Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Rusko
ZMLUVA
medzi vládou Slovenskej republiky
a vládou Ruskej federácie
o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku
Vláda Slovenskej republiky a vláda Ruskej federácie,
želajúc si uzatvoriť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z
príjmov a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v každom
zmluvnom štáte, nech je spôsob ich vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní z
príjmov zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú
a) v Slovenskej republike
i) daň z príjmov fyzických osôb,
ii) daň z príjmov právnických osôb,
iii) daň z nehnuteľností (ďalej len "slovenská daň"),
b) v Ruskej federácii - dane, ktoré sa ukladajú v súlade so zákonodarstvom
Ruskej federácie
i) o dani zo ziskov podnikov a organizácií,
ii) o dani z príjmov fyzických osôb,
iii) o dani z majetku podnikov,
iv) o dani z majetku fyzických osôb (ďalej len "ruská daň").
4. Táto zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky dane rovnakého alebo podobného
druhu, ktoré sa budú ukladať po nadobudnutí platnosti zmluvy popri súčasných
daniach alebo namiesto súčasných daní. Príslušné úrady zmluvných štátov si
vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových
zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa prípadu Slovenskú republiku a Ruskú federáciu,
b) výraz "Slovenská republika (Slovensko)" použitý v zemepisnom
zmysle označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoju
suverenitu alebo práva a súdnu právomoc v súlade s pravidlami medzinárodného
práva a na ktorom platia daňové zákony Slovenskej republiky. Názvy
"Slovenská republika" a "Slovensko" sú rovnocenné,
c) výraz "Ruská federácia (Rusko)" použitý v zemepisnom zmysle označuje
jej územie vrátane vnútorných vôd a výsostných morí, vzdušný priestor nad nimi,
ako aj pevninskú plytčinu a výsostnú ekonomickú zónu, na ktorej Ruská federácia
vykonáva svoje suverénne práva a súdnu právomoc v súlade s federálnymi zákonmi
a s pravidlami medzinárodného práva. Výrazy "Ruská federácia" a
"Rusko" sú rovnocenné,
d) výraz "osoba" označuje fyzickú osobu, ako aj právnickú osobu a
akékoľvek združenie osôb vytvorené podľa právnych predpisov zmluvných štátov,
e) výraz "spoločnosť" označuje akéhokoľvek nositeľa práv alebo
združenie osôb, ktoré sa považuje na účely zdanenia za právnickú osobu,
f) výraz "podnik zmluvného štátu" označuje akúkoľvek formu podnikateľskej
činnosti vykonávanú rezidentom tohto štátu,
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje dopravu cestujúcich alebo
nákladov rezidentom jedného zmluvného štátu jeho vlastnými dopravnými
prostriedkami mimo tohto štátu, ale nezahŕňa dopravu uskutočňovanú medzi
miestami v jednom a tom istom zmluvnom štáte,
h) výraz "príslušný úrad" označuje
i) v prípade Slovenskej republiky ministra financií Slovenskej republiky alebo
jeho splnomocneného zástupcu,
ii) v prípade Ruskej federácie Ministerstvo financií Ruskej federácie alebo ním
splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný inak, bude mať pre aplikáciu
tejto zmluvy zmluvným štátom význam podľa práva tohto štátu a predovšetkým podľa
práva, ktoré upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, ak súvislosť
nevyžaduje odlišný výklad.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident jedného zmluvného štátu" a
"rezident druhého zmluvného štátu" označuje každú osobu, ktorá je podľa
práva zmluvného štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho
bydliska, stáleho pobytu, miesta registrácie alebo akéhokoľvek iného podobného
kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá je podrobená zdaneniu v
zmluvnom štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku
umiestneného v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, jej postavenie sa určí takto:
a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má stály
byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho
štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne
dôležitých záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne
dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že
je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v
žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym
občanom,
d) ak túto osobu každý zo zmluvných štátov považuje za svojho štátneho občana
alebo ak ani jeden zo zmluvných štátov ho za takéhoto nepovažuje, príslušné
úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch
zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa
nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom rezident jedného zmluvného
štátu vykonáva úplne alebo sčasti činnosť v druhom zmluvnom štáte.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia
prírodné zdroje.
