Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Švajciarsko
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a
Švajčiarskou konfederáciou
o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku
Slovenská republika a Švajčiarska konfederácia,
prajúc si uzatvoriť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov
a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch
zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene
niektorého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo
miestnych orgánov, nech je spôsob ich vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, z celkového majetku alebo z časti príjmov, alebo majetku vrátane daní
zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní z celkovej
sumy miezd alebo platov platených podnikmi, ako aj daní z prírastku majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú:
a) na Slovensku
(i) daň z príjmov fyzických osôb,
(ii) daň z príjmov právnických osôb,
(iii) daň z nehnuteľností,
(ďalej len "slovenská daň");
b) vo Švajčiarsku federálne, kantonálne a komunálne dane
(i) z príjmov (celkový príjem, zarobený príjem, príjem z majetku, priemyselné a
obchodné zisky, zisky zo scudzenia majetku a iné časti príjmov) a
(ii) z majetku (celkový majetok, hnuteľný a nehnuteľný majetok, obchodné
aktíva, vyplatený majetok a rezervy a iné položky majetku)
(ďalej len "švajčiarska daň").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu,
ktoré sa budú ukladať po dátume podpisu tejto zmluvy popri súčasných daniach
alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia
podstatné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
5. Táto zmluva sa nevzťahuje na dane vyberané pri zdroji na ceny v lotériách.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa prípadu Slovensko alebo Švajčiarsko,
b) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku,
c) výraz "Švajčiarsko" označuje Švajčiarsku konfederáciu,
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné
združenia osôb,
e) výraz "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo
akéhokoľvek nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom
jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
štátu,
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou alebo lietadlom, prevádzkovanú podnikom, ktorého miesto skutočného
vedenia je v jednom zmluvnom štáte, ak takáto loď alebo lietadlo nie sú
prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
h) výraz "príslušný úrad" označuje
(i)
v prípade Slovenska ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu,
(ii)
v prípade Švajčiarska riaditeľa federálnej daňovej správy alebo jeho
splnomocneného zástupcu,
i) výraz "štátny príslušník" označuje
(i)
každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,
(ii)
každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť (partnership) alebo združenie
zriadené podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte.
2. Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný, bude mať pre aplikáciu tejto
zmluvy zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré
upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, ak súvislosť nevyžaduje
odlišný výklad.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident jedného zmluvného štátu"
označuje každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte
zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek
iného podobného kritéria.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, určí sa jej postavenie takto:
a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má stály
byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho
štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne
dôležitých záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne
dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že
je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava;
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich,
predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym občanom;
d) ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich,
príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch
zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa
nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo sčasti
svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia
prírodné zdroje.
3. Stavenisko alebo stavba, alebo inštalačný projekt sa považujú za stálu
prevádzkareň iba vtedy, ak trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa predpokladá, že výraz
"stála prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba na účely nákupu tovaru
alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely reklamy,
poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností, ktoré majú
pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,
f) inštalačný projekt realizovaný podnikom jedného zmluvného štátu v druhom
zmluvnom štáte v súvislosti s dodávkou strojov alebo zariadenia vyrobeného
týmto podnikom,
g) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania
akýchkoľvek spojených činností uvedených v písmenách a) až f), ak celková činnosť
trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný
alebo pomocný charakter.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba - iná ako nezávislý
zástupca v zmysle odseku 6 - koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a
obvykle používa právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že
tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam,
ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené
na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré ak by sa uskutočňovali prostredníctvom
trvalého zariadenia na podnikanie, by nezakladali existenciu stálej
prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len
preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú
v rámci svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého
zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už
prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej
tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) nachádzajúceho sa v druhom
zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa zákonov
zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Výraz zahŕňa v každom
prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v
poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho
práva vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na
premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných
ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode a lietadlá sa nepovažujú za
nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, nájmu alebo
každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých
povolaní.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej
prevádzkarni zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný
podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných
podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane nákladov na
vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v
štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré majú byť
pripočítané stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát
stanovil zisky, ktoré majú byť zdanené týmto obvyklým rozdelením; použitý
spôsob rozdelenia zisku musí byť však taký, aby výsledok bol v súlade so
zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti,
že iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú
dostatočné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov uvedené osobitne v iných článkoch tejto
zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
1. Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného
vedenia podniku.
