Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - USA
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku
Slovenská republika
a
Spojené štáty americké,
prajúc si ďalej rozšíriť a uľahčiť vzájomné ekonomické vzťahy, rozhodli sa
uzatvoriť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v
odbore daní z príjmov a z majetku a
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi v jednom alebo oboch
zmluvných štátoch (rezidenti), pokiaľ v zmluve nie je ustanovené inak.
2. Zmluva nebude nijakým spôsobom obmedzovať akúkoľvek výnimku, oslobodenie,
odpočet, zápočet alebo inú úľavu poskytnutú teraz alebo neskôr
a) podľa zákonov jedného alebo druhého zmluvného štátu alebo
b) podľa akejkoľvek inej zmluvy medzi zmluvnými štátmi.
3. Zmluvný štát môže zdaňovať svojich rezidentov (definovaných v článku 4 -
Rezident) a svojich občanov vrátane bývalých občanov podľa zákonov tohto štátu,
ako keby táto zmluva nenadobudla účinnosť.
4. Ustanovenia odseku 3 sa nevzťahujú na
a) výhody poskytnuté zmluvným štátom podľa odseku
2 článku 9 - Združené podniky, odseku 1 písm. b) a odseku 4, článku 19 - Penzie,
renty, výživné a prídavky na deti, a podľa článkov 24 - Vylúčenie dvojakého
zdanenia, 25 - Zásada rovnakého zaobchádzania, a 26 - Riešenie prípadov dohodou,
a
b) výhody poskytnuté zmluvným štátom podľa článku 20 - Verejné služby, 21 -
Študenti, stážisti, učitelia, výskumní pracovníci, a 28 - Diplomati a
konzulárni úradníci, fyzickým osobám, ktoré nie sú ani občanmi, ani zákonnými
stálymi rezidentmi v tomto štáte.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1. Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú
a) v Spojených štátoch: federálne dane z príjmov ukladané na základe Internal Revenue
Code (okrem dane z akumulovaných zárobkov, dane z osobnej holdingovej
spoločnosti a daní sociálneho zabezpečenia) a spotrebné dane ukladané v
súvislosti s investičným príjmom súkromných nadácií (ďalej len "daň
Spojených štátov");
b) v Slovenskej republike: dane z príjmov ukladané na základe zákona o daniach
z príjmov a daň z nehnuteľností (ďalej len "slovenská daň").
2. Táto zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky rovnaké alebo podobné dane, ktoré
budú uložené po podpise tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto
nich. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú navzájom informovať o všetkých
podstatných zmenách, ktoré boli vykonané v ich príslušných daňových zákonoch, a
o úradne publikovaných materiáloch týkajúcich sa uplatnenia zmluvy vrátane vysvetliviek,
vykonávacích vyhlášok, daňových alebo súdnych rozhodnutí.
Článok 3
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a) výraz "zmluvný štát" označuje buď Spojené štáty, alebo Slovensko
podľa toho, o aký prípad ide;
b) výraz "Spojené štáty" označuje Spojené štáty americké, avšak
nezahŕňa Portoriko, Panenské ostrovy, Guam, ani akékoľvek iné vlastníctvo
Spojených štátov či územie. V zemepisnom zmysle výraz "Spojené štáty"
zahŕňa výsostné vody a morské dno a podložie priľahlých oblastí, na ktorých
možno vykonávať práva Spojených štátov v súlade s medzinárodným právom a v
ktorých platia zákony týkajúce sa daní Spojených štátov;
c) výraz "Slovensko" označuje Slovenskú republiku;
d) výraz "osoba" označuje fyzickú osobu, pozostalosť, zverený
majetok, osobné spoločenstvo (partnership), spoločnosť a všetky iné združenia
osôb;
e) výraz "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo osobu
považovanú na účely zdanenia za právnickú osobu;
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého
zmluvného štátu" označujú, podľa okolností, podnik prevádzkovaný
rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého
zmluvného štátu;
g) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú
loďou alebo lietadlom okrem prípadov, keď sa takáto doprava prevádzkuje
výhradne medzi miestami ležiacimi v druhom zmluvnom štáte;
h) výraz "príslušný úrad" označuje
(i) v Spojených štátoch štátneho tajomníka financií alebo jeho splnomocneného
zástupcu a
(ii) v Slovenskej republike ministra financií alebo jeho splnomocneného
zástupcu.
2. Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný, bude mať pri jej aplikácii
zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva zmluvného štátu upravujúceho
dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný
výklad alebo ak sa príslušné úrady nedohodnú na spoločnom výklade podľa
ustanovení článku 26 - Riešenie prípadov dohodou.
Článok 4
Rezident
1. Výraz "rezident jedného zmluvného štátu" v zmysle tejto zmluvy
označuje každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte
zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta riadenia, miesta
založenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.
2.
a) Výraz "rezident jedného zmluvného štátu" však nezahŕňa osobu,
ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte len z príjmov zo zdrojov v tomto štáte
alebo z majetku tam umiestneného;
b) v prípade príjmov, ktoré poberá alebo platí osobné spoločenstvo, pozostalosť
alebo zverený majetok, sa tento výraz použije len v takej miere, v akej príjmy
plynúce takému osobnému spoločenstvu, pozostalosti alebo zverenému majetku
podliehajú zdaneniu v tomto štáte ako príjmy rezidenta, buď v jeho rukách,
alebo v rukách jeho partnerov alebo iných osôb, ktorým plynú tieto príjmy;
c) Slovensko bude občana Spojených štátov alebo cudzinca, ktorý má legálne
povolenie na trvalý pobyt (držiteľ "zelenej karty") považovať za
rezidenta Spojených štátov len vtedy, ak táto osoba trávi väčšinu času v
Spojených štátoch, má tam aj stály byt alebo obvyklé bydlisko.
3. Výraz "rezident zmluvného štátu" zahŕňa
a) tento štát, jeho nižší správny útvar alebo
miestny úrad tohto štátu alebo akéhokoľvek činiteľa alebo orgán takéhoto štátu,
nižšieho správneho útvaru alebo miestneho úradu,
b) penzijný trust alebo akúkoľvek inú organizáciu, ktorá je založená a
prevádzkovaná výhradne na účely poskytovania penzií alebo na cirkevné,
dobročinné, vedecké, umelecké, kultúrne alebo vzdelávacie účely a ktorá je
rezidentom tohto štátu v súlade so zákonmi tohto štátu bez ohľadu na to, či
celý príjem alebo časť jej príjmu môže byť oslobodená od zdanenia podľa
vnútorných právnych predpisov tohto štátu.
4. Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných
štátoch, určí sa jej postavenie takto:
a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má k
dispozícii stály byt; ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, predpokladá
sa, že je rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske
vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne
dôležitých záujmov alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom z týchto
štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle
zdržiava;
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich,
predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je ani jedného
z nich, príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku upravia vzájomnou dohodou.
5. Keď spoločnosť je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných
štátoch a ak je založená podľa právnych predpisov zmluvného štátu alebo jeho
nižšieho správneho útvaru, predpokladá sa, že je rezidentom tohto zmluvného
štátu.
6. Keď osoba iná než osoba fyzická alebo spoločnosť je podľa ustanovenia odseku
1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, príslušné úrady zmluvných štátov
upravia túto otázku vzájomnou dohodou a určia spôsob uplatnenia tejto zmluvy na
túto osobu.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1. Výraz "stála prevádzkareň" na účely tejto zmluvy označuje trvalé
zariadenie na podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva celkom alebo
čiastočne svoju činnosť.
2.
Výraz �stála prevádzkáreň� zahŕňa najmä
a) miesto vedenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia
prírodné zdroje.
3. Výraz �stála prevádzkáreň� zahŕňa tiež
a) stavenisko alebo stavbu alebo inštalačný projekt alebo inštalačnú súpravu
alebo vrtnú vežu alebo loď využívanú na prieskum alebo ťažbu prírodných
zdrojov, avšak iba vtedy, ak trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov, a
b) poskytovanie služieb vrátane poradenských služieb, ktoré poskytuje podnik
prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov, avšak iba vtedy, ak
činnosť takéhoto charakteru (pre ten istý alebo s ním súvisiaci projekt) na
území štátu trvajú počas jedného alebo viacerých období, presahujúcich v úhrne
viac ako 9 mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
Stála prevádzkareň nevznikne v daňovom roku, v ktorom činnosť uvedená pod písm.
a) alebo b) tohto odseku nepresiahne počas jedného alebo viacerých období v
úhrne 30 dní.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz "stála
prevádzkareň" nezahŕňa
a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie
tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá slúži výlučne na účely uskladnenia,
vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá slúži výlučne na účely spracovania
iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré slúži výlučne na účely nákupu tovaru
alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré slúži výlučne na účely vykonávania
akejkoľvek inej činnosti, ktorá má pre podnik prípravný alebo pomocný
charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré slúži výlučne na akúkoľvek kombináciu
činností uvedených pod písmenami a) až e).
5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba (iná ako nezávislý
zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6) koná v mene podniku a má, a obvykle
uplatňuje, právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku v zmluvnom štáte,
predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k
všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, pokiaľ činnosti tejto
osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, a na základe ktorých,
pokiaľ by sa vykonávali prostredníctvom stáleho miesta na podnikanie, by toto
stále miesto neurobili stálou prevádzkarňou podľa ustanovenia tohto odseku.
6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len
preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby
konajú v rámci svojej riadnej činnosti.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte,
riadi spoločnosť alebo je riadená spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom
zmluvnom štáte alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už
prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo inak), nevytvorí sama osebe zo
žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku
(vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok" sa definuje podľa práva toho zmluvného
štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Tento výraz v každom prípade zahŕňa
príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v
poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré platia ustanovenia občianskeho
práva vzťahujúce sa na pozemky, práva používania nehnuteľného majetku a práva
na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu v
nerastných ložiskách a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá sa
nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 platia pre príjmy z priameho používania, prenájmu alebo
každého iného spôsobu používania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 rovnako platia pre príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislých
povolaní.
5. Rezident zmluvného štátu, ktorý podlieha zdaneniu v druhom zmluvnom štáte z
príjmov z nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v tomto druhom štáte, môže si
vypočítať daň z tohto príjmu z čistého základu, ako keby bol takýto príjem
pripočítaný stálej prevádzkarni v tomto druhom štáte. V prípade dane Spojených
štátov bude uplatnenie predchádzajúcej vety záväzné pre daňový rok, v ktorom sa
zvolilo, a pre všetky nasledujúce daňové roky, pokiaľ príslušné úrady Spojených
štátov nebudú súhlasiť s ukončením tejto voľby.
Článok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podnikov jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto
štáte, pokiaľ podnik nevykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom
zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak
podnik vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť týmto
spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, avšak iba v
takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo
obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá sa tam nachádza, pripočítajú sa s výhradou ustanovení odseku 3 v každom
zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni zisky, ktoré by mohla docieliť, keby
ako samostatný a nezávislý podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za
rovnakých alebo obdobných podmienok.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku
vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane primeraných
nákladov na výskum a rozvoj, úroky a iné obdobné náklady na riadenie a
všeobecné správne náklady takto vynaložené, či už vznikli v štáte, v ktorom je
táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4. Stálej prevádzkarni sa nepripočítajú žiadne zisky z podnikania na základe
skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.
5. Zisky z podnikania, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, budú na
účely tejto zmluvy zahŕňať iba zisky plynúce z aktív alebo činnosti tejto
stálej prevádzkarne a každým rokom budú stanovené rovnakou metódou, pokiaľ
neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.
6. Týmto článkom nie je dotknuté uplatňovanie zákonov žiadneho zo zmluvných
štátov vzťahujúcich sa na určenie daňovej povinnosti osoby v prípadoch, keď
informácia, ktorú majú príslušné daňové úrady daného štátu k dispozícii, nie je
dostatočná na určenie ziskov, ktoré možno pripočítať stálej prevádzkarni za
predpokladu, že na základe dostupnej informácie je určenie ziskov stálej
prevádzkarne v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
7. Výraz "zisky podnikov" na účely tejto zmluvy znamená príjmy
plynúce z akejkoľvek obchodnej či priemyselnej činnosti. Zahŕňa napríklad zisky
z výrobných, obchodných, rybárskych, dopravných, komunikačných alebo ťažobných
činností a z poskytovania služieb druhých osôb vrátane prípadov, keď spoločnosť
poskytuje služby svojimi zamestnancami. Tento výraz nezahŕňa príjmy plynúce
fyzickej osobe za poskytovanie služieb, či už ako zamestnanca, alebo v
nezávislom povolaní.
