Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Švédsko
ZMLUVA
medzi Československou socialistickou republikou a Švédskym kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku
Československá socialistická republika a Švédske kráľovstvo,
prajúc si uzavrieť Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu
a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo v oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1. Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v prospech
každého zmluvného štátu, jeho nižších správnych útvarov alebo miestnych úradov,
nech je spôsob vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, zo všetkého majetku alebo z jednotlivých častí príjmu alebo majetku
včítane daní zo ziskov pochádzajúcich zo scudzenia hnuteľného alebo
nehnuteľného majetku, daní z celkového objemu miezd platených podnikmi a daní z
prírastku hodnoty.
3. Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú
a) v Československu:
(i) odvod zo zisku a daň zo zisku,
(ii) daň zo mzdy,
(iii) daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti,
(iv) poľnohospodárska daň,
(v) daň z príjmov obyvateľstva,
(vi) domová daň a
(vii) odvod z majetku (ďalej nazývané "československá daň");
b) vo Švédsku:
(i) štátna daň z príjmu včítane dane námorníkov a kupónovej dane,
(ii) daň z nerozdeleného zisku spoločností a daň z rozdeleného zisku pri
znížení účastinného kapitálu alebo zrušení spoločnosti,
(iii) daň výkonných umelcov,
(iv) miestna daň z príjmu a
(v) štátna daň z majetku (ďalej nazývané "švédska daň").
4. Zmluva sa bude tiež vzťahovať na všetky totožné alebo podstatne podobné
dane, ktoré sa budú ukladať po podpise tejto Zmluvy popri súčasných daniach
alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú oznamovať všetky
významné zmeny, ktoré sa uskutočnia v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. V tejto Zmluve, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) Výraz "Československo" označuje Československú socialistickú
republiku.
b) Výraz "Švédsko" označuje Švédske kráľovstvo a zahŕňa akúkoľvek
oblasť mimo teritoriálnych vôd Švédska, nad ktorou sa podľa švédskych zákonov a
v súlade s medzinárodným právom môžu vykonávať práva Švédska vzťahujúce sa na
výskum a ťažbu prírodných zdrojov na morskom dne alebo pod morským dnom.
d) Výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát"
označujú Československo alebo Švédsko, ako to súvislosť vyžaduje.
d) Výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné
združenia osôb.
e) Výraz "spoločnosť" označuje každú právnickú osobu alebo každú
podstatu, ktorá sa na daňové účely posudzuje ako právnická osoba.
f) Výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik, ktorý má v prevádzke osoba majúca
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, prípadne podnik, ktorý má v
prevádzke osoba majúca bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte.
g) Výraz "príslušník" označuje:
(i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom niektorého zmluvného štátu;
(ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť a združenie zriadené podľa práva
platného v niektorom zmluvnom štáte.
h) Výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu
uskutočnenú loďou alebo lietadlom, ktoré má v prevádzke podnik, ktorého
skutočné vedenie je umiestnené v niektorom zmluvnom štáte, pokiaľ sa loď alebo
lietadlo nevyužíva iba medzi miestami ležiacimi v druhom zmluvnom štáte.
i) Výraz "príslušný úrad" označuje:
(i) v prípade Československa ministra financií Československej socialistickej
republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu,
(ii) v prípade Švédska ministra rozpočtu alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je v Zmluve definovaný, má pre jej aplikáciu zmluvným
štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto zmluvného štátu upravujúceho
dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný
výklad.
Článok 4
Daňový domicil
1. Výraz "osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte"
označuje na účely tejto Zmluvy akúkoľvek osobu, ktorá je podľa práva tohto
štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, pobytu, miesta
vedenia alebo každého iného podobného kritéria.
