Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Ukrajina
ZMLUVA
medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Vláda Slovenskej republiky a vláda Ukrajiny,
prajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmov a z majetku a podporujúc rozvoj a prehlbovanie
vzájomných ekonomických vzťahov,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi v jednom zmluvnom štáte
alebo v oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku ukladané v mene každého
zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov,
nech je spôsob ich vyberania akýkoľvek.
2. Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového
príjmu, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní zo
zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ako aj daní z
prírastku majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú
a) v Slovenskej republike
i) daň z príjmov fyzických osôb,
ii) daň z príjmov právnických osôb,
iii) daň z nehnuteľností,
(ďalej len "slovenská daň"), b) na Ukrajine
i) daň z príjmov (zisku) podnikov,
ii) daň z príjmov občanov,
iii) daň z majetku podnikov,
iv) daň z nehnuteľného majetku občanov,
(ďalej len "ukrajinská daň"). 4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky
dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa budú ukladať niektorým zo
zmluvných štátov po podpísaní tejto zmluvy popri súčasných daniach tohto
zmluvného štátu alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si
navzájom oznámia podstatné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových
zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú
podľa prípadu Slovenskú republiku alebo Ukrajinu,
b) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku, použitý v
zemepisnom zmysle označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva
svoju suverenitu, suverénne práva alebo súdnu právomoc v súlade s medzinárodným
právom a na ktorom platia jej zákony týkajúce sa daní,
c) výraz "Ukrajina" použitý v zemepisnom zmysle označuje územie
Ukrajiny, jej kontinentálny šelf a jej výlučnú (morskú) ekonomickú zónu, ako aj
akékoľvek iné územie za hranicami výsostných vôd Ukrajiny, ktoré sa v súlade s
medzinárodným právom definuje alebo sa môže definovať ako územie, na ktorom sa
môžu vykonávať práva Ukrajiny týkajúce sa morského dna, jeho podložia a ich
prírodných zdrojov,
d) výraz "daň" označuje podľa prípadu slovenskú daň alebo ukrajinskú
daň,
e) výraz "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné
združenia osôb,
f) výraz "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo
združenie osôb, ktoré sa na účely zdanenia považujú za právnickú osobu,
g) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú podľa okolnosti podnik prevádzkovaný rezidentom
jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
štátu,
h) výraz "štátny príslušník" označuje akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá
má štátne občianstvo zmluvného štátu, a akúkoľvek právnickú osobu, osobnú
obchodnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa práva platného v tomto
štáte,
i) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou, člnom, lietadlom, železnicou alebo cestným vozidlom, prevádzkovanú
podnikom, ktorý je rezidentom zmluvného štátu, ak sa takáto doprava
neprevádzkuje len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
j) výraz "príslušný úrad" označuje
i) v prípade Slovenskej republiky ministra financií alebo jeho splnomocneného
zástupcu,
ii) v prípade Ukrajiny ministerstvo financií alebo ním splnomocneného zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný, bude mať pri aplikácii tejto
zmluvy zmluvným štátom význam, aký mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré
upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, ak súvislosť nevyžaduje
odlišný výklad.
Článok 4
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy výraz "rezident jedného zmluvného štátu"
označuje osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z
dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia, miesta registrácie
alebo iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha
zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo z
majetku umiestneného v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 tohto článku rezidentom v
oboch zmluvných štátoch, určí sa jej postavenie takto:
a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom
má stály byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom
v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy
(stredisko životne dôležitých záujmov),
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne
dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že
je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich,
predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, ktorého je štátnym občanom,
d) ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich,
príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3. V prípade, že iná osoba ako fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1
rezidentom v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom
zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareň" označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo sčasti
vykonáva podnikateľskú činnosť.
2. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia
prírodné zdroje.
