Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Turkmenistan
ZMLUVA
medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku
Vláda Slovenskej republiky a vláda Turkmenistanu, prajúc si uzatvoriť zmluvu o
zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku a podporujúc
ekonomickú spoluprácu medzi dvoma krajinami,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu
alebo oboch zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene
niektorého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo
miestnych orgánov, nech je spôsob ich vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní zo
zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ako aj daní z prírastku
majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú najmä
a) v Slovenskej republike:
(i) daň z príjmov fyzických osôb,
(ii) daň z príjmov právnických osôb,
(iii) daň z nehnuteľností,
(ďalej len "slovenská daň"),
b) v Turkmenistane:
(i) zisky (daň z príjmu),
(ii) daň z príjmu štátnych príslušníkov Turkmenistanu, cudzincov a osôb bez
štátnej príslušnosti,
(iii) daň z majetku podnikov,
(iv) platby z pozemkov,
(ďalej len "turkménska daň").
4. Táto zmluva sa vzťahuje takisto na všetky dane rovnakého alebo podobného
druhu, ktoré sa budú ukladať po dátume podpisu tejto zmluvy popri súčasných
daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne
oznámia podstatné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát"
označujú podľa prípadu Slovenskú republiku alebo Turkmenistan,
b) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku a použitý v
zemepisnom zmysle označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva
svoje suverénne práva a súdnu právomoc v súlade s medzinárodným právom,
c) výraz "Turkmenistan" označuje Turkmenistan a ak je použitý v
zemepisnom zmysle, zahŕňa ktorékoľvek územie nachádzajúce sa za výsostnými
vodami Turkmenistanu, na ktorom Turkmenistan vykonáva svoje suverénne práva v
súvislosti s morským dnom a podložím a s ich prírodnými zdrojmi v súlade so
zákonmi Turkmenistanu a s pravidlami medzinárodného práva,
d) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné
združenia osôb,
e) výraz "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo
nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom
jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
štátu,
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu
uskutočňovanú loďou, lietadlom alebo cestným vozidlom a železničným vozidlom
prevádzkovanú podnikom jedného zmluvného štátu, ak takáto loď, lietadlo alebo
cestné vozidlo a železničné vozidlo nie sú prevádzkované len medzi miestami v
druhom zmluvnom štáte,
h) výraz "príslušný úrad" označuje
(i) v prípade Slovenskej republiky ministra financií alebo jeho splnomocneného
zástupcu,
(ii) v prípade Turkmenistanu riaditeľa Hlavnej štátnej daňovej inšpekcie alebo
jeho splnomocneného zástupcu,
i) výraz "štátny príslušník" označuje
(i) každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,
(ii) každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť (partnership) alebo
združenie zriadené podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte.
2. Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný, bude mať pri aplikácii tejto
zmluvy zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu
upravujúceho dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, ak súvislosť nevyžaduje
odlišný výklad.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident jedného zmluvného štátu"
označuje každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená zdaneniu v
tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo
akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá je
podrobená zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte
alebo majetku umiestneného v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, určí sa jej postavenie nasledujúcim spôsobom:
a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má k
dispozícii stály byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je
rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy
(stredisko životne dôležitých záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne
dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že
je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich,
predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadneho z nich,
príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak osoba iná než fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch
zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa
nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo
čiastočne svoju činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia
prírodné zdroje.
3. Výraz "stála prevádzkareň" rovnako zahŕňa stavenisko, stavbu,
montáž alebo inštalačný projekt, alebo dozorné činnosti, ktoré sú s tým
spojené, ale len vtedy, ak takéto stavenisko, projekt alebo činnosti trvajú
dlhšie ako dvanásť mesiacov.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa predpokladá, že
výraz "stála prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru patriaceho podniku bez dosahovania príjmov,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania bez dosahovania príjmov,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu
tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania
akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný
charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania
akýchkoľvek spojených činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková
činnosť trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tohto spojenia má
prípravný alebo pomocný charakter.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba iná ako nezávislý zástupca
v súlade s odsekom 7 koná v zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného
štátu, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v skôr uvedenom
štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak
táto osoba
a) má a obvykle používa v druhom zmluvnom štáte právomoc uzatvárať zmluvy v
mene tohto podniku, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti
uvedené v odseku 4, ktoré, ak by sa vykonávali prostredníctvom trvalého
zariadenia na podnikanie, by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa
ustanovení tohto odseku, alebo
b) nemá takú právomoc, ale obvykle udržiava v skôr uvedenom štáte zásobu
tovaru, z ktorého pravidelne dodáva tovar v mene tohto podniku.
