Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Tunis
ZMLUVA
medzi vládou Československej
socialistickej Republiky a vládou Tuniskej republiky o zamedzení dvojakého
zdanenia a zabránení daňovému úniku
v odbore daní z príjmu a majetku
Vláda Československej socialistickej republiky a
Vláda Tuniskej republiky
prajúce si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmu a majetku
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom
alebo oboch zmluvných štátoch (rezidenti).
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1.Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a majetku vyberané v každom zo
zmluvných štátov, nech je spôsob vyberania akýkoľvek.
2.Za dane z príjmu a majetku sa považujú dane vyberané z celkového príjmu a
majetku alebo z časti príjmov a majetku včítane daní zo zisku zo scudzenia
hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní z celkového objemu miezd
vyplácaného podnikmi a daní z prírastku hodnoty..
3. Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:
a) v Česko-Slovensku:
- odvod zo zisku;
- daň zo zisku;
- daň zo mzdy;
- daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti;
- poľnohospodárska daň;
- daň z príjmov obyvateľstva;
- domová daň;
b) v Tunisku:
- daň spoločností;
- daň zo ziskov z priemyselnej a obchodnej činnosti;
- daň zo ziskov z neobchodnej činnosti;
- daň z platov a miezd;
- poľnohospodárska daň;
- daň z prírastku hodnoty nehnuteľností;
- daň z príjmov z hnuteľného imania;
- daň z príjmov z pôžičiek, vkladov, ručení a bežných účtov;
- osobitné dávky solidarity;
- osobné dávky štátu.
4.Táto Zmluva sa vzťahuje tiež na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré
sa budú vyberať v budúcnosti popri súčasných daniach alebo namiesto nich.
Príslušné úrady zmluvných štátov si oznámia významné zmeny, ktoré sa vykonajú v
ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. V zmysle tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a) výraz "Česko-Slovensko" označuje Československú socialistickú republiku;
b) výraz "Tunisko" označuje Tuniskú republiku včítane územia
patriaceho k tuniským výsostným vodám, kde Tunisko vykonáva v súlade s
medzinárodným právom vo vzťahu k morskému dnu a jeho podložiu včítane ich
prírodných zdrojov;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa prípadu Česko-Slovensko alebo Tunisko;
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné
združenia osôb;
e) výraz "spoločnosť" označuje právnické osoby alebo iných nositeľov
práv, považované na účely zdanenia za organizačné útvary;
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podnik prevádzkovaný rezidentom jedného
zmluvného štátu alebo podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;
g) výraz "štátni príslušníci" označuje:
i) všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu,
ii) všetky právnické osoby, osobné spoločnosti a združenia osôb, ktoré boli
zriadené podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte;
h) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou alebo lietadlom, ktoré prevádzkuje len podnik, ktorého miesto skutočného
vedenia je umiestnené v jednom zmluvnom štáte, pokiaľ sa loď alebo lietadlo
neprevádzkujú len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte;
i) výraz "príslušný úrad" označuje:
i) v prípade Česko-Slovenska ministra financií Československej socialistickej
republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu,
ii) v prípade Tuniska ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy
zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje
dane, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný
výklad.
Článok 4
Daňová príslušnosť
1. Výraz "rezident jedného zmluvného štátu" označuje v zmysle tejto
Zmluvy každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte
zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek
iného podobného kritéria.
2. Ak fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku rezidentom v
oboch zmluvných štátoch, bude jej postavenie určené takto:
a) Predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom
má stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je
rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy
(stredisko životných záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich
životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte,
predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle
zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom
z nich, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je
štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z
nich, vynasnažia sa príslušné úrady zmluvných štátov upraviť otázku vzájomnou
dohodou.
3. Ak iná osoba než fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku
rezidentom v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom
štáte, v ktorom je miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkáreň
1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje v zmysle tejto Zmluvy trvalé
zariadenie pre podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo
sčasti svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia;
b) závod;
c) kanceláriu;
d) továreň;
e) dielňu;
f) baňu, nálezisko nafty alebo plynu, lom alebo každé iné miesto, kde sa ťažia
prírodné zdroje;
g) stavenisko alebo montáž, ak trvajú dlhšie ako 6 mesiacov.