3. Výraz "stála prevádzkareň" zahŕňa aj stavenisko alebo stavbu,
montáž, alebo inštalačný projekt, alebo s nimi spojenú dozornú činnosť, alebo
zariadenie, alebo stavbu na výskum prírodných zdrojov, ale len vtedy, ak takéto
stavenisko, projekt, činnosť, zariadenie alebo stavba na výskum prírodných
zdrojov trvajú dlhšie ako 12 mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz "stála
prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo
dodania tovaru alebo výrobkov patriacich podniku,
b) zásobu tovaru alebo výrobkov patriacich podniku, ktorá sa udržiava iba na účely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru alebo výrobkov patriacich podniku, ktorá sa udržiava iba na účely
spracovania iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu
tovaru alebo výrobkov alebo na účely zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania
iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania
akýchkoľvek spojených činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť
trvalého miesta na podnikanie vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný alebo
pomocný charakter.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba - iná ako nezávislý
zástupca v zmysle odseku 6 - koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a
obvykle aj používa v zmluvnom štáte právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku,
predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k
všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak sa jej činnosti
neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré keby sa uskutočňovali prostredníctvom
trvalého zariadenia na podnikanie, by nezakladali existenciu stálej
prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte
len preto, že v tomto štáte vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom
makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto
osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte,
ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom
zmluvnom štáte alebo ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v tomto druhom
zmluvnom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí
sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa zákonov
zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Tento výraz v každom
prípade zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár
používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia
občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného majetku
a práva na premenlivé alebo na pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu
nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny, lietadlá,
železničné a cestné vozidlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú aj na príjmy z priameho užívania, nájmu
alebo z akéhokoľvek iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých
povolaní.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte,
ak tento podnik nevykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik
vykonáva podnikateľskú činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v
druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej
prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom
zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, určia
sa s výnimkou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej
prevádzkarni zisky, ktoré by mohla docieliť, keby ako samostatný podnik
vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných
podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať preukázané
náklady vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane
nákladov na vedenie a všeobecných správnych nákladov nezávisle od toho, či
vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať
stálej prevádzkarni, na základe úmerného rozdelenia celkových ziskov podniku
jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil
zisky, ktoré sa majú zdaniť týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob
rozdelenia musí byť však taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami
ustanovenými v tomto článku.
5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti,
že iba nakupovala tovar alebo výrobky pre podnik.
6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely
predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú
dostatočné dôvody na iný postup.
7. V prípade, že zisky zahŕňajú druhy príjmov, ktoré sú uvedené osobitne v
iných článkoch tejto zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté
ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
1. Zisky, ktoré poberá rezident zmluvného štátu z prevádzkovania lodí, člnov,
lietadiel, železničných a cestných vozidiel v medzinárodnej doprave, podliehajú
zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
2. Na účely tohto článku zisky z prevádzkovania lodí, člnov a lietadiel v
medzinárodnej doprave zahŕňajú
a) príjmy z prenájmu prázdnych lodí alebo lietadiel a
b) zisky z využívania, udržiavania alebo z prenájmu kontajnerov (vrátane
trajlerov a súvisiacich zariadení na prepravu kontajnerov), ktoré sa využívajú
na prepravu tovaru alebo výrobkov; ak je takýto prenájom alebo takéto využívanie,
udržiavanie alebo prenájom náhodné vo vzťahu k prevádzkovaniu lodí, člnov alebo
lietadiel v medzinárodnej doprave, podľa toho, o aký prípad ide.
3. Ak rezident zmluvného štátu v súlade s ustanovením odseku 1 tohto článku
poberá zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej
prevádzkovej organizácii, podliehajú zisky takéhoto rezidenta zdaneniu len v
zmluvnom štáte, ktorého je rezidentom.
Článok 9
Spoločné podniky
V prípade, ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na riadení,
kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo
na majetku podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu
a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa
líšia od podmienok, ktoré by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, možno akékoľvek
zisky, ktoré by bez týchto podmienok dosiahol jeden z podnikov, ale vzhľadom na
tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne
zdaniť.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom
štáte, rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom
štáte.
2. Tieto dividendy však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť,
ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je
však príjemca skutočným vlastníkom dividend, takto uložená daň nepresiahne 10 %
hrubej sumy dividend.
Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy
vyplácajú.
3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií
alebo z iných práv s výnimkou pohľadávok, z podielov na zisku, ako aj príjmy z
iných práv na spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z
akcií podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá rozdeľuje
zisk, rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa nepoužijú, ak skutočný vlastník
dividend, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy,
podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam
umiestnená, alebo ak vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo
stálej základne tam umiestnenej a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú,
sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V
takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký
prípad ide.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, môže tento druhý štát oslobodiť
dividendy vyplácané spoločnosťou od dane s výnimkou prípadov, ak sa tieto
dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, pre
ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo stálu
základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, a nemôže ani podrobiť zisky
spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo
nerozdelené zisky úplne alebo sčasti pozostávajú zo ziskov alebo z príjmov
dosiahnutých v tomto štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré poberá rezident druhého
zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Takéto úroky však možno zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj,
a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným
vlastníkom úrokov, takto uložená daň nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.
3. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu zabezpečených či nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti,
či majú alebo nemajú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjmy z vládnych
cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výher
spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo s dlhopismi. Pokuty za
oneskorenú platbu sa na účely tohto článku nepovažujú za úroky.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý
je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v
ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte
nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z
ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na
túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14
podľa toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento
štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu.
Ak však osoba platiaca úroky, či už je alebo nie je rezidentom v niektorom
zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v
súvislosti s ktorou vzniklo zadlženie, z ktorého sa platia úroky, ktoré idú na ťarchu
tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa za zdroj takýchto
úrokov považuje štát, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa
umiestnená.
6. Ak suma úrokov vzťahujúcich sa na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje
v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu,
ktorú by platiteľ dohodol so skutočným vlastníkom úrokov, keby nebolo takýchto
vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu
úrokov. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa
právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi
druhého zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je
ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným
vlastníkom licenčných poplatkov, takto uložená suma dane nepresiahne 10 %
hrubej sumy.
3. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby
akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie
akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu
vrátane kinematografických filmov a filmov alebo pások pre rozhlasové alebo
televízne vysielanie, satelitného alebo káblového prenosu na verejné vysielanie
prostredníctvom akejkoľvek formy elektronických médií, akéhokoľvek patentu,
ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného
postupu, alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného
alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na
skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva
v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a
ak právo alebo majetok, z ktorého sa licenčné poplatky platia, sa skutočne viažu
na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V takomto prípade sa
použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom
je tento štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto
štátu. Ak však osoba vyplácajúca licenčné poplatky, či už je alebo nie je
rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň
alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné
poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne,
predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v
ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.
6. Ak z akýchkoľvek príčin suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na
použitie, právo alebo na informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku
osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom
alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by dohodol
platiteľ so skutočným vlastníkom, keby nebolo týchto vzťahov, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb,
ktorá ju presahuje, podlieha v tomto prípade zdaneniu podľa právnych predpisov každého
zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Príjmy zo scudzenia majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Príjmy zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového
majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom
zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú má
rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého
povolania, vrátane príjmov dosiahnutých zo scudzenia takejto stálej
prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej
základne, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Príjmy zo scudzenia lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných
vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave podnikom zmluvného štátu alebo
hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku týchto dopravných prostriedkov,
podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
4. Príjmy zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa
zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného
povolania alebo z inej činnosti nezávislého charakteru, sa zdania len v tomto
štáte, ak rezident nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu
základňu na výkon tejto činnosti. Ak má k dispozícii takúto stálu základňu,
môžu sa príjmy zdaniť v druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať
tejto stálej základni.
2. Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé vedecké,
literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj
samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných
znalcov.
Článok 15
Závislá činnosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov
16, 18, 19 a 20 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom
zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenie odseku
1 zdaniť len v skôr uvedenom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, a
b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý
nie je rezidentom v druhom štáte, a
c) výdavky na vyplácanie odmien nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo
stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny
poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla
prevádzkovaného v medzinárodnej doprave alebo na palube člna zdaniť v zmluvnom
štáte, v ktorom je podnik prevádzkujúci loď, čln alebo lietadlo rezidentom.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen správnej rady spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom
štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti
vystupujúci umelec, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec,
alebo ako hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností
v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15
zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy
bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom
umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy poberané z činností vykonávaných v rámci kultúrnych výmen, ktoré sa
uskutočnili na základe kultúrnej dohody uzavretej medzi dvoma zmluvnými štátmi,
budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 recipročne vyňaté zo zdanenia, len
ak takéto činnosti financuje vláda niektorého zmluvného štátu a len ak sa tieto
činnosti nevykonávajú s cieľom dosiahnuť zisk.
Článok 18
Penzie
1. Penzie a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania
rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú s výnimkou ustanovení článku
19 ods. 2 zdaneniu len v tomto štáte.
2. Penzie a iné podobné odmeny, ako aj akékoľvek renty vyplácané z dôvodu
štátneho dôchodkového zabezpečenia, ktoré je súčasťou povinného systému
sociálneho zabezpečenia niektorého zmluvného štátu, jeho nižšieho správneho útvaru
alebo miestneho orgánu, podliehajú bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu
len v tomto štáte.
