Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Taliansko
ZMLUVA
medzi Československou
socialistickou republikou a Talianskou republikou
o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku
Československá socialistická republika a Talianska republika,
prajúc si uzavrieť Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a o zabránení daňovému úniku, dohodli sa na ďalej uvedených ustanoveniach:
Čl. 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo v oboch zmluvných štátoch.
Čl. 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1. Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu vyberané v prospech každého zo
zmluvných štátov, jeho nižších správnych útvarov alebo územných korporácií,
nech je spôsob vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu sa považujú dane, vyberané z príjmu alebo z častí príjmu,
včítane daní zo zisku za scudzenie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní
z celkového objemu miezd platených podnikmi a daní z prírastku hodnoty.
3. Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú
a) v Československu:
1 - odvod zo zisku a daň zo zisku;
2 - daň zo mzdy;
3 - daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti;
4 - poľnohospodárska daň;
5 - daň z príjmov obyvateľstva;
6 - domová daň
včítane akejkoľvek zrážky pri zdroji, akéhokoľvek preddavku alebo platby vopred
na uvedené dane (ďalej nazývané "československá daň");
b) v Taliansku:
1 - daň z príjmu fyzických osôb (ľimposta sul reddito delle persone fysiche);
2 - daň z príjmu právnických osôb (ľimposta sul reddito delle persone guiridiche);
3 - miestna daň z príjmov (ľimposta locale sui redditi);
aj keď sa tieto dane vyberajú zrážkou pri zdroji (ďalej nazývané
"talianska daň").
4. Táto Zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa
budú vyberať po podpise tejto Zmluvy vedľa súčasných daní alebo namiesto nich.
Príslušné úrady zmluvných štátov si navzájom oznámia významné zmeny, ktoré sa
vykonajú v ich príslušných daňových zákonoch.
Čl. 3
Všeobecné definície
1. Podľa tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) výraz "Československo" označuje Československú socialistickú
republiku;
b) výraz "Taliansko" označuje Taliansku republiku;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát"
označujú podľa prípadu Československo alebo Taliansko;
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné
združenia osôb;
e) výraz "spoločnosť" označuje právnické osoby alebo nositeľov práv,
považovaných na účely zdanenia za právnické osoby;
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik prevádzkovaný osobou majúcou bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, prípadne podnik prevádzkovaný osobou
majúcou bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte;
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu
uskutočnenú loďou alebo lietadlom, ktoré má v prevádzke podnik, ktorého miesto
skutočného vedenia je umiestnené v jednom zmluvnom štáte, pokiaľ loď alebo
lietadlo nie sú prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte;
h) výraz "štátni príslušníci" označuje:
(i) všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu,
(ii) všetky právnické osoby, osobné spoločnosti a združenia osôb, ktoré sa
zriadili podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte;
i) výraz "príslušný úrad" označuje:
(i) v prípade Talianska Ministerstvo financií;
(ii) v prípade Československa ministra financií Československej socialistickej
republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy
zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva toho štátu, upravujúceho
dane, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný
výklad.
Čl. 4
Daňový domicil
1. Výraz "osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte"
označuje podľa tejto Zmluvy každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu
podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu,
miesta skutočného vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento
výraz však nezahŕňa osoby, ktoré sú podrobené zdaneniu v tomto štáte len z
príjmov zo zdrojov umiestnených v tomto štáte.
2. Ak má fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 bydlisko v oboch zmluvných
štátoch, postupuje sa takto:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom má
stály byt; ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má
bydlisko v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má najužšie osobné a hospodárske
vzťahy (stredisko životných záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich
životných záujmov alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, predpokladá
sa, že má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo ak sa
obvykle nezdržiava v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v tom
zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo ak nie je
štátnym občanom žiadneho z nich, vynasnažia sa príslušné úrady zmluvných štátov
upraviť otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak iná osoba než fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 sídlo v oboch
zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má sídlo v tom štáte, v ktorom je miesto
jej skutočného vedenia.