2. Ak sídlo skutočného vedenia podniku lodnej dopravy je na palube lode,
považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský
prístav tejto lode, alebo ak nie je takýto domovský prístav, v zmluvnom štáte,
v ktorom je prevádzkovateľ lode rezidentom.
3. Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky poberané z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Spoločné podniky
1. Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na riadení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky v svojich obchodných alebo vo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, môžu byť
akékoľvek zisky, ktoré nebyť týchto podmienok by bol dosiahol jeden z podnikov,
ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnuté do ziskov tohto
podniku a následne zdanené.
2. Ak sú zisky, na ktoré podnik jedného zmluvného štátu uložil v tomto štáte daň,
zahrnuté aj do ziskov podniku druhého zmluvného štátu a následne zdanené a
tieto zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by boli dosiahnuté týmto podnikom
druhého štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito podnikmi boli také, ako
by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, potom sa príslušné úrady
zmluvných štátov môžu vzájomne poradiť, aby dosiahli dohodu pri úprave zisku v
oboch zmluvných štátoch.
3. Zmluvný štát nezmení zisky podniku za okolností uvedených v odseku 1 po
vypršaní časových obmedzení, ktoré poskytuje jeho vnútroštátne právo, a v
každom prípade po piatich rokoch od konca toho roku, v ktorom zisky, ktoré by
boli podrobené takýmto zmenám, by dosiahol podnik tohto štátu. Tento odsek sa
nebude uplatňovať v prípade podvodu alebo pri úmyselnom nesplnení povinností.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného
štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu môžu byť zdanené v tomto druhom
štáte.
2. Tieto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť,
ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je
však príjemca skutočným vlastníkom dividend, daň takto stanovená nepresiahne
a) 5 percent hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť [iná
ako osobná obchodná spoločnosť (partnership)], ktorá vlastní priamo najmenej 25
percent majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy,
b) 15 percent hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie
týchto obmedzení.
Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sú dividendy
vyplácané.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií,
akcií "jouissance" alebo práv "jouissance", banských akcií,
zakladateľských akcií alebo z iných práv s výnimkou pohľadávok, z podielov na
zisku, ako aj príjmy z iných práv na spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým
spôsobom ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť
rozdeľujúca zisk rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva
v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a
ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu
prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia
článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sú tieto dividendy
vyplácané rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak účasť, pre ktorú sa
dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu
základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, a ani podrobiť nerozdelené
zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo
nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov
dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého
zmluvného štátu môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2. Takéto úroky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj,
a podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným
vlastníkom úrokov, daň takto stanovená nepresiahne 10 percent hrubej sumy
úrokov.
Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie
týchto obmedzení.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom
štáte a platené rezidentovi druhého zmluvného štátu, ktorý je skutočným
vlastníkom úrokov, podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte, ak takéto
úroky sú platené
a) v spojení s predajom na úver akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo
vedeckého zariadenia,
b) v spojení s predajom na úver akéhokoľvek tovaru jedným podnikom druhému
podniku alebo
c) z každej pôžičky akéhokoľvek druhu poskytnutej bankou.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, zabezpečených či nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti,
či majú, alebo nemajú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjmy z vládnych
cenných papierov a príjmy z obligácií alebo dlhopisov vrátane prémií a výher
spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále za
oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
5. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte
nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej, a ak pohľadávka, z
ktorej sú úroky platené, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na
túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14 podľa toho, o aký prípad ide.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento
štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu.
Ak však osoba platiaca úroky, či už je, alebo nie je rezidentom niektorého
zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v
súvislosti s ktorou došlo k zadlženiu, z ktorého sú platené úroky, a tieto
úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa
za zdroj takýchto úrokov bude považovať štát, v ktorom je stála prevádzkareň
alebo stála základňa umiestnená.