8. Ak zisky podnikov zahŕňajú príjmy, ktoré sú uvedené osobitne v iných
článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nebudú dotknuté ustanoveniami
tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí alebo lietadiel
v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2. Výraz "zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej
doprave" na účely tohto článku zahŕňa zisky plynúce z prenájmu lodí alebo
lietadiel (na určitú dobu alebo cestu) vrátane posádky. Zahŕňa tiež zisky,
ktoré plynú z prenájmu lodí alebo lietadiel bez posádky, ktoré plynú podniku
prevádzkujúcemu lode alebo lietadlá v medzinárodnej doprave, ale iba pokiaľ takéto
prenájmy sú náhodné vo vzťahu k činnostiam uvedeným v odseku 1.
3. Zisky podniku jedného zmluvného štátu z používania, údržby alebo prenájmu
kontejnerov (vrátane prívesov, vlečných člnov a súvisiaceho zariadenia na
dopravu kontejnerov) používaných v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu
iba v tomto štáte.
4. Ustanovenie odseku 1 platí tiež na podiely na zisku z účasti na karteli, na
spoločnom podniku alebo medzinárodnej prevádzkovej agentúre.
Článok 9
Združené podniky
1. Ak
a) sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na riadení,
kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo
majetku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v týchto prípadoch sú obidva podniky v svojich obchodných alebo finančných
vzťahoch viazané podmienkami líšiacimi sa od podmienok, ktoré by boli dohodnuté
medzi nezávislými podnikmi, môžu byť všetky zisky, ktoré by jeden podnik
získal, keby takéto podmienky neplatili, ale vzhľadom na tieto podmienky ich
nezískal, zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní
zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom
štáte a tieto zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by boli dosiahnuté podnikom
skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi podnikmi boli také, aké
by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, tento druhý štát vhodne upraví sumu
dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri ustanovení tejto úpravy treba
prihliadať na ostatné ustanovenia tejto zmluvy, a ak to bude nevyhnutné,
príslušné úrady zmluvných štátov sa navzájom poradia.
3. Ustanovenie odseku 2 sa neuplatní v prípade podvodu, hrubej nedbanlivosti
alebo vedomého zanedbania povinností.
Článok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom
štáte, rezidentovi v druhom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto druhom
štáte.
2 Tieto dividendy však môžu byť takisto zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je
spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto
štátu, avšak ak skutočný vlastník dividend je rezidentom druhého zmluvného
štátu, daň takto stanovená nepresiahne
a) 5 % hrubej sumy dividend, ak je skutočným vlastníkom spoločnosť, ktorá
vlastní najmenej 10 % podielov s hlasovacím právom spoločnosti vyplácajúcej
dividendy,
b) 15 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločností, z ktorých sa dividendy
vyplácajú.
3. Ustanovenie odseku 2 písm. a) sa nepoužije v prípade dividend, ktoré vypláca
United Status Regulated Investment Company alebo Real Estate Investment Trust.
Ustanovenie odseku 2 písm. b) sa použije v prípade dividend vyplácaných
spoločnosťou Regulated Investment Company. V prípade dividend vyplácaných
spoločnosťou Real Estat Investment Trust sa ustanovenie odseku 2 písm. b)
použije, ak skutočným vlastníkom dividend je fyzická osoba vlastniaca menej než
10 % účasti na spoločnosti Real Estate Investment Trust; inak sa uplatní sadzba
zrážkovej dane podľa vnútroštátnych predpisov.
4. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií
alebo iných práv s výnimkou pohľadávok, účasti na zisku, ako aj príjmy z iných
práv k spoločnosti, ktoré podliehajú rovnakému zdaneniu ako príjmy z akcií
podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá rozdeľuje zisk,
rezidentom. Výraz "dividendy" rovnako zahŕňa príjmy zo záväzkov vrátane
dlhopisov s právom podieľať sa na zisku, a to v takom rozsahu, ako to
ustanovujú právne predpisy toho zmluvného štátu, z ktorého plynie príjem.
5. Ustanovenia odseku 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je
rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva alebo vykonával v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú
alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam
umiestnená, alebo vykonáva alebo vykonával v tomto druhom štáte nezávislé
povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak je možné
pripočítať dividendy k tejto stálej prevádzkarni alebo k tejto stálej základni.
V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 - Zisky podnikov, alebo článku
14 - Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.
6. Spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, môže podliehať v
druhom štáte aj inej dani okrem daní uvedených v ustanoveniach tejto zmluvy.
Táto daň však nemôže prekročiť 5 % príjmov spoločnosti, ktoré možno pripočítať
stálej prevádzkarni v tomto druhom štáte alebo ktoré podliehajú zdaneniu na
čistom základe v tomto druhom štáte podľa článku 6 - Príjmy z nehnuteľného
majetku, alebo podľa článku 13 - Zisky zo scudzenia majetku, po odpočte daní zo
ziskov uložených z týchto príjmov v tomto druhom štáte a po úprave vzhľadom na
zvýšenie alebo zníženie majetku s prihliadnutím na záväzky spoločnosti
vzťahujúce sa na stálu prevádzkareň alebo obchodnú alebo priemyselnú činnosť.
Túto daň možno uložiť iba vtedy, ak sa takáto daň ukladá podľa právnych
predpisov tohto druhého štátu z príjmov akejkoľvek stálej prevádzkarne,
udržiavanej v tomto druhom štáte spoločnosťou, ktorá nie je rezidentom v tomto
druhom štáte.
7. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky
alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý zmluvný štát zdaniť
dividendy vyplácané spoločnosťou, iba ak tieto dividendy sú vyplácané
rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak účasť, pre ktorú sa dividendy
vyplácajú, tvorí časť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne alebo stálej
základne umiestnenej v tomto druhom štáte, aj keď vyplácané dividendy
pochádzajú celkom alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov docielených v tomto
druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré skutočne vlastní
rezident druhého zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu iba v tomto druhom štáte.