Čl. 5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje podľa tejto Zmluvy trvalé
zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo
čiastočne svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia;
b) závod;
c) kanceláriu;
d) továreň;
e) dielňu;
f) baňu, lom alebo každé iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje;
g) stavenisko alebo montáž, ak trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.
3. Za stálu prevádzkáreň sa nepovažuje:
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodanie
tovaru patriaceho podniku;
b) zásoba tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
uskladnenia, vystavenia alebo dodania;
c) zásoba tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom
spracovania iným podnikom;
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva pre podnik iba za účelom
reklamy, poskytovania informácií, vedeckých rešerší alebo podobných činností,
ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter.
4. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte na účet podniku druhého zmluvného
štátu - iná než nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 5 - sa
považuje za "stálu prevádzkáreň" v prv spomínanom štáte, ak je v
tomto štáte vybavená plnomocenstvom, ktoré tam obvykle využíva a ktoré jej
dovoľuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, pokiaľ nie je činnosť tejto osoby
obmedzená na nákupy tovaru pre podnik.
5. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnom štáte
iba preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho
komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci
svojej riadnej činnosti.
6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda
spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom
štáte, alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej
prevádzkárne alebo nie), neurobí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti
stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Čl. 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku včítane príjmov z poľnohospodárskych a lesných
podnikov sa môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je taký majetok umiestnený.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" sa definuje v zhode s právom zmluvného
štátu, v ktorom tento majetok leží. Tento výraz zahŕňa v každom prípade
príslušenstvo nehnuteľného majetku, mŕtvy a živý inventár poľnohospodárskych a
lesných podnikov a práva, pre ktoré platia predpisy občianskeho práva
vzťahujúce sa na pozemky. Za nehnuteľný majetok sa považuje okrem toho právo
užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platy za ťažbu
alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných
zdrojov. Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 platí pre príjmy z priameho užívania, nájmu alebo
árendy a každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia rovnako pre príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého
povolania.
Čl. 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu sa môžu zdaniť len v tomto štáte,
pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak vykonáva podnik svoju činnosť
týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pričítať tejto stálej prevádzkárni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa s výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni
zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala
rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a bola
úplne nezávislá v styku s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou včítane výdavkov
vedenia a všeobecných správnych výdavkov, či už vznikli v štáte, v ktorom je
táto stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pričítať
stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym
častiam, nevylučuje ustanovenie odseku 2, aby tento štát určil zisky, ktoré sa
majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia ziskov musí
byť však taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto
článku.
5. Stálej prevádzkárni sa nepričítajú žiadne zisky na základe skutočností, že
iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pričítať stálej prevádzkárni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú
dostatočné dôvody pre iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa oddelene hovorí v iných článkoch
tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto
článku.
Čl. 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave sa môžu
zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia
podniku.
2. Ak sídlo skutočného vedenia podniku námornej dopravy je na palube lode,
považuje sa toto sídlo za umiestnené v štáte, v ktorom je domovský prístav
tejto lode, alebo ak domovský prístav nie je, v zmluvnom štáte, v ktorom má
prevádzkovateľ lode bydlisko alebo sídlo.
3. Ustanovenie odseku 1 platí aj pre zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo na inej medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Čl. 9
Združené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na vedení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, môžu sa
do ziskov tohto podniku včleniť a následkom toho zdaniť zisky, ktoré bez týchto
podmienok by sa boli docielili jedným z podnikov, ktoré sa však vzhľadom na
tieto podmienky docieliť nemohli.
Čl. 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte,
osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo
spoločnosť, ktorá ich vypláca a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale
daň takto určená nemôže presiahnuť 15% hrubej sumy dividend, ak osoba, ktorá
dividendy poberá, je ich skutočným príjemcom. Príslušné úrady zmluvných štátov
vzájomnou dohodou upravia spôsoby aplikácie tohto obmedzenia.
Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, ktoré slúžia na výplatu
dividend.
3. Výraz "dividendy", použitý v tomto článku označuje príjmy z
účastín, požitkových účastín alebo požitkových listov, kuksov, zakladateľských
podielov alebo iných práv s výnimkou pohľadávok a príjmy z iných podielov na
spoločnosti, ktoré sú podľa právnych predpisov štátu, v ktorom má sídlo
spoločnosť, ktorá dividendy vypláca, postavené daňovo na roveň príjmov z
účastín.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný príjemca dividend majúci
bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú
činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá tam je umiestnená, alebo
nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak
účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k tejto stálej
prevádzkárni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa môžu dividendy
zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte podľa jeho vnútroštátnych právnych
predpisov.
5. Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy
vyplácané spoločnosťou, ledaže sú tieto dividendy vyplácané osobe majúcej
bydlisko alebo sídlo v tomto druhom štáte alebo že účasť, pre ktorú sa
dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej prevádzkárni alebo k stálej
základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom štáte, ani podrobiť nerozdelené
zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo
nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo príjmov
dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Čl. 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe majúcej
bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte môžu sa zdaniť iba v tomto druhom
štáte, ak je táto osoba ich skutočným príjemcom.
2. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z verejných
pôžičiek, obligácií, zabezpečených aj nezabezpečených záložným právom na
nehnuteľnosti alebo doložkou o účasti na zisku a z pohľadávok každého druhu,
ako aj všetky iné výnosy postavené na roveň príjmov z pôžičiek daňovými
právnymi predpismi štátu, v ktorom je zdroj týchto príjmov.
3. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak príjemca úrokov, ktorý má bydlisko alebo
sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú
úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie
prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa
úroky platia, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto stálej
základni. V takom prípade sa môžu úroky zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte
podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov.
4. Ak suma úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia,
presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi dlžníkom a skutočným
príjemcom úrokov, alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s tretími osobami,
sumu, ktorú by bol dojednal dlžník so skutočným príjemcom, keby také vzťahy
neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú
sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa
právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto Zmluvy.
Čl. 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe,
ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť len v tomto
druhom štáte, ak je táto osoba ich skutočným príjemcom.
2. Odhliadnúc od ustanovenia odseku 1, môžu sa licenčné poplatky uvedené v
odseku 3 b) zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa
právnych predpisov tohto štátu. Takto určená daň však nemôže presiahnuť 5%
hrubej sumy licenčných poplatkov, ak osoba, ktorá licenčné poplatky poberá, je
ich skutočným príjemcom.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje:
a) náhrady akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za povolenie použiť
autorské právo k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane
kinematografických a televíznych filmov;
b) náhrady akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za povolenie použiť
patent, výrobnej alebo obchodnej ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu,
tajného vzorca alebo výrobného postupu, ako aj za použitie alebo za povolenie
použiť priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenie, pokiaľ nie je hnuteľným
majetkom, o ktorom sa hovorí v článku 6, a za informácie, ktoré sa vzťahujú na
skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov
majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, buď priemyselnú alebo obchodnú
činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo
nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo
alebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom, sú s nimi skutočne
spojené. V tomto prípade sa môžu licenčné poplatky zdaniť v tomto druhom
zmluvnom štáte podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak
je dlžníkom tento štát sám, jeho nižší správny útvar, územná korporácia alebo
osoba majúca bydlisko alebo sídlo v tomto štáte. Ak však dlžník licenčných
poplatkov, či už má alebo nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte,
má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, pre ktorú sa dojednala zmluva,
na základe ktorej sa licenčné poplatky platia, a ktorá znáša na svoju ťarchu
tieto licenčné poplatky, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj
v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.
