako
hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v druhom
zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností, ktoré osobne vykonáva umelec alebo športovec, neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez ohľadu
na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom umelec
alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy plynúce z činností vykonávaných v rámci kultúrnych výmen, ktoré sa
uskutočnili na základe kultúrnej dohody uzatvorenej medzi dvoma zmluvnými
štátmi, sa bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 recipročne vyjmú zo
zdanenia, len ak takéto činnosti financuje vláda niektorého zo zmluvných štátov
a tieto činnosti sa nevykonávajú na účel zisku.
Článok 18
Penzie
Penzie a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania
rezidentovi niektorého zo zmluvných štátov sa s výhradou ustanovení článku 19
ods. 2 zdania len v tomto štáte.
Článok 19
Verejné funkcie
1.
a) Odmeny, iné ako penzie, vyplácané jedným zmluvným štátom alebo miestnym
orgánom, alebo územnosprávnou jednotkou tohto štátu fyzickej osobe za služby
preukázané tomuto štátu alebo miestnemu orgánu, alebo jednotke sa zdania len v
tomto štáte.
b) Takéto odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak sa
služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom tohto
štátu,
i) je štátnym občanom tohto štátu alebo
ii) sa nestala rezidentom v tomto štáte len z dôvodov poskytovania týchto
služieb.
2.
a) Akékoľvek penzie vyplácané buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadil
niektorý zo zmluvných štátov alebo miestny orgán, alebo územnosprávna jednotka,
fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo miestnemu orgánu, alebo
územnosprávnej jednotke podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto penzie však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym občanom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby
preukázané v súvislosti s priemyselnou alebo s obchodnou činnosťou vykonávanou
niektorým zmluvným štátom alebo miestnym orgánom, alebo územnosprávnou jednotkou
tohto štátu.
Článok 20
Študenti a učni
1. Platby, ktoré študent alebo učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred
svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte
a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba za účelom štúdia alebo výcviku,
dostáva na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo na výcvik, sa nezdania v
tomto štáte za obdobie nepresahujúce šesť rokov za predpokladu, že takéto
platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Akákoľvek odmena, ktorú dostane študent alebo učeň počas svojho pobytu v
tomto druhom zmluvnom štáte, sa nezdaní v tomto druhom zmluvnom štáte za
predpokladu, že takáto odmena nepresahuje ekvivalent 2 500 amerických dolárov
(2 500 USD) v prepočte na menu tohto druhého zmluvného štátu v kalendárnom roku
z činností vykonávaných v tomto druhom zmluvnom štáte, súvisiacich s jeho
štúdiom, výskumom alebo s výcvikom a nevyhnutných na jeho náklady na živobytie.
Článok 21
Profesori a výskumní pracovníci
1. Odmena za výučbu alebo za vedecký výskum, ktorú poberá fyzická osoba, ktorá
je alebo bola bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu
rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorá sa zdržiava v prvom štáte za účelom
vedeckého výskumu alebo výučby na univerzite, v inštitúcii pre vyššie vzdelanie
alebo v inej podobnej inštitúcii, sa nezdaní v skôr uvedenom štáte počas dvojročného
obdobia za predpokladu, že táto inštitúcia je neziskovým právnym subjektom.
2. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatnia na príjmy z výskumu, ak sa takýto výskum
nevykonáva vo verejnom záujme, ale predovšetkým na súkromný prospech určitej
osoby alebo osôb.
Článok 22
Iné príjmy
1. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech je ich zdroj
kdekoľvek, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, sa
zdania iba v tomto štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov,
ktorý je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo
obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne
tam umiestnenej alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo
stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia,
sú skutočne spojené s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V
takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o
aký prípad ide.
Článok 23
Majetok
1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného
zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného
štátu v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, sa môže
zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Lode, člny, lietadlá, železničné a cestné vozidlá, ktoré sa používajú v
medzinárodnej doprave, a hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takýchto
lodí, člnov, lietadiel, železničných a cestných vozidiel, podliehajú zdaneniu
len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené miesto skutočného vedenia podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
iba v tomto zmluvnom štáte.
Článok 24
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1. V prípade rezidenta Slovenskej republiky sa dvojaké zdanenie vylúči takto:
Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do
základu, z ktorého sa takéto dane ukladajú, aj príjmy, ktoré sa môžu podľa
ustanovení článkov tejto zmluvy rovnako zdaniť v Rumunsku, avšak povolí znížiť
sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v
Rumunsku. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej dane
vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa môžu
podľa ustanovení tejto zmluvy zdaniť v Rumunsku.