2. Spojené štáty môžu bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaniť sumu úrokov
prevyšujúcu nominálny úrok (excess inclusion) z Real Estate Mortage Investment
Conduit v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
3. Výraz "úroky" na účely tejto zmluvy označuje príjmy z pohľadávok
akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na
nehnuteľnosti, ktoré podľa článku 10 - Dividendy, ods. 4 poskytujú alebo
neposkytujú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjem z vládnych cenných
papierov a príjem z obligácií alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier
vzťahujúcich sa na tieto cenné papiere, obligácie alebo dlhopisy, rovnako ako
akýkoľvek iný príjem, ktorý sa podľa daňových zákonov zmluvného štátu, v ktorom
príjem vzniká, považuje za príjem z požičaných peňazí.
4. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je
rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva alebo vykonával v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť
prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej, alebo vykonáva alebo
vykonával v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam
umiestnenej a ak úroky možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej
základni. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 - Zisky podnikov,
alebo článku 14 - Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.
5. Za zdroj úrokov sa bude považovať ten zmluvný štát, v ktorom je platiteľ
rezidentom. Ak však osoba vyplácajúca úrok bez ohľadu na to, či je rezidentom
zmluvného štátu, alebo nie, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu
základňu a tieto úroky možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej
základni, za zdroj takýchto úrokov sa bude považovať štát, v ktorom sa stála
prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
6. Ak suma úrokov, ktoré sa vzťahujú na pohľadávku, z ktorej sa platia,
presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a
skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré udržiavajú medzi sebou a treťou osobou,
sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy
neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu.
Suma platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade zdanená podľa právnych
predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto
zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré skutočne
vlastní rezident druhého zmluvného štátu, môžu byť zdanené v tomto druhom
štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a), ktoré skutočne vlastní
rezident zmluvného štátu, môžu byť zdanené iba v tomto štáte. Licenčné poplatky
uvedené v odseku 3 písm. b) môžu byť zdanené tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je
ich zdroj, a to v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, avšak ak je skutočný
vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto
stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Výraz "licenčné poplatky" na účely tejto zmluvy označuje platby
akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za poskytnutie práva na
využívanie
a) autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane
kinematografických filmov, alebo filmov alebo pások a iných prostriedkov
obrazovej či zvukovej reprodukcie;
b) patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo
výrobného postupu alebo iného podobného práva alebo majetku alebo
priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie
vzťahujúce sa na skúsenosti nadobudnuté v oblasti priemyselnej, obchodnej alebo
vedeckej.
Výraz "licenčné poplatky" rovnako zahŕňa platby pochádzajúce z
poskytnutia takýchto práv alebo majetku, ktoré sú viazané na produktivitu,
využívanie alebo ďalší predaj.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva alebo
vykonával v druhom zmluvnom štáte, z ktorého plynú licenčné poplatky,
priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá
je tam umiestnená, alebo vykonáva alebo vykonával v tomto druhom štáte
nezávislé povolania zo stálej základne tam umiestnenej, a tieto licenčné
poplatky možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni. V
tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 - Zisky podnikov, alebo článku 14
- Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.
5. Ak suma licenčných poplatkov, ktoré sa vzťahujú na použitie, právo alebo
informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitného vzťahu
existujúceho medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden i druhý
udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by dohodol platiteľ a skutočný
vlastník, ak by takéto vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len
na túto naposledy uvedenú sumu. V takomto prípade bude presahujúca časť platieb
zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na
ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
6. Na účely tohto článku:
a) S licenčnými poplatkami sa bude nakladať, akoby mali zdroj v zmluvnom štáte,
ak platiteľom je tento zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar alebo
miestny orgán tohto štátu alebo osoba, ktorá je na daňové účely rezidentom
tohto štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky, či už je, alebo nie je
rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte stálu základňu alebo
stálu prevádzkareň v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné
poplatky, ktoré možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej
základni, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v
ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.
b) Pokiaľ nemožno podľa písmena a) nakladať s licenčnými poplatkami ako s
poplatkami majúcimi zdroj v jednom zmluvnom štáte, bude sa s licenčnými
poplatkami platenými za použitie alebo za právo na použitie v jednom zmluvnom
štáte akéhokoľvek majetku alebo práva uvedeného v odseku 3 nakladať ako s
poplatkami, ktoré majú zdroj v tomto štáte.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto druhom
štáte.
2. Výraz "nehnuteľný majetok umiestnený v druhom zmluvnom štáte" na
účely tohto článku zahŕňa majetok uvedený v článku 6, ktorý je umiestnený v
tomto druhom štáte. Rovnako zahŕňa podiel na spoločnosti, ktorej najmenej 50 %
majetku tvorí nehnuteľný majetok umiestnený v druhom zmluvnom štáte, a rovnako
účasť v osobnom spoločenstve, zverenom majetku alebo pozostalosti, pokiaľ ich
majetok pozostáva z hnuteľného majetku umiestneného v tomto druhom štáte.
3. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý možno pripočítať stálej
prevádzkarni, ktorú má alebo mal podnik jedného zmluvného štátu v druhom
zmluvnom štáte, alebo ktoré možno pripočítať stálej základni, ktorú má alebo
mal k dispozícii rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon
nezávislých povolaní, a zisky zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne
(samostatnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej základne môžu
byť zdanené v tomto druhom štáte.
4. Zisky plynúce podniku jedného zmluvného štátu zo scudzenia lodí alebo
lietadiel alebo kontejnerov využívaných v medzinárodnej doprave môžu byť
zdanené len v tomto štáte.
5. Platby uvedené v odseku 3 článku 12 - Licenčné poplatky, podliehajú zdaneniu
iba podľa ustanovení článku 12.
6. Zisky zo scudzenia iného majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1 až 5,
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo samostatného
nezávislého povolania, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ takáto
činnosť nie je alebo nebola vykonávaná v druhom zmluvnom štáte, a
a) príjem nemožno pripočítať stálej základni, ktorú má táto fyzická osoba
pravidelne k dispozícii v tomto druhom štáte na účel prevádzkovania jej
činnosti; v takom prípade môžu byť príjmy, ktoré možno pripočítať tejto stálej
základni, zdanené v tomto druhom štáte, alebo
b) ak sa fyzická osoba zdržiava v druhom zmluvnom štáte počas jedného alebo
viacerých období, ktoré v úhrne nepresiahnu 183 dní v akomkoľvek
dvanásťmesačnom období.