6. Ak suma licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na plnenie, za ktoré
sú platené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi dlžníkom
a skutočným príjemcom, alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s tretími osobami,
sumu, ktorú by bol dojednal dlžník so skutočným príjemcom, keby také vzťahy
neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú
sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, môže sa v tomto prípade zdaniť podľa
právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto Zmluvy.
Čl. 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorý je definovaný v článku 6
odsek 2, môžu sa zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou aktív stálej
prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte,
alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú osoba majúca
bydlisko v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte na výkon
nezávislého povolania, včítane takých ziskov dosiahnutých zo scudzenia takej
stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej
základne, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte. Zisky zo scudzenia lodí alebo
lietadiel používaných v medzinárodnej doprave a hnuteľného majetku, ktorý slúži
prevádzke týchto lodí alebo lietadiel, môžu sa zdaniť len v zmluvnom štáte, v
ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
3. Zisky zo scudzenia majetku, ktorý nie je uvedený v odsekoch 1 a 2, môžu sa
zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom má scudziteľ bydlisko alebo sídlo.
Čl. 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá z
nezávislého povolania alebo z inej nezávislej činnosti, môžu sa zdaniť len v
tomto štáte, pokiaľ táto osoba nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom
štáte stálu základňu pre vykonávanie svojej činnosti. Ak má takú stálu základňu
k dispozícii, môžu sa príjmy zdaniť v druhom štáte, ale len v rozsahu, v akom
ich možno pričítať tejto stálej základni.
2. Výraz "nezávislé povolanie" zahŕňa zvlášť nezávisle vykonávané
vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj
samostatné činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov,
dentistov a účtovných znalcov.
Čl. 15
Zamestnanie
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom štáte
poberá z dôvodu plateného zamestnania, môžu sa s výhradou ustanovení článkov
16, 18 a 19 zdaniť len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva tam, môžu sa odmeny prijaté zaň
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá z dôvodu
plateného zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu
na ustanovenie odseku 1 zdaniť len v prv spomínanom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte jedno alebo viac období, ktoré v úhrne
nepresiahnu 183 dní v daňovom roku, a
b) odmeny sa vyplácajú zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nemá
bydlisko alebo sídlo v druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárni alebo stálej základni, ktoré má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Odhliadnuc od predchádzajúcich ustanovení tohto článku môžu sa odmeny
poberané z dôvodu plateného zamestnania vykonávaného na palube lode alebo
lietadla v medzinárodnej doprave zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je
umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
Čl. 16
Tantiémy
Tantiémy, náhrady za účasť v správnych orgánoch a iné podobné odmeny, ktoré
osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá ako člen správnej alebo
dozornej rady spoločnosti, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu
zdaniť v tomto druhom štáte.
Čl. 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberajú umelci vystupujúci na verejnosti, ako napr.
divadelní, filmoví, rozhlasoví a televízni umelci a hudobníci alebo ako
športovci zo svojej osobne vykonávanej činnosti, môžu sa bez ohľadu na
ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti
vykonávajú.
2. Ak príjmy z činnosti, ktorú osobne vykonáva umelec alebo športovec v tejto
vlastnosti, neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe,
môžu sa tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 odsek 1
zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju
činnosť.
3. Príjmy z činností definovaných v odseku 1 sa bez ohľadu na ustanovenia
predchádzajúcich odsekov 1 a 2 tohto článku oslobodzujú od zdanenia v štáte, v
ktorom sa tieto činnosti vykonávajú, ak sa tieto činnosti vykonávajú v rámci
kultúrnej dohody dojednanej medzi zmluvnými štátmi.
Čl. 18
Penzie
Penzie a iné podobné platy vyplácané z dôvodu skoršieho zamestnania osobe,
ktorá má bydlisko v niektorom zmluvnom štáte, môžu sa s výhradou ustanovení
článku 19 odsek 2 zdaniť iba v tomto štáte.