3. Za stálu prevádzkáreň sa nepovažuje:
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodanie
tovaru patriaceho podniku;
b) zásoba tovaru patriaca podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom uskladnenia,
vystavenia alebo dodania;
c) zásoba tovaru patriaca podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva iba za účelom nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva pre podnik iba za účelom
reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo vykonávania iných činností,
ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter.
4. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte na účet podniku druhého zmluvného
štátu - iná než nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 5 sa považuje
za "stálu prevádzkáreň" v prv spomenutom štáte, ak je v tomto štáte
vybavená plnomocenstvom, ktoré tam obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje
uzavierať zmluvy v mene podniku, pokiaľ činnosť tejto osoby nie je obmedzená na
nákupy tovaru pre podnik.
5. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom štáte len
preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho
komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci
svojej riadnej činnosti.
6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom
zmluvnom štáte, alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom
stálej prevádzkárne alebo nie), neurobí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti
stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku včítane príjmov z poľnohospodárskych a lesných
podnikov sa môžu zdaniť v zmluvnom štáte, kde je tento majetok umiestnený.
2. a) s výhradou ustanovení pododsekov b) a c) sa výraz "nehnuteľný
majetok" definuje v zhode s právom zmluvného štátu, v ktorom tento majetok
leží; b) výraz "nehnuteľný majetok" zahŕňa v každom prípade
príslušenstvo nehnuteľného majetku, mŕtvy a živý inventár poľnohospodárskych a
lesných podnikov a práva, pre ktoré platia predpisy občianskeho práva vzťahujúce
sa na pozemky, právo požívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo
pevné platby za ťaženie alebo za privolenie na ťaženie nerastných ložísk, prameňov
a iných prírodných zdrojov; c) lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný
majetok.
3. Ustanovenie odseku 1 platí pre príjmy z priameho užívania, nájmu alebo
každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia rovnako pre príjmy z nehnuteľného majetku
podnikov a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého
povolania.
Článok 7
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu sa zdania len v tomto štáte, pokiaľ
podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto
spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom
rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkárni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisky, ktoré by bola mohla
dosiahnuť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti
za rovnakých alebo obdobných podmienok a bola úplne nezávislá v styku s
podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou včítane výdavkov
vedenia a všeobecných správnych výdavkov, či vznikli v štáte, v ktorom je táto
stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.
4.Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať
stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym
častiam, nevylučuje ustanovenie odseku 2, aby tento štát určil zisky, ktoré sa
majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia ziskov však
musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.
5.Stálej prevádzkárni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že
iba nakupovala tovar pre podnik.
6.Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkárni, na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú
dostatočné dôvody pre iný postup.
7.Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch tejto
Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky plynúce z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave
sa môžu zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného vedenia
podniku.
2. Zisky z prevádzkovania člnov používaných vo vnútrozemskej plavbe sa môžu
zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného vedenia podniku.
3. Ak miesto skutočného vedenia podniku námornej alebo vnútrozemskej plavby je
na palube lode alebo člna, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom
je domovský prístav tejto lode alebo tohto člnu, alebo ak nemá domovský prístav
v zmluvnom štáte, v ktorom je prevádzkovateľ lode alebo člna rezidentom.
4. Ustanovenie odseku 1 sa použije takisto na zisky z účasti na poole, spoločnej
prevádzke alebo na inej medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Združené podniky
1. Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na vedení,
kontrole alebo imaní podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo
imaní podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, môžu sa
do ziskov tohto podniku včleniť a následkom toho zdaniť zisky, ktoré bez týchto
podmienok by bol dosiahol jeden z podnikov, ktoré sa však vzhľadom na tieto
podmienky dosiahnuť nemohli.