3. Výraz "stála prevádzkareň" rovnako zahŕňa stavenisko, stavbu alebo
montáž, ale len vtedy, ak trvá dlhšie ako 12 mesiacov.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa nasledujúce druhy činností
vykonávané osobou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, nebudú považovať
za činnosti vykonávané v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkarne:
a) využívanie zariadenia iba na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie tovaru
alebo výrobkov patriacich tejto osobe,
b) udržiavanie zásoby tovaru alebo výrobkov patriacich tejto osobe iba na účely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) udržiavanie zásoby tovaru alebo výrobkov patriacich tejto osobe iba na účely
spracovania inou osobou,
d) udržiavanie trvalého zariadenia na podnikanie iba na účely nákupu tovaru
alebo výrobkov alebo na účely zhromažďovania informácií pre túto osobu,
e) udržiavanie trvalého zariadenia na podnikanie iba na účely vykonávania
akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre túto osobu prípravný alebo pomocný
charakter,
f) udržiavanie trvalého zariadenia na podnikanie iba na účely vykonávania
akýchkoľvek spojených činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť
trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný
alebo pomocný charakter.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 akákoľvek osoba - iná ako
nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 - koná v mene rezidenta jedného zmluvného
štátu a má a obvykle používa v druhom zmluvnom štáte právomoc na uzatváranie
zmlúv v mene tohto rezidenta alebo udržiava zásobu tovaru alebo výrobkov patriacu
tomuto rezidentovi, z ktorej obvykle vykonáva dodávku tovaru alebo výrobkov v
mene tohto rezidenta, potom sa predpokladá, že tento rezident jedného zmluvného
štátu má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam,
ktoré táto osoba vykonáva pre rezidenta, ak činnosti tejto osoby nie sú
obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4.
6. Nepredpokladá sa, že rezident jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň
v druhom zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť
prostredníctvom makléra, komisionára alebo akéhokoľvek iného nezávislého
zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti. Výraz
"nezávislý zástupca" vo vzťahu k rezidentovi jedného zmluvného štátu
označuje právnickú osobu, ktorá vznikla podľa práva druhého zmluvného štátu, zúčastňujúcu
sa na riadení, majetku a kontrole, nad ktorým sa nezúčastňuje rezident skôr
uvedeného zmluvného štátu, ako aj fyzickú osobu, ktorá je rezidentom druhého
zmluvného štátu a nie je v pracovných vzťahoch s rezidentom skôr uvedeného
štátu.
7. Skutočnosť, že rezident jedného zmluvného štátu ovláda rezidenta druhého
zmluvného štátu alebo je ovládaný rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo
ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom
stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí sám osebe zo žiadneho takého rezidenta
stálu prevádzkareň druhého rezidenta.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa zákonov
zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Výraz zahŕňa v každom prípade
príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve
a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce
sa na pozemky, právo na doživotné užívanie cudzieho nehnuteľného majetku a
práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu
nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. Lode, člny, lietadlá a
pozemné dopravné prostriedky sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, z nájmu alebo
z každého iného spôsobu využívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa takisto použijú na príjmy z nehnuteľného
majetku používaného na vykonávanie podnikateľskej činnosti alebo na výkon
nezávislých povolaní.
Článok 7
Zisky z podnikateľskej činnosti
1. Zisky z podnikateľskej činnosti rezidenta jedného zmluvného štátu podliehajú
zdaneniu len v tomto štáte, ak tento rezident nevykonáva svoju činnosť v druhom
zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak
sa podnikateľská činnosť vykonáva v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, môžu sa spomenuté zisky rezidenta zdaniť v tomto druhom
štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak rezident jedného zmluvného štátu vykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, určia sa s
výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni
zisky z podnikateľskej činnosti, ktoré by bola mohla dosiahnuť, keby bola ako
oddelený a samostatný rezident vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za
rovnakých alebo obdobných podmienok a keby bola úplne nezávislá v styku s
rezidentom, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri určovaní ziskov, ktoré sa vzťahujú na činnosť stálej prevádzkarne, sa
povoľuje odpočítať náklady, ktoré sú podložené dokladmi a ktoré sú vynaložené
na činnosť takejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a
všeobecných správnych nákladov takto vynaložených, či už vznikli v štáte, v
ktorom je takáto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú pripočítať
stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov rezidenta jeho
rôznym častiam, nič v odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát stanovil
zisky, ktoré sa majú zdaniť týmto rozdelením; spôsob rozdelenia ziskov na účely
zdanenia však musí byť v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že
iba nakupovala tovar alebo výrobky pre rezidenta, ktorého je stálou prevádzkarňou.
6. Zisky z podnikateľskej činnosti, ktoré sa majú pripočítať stálej
prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým
spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky z podnikateľskej činnosti zahŕňajú príjmy uvedené osobitne v iných článkoch
tejto zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Príjmy z medzinárodnej dopravy
1. Príjmy poberané rezidentom jedného zmluvného štátu z prevádzkovania
dopravných prostriedkov v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto
štáte.