2. Ak fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 bydlisko v oboch zmluvných
štátoch, jej postavenie sa určí takto:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom má
stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má
bydlisko v tom zmluvnom štáte, s ktorým sú jej osobné a hospodárske putá
najužšie (stredisko životných záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť zmluvný štát, v ktorom má táto osoba stredisko svojich
životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte,
predpokladá sa, že má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle
zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo ak sa
nezdržiava v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v tom zmluvnom
štáte, ktorého je štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo ak nie je
štátnym občanom žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia
otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak iná osoba ako fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 sídlo v oboch
zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má sídlo v tom zmluvnom štáte, v ktorom
je miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje na účely tejto Zmluvy trvalé
zariadenie pre podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju
činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje,
g) stavenisko alebo montáž, ktoré trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov.
3. Výraz "stála prevádzkáreň" nezahŕňa:
a) zariadenie, ktoré sa využíva na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie tovaru
podniku,
b) zásobu tovaru podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom uskladnenia, vystavenia
alebo dodania,
c) zásoba tovaru podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom spracovania iným
podnikom,
d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom reklamy,
poskytovania informácií, vedeckých rešerší alebo podobných činností pre podnik,
ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter,
f) montáž uskutočňovanú podnikom jedného štátu v spojení
s dodávkou strojov alebo zariadení z tohto štátu do druhého
zmluvného štátu.
4. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte za podnik druhého zmluvného štátu -
iná ako zástupca majúci nezávislé postavenie, o ktorom sa hovorí v odseku 5 -
sa považuje za stálu prevádzkáreň v prvom štáte, ak je v tomto štáte vybavená
plnomocenstvom, ktoré tam obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje uzavierať zmluvy
v mene podniku, pokiaľ činnosť tejto osoby sa neobmedzuje na nákupy tovaru pre
podnik.
5. Za stálu prevádzkáreň podniku jedného zmluvného štátu sa v druhom zmluvnom
štáte nepovažuje sama skutočnosť, že podnik v tomto druhom štáte vykonáva svoju
činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo akéhokoľvek
iného zástupcu majúceho nezávislé postavenie, pokiaľ tieto osoby konajú v riadnom
rámci svojej obchodnej činnosti.
6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda
spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom
štáte alebo ktorá v tomto druhom štáte vykonáva svoju činnosť (či už
prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej
tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku včítane príjmov z poľnohospodárskeho alebo
lesného hospodárstva sa môžu zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom je taký
majetok umiestnený.
2.a) Výraz "nehnuteľný majetok" sa s výhradou ustanovení odsekov b) a
c) definuje zhodne s právom toho zmluvného štátu, v ktorom je taký majetok
umiestnený. b) Výraz "nehnuteľný majetok" zahŕňa v každom prípade
príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár poľnohospodárskych a
lesných hospodárstiev, práva, na ktoré sa aplikujú ustanovenia občianskeho
práva vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok, užívanie nehnuteľného majetku a
práva na premenlivé alebo pevné platby na ťažbu alebo za právo na ťažbu
nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. c) Lode, člny a
lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 sa použije na príjmy z priameho užívania, z nájmu alebo
každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon slobodného
povolania.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte,
pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale len v
takom rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej prevádzkárni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisky, ktoré by mohla
podľa očakávania docieliť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo
podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a obchodovala úplne
nezávisle s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkárne sa povolí odpočítať náklady vynaložené
na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou včítane výdavkov vedenia a
všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených, či už v štáte, v
ktorom je táto stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.
4. Pokiaľ je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú
pričítať stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát
určil zisky, ktoré sa majú zdaniť, takým rozdelením, aké je obvyklé. Prijatá
metóda rozdelenia ziskov musí byť však taká, aby výsledok bol v súlade so
zásadami ustanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkárni sa nepričítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že
iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určujú každý rok podľa rovnakej metódy, pokiaľ
neexistujú závažné a dostatočné dôvody pre iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa oddelene hovorí v iných článkoch
tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto
článku.
Článok 8
Námorná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú
zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.
2. Ak skutočné vedenie podniku, ktorý má v prevádzke medzinárodnú námornú
dopravu je umiestnené na palube lode, považuje sa za umiestnené v zmluvnom
štáte, v ktorom má táto loď domovský prístav, alebo ak nemá domovský prístav,
považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom má prevádzateľ lode
bydlisko alebo sídlo.