2. Ak zisk, z ktorého bol podnik jedného zmluvného štátu zdanený v tomto štáte,
bol zahrnutý do zisku podniku druhého zmluvného štátu, následkom toho zdanený a
ak zisk takto zahrnutý je ziskom, ktorý by bol dosiahol tento podnik tohto
druhého zmluvného štátu, keby podmienky dojednané medzi oboma podnikmi boli
totožné s podmienkami, ktoré by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi,
urobí prv spomenutý štát vhodnú úpravu sumy dane vybranej z tohto zisku. Toto
opatrenie sa urobí s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy s ohľadom
na druh príjmu, a ak to bude potrebné, príslušné úrady zmluvných štátov sa za
týmto účelom poradia.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom
štáte, osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Také dividendy sa však môžu zdaniť tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť,
ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale
daň takto ukladaná nepresiahne:
a) 10 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom dividend je spoločnosť,
ktorá vlastní najmenej 25 % podielov na spoločnosti vyplácajúcej dividendy;
b) 15 % hrubej sumy dividend vo všetkých iných prípadoch.
Tento odsek sa nedotkne zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy
vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií,
požitkových akcií alebo požitkových listov, kuksov, zakladateľských podielov
alebo iných práv - s výnimkou pohľadávok - s podielom na zisku a príjmy z iných
podielov na spoločnosti, ktoré sú podľa právnych predpisov štátu, v ktorom je
spoločnosť, ktorá dividendy vypláca, rezidentom, postavené na roveň príjmov z
akcií.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa nepoužijú, ak skutočný príjemca
dividend, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy,
priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá
je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne
tam umiestnenej a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže
k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto stálej základni.V takom prípade sa
použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou mimo územia tohto druhého štátu, ibaže sa
tieto dividendy vyplácajú osobe, ktorá je rezidentom v tomto druhom štáte,
alebo že účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej
prevádzkárni alebo k stálej základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom štáte,
ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď
vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo
ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe, ktorá je
rezidentom v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu iba v tomto druhom
štáte.
2. Tieto úroky však s výnimkou úrokov z pôžičiek poskytnutých jedným zo
zmluvných štátov sa môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to
podľa právnych predpisov tohto štátu, ale daň takto uložená nemôže presiahnuť
12 % ich hrubej sumy.
3. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti,
poskytujúcich i neposkytujúcich právo na účasť na zisku dlžníka a najmä príjmy
z verejných dlhopisov a obligácií, včítane prémií a výhier spojených s týmito
cennými papiermi.
4. Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa nepoužije, ak skutočný príjemca úrokov,
ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom
štáte slobodné povolanie pomocou stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka,
z ktorej sa úroky platia, je skutočne spojená s takou stálou prevádzkárňou
alebo stálou základňou. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku
14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak dlžníkom je
tento štát sám, jeho správny útvar, miestny orgán alebo osoba, ktorá je
rezidentom v tomto štáte. Ak však dlžník úrokov, či je alebo nie je rezidentom
v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, pre
ktorú sa pôžička nesúca úroky dojednala a ktorá nesie na svoju ťarchu tieto
úroky, predpokladá sa, že tieto úroky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, kde je
stála prevádzkáreň umiestnená.
6. Ak suma platených úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa
platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a
príjemcom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ
s príjemcom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku
len na túto poslednú sumu. Časť úrokov, ktorá ju presahuje, bude v tomto
prípade podrobená zdaneniu podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s
prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe,
ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť iba v tomto druhom
štáte.
2. Na rozdiel od ustanovenia odseku 1 tohto článku možno licenčné poplatky
uvedené v odseku 3 zdaniť tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to
podľa právnych predpisov tohto štátu, ale daň takto ustanovená nemôže presiahnuť
- 5 % z hrubej sumy licenčných poplatkov uvedených v odseku 3b);
- 15 % z hrubej sumy licenčných poplatkov uvedených v odseku 3a).