6. Ak bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku poisťovací podnik
jedného zmluvného štátu okrem poistenia poisťujúceho vyberá poistné na území
druhého štátu alebo poisťuje riziko v ňom existujúce prostredníctvom osoby
inej, ako je nezávislý zástupca podľa odseku 7, bude sa predpokladať, že má
stálu prevádzkareň v tomto druhom zmluvnom štáte.
7. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len
preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú
v rámci svojej riadnej činnosti.
8. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého
zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už
prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe nevytvorí zo
žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa práva
zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Výraz zahŕňa v každom
prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v
poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho
práva vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na
premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných
ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny, lietadlá, cestné
vozidlá a železničný vozový park sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, nájmu alebo
každého iného spôsobu používania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislých
povolaní.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť
týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú
sa s výnimkou ustanovení odseku 3 tejto stálej prevádzkarni v každom zmluvnom
štáte zisky, ktoré by bola mohla dosiahnuť, keby bola ako samostatný podnik
vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných
podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou
prevádzkarňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku
vynaložené na dosiahnutie cieľov tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na
vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v
štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú
pripočítať stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát
stanovil zisky, ktoré sa majú zdaniť týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob
rozdelenia zisku však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami
stanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti,
že iba nakupovala tovar pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné
dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov, ktoré sú uvedené osobitne v iných článkoch
tejto zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto
článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu poberané z druhého zmluvného štátu z
prevádzkovania lodí, lietadiel alebo cestných vozidiel a železničných vozidiel
v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v skôr uvedenom štáte.
2. Na účely tohto článku zisky podniku jedného zmluvného štátu z prevádzkovania
lodí, lietadiel alebo cestných vozidiel a železničných vozidiel v medzinárodnej
doprave okrem iného zahŕňajú aj zisky z používania, údržby alebo z prenájmu
kontajnerov, ak takéto zisky sú náhodné vo vzťahu k ziskom, na ktoré sa vzťahujú
ustanovenia odseku 1.
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj na zisky poberané z účasti na poole,
spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Prepojené podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo
majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu
a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré si dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, potom
sa môžu akékoľvek zisky, ktoré, nebyť týchto podmienok, by bol dosiahol jeden z
podnikov, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnúť do ziskov
tohto podniku a následne zdaniť.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, ktoré podniku druhého zmluvného štátu zdanil tento druhý štát, a tieto
zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného
štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi dvoma podnikmi boli také, aké by sa
dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát môže vhodne upraviť
sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Táto úprava sa stanoví s
náležitým ohľadom na ostatné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné úrady
zmluvných štátov sa môžu, ak je to potrebné, navzájom poradiť.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného
štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je
spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto
štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom dividend, daň takto stanovená
nepresiahne 10 % hrubej sumy dividend. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia
po vzájomnej dohode spôsob uplatňovania tohto limitu. Tento odsek sa nedotýka
zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií
alebo z iných práv s výnimkou pohľadávok, z podielov na zisku, ako aj príjmy z
iných práv na spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z
akcií podľa právnych predpisov štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk
rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte,
ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva
v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a
ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu
prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú
ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sú tieto dividendy
vyplácané rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak účasť, pre ktorú sa
dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu
základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, a ani podrobiť nerozdelené
zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo
nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov
dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého
zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto úroky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a
to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným
vlastníkom úrokov, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.
Príslušné úrady zmluvných štátov upravia po vzájomnej dohode spôsob
uplatňovania tohto limitu.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 úroky, ktorých zdroj je
a) v Slovenskej republike a sú platené vláde Turkmenistanu alebo Ústrednej
banke Turkmenistanu (Turkmenistanyň Merkezi Banky), sú oslobodené od slovenskej
dane,
b) v Turkmenistane a sú platené vláde Slovenskej republiky alebo Národnej Banke
Slovenska (NBS), sú oslobodené od turkménskej dane.