2. Ak sídlo skutočného vedenia spoločnosti lodnej dopravy je na palube lode,
považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský
prístav tejto lode, alebo ak nie je takýto domovský prístav, v zmluvnom štáte,
v ktorom je osoba prevádzkujúca takúto loď rezidentom.
3. Na účely tejto zmluvy príjem z medzinárodnej dopravy zahŕňa príjem poberaný
na základe priameho používania, prenájmu alebo akéhokoľvek iného prevádzkovania
dopravných prostriedkov, ako aj príjem z používania, udržiavania alebo z
prenájmu kontajnerov, trajlerov a iných zariadení spojených s medzinárodnou
dopravou.
4. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy poberané rezidentom
jedného zmluvného štátu z jeho účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo na
medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Určenie zdaniteľného zisku
1. V prípade, ak
a) sa rezident jedného zmluvného štátu zúčastňuje priamo alebo nepriamo na
riadení, kontrole alebo na majetku rezidenta druhého zmluvného štátu, alebo
b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole
alebo na majetku rezidenta jedného zmluvného štátu a ktoréhokoľvek rezidenta
druhého zmluvného štátu
a ak v týchto prípadoch sú obaja rezidenti vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazaní podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými rezidentami, môžu
byť akékoľvek príjmy, ktoré by sa mohli dosiahnuť jedným z nich, ale vzhľadom
na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnuté do príjmov tohto rezidenta a
následne zdanené.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie príjem do príjmu rezidenta a následne ho zdaní
a potom v súlade s ustanoveniami odseku 1 takisto druhý zmluvný štát zahrnie
príjem do príjmu druhého rezidenta, potom prvý zmluvný štát môže na takýto
príjem urobiť vhodnú úpravu sumy dane uloženú prvému rezidentovi. Pri stanovení
tejto úpravy sa vezme náležitý ohľad na iné ustanovenia tejto zmluvy, a ak to
bude nevyhnutné, príslušné úrady zmluvných štátov sa môžu navzájom poradiť.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané rezidentom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého
zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto dividendy však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je osoba,
ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak
však príjemca má skutočne právo na dividendy, daň takto stanovená nepresiahne
10 % hrubej sumy dividend.
Ustanovenie tohto odseku sa nedotýka zdanenia ziskov, z ktorých sa dividendy
vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií
alebo iných práv s výnimkou pohľadávok, dávajúcich právo podielu na zisku, ako
aj príjmy z iných práv na spoločnosti, ktoré sú zdanené rovnakým spôsobom ako
príjmy z akcií podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je osoba vyplácajúca
dividendy rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom je rezidentom osoba vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva
v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam
umiestnenej, a ak sa dividendy skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň alebo
na túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo
14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Ak rezident jedného zmluvného štátu dosahuje zisky alebo príjmy z druhého
zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť vyplácané dividendy s výnimkou
prípadov, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo
ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu
prevádzkareň alebo na stálu základňu, a ani nemôže podrobiť nerozdelené zisky
dani z nerozdelených ziskov, aj keď sa vyplácané dividendy alebo nerozdelené
zisky skladajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v
tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré poberá rezident druhého
zmluvného štátu, možno zdaniť iba v tomto druhom štáte, ak je tento rezident
skutočným vlastníkom úrokov.
2. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z
obligácií a dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými
papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále za oneskorenú platbu sa
nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
3. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je
rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá je tam umiestnená, alebo v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé
povolanie zo stálej základne tam umiestnenej, a ak pohľadávka, z ktorej sú úroky
platené, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu
základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa
toho, o aký prípad ide.
4. Ak suma úrokov, ktoré sa vzťahujú na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje
v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo ktoré udržiava jeden aj druhý s treťou osobou, sumu,
ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom úrokov, keby nebolo
takýchto vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy
uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť
podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Príjmy z autorských práv a licencií
1. Príjmy z autorských práv a licencií, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom
štáte a vyplácajú sa rezidentovi druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto
druhom štáte, ak tento rezident má skutočne právo na takéto príjmy.
2. Tieto príjmy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to
podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak má príjemca takýchto príjmov na ne
skutočne právo, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy príjmov z
autorských práv a licencií.