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje:
a) náhrady akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za privolenie na
použitie patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca
alebo výrobného postupu alebo za použitie alebo privolenie na použitie
priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré
sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej
oblasti; takisto náhrady za technické alebo ekonomické štúdie alebo za
technickú pomoc poskytované v druhom zmluvnom štáte;
b) náhrady akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo privolenie na použitie
autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dieluvčítane
kinematografických filmov a televíznych a rozhlasových záznamov.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa nepoužijú, ak skutočný príjemca
licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v
druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, buď priemyselnú,
alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam
umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam
umiestnenej a ak právo alebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom,
sú s nimi skutočne spojené. V tomto prípade možno použiť ustanovenia článku 7
alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Ak suma licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na plnenie, za ktoré
sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom
a skutočným príjemcom alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími osobami,
sumu, ktorú by bol dojednal dlžník so skutočným príjemcom, keby neboli také vzťahy,
použijú sa ustanovenia odsekov 1 a 2 len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma
platieb, ktorá ju presahuje, sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov
každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorý je definovaný v článku 6
ods.2, možno zdaniť v zmluvnom štáte, kde je tento majetok umiestnený.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou aktív stálej
prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte,
alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú rezident jedného
zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, včítane
takých ziskov dosiahnutých zo scudzenia takej stálej prevádzkárne (samotnej
alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne, možno zdaniť v tomto
druhom štáte. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel využívaných v
medzinárodnej doprave a hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí
alebo lietadiel, sa však zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom sa zdaňujú tieto
lode, lietadlá a majetok v súlade s ustanoveniami článku 22 ods.3 tejto Zmluvy.
3. Zisky zo scudzenia každého iného majetku možno zdaniť len v zmluvnom štáte,
v ktorom je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania
alebo z inej nezávislej činnosti, sa zdania len v tomto štáte.Tieto príjmy sa
však zdania v druhom zmluvnom štáte, pokiaľ ich príjemca:
a) má obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon
svojej činnosti; v tomto prípade však iba v rozsahu, v akom možno tieto príjmy
pripočítať tejto stálej základni, alebo
b) doba jeho pobytu v jednom alebo viacerých obdobiach v druhom zmluvnom štáte
presahuje v súčte 183 dní v daňovom roku.
Článok 15
Zamestnanie
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu plateného zamestnania, môžu byť s výhradou ustanovení článkov
16, 18 a 19 zdanené len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v
druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, možno odmeny zaň prijaté
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, možno bez ohľadu na
ustanovenie odseku 1 zdaniť len v prv spomenutom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte po jedno alebo viac období, ktoré
nepresiahnu v úhrne 183 dní v daňovom roku, a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nie je
rezidentom v druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktoré má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Nehľadiac na ustanovenia odsekov 1 a 2 , sa odmeny poberané z dôvodu
plateného zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v
medzinárodnej doprave považujú za súvisiace s činnosťou vykonávanou v zmluvnom
štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku, a možno ich
zdaniť v tomto štáte.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy, účastnícke náhrady a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného
zmluvného štátu poberá ako člen správnej alebo dozornej rady spoločnosti, ktorá
je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberajú na verejnosti vystupujúci umelci, ako napr.divadelní,
filmoví, rozhlasoví a televízni umelci a hudobníci alebo ako športovci, zo
svojej činnosti vykonávanej osobne v druhom zmluvnom štáte, možno bez ohľadu na
ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v štáte, v ktorom sa ich činnosť vykonáva.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na príjmy plynúce z jedného zmluvného
štátu, ktoré poberajú osoby uvedené v odseku 1 zo svojej činnosti vykonávanej
ako členovia súboru druhého zmluvného štátu, ktorého činnosť nesleduje
zárobkové ciele.
3. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužije na príjmy z činností uskutočňovaných v
rámci kultúrnej výmeny uskutočňovanej na základe kultúrnej zmluvy uzavretej
medzi zmluvnými štátmi.
Článok 18
Verejné funkcie
1. Odmeny, včítane penzií, vyplácané niektorým zmluvným štátom, správnym
útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby
preukazované tomuto štátu, jeho správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu pri
výkone verejných funkcií možno zdaniť iba v tomto štáte.
2. Ustanovenia článkov 15, 16 a 19 sa použijú na odmeny a penzie za služby
preukázané v rámci priemyselnej alebo obchodnej činnosti vykonávanej niektorým
zmluvným štátom, správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu.
Článok 19
Penzie
Penzie a iné podobné platy vyplácané z dôvodu skoršieho zamestnania rezidentovi
niektorého zmluvného štátu, možno s výhradou ustanovenia článku 18 odseku 1
zdaniť iba v tomto štáte.