Čl. 19
Verejné funkcie
1.a) Odmeny iné než penzie, vyplácané niektorým zmluvným štátom, nižším
správnym útvarom alebo územnou korporáciou tohto štátu fyzickej osobe za služby
preukázané tomuto štátu, nižšiemu správnemu útvaru alebo korporácii sa môžu
zdaniť iba v tomto štáte.
b) Také odmeny sa však môžu zdaniť iba v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby
vykonávali v tomto štáte, príjemca má bydlisko v tomto druhom zmluvnom štáte a
(i) je štátnym občanom tohto štátu alebo
(ii) nezískal bydlisko v tomto štáte len z dôvodu vykonávania týchto služieb.
2.a) Penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom, nižším správnym útvarom alebo
územnou korporáciou tohto štátu buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadili,
fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, nižšiemu správnemu útvaru
alebo korporácii, sa môžu zdaniť len v tomto štáte.
b) Také penzie sa však môžu zdaniť iba v druhom zmluvnom štáte, ak príjemca má
v tomto štáte bydlisko a je štátnym občanom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby
preukázané v rámci priemyselnej alebo obchodnej činnosti vykonávanej niektorým
zmluvným štátom, nižším správnym útvarom alebo územnou korporáciou tohto štátu.
Čl. 20
Profesori a učitelia
Profesori alebo učitelia, ktorí sa dočasne zdržiavajú v jednom zmluvnom štáte
po dobu nepresahujúcu dva roky, aby tam vyučovali alebo robili výskum na
univerzite, v kolégiu v škole alebo na inom vyučovacom ústave, ktorého cieľom
nie je dosiahnuť zisk, a ktorí majú alebo bezprostredne pred týmto pobytom mali
bydlisko v druhom zmluvnom štáte, sa oslobodia v prv spomínanom zmluvnom štáte
od dane z odmien za toto vyučovanie alebo výskum.
Čl. 21
Študujúci
Platy, ktoré študent alebo praktikant, ktorý má alebo mal bezprostredne pred
svojím príchodom do jedného zmluvného štátu bydlisko v druhom zmluvnom štáte a
ktorý sa zdržiava v prv spomínanom štáte iba preto, aby tam pokračoval v štúdiu
alebo vo vzdelávaní, dostáva na úhradu nákladov výživy, štúdia alebo vzdelania,
nepodliehajú zdaneniu v tomto štáte s podmienkou, že pochádzajú zo zdrojov mimo
tohto štátu.
Čl. 22
Iné príjmy
1. Príjmy osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, o ktorých
sa výslovne nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, môžu sa zdaniť
len v tomto štáte bez ohľadu na to, odkiaľ plynú.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na príjmy iné než príjmy z nehnuteľného
majetku podľa článku 6 odsek 2, ak príjemca takých príjmov majúci bydlisko
alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte
priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá
je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom tam umiestnenej
stálej základne, a právo alebo majetkové hodnoty, pre ktoré sa príjmy platia,
skutočne patria k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto stálej základni. V
tomto prípade sa tieto príjmy môžu zdaniť v tomto druhom štáte podľa jeho
vnútroštátnych právnych predpisov.
Čl.23
Ustanovenie o vylúčení dvojakého zdanenia
Bolo dohodnuté, že dvojaké zdanenie sa vylúči v súlade s ustanoveniami
nasledujúcich odsekov tohto článku:
1. V prípade Talianska:
Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Taliansku má príjmy, ktoré sa môžu
zdaniť v Československu, môže Taliansko pri vyrubovaní svojich daní z príjmu
uvedených v článku 2 tejto Zmluvy zahrnúť do zdaniteľného základu týchto daní
tieto príjmy, pokiaľ tomu nebránia výslovné ustanovenia tejto Zmluvy.
Taliansko v takom prípade odpočíta od takto vyrubených daní daň z príjmu
zaplatenú v Československu, ale suma, ktorá sa odpočíta, nemôže presiahnuť
podiel talianskej dane vzťahujúcej sa na tieto príjmy, ktorý zodpovedá pomeru
týchto príjmov k celkovému príjmu.