3. Výraz "príjmy z autorských práv a licencií" použitý v tomto článku
označuje platby akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za
právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k vedeckému, literárnemu alebo
umeleckému dielu (vrátane kinematografických filmov, pások pre rozhlasové a
televízne vysielanie a videokaziet), akéhokoľvek patentu, ochrannej známky,
návrhu alebo modelu, počítačového programu, tajného vzorca alebo výrobného
postupu, za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo
vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti
nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vo vedeckej oblasti.
4. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník príjmov z autorských
práv a licencií, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú príjmy z autorských práv a licencií zdroj, činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v
tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej, a ak
právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým sa vyplácajú takéto príjmy, sa skutočne
viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V takomto prípade sa
použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 tejto zmluvy podľa toho, o aký prípad
ide.
5. Ak suma príjmov z autorských práv a licencií presahuje v dôsledku osobitných
vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom príjmov z
autorských práv a licencií, alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou
osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom takýchto
príjmov, keby nebolo týchto vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na
túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto
prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím
na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Príjmy zo scudzenia majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku, ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia hnuteľného
majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku jeho stálej prevádzkarne v
druhom zmluvnom štáte, alebo časti hnuteľného majetku, ktorá patrí stálej
základni, ktorú má rezident na výkon nezávislého povolania vrátane takto
dosiahnutých príjmov zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samej alebo
spolu s jej zakladajúcim rezidentom) alebo takejto stálej základne, možno zdaniť
v tomto druhom štáte.
3. Príjmy zo scudzenia dopravných prostriedkov používaných v medzinárodnej
doprave rezidentom jedného zmluvného štátu alebo hnuteľného majetku spojeného s
prevádzkou týchto dopravných prostriedkov podliehajú zdaneniu len v zmluvnom
štáte, v ktorom je osoba scudzujúca majetok rezidentom.
4. Príjmy zo scudzenia akéhokoľvek iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1
až 3, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ
rezidentom.
Článok 14
Príjmy z nezávislých povolaní
1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z nezávislých činností
alebo z iných činností nezávislého charakteru, ktoré nesúvisia so zamestnaním,
možno zdaniť v druhom zmluvnom štáte, iba ak
a) má rezident stálu základňu v druhom štáte, ktorú využíva na výkon svojich činností,
a príjem sa vzťahuje na túto stálu základňu alebo
b) príjem je vyplácaný zo zdrojov v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nezávislé činnosti" zahŕňa najmä nezávislé umelecké,
vedecké, športové, literárne, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti
vykonávané v rámci akéhokoľvek nezávislého povolania, ako aj nezávislé činnosti
lekárov, advokátov, inžinierov, architektov, stomatológov, audítorov a účtovných
znalcov.
Článok 15
Príjmy zo závislej činnosti
1. Platy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z
dôvodu zamestnania, podliehajú s výnimkou ustanovení článkov 16, 18, 19 a 20
tejto zmluvy zdaneniu len v tomto štáte. Ak sa však zamestnanie vykonáva v
druhom zmluvnom štáte, tak sa odmeny poberané v súvislosti s ním môžu zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenie
odseku 1 zdaneniu len v skôr uvedenom štáte, ak sú splnené tieto podmienky:
a) príjemca vykonáva prácu v druhom zmluvnom štáte počas jedného obdobia alebo
viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní počas akéhokoľvek dvanásťmesačného
obdobia v bežnom zdaňovacom období alebo dvoch po sebe idúcich rokov, ktoré sa
zohľadňujú pri zdanení, a
b) odmena sa vypláca zamestnávateľom alebo menom zamestnávateľa, ktorý nie je
rezidentom v druhom štáte, a
c) výdavky na vyplácané odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej
základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku,
a) odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube dopravných
prostriedkov, ktoré sú prevádzkované v medzinárodnej doprave a vyplácané
rezidentovi jedného zmluvného štátu, podliehajú okrem odmien, ktoré sú
vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu, zdaneniu len v tomto štáte,
b) odmeny, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo zamestnania,
spojené s miestom činnosti v druhom zmluvnom štáte, ktoré podľa ustanovení článku
5 ods. 3 tejto zmluvy sa nepovažujú za stálu prevádzkareň, podliehajú zdaneniu
len v prvom zmluvnom štáte.
Článok 16
Odmeny členom predstavenstva
Odmeny členom predstavenstva a iné podobné platby, ktoré rezident jedného
zmluvného štátu poberá ako člen predstavenstva alebo iného obdobného orgánu
spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto
druhom štáte.