Článok 20
Študujúci, stážisti a učni
1. Platy, ktoré študent alebo stážista alebo iná osoba v učebnom pomere, ktorá
je alebo bola bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu
rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorá sa zdržiava dočasne v prv spomenutom
štáte iba za účelom štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov výživy,
štúdia alebo výcviku, nebudú zdanené v tomto štáte za predpokladu, že
pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Pokiaľ ide o štipendiá a odmeny zo zamestnania, na ktoré sa nevzťahuje odsek
1, bude študent alebo stážista uvedený v odseku 1 mať okrem toho nárok na
používanie rovnakých oslobodení, úľav alebo znížení daní ako rezident štátu, v
ktorom sa zdržiava.
Článok 21
Iné príjmy
Príjmy osoby, ktorá ja rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, o ktorých sa výslovne
nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, možno zdaniť len v tomto
štáte.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok v zmysle článku 6 odsek 2 možno zdaniť v zmluvnom štáte,
v ktorom je taký majetok umiestnený.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je prevádzkovým majetkom stálej prevádzkárne podniku
alebo prislúcha k stálej základni, ktorá slúži na výkon slobodného povolania,
možno zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnená stála prevádzkáreň alebo
stála základňa.
3. Lode a lietadlá používané v medzinárodnej doprave, ako aj hnuteľnosti
slúžiace na ich prevádzkovanie možno zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je
umiestnené skutočné vedenie podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta niektorého zmluvného štátu možno
zdaniť len v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
Dvojakému zdaneniu sa zamedzí nasledujúcim spôsobom:
A. V Česko-Slovensku:
1. Ak osoba, ktorá je rezidentom v Česko-Slovensku, poberá príjmy alebo vlastní
majetok, ktoré možno podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť v Tunisku, vyjme Česko-Slovensko
s výhradou ustanovení odsekov 2 a 3 tieto príjmy alebo majetok zo zdanenia.
2. Ak osoba, ktorá je rezidentom v Česko-Slovensku, poberá príjmy, ktoré možno
podľa ustanovení článkov 10, 11, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy zdaniť v Tunisku, Česko-Slovensko
povolí znížiť sumu dane uloženej tomuto rezidentovi o sumu rovnajúcu sa dani
zaplatenej v Tunisku. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne takú časť česko-slovenskej
dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré
možno zdaniť v Tunisku.
3. Ak v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy, príjmy, ktoré plynú rezidentovi Česko-Slovenska,
alebo majetok, ktorý vlastní, sú vyňaté zo zdanenia v Česko-Slovensku, môže Česko-Slovensko
pri výpočte sumy dane z ostatných príjmov alebo majetku tohto rezidenta použiť
sadzbu dane, ako keby takto vyňaté príjmy alebo majetok neboli zo zdanenia vyňaté.
B. V Tunisku:
1. Ak rezident dostane príjmy alebo majetok, ktoré možno podľa ustanovení tejto
Zmluvy zdaniť v Česko-Slovensku, odpočíta Tunisko z dane, ktorú vyberá z
príjmov alebo majetku rezidenta, sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Česko-Slovensku.
Odpočítaná suma však nemôže presiahnuť časť dane zodpovedajúcej príjmom, ktoré
možno zdaniť v Česko-Slovensku.
2. Ak v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy, príjmy, ktoré plynú rezidentovi
Tuniska, alebo majetok, ktorý vlastní, sú vyňaté zo zdanenia v Česko-Slovensku,
môže Tunisko při výpočte sumy dane z ostatných príjmov alebo majetku tohoto
rezidenta, použiť sadzbu dane, ako keby takto vyňaté príjmy alebo majetok
neboli zo zdanenia vyňaté.
C. Daň, ktorá sa po obmedzené obdobie odpustila alebo znížila v niektorom zo
zmluvných štátov na základe vnútorného zákonodarstva tohto štátu, sa bude
považovať za zaplatenú a musí sa odpočítať v druhom zmluvnom štáte z dane
pripadajúcej na príslušné príjmy.
Článok 24
Zásada rovného nakladania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo
budú môcť byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sa
nachádzajú v rovnakej situácií. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na
ustanovenie článku 1 tiež pre osoby, ktoré nie sú rezidentmi niektorého zo
zmluvných štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie než zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal
rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zrážky a zníženie dane z
dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim rezidentom.