Žiadnu sumu však nebude povolené odpočítať, ak určitá časť príjmu bude v
Taliansku podrobená na žiadosť príjemcu konečnej zrážkovej dani pri zdroji
podľa talianskych vnútroštátnych predpisov.
2. V prípade Československa:
a) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Československu poberá príjmy, ktoré
sa podľa ustanovení tejto Zmluvy môžu zdaniť v Taliansku, vyjme Československo
s výhradou ustanovení uvedených pod písmenom b) tieto príjmy zo zdanenia.
Československo však môže pri výpočte sumy dane z ostatných príjmov tejto osoby
použiť tú istú sadzbu dane, ako by príjmy, o ktoré ide, neboli zo zdanenia
vyňaté.
b) Československo môže pri ukladaní daní osobám, ktoré majú v Československu
bydlisko alebo sídlo, zahrnúť do základu daní príjmy, ktoré sa môžu zdaniť
podľa ustanovení článkov 10, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy aj v Taliansku.
Československo povolí znížiť sumu dane, ktorú vyberá z príjmov tejto osoby, o
sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Taliansku. Suma, o ktorú sa daň zníži, však
nepresiahne takú časť československej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá
pomerne pripadá na príjmy prijaté z Talianska.
Čl. 24
Zásada rovného nakladania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo
budú môcť byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v
rovnakej situácii. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na ustanovenie článku 1 aj
pre osoby, ktoré nemajú bydlisko alebo sídlo ani v jednom ani v oboch zmluvných
štátoch.
2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie než zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal
osobám majúcim bydlisko v druhom zmluvnom štáte osobné úľavy, zrážky, a
zníženie dane z dôvodu osobného stavu alebo povinností voči rodine, ktoré
priznáva osobám, ktoré na jeho území majú bydlisko.
3. Pokiaľ sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9, článku 11 odsek 4 a článku
12 odsek 6, úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného
zmluvného štátu osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte budú
odpočítateľné na určenie zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých
podmienok, ako by sa platili osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v prv
spomínanom štáte.
4. Podniky jedného štátu, ktorých majetok celkom alebo čiastočne, priamo alebo
nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba majúca bydlisko alebo sídlo v druhom
štáte alebo väčší počet takých osôb, nebudú podrobené v prv spomínanom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo
ťaživejšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo budú môcť
byť podrobené ostatné podobné podniky v prv spomínanom štáte.
5. Ustanovenia tohto článku sa použijú bez ohľadu na ustanovenia článku 2 na
dane akéhokoľvek druhu a pomenovania.
Čl. 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných
štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami
tejto Zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje
vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu
zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko alebo sídlo, alebo pokiaľ jej prípad
spadá pod ustanovenie článku 24 odsek 1, príslušnému úradu zmluvného štátu,
ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť v priebehu dvoch
rokov po tom, čo bolo po prvý raz oznámené opatrenie vedúce k zdaneniu, ktoré
nie je v súlade s touto Zmluvou.
2. Ak príslušný úrad bude považovať námietku za oprávnenú a ak sám nebude môcť
nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad rozhodol dohodou s
príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré
nie je v zhode s touto Zmluvou.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť dohodou ťažkosti
alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri aplikácii tejto Zmluvy.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vstúpiť do priameho styku za účelom
dosiahnutia dohody podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov
javí účelnou na dosiahnutie dohody, môže sa taká výmena názorov konať v komisii
zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Čl. 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy,
pokiaľ zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto Zmluvou, ako aj na zabránenie
daňovému úniku a daňovým podvodom. Výmena informácií nie je obmedzená článkom
1. Informácie prijaté zmluvným štátom sa budú udržiavať v tajnosti rovnako ako
informácie prijaté podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a môžu
sa oznámiť len osobám alebo úradom (včítane súdov a správnych úradov), ktoré sa
zapodievajú vyrubovaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva,
konaním alebo trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o
opravných prostriedkoch vo veci týchto daní. Tieto osoby alebo úrady použijú
tieto informácie len na tieto účely. Môžu brať tieto informácie do úvahy pri
verejných súdnych konaniach alebo vo svojich rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú zmluvnému
štátu povinnosť:
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého štátu;
b) oznámiť údaje, ktoré by sa nedali dosiahnuť na základe právnych predpisov
alebo v normálnom správnom konaní tohto
alebo druhého štátu;
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili obchodné, priemyselné alebo pracovné
tajomstvo alebo obchodný postup, alebo ktorých oznámenie by bolo v rozpore s
verejným poriadkom.