2. Výraz "nezávislé povolania" zahŕňa najmä nezávislé činnosti
vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské, ako aj
samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a
účtovných znalcov.
Článok 15
Závislé povolania
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá zo zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov 16 - Tantiémy,
19 - Penzie, renty, výživné a prídavky na deti, 20 - Verejné služby, a 21 -
Študenti, stážisti, učitelia a výskumní pracovníci, zdaneniu len v tomto štáte,
pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie
vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenia
odseku 1 zdaneniu len v skôr uvedenom štáte, ak
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období,
ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období;
b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý
nie je rezidentom v druhom štáte.
c) odmeny nemožno pripočítať stálej prevádzkarni alebo stálej základni, ktorú
má zamestnávateľ v druhom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môžu byť odmeny
poberané zo zamestnania vykonávaného ako člena riadnej posádky lode alebo
lietadla, ktoré sú prevádzkované podnikom jedného zmluvného štátu v
medzinárodnej doprave, zdanené len v tomto zmluvnom štáte.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá za
služby poskytované v druhom zmluvnom štáte ako člen správnej rady spoločnosti
alebo iného podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom
štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
Článok 17
Obmedzenie výhod
1. Osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu a poberá príjem z druhého
zmluvného štátu, bude mať podľa tejto zmluvy právo na úľavy zo zdanenia v
druhom zmluvnom štáte, len ak takáto osoba je
a) fyzická osoba,
b) zmluvný štát alebo nižší správny útvar alebo miestny orgán tohto štátu,
c) zapojená do aktívneho vykonávania obchodu či priemyselnej činnosti v skôr
uvedenom štáte (inej než v oblasti vykonávania alebo riadenia investícií,
pokiaľ nejde o činnosti v bankovníctve alebo poisťovníctve vykonávané bankou
alebo poisťovacím ústavom) a príjem plynúci z druhého zmluvného štátu sa získal
na základe tejto obchodnej alebo priemyselnej činnosti alebo v súvislosti s
ňou,
d) spoločnosť, ktorej hlavný druh akcií je v podstatnom rozsahu a pravidelne
obchodovaný na uznanej burze cenných papierov alebo ktorá je v úplnom
vlastníctve, priamo alebo nepriamo, rezidenta tohto zmluvného štátu, ktorého
hlavný druh akcií je v prevažnom rozsahu a pravidelne obchodovaný na uznanej
burze cenných papierov,
e) subjekt, ktorý je neziskovou organizáciou (vrátane penzijného fondu alebo
súkromnej nadácie) a ktorý je na základe tohto postavenia zvyčajne oslobodený
od zdanenia príjmov v zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom, za predpokladu,
že viac ako polovica skutočných príjemcov, členov alebo účastníkov, pokiaľ takí
sú, má podľa tohto článku v tejto organizácii právo na výhody plynúce z tejto
zmluvy,
alebo
f) osoba, ktorá spĺňa obe nasledovné podmienky:
i) viac než 50 % skutočného podielu na takejto osobe (alebo v prípade
spoločnosti viac než 50 % počtu akcií akéhokoľvek druhu akcií spoločnosti)
vlastnia priamo alebo nepriamo osoby, ktoré majú právo na výhody plynúce z
tejto zmluvy podľa písmen a), b), d) alebo e), a
ii) nie viac ako 50 % hrubých príjmov takejto osoby sa použije priamo alebo
nepriamo na splnenie záväzkov (vrátane záväzkov za úroky alebo licenčné
poplatky) osobám, ktoré nemajú právo na výhody plynúce z tejto zmluvy podľa
písmen a), b), d) alebo e).
2. Osobe, ktorá nemá právo na výhody vyplývajúce z tejto zmluvy podľa
ustanovení odseku 1, však možno tieto výhody poskytnúť, ak tak určí príslušný
úrad štátu, v ktorom majú príjmy zdroj.
3. Výraz "uznaná burza cenných papierov" na účely odseku 1 písm. d)
znamená
a) systém NASDAO vo vlastníctve spoločnosti National Association of Securities
Dealers, Inc. (Národná asociácia obchodníkov cenných papierov, Inc.) a
akúkoľvek burzu registrovanú v Securities and Exchange Commission (Komisii
cenných papierov a búrz) ako národnú burzu cenných papierov na účely zákona o
burzách cenných papierov z roku 1934,
b) slovenskú burzu cenných papierov (Burzu cenných papierov Bratislava, a.s.) a
akúkoľvek burzu cenných papierov uznanú štátnymi úradmi a
c) akúkoľvek inú burzu cenných papierov umiestnenú v niektorom zmluvnom štáte,
na ktorej sa dohodnú príslušné úrady.
4. Výraz "hrubé príjmy" na účely odseku 1, písm. f) (ii) znamená
hrubé výnosy, alebo tam, kde sa podnik zaoberá priemyselnou a obchodnou
činnosťou zahŕňajúcou spracovanie alebo výrobu tovaru, hrubé výnosy znížené o
priame náklady na pracovnú silu a materiál, ktoré možno pripočítať takémuto
spracovaniu alebo výrobe a ktoré sú alebo môžu byť platené z týchto príjmov.
Článok 18
Umelci a športovci
(1) Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti
vystupujúci umelec, napríklad ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo
televízny umelec alebo hudobník alebo ako športovec, zo svojich osobne vykonávaných
činností v druhom zmluvnom štáte, môžu byť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14
- Nezávislé povolania, a 15 - Závislé povolania, zdanené v tomto druhom štáte
okrem prípadov, keď suma hrubých príjmov plynúcich tomuto umelcovi alebo
športovcovi vrátane výdavkov, ktoré mu boli hradené priamo alebo boli hradené v
jeho mene z takýchto činností, nepresiahne dvadsaťtisíc dolárov Spojených
štátov (20 000 USD) alebo ekvivalentnú sumu v slovenských korunách za príslušný
daňový rok. Takáto daň sa môže zraziť z celej sumy všetkých hrubých príjmov
plynúcich takému umelcovi alebo športovcovi v ktoromkoľvek období v priebehu
príslušného daňového roku za predpokladu, že umelec alebo športovec má právo na
refundáciu takýchto daní, ak nevznikne daňová povinnosť v príslušnom daňovom
roku podľa ustanovení tejto zmluvy.