4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu zabezpečených či nezabezpečených záložným právom na
nehnuteľnosti, či majú, alebo nemajú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä
príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo dlhopisov vrátane
prémií a výhier súvisiacich s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo
dlhopismi. Penále za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto
článku.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte
nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z
ktorej sa úroky vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo
na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo
14 podľa toho, o aký prípad ide.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento
štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu.
Ak však osoba vyplácajúca úroky, či je, alebo nie je rezidentom niektorého
zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v
súvislosti s ktorou došlo k zadĺženiu, z ktorého sú vyplácané úroky a tieto
úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa
za zdroj takých úrokov bude považovať štát, v ktorom je stála prevádzkareň
alebo stála základňa umiestnená.
7. Ak suma úrokov, ktoré sa vzťahujú na pohľadávku, z ktorej sa vyplácajú,
presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a
skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiava s treťou
osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby
neboli tieto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy
uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v tomto prípade zdaní podľa
právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané
rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom
majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca
skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, daň takto stanovená nepresiahne 10 %
hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia po
vzájomnej dohode spôsob uplatňovania tohto limitu.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie
akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo k vedeckému dielu
vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok pre rozhlasové alebo
televízne vysielanie, satelitného alebo káblového prenosu na verejné vysielanie
prostredníctvom akejkoľvek formy elektronického média, akéhokoľvek patentu,
ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného
postupu, alebo ako náhrada za použitie alebo právo na použitie priemyselného,
obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie vzťahujúce sa na
skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v
tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak
právo alebo majetok, z ktorého sú licenčné poplatky vyplácané, sa skutočne
viažu na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade
sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak
platiteľom je rezident tohto štátu. Ak však osoba vyplácajúca licenčné
poplatky, či je, alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v
zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou
vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu tejto stálej
prevádzkarne alebo stálej základne, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky
majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála
základňa umiestnená.
6. Ak suma licenčných poplatkov, ktoré sa vzťahujú na použitie, právo alebo na
informáciu, za ktoré sú vyplácané, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov
existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden aj druhý
udržiava s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným
vlastníkom, keby neboli tieto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len
na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v tomto
prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím
na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia
nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6, ktorý je umiestnený v druhom
zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku
stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú rezident
jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého
povolania, vrátane takých ziskov dosiahnutých zo scudzenia takej stálej
prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne
sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Zisky, ktoré plynú podniku zmluvného štátu zo scudzenia lodí, lietadiel
alebo cestných vozidiel a železničných vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej
doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí, lietadiel,
cestných vozidiel a železničných vozidiel, podliehajú zdaneniu len v tomto
zmluvnom štáte.
4. Zisky zo scudzenia podielov na základnom imaní spoločnosti, ktorej majetok
sa zväčša skladá priamo alebo nepriamo z nehnuteľného majetku umiestneného v
jednom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto štáte.
5. Zisky zo scudzenia iných akcií, než boli spomenuté v odseku 4,
predstavujúcich viac než 20 % účasti na spoločnosti, ktorá je rezidentom
zmluvného štátu, môžu sa zdaniť v tomto štáte, ale ak príjemca je skutočným
vlastníkom ziskov, daň takto stanovená nepresiahne 15 % hrubej sumy zisku.
6. Zisky zo scudzenia iného majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1, 2, 3, 4
a 5, sa zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z nezávislých činností
alebo z iných činností nezávislého charakteru, sa zdania len v tomto štáte s
výnimkou nasledujúcich prípadov, keď sa takéto príjmy môžu zdaniť aj v druhom
zmluvnom štáte,
a) ak tento rezident má v druhom zmluvnom štáte obvykle k dispozícii stálu
základňu na výkon svojich činností; v takom prípade sa príjmy zdania iba v
rozsahu, v akom ich možno pripočítať k tejto stálej základni, alebo
b) ak jeho pobyt v druhom zmluvnom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období trvá v úhrne 183 dní alebo viac dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období
začínajúcom sa alebo končiacom sa v príslušnom daňovom roku; v takom prípade sa
príjmy zdania iba v rozsahu, v akom ich poberá zo svojich činností vykonaných v
tomto druhom štáte.
2. Výraz "nezávislé činnosti" zahŕňa najmä nezávislé činnosti
vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské, ako aj nezávislé
činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných
znalcov.