3. Na zisky dosiahnuté konzorciom leteckej dopravy Škandinávskych aerolínií
(SAS) sa použije ustanovenie odseku 1, ale len na takú časť ziskov, ktorá
zodpovedá účasti, ktorú vlastní na tomto konzorciu účastinná spoločnosť
Aerotransport (ABA), ktorá je švédskym spoločníkom Škandinávskych aerolínií
(SAS).
4. Ustanovenie odseku 1 sa použije aj na zisky z účasti podnikov zmluvných
štátov na poole, na spoločnej prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej
organizácii.
Článok 9
Združené podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa podieľa priamo alebo nepriamo na vedení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v jednom i v druhom prípade boli medzi oboma podnikmi v ich obchodných
alebo finančných vzťahoch dojednané alebo im uložené podmienky, ktoré sa líšia
od podmienok, ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, môžu sa do
ziskov tohto podniku včleniť a následkom toho zdaniť zisky, ktoré by bol bez
týchto podmienok docielil jeden z podnikov, ale ktoré vzhľadom na tieto
podmienky sa nedocielili.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte,
osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Také dividendy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo
spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa práva tohto článku. Takto uložená daň
však nepresiahne 10% z hrubej sumy dividend.
3. Zmluvný štát, v ktorom má spoločnosť sídlo, nezdaní bez ohľadu na
ustanovenie odseku 2 dividendy vyplácané touto spoločnosťou spoločnosti, ktorej
majetok je úplne alebo čiastočne rozdelený na účastiny a ktorá má sídlo v
druhom zmluvnom štáte a priamo vlastní najmenej 25% majetku spoločnosti
vyplácajúcej dividendy.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie
odsekov 2 a 3.
5. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotknú zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých
sa dividendy vyplácajú.
6. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy plynúce z
účastín alebo iných práv, pokiaľ nie sú pohľadávkami, spojených s účasťou na
zisku, práve tak ako príjmy z iných spoločenských práv, ktoré sú podrobené
rovnakému zdaneniu ako príjmy z účastín podľa daňových predpisov štátu, v
ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy.
7. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte,
spoločnosti, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 oslobodia od zdanenia v tomto druhom štáte v takom
rozsahu, v akom by boli oslobodené od zdanenia dividendy podľa právnych
predpisov tohto štátu, keby obe spoločnosti mali sídlo v tomto štáte.
8. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak príjemca dividend majúci
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú
činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo
vykonáva v tomto druhom štáte slobodné povolanie pomocou stálej základne tam
umiestnenej, a ak vlastníctvo účastín, na základe ktorého sa dividendy
vyplácajú, je skutočne spojené s takou stálou prevádzkárňou alebo stálou
základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14
podľa toho, o aký prípad ide.
9. Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy
vyplácané touto spoločnosťou osobám, ktoré nemajú bydlisko alebo sídlo v tomto
druhom štáte, ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených
ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne
alebo čiastočne zo ziskov alebo príjmov, ktoré pochádzajú z tohto druhého
štátu.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe majúcej bydlisko
alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu iba v tomto druhom štáte.
2. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na
nehnuteľnosti, poskytujúcich i neposkytujúcich právo na účasť na zisku dlžníka,
a najmä príjmy z verejných dlhopisov a obligácií včítane prémií a výher
spojených s týmito cennými papiermi.
3. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak príjemca úrokov, ktorý má bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte
slobodné povolanie pomocou stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z
ktorej sa úroky platia, je skutočne spojená s takou stálou prevádzkárňou alebo
stálou základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14 podľa toho, o aký prípad ide.
4. Ak suma platených úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa
platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a
príjemcom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol dojednal
platiteľ s príjemcom, keby také vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto
článku len na túto poslednú sumu. Časť úrokov, ktorá ju presahuje, bude v tomto
prípade podrobená zdaneniu podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s
prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe,
ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto
druhom štáte.