Článok 19
Verejné funkcie
1.
a) Odmeny iné ako penzie vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho nižším
správnym útvarom, alebo miestnym orgánom akejkoľvek fyzickej osobe za služby
preukázané tomuto štátu alebo jeho nižšiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu
orgánu sa zdania len v tomto štáte.
b) Takéto odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak sa
služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom tohto
štátu,
i) je štátnym občanom tohto štátu alebo
ii) sa nestala rezidentom v tomto štáte len z dôvodou poskytovania služieb.
2.
a) Akékoľvek penzie vyplácané buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadil
niektorý zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán,
fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo jeho nižšiemu správnemu
útvaru, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takéto penzie však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak
fyzická osoba je rezidentom a štátnym občanom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby
preukázané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým
zmluvným štátom alebo nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto
štátu.
Článok 20
Študenti a žiaci stredných odborných učilíšť
Platby, ktoré študent alebo žiak stredného odborného učilišťa, ktorý je alebo
bol bezprostredne pred príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom
zmluvnom štáte a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba z dôvodu štúdia
alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo na
výcvik, nebudú zdanené v tomto štáte za obdobie nepresahujúce 6 rokov za
predpokladu, že takéto platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
1. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech majú zdroj
kdekoľvek, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy,
podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného
majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov,
ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom
zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej a vykonáva v
tomto štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak právo
alebo majetok, v súvislosti s ktorým sa príjmy platia, sú skutočne spojené s
takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takomto prípade sa
použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
Článok 22
Majetok
1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného
zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaniť v
tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný
majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného
štátu v druhom zmluvnom štáte, na účel vykonávania nezávislého povolania, sa
môže zdaniť v tomto druhom štáte.
3. Lode, člny, lietadlá, železničné a cestné vozidlá prevádzkované v
medzinárodnej doprave alebo hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie
takýchto lodí, člnov, lietadiel, železničných a cestných vozidiel podlieha
zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené miesto skutočného vedenia
podniku.
4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
iba v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1. V prípade rezidenta Slovenskej republiky bude dvojaké zdanenie vylúčené
takto:
Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do
základu, z ktorého sa takéto dane ukladajú, aj príjmy, ktoré sa môžu podľa
ustanovení článkov tejto zmluvy rovnako zdaniť na Ukrajine, povolí však znížiť
sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej na
Ukrajine. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne takú časť slovenskej
dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa
môžu podľa ustanovení článkov tejto zmluvy zdaniť na Ukrajine.
2. V prípade rezidenta Ukrajiny bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:
V súlade s ustanoveniami práva Ukrajiny, ktoré upravujú oslobodenie od dane
zaplatenej mimo územia Ukrajiny (ktoré nie sú v rozpore s hlavnými zásadami
tohto odseku), na slovenskú daň, ktorá sa podľa práva Slovenskej republiky a v
súlade s touto zmluvou platí priamo alebo formou zrážky zo zisku, príjmu alebo
majetku podliehajúceho zdaneniu zo zdrojov na Slovensku, sa bude uplatňovať
zníženie na akúkoľvek ukrajinskú daň, ktorá sa vypočíta z tohto zisku, príjmu
alebo majetku, na ktorý sa vzťahuje ukrajinská daň. Suma, o ktorú sa daň zníži,
však v žiadnom prípade nepresiahne tú časť dane z príjmov alebo z majetku vypočítanej
pred jej znížením, ktorá pripadá na príjmy alebo na majetok, ktoré sa môžu
zdaniť v tomto druhom štáte podľa okolnosti.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Rezident jedného zmluvného štátu nebude podliehať v druhom zmluvnom štáte
žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať
rezidenti tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii. Toto ustanovenie
sa bez ohľadu na ustanovenie článku 1 uplatní aj na fyzické osoby, ktoré nie sú
rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov, ktoré vykonávajú podobné činnosti v tomto druhom štáte. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal
rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu
osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva vlastným
rezidentom.
3. Ak sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9, článku 11 ods. 4 alebo článku
12 ods. 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného
zmluvného štátu rezidentovi v druhom zmluvnom štáte odpočítateľné na účely určenia
zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby boli platené
rezidentovi v skôr uvedenom štáte. Takisto akékoľvek dlhy podniku jedného
zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely určenia
zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok ako
dlhy voči rezidentovi v skôr uvedenom štáte.