Článok 15
Zamestnanie
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, s výnimkou ustanovení článkov 16, 18 a 19
podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, budú bez ohľadu na ustanovenie odseku 1
zdanené len v skôr uvedenom štáte, ak
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období
začínajúcom sa alebo končiacom sa v príslušnom daňovom roku, a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie
je rezidentom druhého štátu, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má
zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny
poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode, lietadla, cestného
vozidla alebo železničného vozidla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave
podnikom zmluvného štátu zdaniť v tomto štáte.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného
štátu, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec vystupujúci
na verejnosti, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo
ako hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v
druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť
v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
priamo tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, tieto príjmy sa môžu
bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom
umelec alebo športovec vykonáva činnosť.
3. Príjmy plynúce z činností uvedených v odseku 1, vykonávaných v rámci
kultúrnej dohody uzatvorenej medzi zmluvnými štátmi budú bez ohľadu na
ustanovenia odsekov 1 a 2 vyňaté zo zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom sa
vykonávajú, ak návšteva tohto štátu je hradená vládou alebo z prostriedkov
jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov, alebo miestnych orgánov
týchto štátov.
Článok 18
Dôchodky
Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania
rezidentovi niektorého zmluvného štátu budú s výnimkou ustanovení článku 19
ods. 2 zdanené len v tomto štáte.
Článok 19
Štátna služba
1.
a) Odmeny iné ako dôchodky vyplácané jedným zmluvným štátom alebo nižším
správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby
preukázané tomuto štátu alebo nižšiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu
sa zdania len v tomto štáte.
b) Takéto odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sa
služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom tohto
štátu,
(i) je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo
(ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodov poskytovania týchto
služieb.
2.
a) Akékoľvek dôchodky vyplácané buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadil
niektorý zmluvný štát alebo nižší správny útvar, alebo miestny orgán tohto
štátu, fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo nižšiemu
správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu sa zdania len v tomto štáte.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16, a 18 sa použijú na odmeny a dôchodky za služby
preukázané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým
zmluvným štátom alebo nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto
štátu.
Článok 20
Študenti
Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne
pred návštevou jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a
ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba z dôvodu štúdia alebo výcviku,
dostáva ako úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo na výcvik, sa nezdania
v tomto štáte za obdobie nepresahujúce šesť rokov odo dňa jeho prvého príchodu
do tohto štátu v súvislosti s jeho návštevou za predpokladu, že takéto platby
sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré
sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, sa zdania iba v tomto
štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na iné príjmy ako na príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takých príjmov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v
druhom zmluvnom štáte prostredníctvom tam umiestnenej stálej prevádzkarne alebo
vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie z tam umiestnenej stálej
základne, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sú skutočne
spojené s takou stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa
použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného
zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, môže sa zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného
štátu v druhom zmluvnom štáte na účely vykonávania nezávislého povolania, môže
sa zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Lode, lietadlá, cestné vozidlá a železničné vozidlá, ktoré vlastní podnik
niektorého zmluvného štátu a ktoré prevádzkuje v medzinárodnej doprave, a
hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takých lodí, lietadiel, cestných
vozidiel a železničných vozidiel podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
iba v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojitého zdanenia
Dvojité zdanenie sa vylúči takto:
1. V prípade rezidenta Slovenskej republiky:
Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do
daňového základu, z ktorého sa takéto dane ukladajú, príjmy, ktoré môžu byť
podľa ustanovení tejto zmluvy rovnako zdanené v Turkmenistane, povolí však
znížiť sumu dane vypočítanú z takého základu o sumu rovnajúcu sa dani
zaplatenej v Turkmenistane. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú
časť slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na
príjmy, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené v Turkmenistane.
2. V prípade rezidenta Turkmenistanu:
a) Ak rezident jedného zmluvného štátu poberá príjmy alebo vlastní majetok,
ktorý podľa ustanovení tejto zmluvy môže byť zdanený v druhom zmluvnom štáte,
skôr uvedený štát povolí
(i) znížiť daň z príjmu tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmu
zaplatenú v tomto druhom štáte,
(ii) znížiť daň z majetku tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z majetku
zaplatenú v tomto druhom štáte.