2. Také licenčné poplatky sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich
zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu. Takto uložená daň však
nepresiahne 5% hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Licenčné poplatky plynúce z autorských práv k literárnym, umeleckým alebo
vedeckým dielam podliehajú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 zdaneniu len
v tom zmluvnom štáte, v ktorom má príjemca takých licenčných poplatkov bydlisko
alebo sídlo.
4. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu prijaté náhradou za použitie alebo právo na použitie
akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného
vzorca alebo postupu alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia
alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti z priemyselnej, obchodnej
alebo vedeckej oblasti, a akéhokoľvek autorského práva k literárnemu,
umeleckému alebo vedeckému dielu včítane kinematografických filmov a filmov
alebo pások na televízne a rozhlasové vysielania.
5. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov
majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú
činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo
vykonáva v tomto druhom štáte slobodné povolanie pomocou stálej základne tam
umiestnenej a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorými sa licenčné
poplatky platia, sú skutočne spojené s takou stálou prevádzkárňou alebo stálou
základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14
podľa toho, o aký prípad ide.
6. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak
platiteľom je tento zmluvný štát sám, nižší správny útvar alebo miestny úrad
tohto zmluvného štátu alebo osoba majúca bydlisko alebo sídlo v tomto zmluvnom
štáte. Ak však osoba, ktorá platí licenčné poplatky, či už má alebo nemá
bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte
stálu prevádzkáreň, v spojení s ktorou vznikol záväzok platiť licenčné
poplatky, a táto stála prevádzkáreň znáša na svoju ťarchu tieto licenčné
poplatky, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom
štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.
7. Ak suma platených licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na
používanie, právo alebo informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku
osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom alebo medzi oboma
a treťou osobou sumu, ktorú by bol dojednal platiteľ s príjemcom, keby nebolo
takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto poslednú sumu.
Časť platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade podrobená zdaneniu podľa
právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorého definícia je uvedená v
článku 6 odseku 2, alebo zo scudzenia účastín alebo podobných práv na
spoločnosti, ktorej majetok pozostáva hlavne z nehnuteľného majetku, sa môžu
zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je taký nehnuteľný majetok umiestnený.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú osoba
majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte na výkon
slobodného povolania, včítane ziskov zo scudzenia takej stálej prevádzkárne
(samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne, sa môžu
zdaniť v tomto druhom štáte. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku uvedeného v
článku 22 odseku 3 podliehajú však zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom taký
hnuteľný majetok podlieha zdaneniu podľa spomínaného článku.
3. Zisky zo scudzenia iných majetkových hodnôt ako tých, o ktorých sa hovorí v
odsekoch 1 a 2, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má scudziteľ
bydlisko alebo sídlo.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá za služby
poskytované pri výkone slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti
podobnej povahy, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ táto osoba nemá
pravidelne k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich
činností. Ak má takú stálu základňu, môžu sa tieto príjmy zdaniť v druhom
zmluvnom štáte, ale len v takom rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej
základni.
2. Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé vedecké,
literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti a nezávislé
činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovníkov.
Článok 15
Závislé zamestnania
1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom
zmluvnom štáte poberá zo zamestnania, podliehajú, s výhradou ustanovení článkov
16, 18 a 19, zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v
druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté z
tohto zamestnania zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období,
ktoré spolu neprekročia 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a
b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú na účet zamestnávateľa,
ktorý nemá bydlisko alebo sídlo v druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Odmeny zo zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v
medzinárodnej doprave sa môžu bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto
článku zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie
podniku. Ak osoba majúca bydlisko vo Švédsku poberá odmeny zo zamestnania
vykonávaného na palube lietadla používaného v medzinárodnej doprave konzorciom
leteckej dopravy Škandinávskych aerolínií (SAS), podliehajú také odmeny
zdaneniu iba vo Švédsku.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a podobné platy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte
poberá ako člen správnej alebo dozornej rady spoločnosti, ktorá má sídlo v
druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberajú umelci, ako napr. divadelní, filmoví, rozhlasoví
alebo televízni umelci, hudobníci a športovci zo svojej osobnej činnosti, sa
môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť len v zmluvnom štáte, v
ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
2. Ak príjmy z osobnej činnosti umelca alebo športovca nepripadnú tomuto
umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez
ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom sa
činnosti umelca alebo športovca vykonávajú.