7. Ak suma úrokov, ktoré sa vzťahujú na pohľadávku, z ktorej sa platia,
presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov, alebo ktoré jeden aj druhý udržiava s treťou osobou, sumu,
ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy,
použijú sa ustanovenia tohto článku iba na túto naposledy spomenutú sumu. Suma
platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade zdanená podľa právnych
predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto
zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané
rezidentovi druhého zmluvného štátu môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) a skutočne vlastnené
rezidentom zmluvného štátu budú zdanené len v tomto štáte. Licenčné poplatky
uvedené v odseku 3 písm. b) môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom je
ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný
vlastník rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10
percent hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie
a) akéhokoľvek autorského práva k dielu literárnemu, umeleckému alebo vedeckému
vrátane kinematografických filmov alebo filmov, alebo pások, alebo iných
prostriedkov obrazového, alebo zvukového prenosu,
b) akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného
vzorca alebo výrobného postupu, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na
priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.
4. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v
tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej, a ak
právo alebo majetok, z ktorého sú licenčné poplatky platené, sa skutočne viažu
na túto stálu prevádzkareň alebo stálu základňu. V tom prípade sa použijú
ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom
je tento štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto
štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky, či už je, alebo nie je
rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň
alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné
poplatky, ktoré idú na ťarchu takejto stálej prevádzkarne alebo stálej
základne, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom
štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.
6. Ak suma licenčných poplatkov, ktoré sa vzťahujú na použitie, právo alebo
informáciu, za ktoré sú platené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov
existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden aj druhý
udržiava s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným
vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku iba
na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, bude v
tomto prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s
prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu byť
zdanené v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú rezident
jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého
povolania, vrátane takých ziskov dosiahnutých zo scudzenia takej stálej
prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne môžu
byť zdanené v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej
doprave, alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku týchto lodí alebo
lietadiel, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené
sídlo skutočného vedenia podniku.
4. Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3,
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z nezávislých činností
alebo z iných činností nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto
štáte, ak nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na
výkon svojich činností. Ak má k dispozícii takúto stálu základňu, môžu byť
príjmy zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať
tejto stálej základni.
2. Výraz "nezávislé činnosti" zahŕňa najmä nezávislé činnosti
vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské, ako aj
samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných
znalcov.
Článok 15
Závislá činnosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú s výnimkou ustanovení článkov 16, 18 a
19 zdaneniu len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom
štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, budú bez ohľadu na ustanovenie odseku 1
zdanené len v prv spomenutom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v príslušnom daňovom roku, a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie
je rezidentom druhého štátu, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ
v druhom štáte.
3. Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny
poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla
prevádzkovaného v medzinárodnej doprave zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je
umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného
štátu, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti
vystupujúci umelec, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec,
alebo hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v
druhom zmluvnom štáte, môžu byť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15
zdanené v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi priamo jemu samému, ale inej osobe, môžu byť
tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdanené v zmluvnom
štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť. Tento odsek sa
nebude uplatňovať, ak je pevne stanovené, že ani umelec, ani športovec sám, ani
jeho príbuzné osoby sa priamo nezúčastňujú na zisku tejto osoby.
Článok 18
Dôchodky
Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania
rezidentovi niektorého zmluvného štátu budú s výnimkou ustanovení článku 19
ods. 2 zdanené len v tomto štáte.
Článok 19
Štátna služba
1.
a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodky vyplácané jedným zmluvným
štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu
fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo nižšiemu správnemu
útvaru, alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v
druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba,
ktorá je rezidentom tohto štátu,
(i) je štátnym občanom tohto štátu, alebo
(ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodov poskytovania týchto
služieb.
2.
a) Akékoľvek dôchodky vyplácané buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadil
niektorý zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán
fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo nižšiemu správnemu
útvaru, alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym občanom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na platy, mzdy a iné podobné
odmeny a na dôchodky za služby preukázané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo nižším správnym útvarom, alebo
miestnym orgánom tohto štátu.