4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne,
priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti v
druhom zmluvnom štáte, nebudú podliehať v skôr uvedenom zmluvnom štáte žiadnemu
zdaneniu ani povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako
zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné
podobné podniky skôr uvedeného štátu.
5. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto
zmluvy.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch
zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré
poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad
príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym občanom, alebo ak sa na
prípad vzťahuje článok 24 ods. 1, úradu toho zmluvného štátu, ktorého je
štátnym občanom. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého oznámenia
opatrenia, ktoré vedie k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto
zmluvy.
2. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť po vzájomnej
dohode s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou
akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo pri
aplikáci zmluvy. Môžu vzájomne konzultovať, aby sa zamedzilo dvojakému zdaneniu
v prípadoch, ktoré zmluva neupravuje.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu priamo komunikovať, aby dosiahli
dohody podľa predchádzajúcich odsekov.
Článok 26
Výmena informácií
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov
zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak
zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore so zmluvou. Výmena informácií nie je
obmedzená článkom 1. Akákoľvek informácia, ktorú zmluvný štát dostal, sa bude
udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácia, ktorú dostal podľa
vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu, a poskytne sa len osobám alebo
úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním
alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, trestným stíhaním vo
veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch. Osoby alebo
úrady použijú takéto informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu
oznámiť pri súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú
niektorému zmluvnému štátu povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu
prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych
predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili obchodné, hospodárske, priemyselné,
komerčné alebo profesijné tajomstvo, alebo obchodný postup, alebo informáciu,
ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 27
Diplomati a konzulárni úradníci
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú
diplomatom alebo konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené čo
najskôr. Zmluvné štáty si diplomatickou cestou navzájom oznámia, že požadované
vnútroštátne právne postupy nadobudnutia platnosti tejto zmluvy boli splnené.
2. Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia
sa budú uplatňovať
a) v Slovenskej republike,
i) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy príjmov vyplácané 1.
januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva
nadobudne platnosť, a
ii) ak ide o ostatné dane z príjmov a z majetku, na dane ukladané za každý daňový
rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po
roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,
b) na Ukrajine,
i) ak ide o dane z dividend, úrokov alebo z licenčných poplatkov, na akékoľvek
platby, ktoré sú uskutočňované na šesťdesiaty deň alebo po šesťdesiatom dni
nasledujúcom po dni, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,
ii) ak ide o dane z príjmov (zisku) podnikov, za akékoľvek zdaňovacie obdobie
začínajúce sa 1. januára alebo po 1. januári kalendárneho roku nasledujúceho po
roku, v ktorom zmluva nadobudla platnosť,
iii) ak ide o daň z príjmov občanov, na akékoľvek platby uskutočňované na šesťdesiaty
deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po dni, v ktorom zmluva nadobudne
platnosť.
3. Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy stráca platnosť vo vzájomných vzťahoch
medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou mnohostranná zmluva o zamedzení
dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb podpísaná v Miškovci 27.
mája 1977 a mnohostranná zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku
právnických osôb podpísaná v Ulánbátare 19. mája 1978.
Článok 29
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zo zmluvných štátov môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom akéhokoľvek kalendárneho roku začínajúceho sa po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade sa zmluva prestane uplatňovať
a) v Slovenskej republike,
i) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy príjmov vyplácané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi, a
ii) ak ide o ostatné dane z príjmov a z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,
b) na Ukrajine,
i) ak ide o dane z dividend, úrokov alebo z licenčných poplatkov, na akékoľvek platby, ktoré sa uskutočňujú na šesťdesiaty deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po dni, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,
ii) ak ide o dane z príjmov (zisku) podnikov, za akékoľvek zdaňovacie obdobie začínajúce sa 1. januára alebo po 1. januári kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom bolo podané oznámenie o výpovedi,
iii) ak ide o daň z príjmov občanov Ukrajiny, na akékoľvek platby uskutočňované na šesťdesiaty deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po dni, v ktorom bolo podané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané v Štrbskom Plese 23. januára 1996 v dvoch rovnopisoch, každý v slovenskom, ukrajinskom a anglickom jazyku. Všetky texty majú rovnakú platnosť. V prípade odlišného výkladu textu je rozhodujúci anglický text.
Za vládu Slovenskej republiky:
Vladimír Mečiar v. r.
Za vládu Ukrajiny:
Jevgen Kyrylovič Marčuk v. r.