3. Príjmy z činností uvedených v odseku 1 vykonávaných v rámci kultúrnej výmeny
medzi zmluvnými štátmi, budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 oslobodené
od dane v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
Článok 18
Vládne služby
1.a) Platy, iné ako penzie, vyplácané niektorým zmluvným štátom, jeho nižším
správnym útvarom alebo miestnym úradom fyzickej osobe za služby preukázané
tomuto štátu, správnemu útvaru alebo miestnemu úradu podliehajú zdaneniu len v
tomto štáte. b) Také platy však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom
štáte, ak sa služby vykonávali v tomto štáte, príjemca má bydlisko v tomto
druhom zmluvnom štáte a (i) je štátnym občanom tohto štátu alebo (ii) nezískal
bydlisko v tomto štáte len z dôvodu vykonávania týchto služieb alebo (iii) nie
je podrobený dani z takých platov v zmluvnom štáte, z ktorého sa tieto platy
vyplácajú.
2.a) Akékoľvek penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom, jeho nižším správnym
útvarom alebo miestnym úradom alebo vyplácané z fondov, ktoré zriadili,
fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, správnemu útvaru alebo
miestnemu úradu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte. b) také penzie
podliehajú však zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak príjemca je štátnym
občanom tohto štátu a má v tomto štáte bydlisko.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 19 sa použijú na platy a penzie za služby
preukázané v spojení s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou
zmluvným štátom, jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym úradom.
Článok 19
Penzie
Penzie a iné podobné platy poukazované osobe, ktorá má bydlisko v niektorom
zmluvnom štáte, podliehajú, s výhradou ustanovení článku 18 ods. 2, zdaneniu
iba v štáte, z ktorého pochádzajú.
Článok 20
Študujúci
1. Študujúci alebo učeň, ktorý sa zdržiava v niektorom zmluvnom štáte iba za
účelom svojho vzdelania alebo praxe a ktorý má alebo bezprostredne pred svojím
pobytom v tomto štáte mal bydlisko v druhom zmluvnom štáte, bude oslobodený v
prvom štáte od dane z platieb, ktoré dostáva na svoju výživu, vzdelanie alebo
prax, pokiaľ sa mu také platby poukazujú zo zdrojov mimo tohto prvého štátu.
2. Študujúci na univerzite alebo na inom vzdelávacom ústave v jednom zmluvnom
štáte, ktorý počas dočasného pobytu v druhom zmluvnom štáte vykonáva
zamestnanie v tomto druhom štáte po obdobie nepresahujúce 100 dní v kalendárnom
roku, aby získal praktické skúsenosti súvisiace s jeho štúdiami, bude v tomto
druhom štáte podliehať dani iba z takej časti príjmu zo zamestnania, ktorá
presahuje sumu 1500 švédskych korún v kalendárnom mesiaci alebo protihodnotu v
československej mene. Daňové oslobodenie priznané podľa tohto odseku však
nepresiahne celkovú sumu 4500 švédskych korún alebo protihodnotu v
československej mene. Akákoľvek suma oslobodená od dane podľa tohto odseku bude
zahŕňať osobné daňové úľavy pre príslušný kalendárny rok.
Článok 21
Iné príjmy
Príjmy osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, ktoré sa
výslovne neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, podliehajú
zdaneniu len v tomto štáte.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok podľa článku 6 odseku 2 sa môže zdaniť v zmluvnom štáte,
v ktorom je umiestnený.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkárne
podniku, alebo hnuteľný majetok patriaci k stálej základni, ktorá sa používa na
výkon slobodného povolania, sa môže zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je
umiestnená stála prevádzkáreň alebo stála základňa.