Také zníženie však v žiadnom prípade nepresiahne tú časť dane z príjmu alebo z
majetku vypočítanej pred jej znížením, ktorá pripadá na príjem alebo na
majetok, ktorý sa môže zdaniť v tomto druhom štáte podľa toho, o aký prípad
ide.
b) Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjem, ktorý poberá,
alebo majetok, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu, je oslobodený od
dane v tomto štáte, tento štát napriek tomu pri vypočítaní sumy dane na zvyšný
príjem alebo majetok tohto rezidenta môže vziať do úvahy oslobodený príjem
alebo majetok.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné
alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú
alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v
rovnakej situácii najmä vo vzťahu k stálemu pobytu. Toto ustanovenie sa bez
ohľadu na ustanovenia článku 1 uplatní rovnako na osoby, ktoré nie sú
rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby
rezidentom druhého zmluvného štátu priznal osobné úľavy, zľavy a zníženie dane
z dôvodu osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim
rezidentom.
3. Ak sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 7 alebo
článku 12 ods. 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom
jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu odpočítateľné na
účely stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok,
akoby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek dlhy podniku
jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely
stanovenia zdaniteľného majetku takého podniku odpočítateľné za rovnakých
podmienok, akoby boli dohodnuté voči rezidentovi skôr uvedeného štátu.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti druhého
zmluvného štátu, nebudú podliehať v skôr uvedenom zmluvnom štáte žiadnemu
zdaneniu alebo s ním spojeným povinnostiam, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako
zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné
podobné podniky skôr uvedeného štátu.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch
zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré
poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému
úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa prípad vzťahuje na
článok 24 ods. 1, úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.
Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého oznámenia opatrenia, ktoré
vedie k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak príslušný úrad bude považovať námietku za oprávnenú a ak sám nebude
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad vyriešil po
vzájomnej dohode s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa
vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Každá dosiahnutá
dohoda bude uskutočnená bez ohľadu na akékoľvek časové lehoty podľa
vnútroštátnych právnych predpisoch zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú usilovať vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo pri
aplikácii tejto zmluvy. Môžu tiež vzájomne konzultovať s cieľom zamedziť
dvojité zdanenie v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu navzájom priamo komunikovať s cieľom
dosiahnuť dohodu podľa predchádzajúcich odsekov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na aplikáciu
ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných
štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdaňovanie,
ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je
obmedzená článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát dostal, sa budú
udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie získané podľa
vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a budú oznámené len osobám alebo
úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním
alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, vymáhaním alebo
trestným stíhaním vo veci týchto daní, alebo rozhodovaním o opravných
prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú také informácie len na tieto
účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo v právnych
rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa v žiadnom prípade nebudú vykladať tak, že ukladajú
niektorému zmluvnému štátu povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych
predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili obchodné, hospodárske, priemyselné,
komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie,
ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 27
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú
členom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných
pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Zmluvné štáty si navzájom písomne oznámia, že ich požadované právne postupy
pre nadobudnutie platnosti tejto zmluvy boli splnené. Táto dohoda nadobudne
platnosť dňom neskoršieho oznámenia.
2. Ustanovenia tejto zmluvy sa budú uplatňovať,
a) ak ide o dane vyberané zrážkou pri zdroji, na sumy vyplácané alebo pripísané
1. januára alebo neskôr po dátume, keď táto zmluva nadobudne platnosť, a
b) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, za daňové roky začínajúce
sa 1. januára alebo neskôr po dátume, keď táto zmluva nadobudne platnosť.
Článok 29
Výpoveď
1. Táto zmluva zostane v platnosti, ak ju nevypovie niektorý zo zmluvných
štátov. Každý zmluvný štát môže túto zmluvu vypovedať diplomatickou cestou
oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho
roku začínajúceho sa po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti
tejto zmluvy.
2. V takom prípade sa táto zmluva prestane uplatňovať,
a) ak ide o dane vyberané zrážkou pri zdroji, na sumy vyplácané alebo pripísané
po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola daná výpoveď, a
b) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, za daňové roky začínajúce
sa po kalendárnom roku, v ktorom bola daná výpoveď.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané v Moskve 8. augusta 1996 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, v slovenskom,
turkménskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť. V
prípade odlišného výkladu textov bude rozhodujúci anglický text.
Za vládu Slovenskej republiky:
Roman Paldan v. r.
Za vládu Turkmenistanu:
Boris Šichmuradov v. r.