2. Ak príjmy z činností, ktoré osobne vykonáva umelec alebo športovec, neplynú
tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, môžu byť takéto príjmy tejto
inej osoby bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 - Zisky podnikov, a 14 -
Nezávislé povolania, zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa činnosti umelca
alebo športovca vykonávajú, pokiaľ nie je zistené, že ani umelec, ani
športovec, ani iné osoby, ktoré majú k nemu vzťah, sa nijakým spôsobom, priamo
ani nepriamo, nepodieľajú na ziskoch tejto inej osoby vrátane príjmov z
odloženej odmeny, prémií, poplatkov, dividend, rozdelenia ziskov osobných
spoločenstiev alebo iných rozdelených ziskov.
3. Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu ako umelcovi alebo športovcovi
budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 oslobodené od zdanenia druhým
zmluvným štátom, ak návšteva tohto druhého štátu je z prevažnej časti hradená z
verejných fondov skôr uvedeného štátu alebo jeho nižšieho správneho útvaru
alebo miestneho orgánu alebo sa vykonala podľa osobitnej dohody medzi vládami
zmluvných štátov.
Článok 19
Penzie, renty, výživné a prídavky na deti
1. S výhradou ustanovení článku 20 - Verejné služby,
a) penzie a iné podobné úhrady za predchádzajúce zamestnanie plynúce
rezidentovi alebo skutočne vlastnené rezidentom jedného zmluvného štátu alebo
inej osobe, ktorá je rezidentom tohto zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu iba
v tomto štáte, a
b) príspevky sociálneho poistenia a iné verejné penzie vyplácané jedným
zmluvným štátom rezidentovi druhého zmluvného štátu alebo občanovi Spojených
štátov podliehajú zdaneniu iba v skôr uvedenom štáte.
2. Renty plynúce rezidentovi alebo skutočne vlastnené rezidentom jedného
zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte. Výraz "renty"
použitý v tomto odseku označuje stanovenú sumu, vyplácanú opakovane v určených
termínoch počas určeného počtu rokov na základe záväzkov uskutočniť tieto
platby ako náhradu za úplné a zodpovedajúce plnenie (iné než poskytovanie
služieb).
3. Výživné platené rezidentovi jedného zmluvného štátu podlieha zdaneniu iba v
tomto štáte. Výraz "výživné" na účely tohto odseku označuje opakované
platby, uskutočňované podľa písomnej zmluvy o rozchode alebo podľa rozhodnutia
o rozvode, oddelenom vyživovaní alebo povinnej podpore, ktoré sú zdaniteľné u
príjemcu podľa zákonov štátu, ktorého je rezidentom.
4. Neodpočítateľné výživné a opakované platby za účelom podpory dieťaťa,
uskutočňované podľa písomnej zmluvy o rozchode alebo podľa rozhodnutia o
rozvode, oddelenom vyživovaní alebo povinnej podpore, vyplácané rezidentom
jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu nepodliehajú
zdaneniu v tomto druhom štáte.
Článok 20
Verejné služby
Odmeny vrátane penzií vyplácané z verejných fondov jedného zmluvného štátu
alebo nižšieho správneho útvaru alebo miestneho orgánu tohto štátu občanovi
tohto štátu za služby preukazované vo funkciách vládnej povahy podliehajú
zdaneniu iba v tomto štáte. Avšak ustanovenia článku 14 - Nezávislé povolania,
článku 15 - Závislé povolania, alebo článku 18 Umelci a športovci, sa uplatnia
podľa toho, o aký prípad ide, a predchádzajúca veta sa nepoužije na odmeny
platené z verejných fondov jedného zmluvného štátu, nižšieho správneho útvaru
alebo miestneho úradu tohto štátu za služby preukazované v súvislosti s
priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou týmto zmluvným štátom,
nižším správnym útvarom alebo miestnym úradom.
Článok 21
Študenti, stážisti, učitelia a výskumní pracovníci
1.
a) Fyzická osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu na začiatku
svojej návštevy druhého zmluvného štátu a ktorá sa dočasne zdržiava v tomto
druhom štáte prevažne za účelom
i) štúdia na univerzite alebo inom úradne uznanom vzdelávacom ústave v tomto
druhom zmluvnom štáte, alebo
ii) zabezpečenia výcviku požadovaného na kvalifikáciu vykonávanej profesie
alebo profesijnej špecializácie alebo
iii) štúdia alebo vykonávania výskumu ako príjemca peňažných darov, príspevkov
a ocenení od vládnych, cirkevných, dobročinných, vedeckých, literárnych alebo
vzdelávacích organizácií,
bude oslobodená od zdanenia týmto druhým zmluvným štátom zo všetkých súm
uvedených pod písmenom b) tohto odseku na obdobie nepresahujúce päť rokov od
dátumu jej príchodu do tohto druhého zmluvného štátu.
b) Sumy, o ktorých sa hovorí pod písmenom a) tohto odseku, sú
i) platby z cudziny, iné než odmeny za osobné služby, za účelom jej výživy,
vzdelania, štúdia, výskumu alebo výcviku,
ii) peňažný dar, príspevok alebo ocenenie a
iii) príjmy za osobné služby vykonávané v tomto druhom štáte v celkovej sume
nepresahujúcej 5 000 dolárov Spojených štátov (5 000 USD) alebo v ekvivalentnej
sume v slovenských korunách za každý daňový rok.
2. Fyzická osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu na začiatku
svojej návštevy druhého zmluvného štátu a ktorá sa dočasne zdržiava v tomto
druhom zmluvnom štáte ako zamestnanec rezidenta skôr uvedeného zmluvného štátu
alebo s ním uzavrela zmluvu prevažne za účelom
a) získania technických profesijných alebo obchodných skúseností od osoby inej,
než je uvedený rezident skôr uvedeného zmluvného štátu, alebo
b) štúdia na univerzite alebo inom úradne uznanom vzdelávacom ústave v tomto
druhom zmluvnom štáte,
bude oslobodená od zdanenia týmto druhým zmluvným štátom na obdobie dvanástich
po sebe idúcich mesiacov zo svojich príjmov za osobne vykonávané služby v
súhrnnej sume nepresahujúcej 8 000 dolárov Spojených štátov (8 000 USD) alebo v
ekvivalentnej sume v slovenských korunách.