3. Lode a lietadlá používané v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok
slúžiaci na prevádzku takých lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu len v
zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom
zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1. V Československu sa dvojaké zdanenie vylúči týmto spôsobom:
a) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Československu poberá príjmy alebo
vlastní majetok, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť vo Švédsku,
vyjme Československo, s výhradou ustanovenia uvedeného pod písmenom b) tohto
odseku, také príjmy alebo taký majetok zo zdanenia. Pri výpočte dane z
ostatného príjmu alebo majetku tejto osoby môže však použiť sadzbu dane, ktorá
by sa použila, keby vyňaté príjmy alebo majetok neboli takto vyňaté zo
zdanenia.
b) Československo môže pri ukladaní daní osobám, ktoré majú na jeho území
bydlisko alebo sídlo, zahrnúť do základu dane príjmy, ktoré sa môžu podľa
ustanovení článkov 10, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy tiež zdaniť vo Švédsku. Československo
však povolí znížiť sumu dane vypočítanú z takého základu o sumu rovnajúcu sa
dani zaplatenej vo Švédsku. Suma, o ktorú sa daň zníži, neprekročí však takú
časť československej dane vypočítanej pred tým, než bolo zníženie dane
povolené, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení
článkov 10, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy zdaniť vo Švédsku.
2. Vo Švédsku sa dvojaké zdanenie vylúči týmto spôsobom:
a) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo vo Švédsku poberá príjmy alebo vlastní
majetok, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť v Československu,
povolí Švédsko, s výhradou ustanovení uvedených pod písmenom b) tohto odseku a
v článku 10 ods. 7:
(i) znížiť daň z príjmu tejto osoby o sumu rovnajúcu sa dani z príjmu
zaplatenej v Československu;
(ii) znížiť daň z majetku tejto osoby o sumu rovnajúcu sa dani z majetku
zaplatenej v Československu.
Suma, o ktorú sa v jednom alebo druhom prípade daň zníži, neprekročí však takú
časť dane z príjmu alebo dane z majetku vypočítanej pred tým, než bolo zníženie
dane povolené, ktorá pomerne pripadá podľa okolností prípadu na príjmy alebo
majetok, ktoré sa môžu zdaniť v Československu.
b) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo vo Švédsku poberá príjmy alebo vlastní
majetok, ktoré podliehajú zdaneniu podľa ustanovení tejto Zmluvy iba v
Československu, môže Švédsko zahrnúť také príjmy alebo majetok do základu dane.
Švédsko povolí však znížiť daň z príjmu alebo daň z majetku o takú časť dane z
príjmu alebo dane z majetku, ktorá pomerne pripadá podľa okolností prípadu na
príjmy dosiahnuté z Československa alebo na majetok vlastnený v Československu.
Článok 24
Zákaz diskriminácie
1. Príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo
ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť za
rovnakých okolností podrobení príslušníci tohto druhého štátu.
2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie než zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť.
Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby
osobám majúcim bydlisko v druhom zmluvnom štáte priznal osobné zrážky, úľavy a
zníženie dane z dôvodu osobného stavu alebo povinností k rodine, ktoré priznáva
osobám, ktoré na jeho území majú bydlisko.
3. Úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného
štátu osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte budú, s
výhradou ustanovení článku 9, článku 11 odseku 4 alebo článku 12 odseku 7,
odpočítateľné na účely určenia zdaniteľných ziskov takého podniku za rovnakých
podmienok, ako by boli platené osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v prvom
štáte.
Podobne dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči osobe majúcej bydlisko alebo
sídlo v druhom zmluvnom štáte budú odpočítateľné na účely určenia zdaniteľného
majetku takého podniku, ako by vyplývali zo zmluvného záväzku voči osobe
majúcej bydlisko alebo sídlo v prvom štáte.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok je úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vo vlastníctve alebo pod kontrolou osoby alebo osôb
majúcich bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, nebudú podrobené v prvom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo
môžu byť podrobené iné podobné podniky tohto prvého štátu.