Článok 17
Príjmy umelcov a športovcov
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako vystupujúci
umelec, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, ako hudobník
alebo ako športovec osobne vykonávajúci činnosti v druhom zmluvnom štáte možno
bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 tejto zmluvy zdaniť v tomto druhom
štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, možno tieto príjmy
bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom
sa takéto činnosti vykonávajú.
Článok 18
Dôchodky
Dôchodky a iné podobné odmeny akéhokoľvek druhu vyplácané zo zdrojov jedného
zmluvného štátu možno zdaniť iba v tomto štáte.
Článok 19
Štátna služba
1. Platy a podobné odmeny, iné ako dôchodky, vyplácané štátnym orgánom alebo
organizáciou, ktorá bola zriadená vládou štátu v zmluvnom štáte, fyzickej osobe
za služby štátneho charakteru preukázané týmto orgánom podliehajú zdaneniu iba
v tomto štáte. Takéto platy alebo iné odmeny však podliehajú zdaneniu iba v
druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto druhom štáte a fyzická
osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu,
i) je štátnym občanom tohto štátu alebo
ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodov poskytovania týchto
služieb.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na odmeny za služby preukázané v
súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou v niektorom zmluvnom štáte
skôr uvedenými orgánmi. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článkov 15 a 16
tejto zmluvy.
Článok 20
Príjmy študentov, žiakov učilíšť, učiteľov a výskumných pracovníkov
1. Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne
pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného
štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba na účel štúdia alebo
výcviku, poberá na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo výcvik,
nepodliehajú zdaneniu v skôr uvedenom štáte za predpokladu, že takéto platby
majú zdroj mimo tohto štátu.
2. Rovnako odmeny, ktoré poberá učiteľ alebo výskumný pracovník, ktorý je alebo
bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom
druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte predovšetkým
na účely štúdia alebo riadenia výskumu, budú oslobodené od dane v tomto štáte
na obdobie dvoch rokov v súvislosti s odmenami za takéto štúdium alebo výskum
za predpokladu, že takéto platby pochádzajú zo zdrojov v tomto druhom zmluvnom
štáte.
Článok 21
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu bez ohľadu na ich zdroj, ktoré sa
neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v
tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak príjemca takýchto príjmov, ktorý je
rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom
zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená,
alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam
umiestnenej a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sú skutočne
spojené s takouto stálou prevádzkarňou alebo so stálou základňou. V takomto
prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 tejto zmluvy podľa toho, o aký
prípad ide.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý
je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,
ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného
štátu v druhom zmluvnom štáte na účely vykonávania nezávislého povolania, možno
zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Dopravné prostriedky prevádzkované rezidentom zmluvného štátu v
medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takýchto
dopravných prostriedkov podlieha zdaneniu iba v tomto štáte.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
iba v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1. V prípade Slovenskej republiky bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:
Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do daňového
základu príjmy, ktoré možno podľa ustanovení článkov tejto zmluvy rovnako zdaniť
v Ruskej federácii, povolí však znížiť sumu dane o daň zaplatenú v Ruskej
federácii. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej dane
(vypočítanej pred jej znížením), ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré môžu byť
podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené v Ruskej federácii.
2. V prípade Ruskej federácie bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:
Ak rezident Ruskej federácie poberá príjem alebo vlastní majetok, ktorý v
súlade s ustanoveniami tejto zmluvy možno zdaniť v Slovenskej republike, tak o
sumu dane z takéhoto príjmu alebo majetku zaplatenú v Slovenskej republike sa
zníži daň stanovená takémuto rezidentovi v Ruskej federácii. Takéto zníženie
však nepresiahne sumu dane stanovenú na takýto príjem alebo na majetok v súlade
s právnymi predpismi a pravidlami Ruskej federácie.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Rezidenti jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom zmluvnom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú ťaživejšie ako
zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať
rezidenti tohto druhého štátu za rovnakých okolností.
Toto ustanovenie nemožno vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu poskytovať
rezidentom druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné výhody, oslobodenia a úľavy
v súvislosti so zdanením, ktoré tento štát poskytuje rezidentom v skôr uvedenom
štáte.
2. Zdanenie príjmov a ziskov, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu
prostredníctvom stálej prevádzkarne v druhom zmluvnom štáte, alebo majetku
takejto stálej prevádzkarne, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako
zdanenie príjmov, ziskov alebo majetku rezidentov tohto druhého štátu
vykonávajúcich podobné činnosti za rovnakých podmienok.
3. Ustanovenia tohto článku sa nebudú vykladať ako záväzok jedného zmluvného
štátu poskytnúť rezidentom druhého zmluvného štátu daňové výhody, ktoré skôr
uvedený štát poskytuje podľa platných daňových zmlúv rezidentom tretích štátov.