Článok 20
Študenti
Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne
pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného
štátu a ktorý sa zdržiava v prv spomenutom štáte iba z dôvodu štúdia alebo
výcviku, dostáva na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo výcvik, nebudú
zdanené v tomto štáte za predpokladu, že takéto platby sa mu vyplácajú zo
zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré
sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, sa zdania iba v tomto
štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na iné príjmy ako na príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v
druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej,
alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam
umiestnenej, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sú skutočne
spojené s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade
sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného
zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, môže byť zdanený
v tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného
štátu v druhom zmluvnom štáte na účely vykonávania nezávislého povolania, môže
byť zdanený v tomto druhom štáte.
3. Lode a lietadlá, ktoré sa používajú v medzinárodnej doprave, a hnuteľný
majetok slúžiaci prevádzkovaniu takýchto lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu
len v zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného vedenia podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
iba v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1. V prípade Slovenska bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:
Slovensko môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do daňového základu,
z ktorého sa takéto dane ukladajú, príjmy alebo majetok, ktoré môžu byť podľa
ustanovení tejto zmluvy rovnako zdanené vo Švajčiarsku, povolí však znížiť sumu
dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej vo Švajčiarsku.
Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej dane vypočítanej
pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy alebo majetok, ktoré môžu byť
podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené vo Švajčiarsku.
2. V prípade Švajčiarska bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:
a) ak rezident Švajčiarska poberá príjem alebo vlastní majetok, ktorý v súlade
s ustanoveniami tejto zmluvy môže byť zdanený na Slovensku, Švajčiarsko
oslobodí s výnimkou ustanovení písmena b) takýto príjem alebo majetok od
zdanenia, ale môže pri vypočítaní sumy dane na zvyšný príjem alebo majetok
tohto rezidenta uplatniť sadzbu dane, ktorá by sa mohla uplatniť, ak by
oslobodený príjem alebo majetok nebol takto oslobodený,
b) ak rezident Švajčiarska poberá dividendy, úroky alebo licenčné poplatky,
ktoré v súlade s ustanoveniami článkov 10, 11 alebo 12 môžu byť zdanené na
Slovensku, Švajčiarsko na základe žiadosti povolí úľavu takémuto rezidentovi.
Takáto úľava môže pozostávať zo
(i) zníženia dane z príjmu tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani vyberanej
na Slovensku v súlade s ustanoveniami článkov 10, 11 alebo 12; suma, o ktorú sa
daň zníži, však nepresiahne tú časť švajčiarskej dane vypočítanej pred jej
znížením, ktorá pomerne pripadá na príjem, ktorý môže byť zdanený na Slovensku,
alebo
(ii) z jednorazového odpočtu švajčiarskej dane, alebo
(iii) z čiastočného oslobodenia takýchto dividend, úrokov alebo licenčných
poplatkov od švajčiarskej dane v každom prípade pozostávajúceho najmenej zo
zníženia dane vyberanej na Slovensku z hrubej sumy dividend, úrokov alebo licenčných
poplatkov.
Švajčiarsko určí použiteľnú úľavu a stanoví postup v súlade so švajčiarskymi
ustanoveniami vzťahujúcimi sa na vykonávanie medzinárodných zmlúv Švajčiarskej
konfederácie o zamedzení dvojakého zdanenia,
c) spoločnosť, ktorá je rezidentom Švajčiarska a ktorá poberá dividendy zo
spoločnosti, ktorá je rezidentom Slovenska, bude oprávnená na účely švajčiarskej
dane vo vzťahu k takýmto dividendám na tie isté úľavy, ktoré by boli poskytnuté
spoločnosti, ak by spoločnosť vyplácajúca dividendy bola rezidentom Švajčiarska.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú
alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v
rovnakej situácii najmä vo vzťahu k stálemu pobytu. Toto ustanovenie sa bez ohľadu
na ustanovenia článku 1 uplatní rovnako na osoby, ktoré nie sú rezidentmi
jedného alebo oboch zmluvných štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal
rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu
osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným
rezidentom.