Čl. 27
Diplomatickí a konzulárni úradníci
Ustanovenie tejto Zmluvy sa nedotýka daňových výsad, ktoré patria diplomatickým
a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo
na základe osobitných dohôd.
Čl. 28
Žiadosti o vrátenie preplatkov
1. Dane vybrané v jednom štáte zrážkou pri zdroji sa vrátia na žiadosť záujemcu
alebo štátu, v ktorom má tento záujemca bydlisko alebo sídlo, ak právo vybrať
tieto dane je obmedzené ustanoveniami tejto Zmluvy.
2. Žiadosti o vrátenie treba predložiť v lehotách ustanovených právnymi
predpismi štátu, ktorý je povinný daň vrátiť, a musia byť sprevádzané úradným
osvedčením štátu, v ktorom má poplatník bydlisko alebo sídlo, že podmienky
nároku na oslobodenie od dane alebo zníženie dane ustanovené v zmluve sú splnené.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou v súlade s
ustanoveniami článku 25 tejto Zmluvy spôsoby aplikácie tohto článku. Môžu
dohodou tiež určiť iný postup na uplatňovanie nárokov na zníženie daní upravené
touto Zmluvou.
Čl. 29
Nadobudnutie platnosti
1. Táto Zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú vymenené v Ríme v
čo najkratšom čase.
2. Táto Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej
ustanovenia sa budú aplikovať:
a) pokiaľ ide o dane vyberané zrážkou pri zdroji, na priznané alebo vyplatené
sumy začínajúc 1. januárom roka nasledujúcom po roku, v ktorom boli vymenené
ratifikačné listiny;
b) pokiaľ ide o ostatné dane z príjmu, na dane vyberané za všetky končiace sa
zdaňovacie obdobia začínajúc 1. januárom roka nasledujúceho po roku, v ktorom
boli vymenené ratifikačné listiny.
3. Ustanovenia Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a
Talianskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia príjmov a majetku v odbore
námornej a leteckej dopravy, podpísanej v Prahe 28. augusta 1973, sa prestanú
aplikovať, len čo sa začne aplikovať táto Zmluva.
Čl. 30
Výpoveď
1. Táto Zmluva zostane v platnosti, kým ju niektorý zmluvný štát nevypovie.
Každý zmluvný štát môže vypovedať Zmluvu diplomatickou cestou v lehote najmenej
šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka začínajúc piatym rokom po
roku, v ktorom Zmluva nadobudla platnosť.
2. V tomto prípade sa Zmluva prestane aplikovať:
a) pokiaľ ide o dane vyberané zrážkou pri zdroji, na priznané alebo vyplatené
sumy začínajúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom
bola daná výpoveď;
b) pokiaľ ide o ostatné dane z príjmu, na dane vyberané za všetky zdaňovacie
obdobia, ktoré začnú 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v
ktorom bola daná výpoveď.
Na dôkaz toho podpísaní, ktorí boli na to riadne splnomocnení, podpísali túto
Zmluvu.
Dané v Prahe 5. mája 1981 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom, talianskom a
francúzskom jazyku, pričom vyhotovenie vo francúzskom jazyku bude rozhodujúce v
prípade sporu.
Za Československú socialistickú republiku:
L. Lér v.r.
Za Taliansku republiku:
Edoardo Speranza v.r.