2. V prípade rezidenta Rumunska bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:
a) ak rezident Rumunska poberá príjem alebo vlastní majetok, ktorý v súlade s
ustanoveniami tejto zmluvy sa môže zdaniť na Slovensku, Rumunsko vyjme takýto
príjem alebo majetok zo zdanenia - okrem príjmu podľa písmena b) - a pri výpočte
sadzby dane vezme do úvahy celkový poberaný príjem, použijúc túto sadzbu dane
len na zvyšný príjem;
b) ak rezident Rumunska poberá príjmy, ktoré v súlade s ustanoveniami článkov
10, 11 a 12 sa môžu zdaniť na Slovensku, Rumunsko povolí znížiť sumu dane z
takéhoto príjmu tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej na
Slovensku. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne takúto časť dane vypočítanej
pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na takéto príjmy plynúce zo Slovenska.
Článok 25
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo
môžu byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej
situácii. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenie článku 1 uplatní
rovnako na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal
rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu
osobného postavenia alebo z rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim
rezidentom.
3. Ak sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9, článku 11 ods. 4 alebo článku
12 ods. 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného
zmluvného štátu osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, odpočítateľné
na účely určenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako
keby sa platili osobe, ktorá je rezidentom v skôr uvedenom štáte. Podobne akékoľvek
dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu
budú na účely určenia zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočítateľné za
rovnakých podmienok, ako keby sa dohodli voči rezidentovi skôr uvedeného štátu.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo osoby, ktoré sú
rezidentmi v druhom zmluvnom štáte, nebudú podrobené v skôr uvedenom zmluvnom
štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním súvisiacich, ktoré sú iné
alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním súvisiace povinnosti, ktorým sú alebo
môžu byť podrobené iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.
5. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 vzťahujú na
dane akéhokoľvek druhu a pomenovania.
Článok 26
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú
alebo povedú u neho k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto
zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne
právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu,
ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 25 ods. 1, úradu
zmluvného štátu, ktorého je štátnym občanom. Prípad sa musí predložiť do troch
rokov od prvého oznámenia opatrenia, ktoré má za následok zdanenie, ktoré nie
je v zhode s ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak príslušný úrad bude považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad vyriešil po
vzájomnej dohode s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo pri
aplikácii tejto zmluvy. Môžu vzájomne aj konzultovať s cieľom zamedziť
dvojakému zdaneniu v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu priamo komunikovať s cieľom dosiahnuť
dohodu podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov javí na
dosiahnutie dohody ako účelná, môže sa takáto výmena názorov uskutočniť
prostredníctvom komisie zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných
štátov.
Článok 27
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy,
ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena
informácií nie je obmedzená článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát
dostal, sa budú udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie získané
podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a oznámia sa len osobám
alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú
vymeriavaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, trestným
stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch.
Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na tieto účely. Tieto
informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo v právnych rozhodnutiach.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nebude v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladá
niektorému zmluvnému štátu povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b) oznámiť informácie, ktoré nemožno získať na základe právnych predpisov alebo
v normálnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c) oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, hospodárske, priemyselné,
komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie,
ktorých oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 28
Diplomati a konzulárni úradníci
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú
diplomatom alebo konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 29
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené čo
najskôr. Zmluvné štáty si diplomatickou cestou vzájomne oznámia, že požadované
vnútroštátne právne postupy na nadobudnutie platnosti tejto zmluvy boli
splnené.
2. Táto zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej
ustanovenia sa budú uplatňovať,
i) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy príjmov vyplácané 1.
januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom táto
zmluva nadobudne platnosť, a
ii) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, na dane ukladané za každý
daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku
nasledujúcom po roku, v ktorom táto zmluva nadobudne platnosť.
3. Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy stráca platnosť vo vzájomných vzťahoch
medzi Slovenskou republikou a Rumunskom mnohostranná Zmluva o zamedzení
dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb podpísaná v Miškovci 27.
mája 1977 a mnohostranná Zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku
právnických osôb podpísaná v Ulánbátare 19. mája 1978.
Článok 30
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, ak ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roku začínajúceho sa po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade sa zmluva prestane uplatňovať,
i) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy príjmov vyplácané k 1. januáru alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď,
ii) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané v Bratislave 3. marca 1994 v dvoch rovnopisoch v slovenskom, rumunskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť. V prípade odlišného výkladu bude rozhodujúce anglické znenie.
Za vládu
Slovenskej republiky:
Vladimír Mečiar v. r.
Za vládu
Rumunska:
Nicolae Vacaroiu v. r.