5. Výraz "zdanenie" označuje v tomto článku dane akéhokoľvek druhu a
pomenovania.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba majúca bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte domnieva,
že opatrenia urobené jedným alebo oboma zmluvnými štátmi majú alebo budú mať
pre ňu za následok zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou, môže
nezávisle od opravných prostriedkov podľa vnútroštátneho práva týchto štátov
predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko
alebo sídlo.
2. Príslušný úrad sa bude snažiť, aby prípad rozhodol vzájomnou dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu za účelom vylúčenia zdanenia, ktoré
nie je v zhode s touto Zmluvou, ak bude námietku považovať za oprávnenú a ak
nebude sám môcť dospieť k uspokojivému riešeniu.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť rozhodnúť vzájomnou dohodou
ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii
tejto Zmluvy. Môžu sa tiež poradiť za účelom vylúčenia dvojakého zdanenia v
prípadoch, ktoré nie sú touto Zmluvou upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vojsť do priameho styku za účelom
dohody podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov považuje za
dosiahnutie dohody za účelnú, môže sa taká výmena konať v rámci komisie
zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
vykonávanie tejto Zmluvy a vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov vo veci daní,
na ktoré sa táto Zmluva vzťahuje, pokiaľ zdanenie podľa nich bude v súlade s
touto Zmluvou. Všetky takto vymenené informácie sa budú považovať za tajné a
môžu sa oznámiť len osobám alebo úradom a súdom povereným vyrubovaním,
vyberaním alebo vymáhaním daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, alebo trestným
stíhaním vo veci týchto daní.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nebude v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladá
jednému zo zmluvných štátov povinnosť:
a) vykonať administratívne opatrenia, ktoré by sa odchyľovali od zákonov alebo
od správnej praxe tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b) oznámiť údaje, ktoré by sa nemohli dosiahnuť na základe zákonov alebo v
riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili živnostenské, podnikové,
priemyselné, obchodné alebo profesionálne tajomstvo alebo obchodný postup,
alebo informácie, ktorých oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom
(ordre public).
Článok 27
Diplomatickí a konzulárni úradníci
Ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré patria
diplomatickým a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo podľa ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto Zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú vymenené v
Stockholme čo najskôr.
2. Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia
sa budú aplikovať na príjmy dosiahnuté prvého januára nasledujúceho po roku, v
ktorom boli vymenené ratifikačné listiny, alebo neskoršie, a na majetok, z
ktorého sa bude vyrubovať daň v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v
ktorom boli vymenené ratifikačné listiny, alebo neskoršie.
3. Výmena nót z 25. októbra 1962 medzi švédskou vládou a československou vládou
o vzájomnom oslobodení od dane zo zisku z vykonávania medzinárodnej leteckej
dopravy a od dane z majetku stratí účinnosť k dátumom, keď nadobudne účinnosť
táto Zmluva podľa ustanovenia odseku 2.
Článok 29
Výpoveď
Táto Zmluva sa dojednáva na neurčitý čas. Každý zo zmluvných štátov ju však môže vypovedať písomnou výpoveďou zaslanou diplomatickou cestou druhému zmluvnému štátu najneskoršie 30. júna každého kalendárneho roka po uplynutí obdobia piatich rokov odo dňa, keď Zmluva nadobudne platnosť.
V takom prípade sa Zmluva nepoužije na príjem dosiahnutý 1. januára nasledujúceho po roku, v ktorom bude daná výpoveď, alebo neskoršie, a na majetok, z ktorého sa bude vyrubovať daň v druhom kalendárnom roku, ktorý bude nasledovať po roku, v ktorom bude daná výpoveď, alebo neskoršie.
Na dôkaz toho podpísaní, ktorí boli na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu a pripojili k nej svoje pečate.
Dané v Prahe 16. februára 1979 vo dvojakom vyhotovení v anglickom jazyku.
Za
Československú socialistickú republiku:
Dr. Dušan Spáčil v.r.
Za
Švédske kráľovstvo:
Sigge Lilliehöök v.r.