4. Ustanovenia tohto článku sa použijú na dane, ktoré sú predmetom tejto
zmluvy.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch
zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré
poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, písomne predložiť svoj
prípad príslušnému úradu toho zmluvného štátu, ktorého je rezident, a doložiť podklady
na preskúmanie rozhodnutia o zdanení. Prípad možno predložiť do dvoch rokov od
prvého oznámenia opatrenia, ktoré vedie k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak bude príslušný úrad uvedený v odseku 1 považovať námietku za oprávnenú
alebo ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby
prípad vyriešil po vzájomnej dohode s príslušným úradom druhého zmluvného štátu
tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade so zmluvou. Akákoľvek
dosiahnutá dohoda sa uskutoční bez ohľadu na akékoľvek lehoty podľa
vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo pri
aplikácii zmluvy. Môžu tiež vzájomne konzultovať, aby sa zamedzilo dvojakému
zdaneniu v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vzájomne priamo konzultovať s cieľom
uplatňovať ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať iba také informácie, ktoré
sú nevyhnutné na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo na objasnenie
ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov oboch štátov vzťahujúcich sa na
dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Rozsah výmeny informácií nie je
obmedzený článkom 1. Akékoľvek informácie, ktoré zmluvný štát dostal, sa budú
udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie, ktoré dostal podľa
vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu, a oznámia sa len osobám alebo
úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vyberaním,
vyrubovaním daní, trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o
opravných prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len
na tieto účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo pri
prijímaní súdnych rozhodnutí.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú vykladať tak, že ukladajú niektorému zo
zmluvných štátov povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych
predpisov alebo v správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske,
priemyselné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých
poskytnutie by bolo v rozpore s hospodárskou politikou.
3. Ak príslušný úrad jedného zmluvného štátu na základe tohto článku požiada
príslušný úrad druhého zmluvného štátu, príslušný úrad druhého zmluvného štátu
sa vynasnaží zistiť potrebné informácie, ako keby sa týkali rezidenta tohto
druhého štátu, aj keby tento druhý štát takéto informácie nepotreboval. Na
žiadosť príslušného úradu jedného zmluvného štátu príslušný úrad druhého
zmluvného štátu sa vynasnaží poskytnúť potrebné informácie a predovšetkým také
informácie, ako sú výpovede svedkov a kópie originálnych dokumentov (vrátane
kníh, dokumentov, výpovedí, záznamov, účtov), v takom rozsahu, v akom môžu byť
výpovede a dokumenty získané podľa právnych predpisov a správnych postupov
tohto druhého štátu s ohľadom na jeho vlastné dane.
Článok 27
Ostatné daňové výsady
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad osôb podľa
všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení
osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii a výmena ratifikačných listín sa uskutoční čo
najskôr.
2. Táto zmluva nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom boli vymenené ratifikačné listiny, a jej ustanovenia sa budú uplatňovať,
a) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja z prevedených alebo vyplatených
príjmov, začínajúc 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po
roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,
b) ak ide o ostatné dane, za zdaňovacie obdobia začínajúce sa 1. januára alebo
neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne
platnosť.
3. Dňom, keď táto zmluva nadobudne platnosť vo vzťahoch medzi Slovenskou
republikou a Ruskou federáciou, strácajú platnosť ustanovenia Zmluvy o
zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb medzi Československou
socialistickou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou
republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou,
Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom
sovietskych socialistických republík, ktorá bola podpísaná 27. mája 1977 v
Miškovci, a ustanovenia Zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku
právnických osôb medzi Československou socialistickou republikou, Bulharskou ľudovou
republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou,
Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou
socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, ktorá
bola podpísaná 19. mája 1978 v Ulánbátare.
Článok 29
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roku nasledujúceho po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy. V tomto prípade sa zmluva prestane uplatňovať,
a) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja z prevedených alebo vyplatených príjmov, na sumy vyplatené alebo poberané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď,
b) ak ide o ostatné dane, za zdaňovacie obdobia začínajúce sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku, v ktorom bola daná výpoveď.
Dané v Moskve 24. júna 1994 v dvoch rovnopisoch, každý v slovenskom a ruskom jazyku, pričom oba texty majú majú rovnakú platnosť.
Za vládu Slovenskej republiky:
Brigita Schmögnerová v. r.
Za vládu Ruskej federácie:
Jurij Fedorovič Jarov v. r.