3. Fyzická osoba, ktorá je rezidentom niektorého zo zmluvných štátov v čase,
keď sa začína dočasne zdržiavať v druhom zmluvnom štáte a ktorá sa dočasne
zdržiava v tomto druhom štáte počas obdobia nepresahujúceho 1 rok ako účastník
programu podporovaného vládou tohto druhého zmluvného štátu, prevažne za účelom
výcviku, výskumu alebo štúdia, bude oslobodená od zdanenia týmto druhým štátom
zo svojich príjmov za osobné služby vykonávané v súvislosti s takýmto výcvikom,
výskumom alebo štúdiom v tomto druhom zmluvnom štáte v celkovej sume
nepresahujúcej 10 000 dolárov Spojených štátov (10 000 USD) alebo v
ekvivalentnej sume v slovenských korunách.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov sa môžu dohodnúť na zmene sumy uvedenej v
odseku 1 písm. b) iii), odseku 2 písm. b) a odseku 3 tohto článku, aby sa vzali
do úvahy významné zmeny v cenových hladinách.
5. Fyzická osoba, ktorá navštívi jeden zmluvný štát prevažne za účelom výučby
alebo vykonávania výskumu na univerzite, vysokej škole alebo inom úradne
uznanom vzdelávacom alebo výskumnom ústave v druhom zmluvnom štáte a ktorá je
alebo bezprostredne pred takouto návštevou bola rezidentom druhého zmluvného
štátu, bude oslobodená od zdanenia v skôr uvedenom štáte na obdobie
nepresahujúce dva roky z odmien za takúto výuku alebo výskum. Výhody
poskytované v tomto odseku sa neudelia fyzickej osobe, ktorá v priebehu
bezprostredne predchádzajúceho obdobia využívala výhody jedného z
predchádzajúcich odsekov tohto článku. Fyzická osoba bude mať právo na výhody
podľa tohto odseku iba raz.
6. Tento článok sa nepoužije na príjmy z výskumu, ak sa takýto výskum
nevykonáva vo verejnom záujme, ale predovšetkým na súkromný prospech určitej
osoby alebo osôb.
Článok 22
Iné príjmy
1. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech vznikajú
kdekoľvek, o ktorých sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy,
podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného
majetku, ktoré sú definované v článku 6 - Príjmy z nehnuteľného majetku, ods.
2, ak skutočný vlastník takýchto príjmov, ktorý je rezidentom zmluvného štátu,
vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej alebo vykonáva alebo
vykonával v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam
umiestnenej a tieto príjmy možno pripočítať takejto stálej prevádzkarni alebo
stálej základni. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7 - Zisky
podnikov, alebo článku 14 - Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.
Článok 23
Majetok
1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6 - Príjmy z nehnuteľného majetku, vo
vlastníctve rezidenta jedného zmluvného štátu a umiestnený v druhom zmluvnom
štáte môže byť zdanený v tomto druhom štáte.
2. Hnuteľný majetok, ktorý tvorí časť prevádzkového majetku stálej
prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte,
alebo hnuteľný majetok súvisiaci so stálou základňou, ktorú má k dispozícii
rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte za účelom výkonu
nezávislého povolania, môže byť zdanený v tomto druhom štáte.
3. Lode, lietadlá a kontejnery, ktoré vlastní rezident niektorého zmluvného
štátu a ktoré prevádzkuje v medzinárodnej doprave, a hnuteľný majetok súvisiaci
s prevádzkovaním takýchto 4. Všetky ďalšie časti majetku rezidenta niektorého
zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
Článok 24
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1. V súlade s ustanoveniami a s výhradou obmedzení v právnych predpisoch Spojených
štátov (ktoré sa môžu čas od času pozmeniť bez toho, aby sa zmenili ich
všeobecné princípy), Spojené štáty povolia rezidentovi alebo občanovi Spojených
štátov ako zápočet na daň z príjmov Spojených štátov daň z príjmov zaplatenú na
Slovensku týmto rezidentom alebo občanom alebo v jeho mene.
2. V Slovenskej republike bude dvojaké zdanenie vylúčené týmto spôsobom:
Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do
základu, z ktorého sa takéto dane ukladajú, príjmy, ktoré môžu byť podľa
ustanovení článkov tejto zmluvy zdanené aj v Spojených štátoch, avšak povolí
znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani
zaplatenej v Spojených štátoch (inej ako iba na základe občianstva). Takéto
zníženie však nepresiahne tú časť slovenskej dane vypočítanej pred jej
znížením, ktorej pomerná časť pripadá na príjmy, ktoré môžu byť podľa
ustanovení tejto zmluvy zdanené v Spojených štátoch (inej ako výhradne na
základe občianstva).
3. V prípade fyzickej osoby, ktorá je občanom Spojených štátov a rezidentom
Slovenska, sa predpokladá, že príjem, ktorý môže byť zdanený v Spojených
štátoch výhradne z dôvodu občianstva v súlade s článkom 1 - Osoby, na ktoré sa
zmluva vzťahuje, ods. 3 má zdroj na Slovensku do rozsahu, ktorý je nevyhnutný
na zabránenie dvojakému zdaneniu za predpokladu, že v nijakom prípade nebude
daň platená Spojeným štátom menšia než daň, ktorá by bola zaplatená, keby
fyzická osoba nebola občanom Spojených štátov.
Článok 25
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú v druhom zmluvnom štáte
podliehať žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo
ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo
môžu podliehať príslušníci tohto druhého štátu za rovnakých okolností. Toto
ustanovenie sa bude uplatňovať aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného
alebo oboch zmluvných štátov. Avšak na účely zdanenia Spojených štátov štátni
príslušníci Spojených štátov, ktorí podliehajú zdaneniu na základe
celosvetového príjmu, nie sú v rovnakej situácii ako slovenskí štátni
príslušníci, ktorí nie sú rezidentmi Spojených štátov.
2. Výraz �štátni príslušníci� znamená
a) všetky fyzické osoby majúce občianstvo niektorého zmluvného štátu,
b) všetky právnické osoby, osobné spoločenstvá a združenia, ktoré boli zriadené
podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte.
3. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v
druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie
podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti. Toto
ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal
rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu
osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným
rezidentom.
4. Nič v tomto článku sa nebude vykladať ako zabraňujúce niektorému zo
zmluvných štátov uložiť daň podľa článku 10 - Dividendy, ods. 6.
5. Okrem prípadov, keď sa uplatní ustanovenie článku 9 - Združené podniky, ods.
1, článku 11 - Úroky, ods. 4 alebo článku 12 - Licenčné poplatky, ods. 5 úroky,
licenčné poplatky a iné úhrady platené rezidentom jedného zmluvného štátu
rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely stanovenia zdaniteľných
ziskov skôr uvedeného rezidenta odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby
boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek dlhy, ktoré má
rezident jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu, budú
na určenie zdaniteľného majetku skôr uvedeného rezidenta odpočítateľné za
rovnakých podmienok, ako keby boli dohodnuté s rezidentom skôr uvedeného štátu.
6. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok je úplne alebo čiastočne
priamo alebo nepriamo vlastnený alebo kontrolovaný osobou alebo osobami, ktoré
sú rezidentmi v druhom zmluvnom štáte, nebudú podliehať v skôr uvedenom
zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné
alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú
alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.
7. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 - Dane, na
ktoré sa zmluva vzťahuje, budú vzťahovať na dane akéhokoľvek druhu a charakteru
ukladané jedným zo zmluvných štátov alebo jeho nižším správnym útvarom alebo
miestnym orgánom tohto štátu.
Článok 26
Riešenie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú
alebo budú viesť k jej zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto
zmluvy, môže bez ohľadu na opravné prostriedky, ktoré poskytuje vnútroštátne
právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu,
ktorého je rezidentom alebo štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť do
troch rokov od prvého oznámenia o opatrení, ktoré vedie k zdaneniu, ktoré nie
je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám
schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť vzájomnou
dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo
zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Akákoľvek dohoda bude
uskutočnená bez ohľadu na akékoľvek časové či iné procedurálne obmedzenia
obsiahnuté vo vnútroštátnych právnych predpisoch zmluvných štátov.
3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť akékoľvek ťažkosti alebo
pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto zmluvy,
vyriešiť vzájomnou dohodou. Môžu navzájom konzultovať aj vylúčenie dvojakého
zdanenia v prípadoch, ktoré táto zmluva neupravuje.
4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu navzájom priamo konzultovať za účelom
dosiahnutia dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov.
Článok 27
Výmena informácií a pomoc v oblasti správy
1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na
aplikáciu ustanovení tejto zmluvy a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných
štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom zmluvy, pokiaľ toto
zdanenie nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená
článkom 1 - Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje. Akékoľvek informácie, ktoré
zmluvný štát dostal, budú sa udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako
informácie, ktoré dostal podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu, a
poskytnú sa len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré
sa zaoberajú vymeriavaním, vyberaním alebo spravovaním daní, vymáhaním alebo
trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch
vo vzťahu k daniam, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje. Tieto osoby alebo úrady
použijú informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu zverejniť pri
verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 nebudú v nijakom prípade vykladané tak, že ukladajú
zmluvnému štátu povinnosť
a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu
prax niektorého zmluvného štátu;
b) oznámiť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov
alebo v bežnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c) oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, hospodárske, priemyselné,
komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo ktorých
oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
3. Ak jeden zmluvný štát požaduje informáciu v súlade s týmto článkom, druhý
zmluvný štát získa informáciu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka, rovnakým
spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako keby daň skôr uvedeného štátu bola daňou
toho druhého štátu a bola uložená týmto druhým štátom. Na osobitné požiadanie
príslušného úradu jedného zmluvného štátu poskytne príslušný úrad druhého
zmluvného štátu informácie podľa tohto článku vo forme výpovedí svedkov a
autentických kópií, needitovaných pôvodných dokumentov, (vrátane účtovných
kníh, dokladov, vyhlásení, záznamov, účtov a rukopisov) v rovnakom rozsahu, v
akom možno takéto výpovede a dokumenty získať podľa právnych predpisov a
správnej praxe tohto druhého štátu, pokiaľ ide o jeho vlastné dane.
4. Bez ohľadu na ustanovenia článku 2 - Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sa
táto zmluva na účely tohto článku uplatní na dane všetkých druhov, ktoré ukladá
zmluvný štát.
Článok 28
Diplomati a konzulárni úradníci
Nič v tejto zmluve sa nedotkne daňových výsad diplomatov a konzulárnych
úradníkov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe
ustanovení osobitných dohôd.
Článok 29
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii v súlade s postupmi, ktoré sa uplatňujú v
každom zo zmluvných štátov, a výmena ratifikačných listín sa uskutoční vo
Washingtone, D.C., čo najskôr.
2. Zmluva nadobudne platnosť výmenou ratifikačných listín a jej ustanovenia
nadobudnú účinnosť takto:
a) pokiaľ ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy platené alebo
pripisované v prvý deň alebo po prvom dni druhého mesiaca nasledujúceho po
dátume, keď zmluva nadobudne platnosť,
b) pokiaľ ide o ostatné dane, za daňové obdobie začínajúce prvým dňom alebo po
prvom dni januára roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.
Článok 30
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ nebude vypovedaná niektorým zmluvným štátom. Každý zmluvný štát môže túto zmluvu vypovedať kedykoľvek po piatich rokoch od dátumu, keď zmluva nadobudne platnosť, za predpokladu, že najmenej šesť mesiacov pred jej vypovedaním bola odovzdaná nóta diplomatickou cestou. V takom prípade sa zmluva prestane uplatňovať,
a) pokiaľ ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy platené alebo pripisované prvého dňa alebo po prvom dni januára nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty,
b) pokiaľ ide o ostatné dane, za zdaňovacie obdobie začínajúce prvým dňom alebo po prvom dni januára nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty.
Na dôkaz toho dolupodpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané v Bratislave 8. októbra 1993 v dvoch vyhotoveniach, každé v anglickom a slovenskom jazyku, pričom oba texty majú rovnakú platnosť.
Za Slovenskú republiku:
Július Tóth v.r
Za Spojené štáty americké:
Eleonor Blay Sutter v.r.