3. Ak sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9, článku 11 ods. 7 alebo článku
12 ods. 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného
zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu odpočítateľné na účely
stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby
boli platené rezidentovi prv spomenutého štátu. Podobne akékoľvek dlhy podniku
jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely
stanovenia zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočítateľné za rovnakých
podmienok ako dlhy voči rezidentovi prv spomenutého štátu.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti druhého
zmluvného štátu, nebudú podliehať v prv spomenutom štáte žiadnemu zdaneniu
alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a
s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné
podniky prv spomenutého štátu.
5. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 vzťahujú na
dane akéhokoľvek druhu a charakteru.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú
alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto
zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne
právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu,
ktorého je rezidentom, alebo ak sa prípad vzťahuje na článok 24 ods. 1, úradu
zmluvného štátu, ktorého je štátnym občanom. Prípad musí byť predložený do
troch rokov od prvého oznámenia opatrenia, ktoré vedie k zdaneniu, ktoré nie je
v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad vyriešil po
vzájomnej dohode s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo
aplikácii tejto zmluvy. Môžu vzájomne konzultovať s cieľom zamedziť dvojaké
zdanenie v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu priamo komunikovať s cieľom dosiahnuť
dohodu podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov javí na dosiahnutie
dohody účelná, môže sa takáto výmena názorov uskutočniť prostredníctvom komisie
zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Článok 26
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
1. Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré
prislúchajú členom diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa všeobecných
pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
2. Fyzická osoba, ktorá je členom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu
jedného zmluvného štátu, ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte alebo v
treťom štáte, sa bude bez ohľadu na ustanovenia článku 4 považovať na účely
tejto zmluvy za rezidenta vysielajúceho štátu, ak
a) v súlade s medzinárodným právom nepodlieha zdaneniu v prijímacom zmluvnom
štáte vo vzťahu k príjmu zo zdrojov mimo tohto štátu alebo majetku umiestneného
mimo tohto štátu a
b) podlieha vo vysielajúcom štáte tým istým povinnostiam vo vzťahu k dani z jej
celkového príjmu alebo majetku ako rezidenti tohto štátu.
3. Táto zmluva sa nebude uplatňovať na medzinárodné organizácie, na ich orgány
alebo úradníkov a na osoby, ktoré sú členmi diplomatickej misie alebo
konzulárneho úradu tretieho štátu, ktoré sa nachádzajú v niektorom zmluvnom
štáte a ktoré nie sú považované v oboch zmluvných štátoch za rezidentov vo vzťahu
k daniam z príjmov alebo majetku.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené v Berne
čo najskôr.
2. Zmluva nadobudne platnosť výmenou ratifikačných listín a jej ustanovenia sa
budú uplatňovať,
a) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy vyplácané alebo pripísané
nerezidentom v ktorýkoľvek skorší dátum buď 1. januára, alebo neskôr v roku
nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť, alebo v prvý deň,
alebo neskôr v druhom mesiaci nasledujúcom po dátume platnosti tejto zmluvy,
b) ak ide o ostatné dane za daňové roky začínajúce sa 1. januára alebo neskôr v
roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.
3. Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy stráca platnosť Dohoda medzi Československou
socialistickou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o vzájomnom oslobodení
leteckých podnikov od zdanenia, dojednaná výmenou nót z 26. apríla 1960.
Článok 28
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, kým nebude vypovedaná jedným zo zmluvných štátov. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka. V takom prípade sa zmluva prestane uplatňovať,
a) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy príjmov poberané k 1. januáru alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď,
b) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, za daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení podpísali túto zmluvu.
Dané v Bratislave 14. februára 1997 v dvoch pôvodných vyhotoveniach v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť. V prípade odlišného výkladu slovenského a nemeckého textu bude rozhodujúci anglický text.
Za Slovenskú republiku:
Jozef Šesták v. r.
Za Švajčiarsku konfederáciu:
Jakob Kellenberger v. r.