3. Pokiaľ sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9, článku 11 odseku 6 a článku
12 odseku 5, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom
jedného zmluvného štátu osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte,
odpočítateľné pre určenie zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých
podmienok, akoby sa platili osobe, ktorá je rezidentom v prv spomenutom štáte.
Takisto finančné záväzky podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi
druhého zmluvného štátu je povolené odpočítať pre určenie zdaniteľného majetku
tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby tieto záväzky boli voči
rezidentovi prv spomenutého štátu.
4.Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých imanie úplne alebo sčasti, priamo
alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba, ktorá je rezidentom v druhom
zmluvnom štáte, alebo väčší počet takých osôb, nebudú podrobené v prv
spomenutom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú
iné alebo ťaživejšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo
budú môcť byť podrobené ostatné podobné podniky prv spomenutého štátu.
5. Ustanovenia tohto článku sa použijú bez ohľadu na ustanovenia článku 2 na
dane akéhokoľvek druhu a pomenovania.
Článok 25
Riešenie prípadov cestou dohody
1. Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných
štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto Zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré
poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému
úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo pokiaľ jej prípad spadá pod
ustanovenie článku 24 odseku 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je
štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť v priebehu troch rokov po tom, čo
sa po prvý raz oznámilo opatrenie vedúce k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
touto Zmluvou.
2. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad rozhodol dohodou
s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie,
ktoré nie je v zhode s touto Zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa vykoná bez ohľadu na
premlčanie podľa vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vo vzájomnej dohode
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti vzniknuté pri výklade alebo uplatňovaní
Zmluvy.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vojsť v priamy styk za účelom
dosiahnutia dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena
názorov javí pre dosiahnutie dohody účelná, môže sa taká výmena názorov konať v
komisii zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné pre
aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy,
pokiaľ zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto Zmluvou. Informácie
prijaté zmluvným štátom sa budú udržiavať v tajnosti a možno ich oznámiť okrem
daňovníka a jeho zástupcu len osobám alebo úradom, ktoré sa zaoberajú
vyrubovaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, alebo
rozhodovaním o opravných prostriedkoch a odvolaní, ako aj súdnym orgánom, ktoré
sa zaoberajú trestným stíhaním vo veciach týchto daní.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú
zmluvnému štátu povinnosť:
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax tohto alebo druhého štátu;
b) oznámiť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov
alebo v normálnom správnom konaní tohto alebo druhého štátu;
c) oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, priemyselné, hospodárske
alebo výrobné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo ktorých oznámenie by bolo
v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 27
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú členom
diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto Zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú vymenené v Tunise.
2. Táto Zmluva nadobudne platnosť výmenou ratifikačných listín a jej
ustanovenia sa budú uplatňovať:
a) na dane vyberané zrážkou pri zdroji pri príjmoch vyplatených alebo
priznaných po 31. decembri bežného roka, v ktorom Zmluva nadobudla platnosť;
b) na ostatné dane z príjmov za daňové obdobia končiace po 31. decembri toho
istého roka;
c) na dane z majetku pri majetku existujúcom k 1. januáru každého roka
nasledujúceho po roku, v ktorom Zmluva nadobudla platnosť.
Článok 29
Výpoveď
Táto Zmluva zostane v platnosti, dokiaľ ju nevypovie niektorý zmluvný štát. Každý zmluvný štát môže Zmluvu vypovedať diplomatickou cestou v lehote najmenej šiestich mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka po uplynutí piateho roka nasledujúceho po roku, v ktorom Zmluva nadobudla platnosť.
V tomto prípade sa Zmluva bude uplatňovať naposledy:
a) na dane vyberané zrážkou pri zdroji z príjmov vyplatených alebo priznaných najneskôr do 31. decembra roka, v ktorom bola daná výpoveď;
b) na ostatné dane z príjmov za daňové obdobia končiace pred 31. decembrom toho istého roka;
c) na dane z majetku pri majetku existujúcom k 1. januáru roka, v ktorom bola daná výpoveď.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.
Dané v Prahe 14. marca 1990 vo dvoch vyhotoveniach vo francúzskom jazyku.
Za vládu
Československej socialistickej republiky:
J.Dienstbier v.r.
Za vládu
Tuniskej republiky:
N.Boujellabia v.r.
